Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22C-97-2010.pdf
PDF · 101.41 KB
Case nature
Area
Subarea
22C/97/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudcom Mgr. Martinou Trnavskou v právnej veci navrhovateľa Československá obchodní banka, a.s. so sídlom v Prahe 5, Radlická 333/150, IČ 00001350 proti odporcovi H. H., štátnemu občanovi J. republiky, bytom C. nad R., B. II XX/XX, zastúpenému opatrovníčkou E.. I. T., vyššou súdnou úradníčkou Okresného súdu Q. o zaplatenie 6.607,97 Kč s príslušenstvom takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 6.607,97 Kč s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 1.405,99 Kč od 17.03.2010 do zaplatenia a úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 1.405,99 Kč od 17.03.2010 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 16,50 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal proti odporcovi zaplatenia sumy 6.607,97 Kč s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 1.405,99 Kč od 17.03.2010 do zaplatenia a úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 1.405,99 Kč od 17.03.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že uzavrel s odporcom dňa 02.11.2006 zmluvu o ČSOB spotrebiteľskom úvere. V zmysle tejto zmluvy poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 50.000,- Kč. Odporca sa v bode IV. zmluvy zaviazal, že bude za vyčerpaný a nesplatený úver, či jeho časť, platiť úroky vo výške dohodnutej pevnou úrokovou sadzbou 10,9 % ročne. Odporcovi bol poskytnutý úver dňa 02.11.2006. Odporca sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky, vrátane úrokov od 02.12.2006 do 02.11.2009 v pravidelných mesačných anuitných splátkach vždy do 2. dňa v mesiaci (jednotlivé splátky 1 - 36) po 1.635,- Kč. V prípade, ak by odporca nedodržal termín a výšku splátok alebo nezaplatil ostatné peňažné záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy, dohodli si úrok z omeškania vo výške 15 % ročne z čiastok, ktoré bol povinný odporca zaplatiť a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch splatnosti. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery zo dňa 1.8.2006, všeobecné obchodné podmienky ČSOB zo dňa 1.5.2005 a poistné podmienky pre poistenie úverov poskytovaných ČSOB zo dňa 7.8.2006. Odporca sa dostal do omeškania ku dňu 2.4.2007, kedy bola na úverový účet pripísaná čiastka len vo výške 72,74 Kč a následne odporca splácal spotrebiteľský úver nepravidelne a v rôznych výškach. Posledná platba vo výške 2.459,06 Kč, ktorú odporca zaplatil bola pripísaná na účet dňa 20.12.2007. Odporcu vyzýval niekoľkými výzvami. Pristúpil k zosplatneniu celého úveru ku dňu 02.04.2008 listom, v ktorom mu bola poskytnutá lehota na plnenie do 14.04.2008. Následne odporca poukázal ešte niekoľko platieb, pričom posledná vo výške 126,- Kč bola pripísaná na účet 20.01.2010.
Odporca sa k návrhu ani k veci nevyjadril, zásielky súdu v mieste svojho evidovaného trvalého pobytu nepreberal, jeho iný pobyt sa súdu nepodarilo zistiť, preto mu bol ustanovený opatrovník.
Riadne a včas predvolaní účastníci sa na pojednávanie nedostavili. Navrhovateľ svoju neprítomnosť ospravedlnil, nežiadal, aby súd pojednávanie odročil, súhlasil s tým, aby súd prejednal a rozhodol vec v jeho neprítomnosti. Odporca svoju neprítomnosť neospravedlnil, nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v ich neprítomnosti; prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie smlouvou o ČSOB spotřebitelském úvěru, obchodními podmínkami pro ČSOB spotřebitelské úvěry, všeobecnými obchodnými podmienkami, časti histórie účtu, výpisom z obchodního rejstříku, históriou úverového účtu, prehľadom platieb, výzvou zo dňa 03.03.2008 vrátane dodejky, oznámením zo dňa 03.04.2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
Z predloženej zmluvy súd zistil, že navrhovateľ poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 50.000,- Kč. Odporca sa v bode IV. zmluvy zaviazal, že bude za vyčerpaný a nesplatený úver, či jeho časť, platiť úroky vo výške dohodnutej pevnou úrokovou sadzbou 10,9 % ročne, za poskytnutie úveru zaplatí poplatok 500,- Kč a za správu úveru mesačne poplatok vo výške 30,- Kč za každý i začatý kalendárny mesiac. V bode V. zmluvy sa odporca zaviazal splácať poskytnuté peňažné prostriedky istinu a úroky úveru v 36 mesačných splátkach po 1.635,- Kč vždy do 2. dňa v mesiaci od 02.12.2006 do 02.11.2009. Podľa bodu VI. v prípade, ak odporca nedodrží termín a výšku splátok alebo nezaplatí ostatné peňažné záväzky vyplývajúce z predmetnej zmluvy, účastníci konania si dojednávajú úrok z omeškania vo výške 15 % ročne z čiastok, ktoré je povinný odporca zaplatiť a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch splatnosti. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery zo dňa 1.8.2006, všeobecné obchodné podmienky ČSOB zo dňa 1.5.2005 a poistné podmienky pre poistenie úverov poskytovaných ČSOB zo dňa 7.8.2006.
Z histórie účtu vyplynulo, že odporcovi bol poskytnutý úver pripísaním peňažných prostriedkov vo výške 50.000,- Kč na jeho účet dňa 02.11.2006. Odporca sa dostal do omeškania ku dňu 2.4.2007, kedy bola na úverový účet pripísaná čiastka len vo výške 72,74 Kč a následne odporca splácal spotrebiteľský úver nepravidelne a v rôznych výškach. Posledná platba vo výške 2.459,06 Kč, ktorú odporca zaplatil, bola pripísaná na účet dňa 20.12.2007.
Listom zo dňa 03.03.2008 vyzval navrhovateľ odporcu, aby uhradil bez meškania dlh k uvedenému dňu vo výške 7.363,27 Kč na účet, inak pristúpi k zosplatneniu úveru.
Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 03.04.2008 oznámil navrhovateľ odporcovi, že vzhľadom k tomu, že dlh nevyrovnal, vyhlasuje celú svoju pohľadávku, ktorá činí 37.415,60 Kč vrátane príslušenstva a poplatkov dňom 02.04.2008 za splatnú. Listinu zaslal odporcovi do vlastných rúk, no odporca si zásielku nevyzdvihol.
Následne odporca poukázal v prospech predmetného úverového účtu ešte niekoľko platieb, pričom posledná vo výške 126,- Kč bola pripísaná na účet 20.01.2010.
Z prehľadu úveru odporcu zo dňa 17.03.2010 vyplynulo, že istina k uvedenému dňu predstavuje 1.405,99 Kč, zmluvný úrok 32,27 Kč (vypočítaný za dobu od 02.01.2010 do 17.03.2010 z dlžnej istiny), úrok z omeškania 5.169,71 Kč (vypočítaný za dobu od 02.01.2008 do 17.03.2010 z dlžnej istiny a z dlžného poplatku) spolu potom 6.607.97 Kč.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že právnym dôvodom uplatneného nároku je zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom, ktorý je českou právnickou osobou, a dlžníkom, ktorý je slovenským štátnym občanom. Ide teda o zmluvu (zmluvný záväzok) s medzinárodným prvkom medzi členskými štátmi Európskej únie. Pri riešení kolízie noriem hmotného práva preto súd vychádzal z noriem práva Európskej únie upravujúcich zmluvné záväzky konkrétne z článku 28 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I) a na jeho základe (keďže sa toto nariadenie vzťahuje len na zmluvy uzavreté po 17.12.2010) z Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenom na podpis v Ríme dňa 19. júna 1980, ku ktorému Česká a Slovenská republika pristúpili dňa 14. apríla 2005 a ktorý sa uplatňuje na území Slovenskej republiky od 01.08.2006.
Podľa článku 4 ods. 1 a 2 Rímskeho dohovoru v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto iného štátu. S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju ústrednú správu. Podľa článku 5 ods. 1 Rímskeho dohovoru tento článok sa uplatní na zmluvy, ktorých predmetom je dodávka tovaru alebo poskytnutie služieb osobe ("spotrebiteľ"), na účel, ktorý nemožno považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, ako aj na zmluvu o poskytnutí úveru na tento účel. Bez ohľadu na ustanovenia článku 4 sa pri absencii voľby rozhodného práva podľa článku 3 zmluvy uzavreté za okolností uvedených v odseku 2 tohto článku spravujú právnym poriadkom štátu obvyklého pobytu spotrebiteľa.
Keďže v danej veci ide o zmluvu, ktorej predmetom je poskytnutie úveru spotrebiteľovi, práva a povinnosti účastníkov z nej sa spravujú slovenským právnym poriadkom.
Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len "Obchodného zákonníka") zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 503 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 504 Obchodného zákonníka dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.
Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/ 2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho zákonníka") v znení účinnom a platnom ku dňu uzavretia zmluvy spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len "Občianskeho zákonníka") zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Po právnom posúdení zistených skutočností v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný.
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že navrhovateľ odporcovi poskytol peňažné prostriedky vo výške 50.000,- Kč a odporca sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky a poplatky spojené s poskytnutím a správou úveru. Zmluva teda spĺňa náležitosti zmluvy o úvere definované v § 497 Obchodného zákonníka. Záväzkový vzťah medzi účastníkmi je vzťahom zo zmluvy o úvere podľa § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka, ktorý sa ako tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) spravuje Obchodným zákonníkom bez ohľadu na to, že odporca pri uzavretí zmluvy nevystupoval ako podnikateľ. Vzhľadom na postavenie navrhovateľa a odporcu je však zmluvný vzťah podriadený tiež zákonu o spotrebiteľských úveroch a Občianskemu zákonníku v časti upravujúcej spotrebiteľské zmluvy.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporca svoj záväzok nesplnil. Odporca netvrdil a ani neoznačil dôkaz, z ktorého by sa zistilo, že navrhovateľom označené skutočnosti a ním predložené dôkazy nie sú pravdivé, preto súd nemal dôvod spochybniť jeho tvrdenia ani dôkazy ním predložené. Vychádzal iba z dôkazov, ktoré mal k dispozícii.
Tak zistil, že zostatok úveru poskytnutý odporcovi na základe zmluvy bol zosplatnený z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a odporcovi vznikla povinnosť vrátiť navrhovateľovi zostatok poskytnutých peňažných prostriedkov spolu s úrokmi. Ku dňu 17.03.2010 celkový dlh z úveru predstavoval sumu 6.607,97 Kč, spolu s úrokmi a úrokmi z omeškania, ktoré boli od omeškania (02.01.2008) počítané v dojednanej výške 15 % ročne, ktorá primerane zodpovedá aj občianskoprávnymi predpismi stanovenej hornej hranici úroku z omeškania v tejto dobe 14,25 % ročne. Súd preto vyhovel návrhu v časti o zaplatenie 6.607,97 Kč a uložil odporcovi uvedenú sumu zaplatiť navrhovateľovi. Súd zaviazal odporcu aj na platenie bežných úrokov zo sumy zostatku úverovej istiny 1.405,99 Kč v sadzbe 10,90 % ročne dojednanej v zmluve od 17.03.2010 do zaplatenia.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že odporca sa nezaplatením požadovanej istiny riadne a včas, dostal do omeškania. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vzniklo navrhovateľovi právo požadovať popri plnení aj sankciu vo forme úroku z omeškania, čo aj vykonal podaným návrhom.
Navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 15 % ročne, ktorý primerane zodpovedá aj občianskoprávnymi predpismi stanovenej hornej hranici úroku z omeškania platnej v dobe od počiatku omeškania 02.01.2008 - 14,25 % ročne.
Súd mu preto v zmysle vyššie uvedeného právneho posúdenia priznal právo na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 15,00 % ročne zo sumy istiny 1.405,99 Kč od 17.03.2010, ako požadoval, (do 17.03.2008 je úrok z omeškania vyčíslený pevnou sumou) do zaplatenia.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech a ktorý si svoje právo na náhradu trov konania uplatnil, súd priznal právo na náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva. Trovy konania pozostávajú z hotového výdavku - zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur.
Lehota na plnenie bola určená v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. veta pred bodkočiarkou - 3 dni od právoplatnosti rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.