Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-1418-2006.pdf
PDF · 81.99 KB
Case nature
Area
Subarea
2Er/1418/2006
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávnených X) K. I.H., J.. XX. XX. XXXX, G. K. XXX, XXX XX N., Š. Q. N. M. X) S. I., J.. XX. XX. XXXX, K. XXX, XXX XX N., Š. Q. N., proti povinnému S. I., J.. XX. XX. XXXX, G. S. XXX, XXX XX S., Č. V., Š. Q. N., na vymoženie uloženej povinnosti zameškaného výživného vo výške 272.000,- Kč za obdobie od marca 2001 do októbra 2006 a ďalej bežného výživného na oprávneného 1) po 2.000,- Kč a na oprávneného 2) po 2.000,- Kč mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc mesiacom november 2006 s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Alenou Szalayovou, náhradníčkou súdneho exekútora JUDr. Jána Slančíka, so sídlom exekútorského úradu Levice, P. Jilemnického 1, 934 01 Levice, pod spis. zn. EX 144/06, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Okresný súd Banská Bystrica je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 26,48 Eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnení podali návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie uloženej povinnosti zameškaného výživného vo výške 272.000,- Kč za obdobie od marca 2001 do októbra 2006 a ďalej bežného výživného na oprávneného 1) po 2.000,- Kč a na oprávneného 2) po 2.000,- Kč mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred počnúc mesiacom november 2006 a to na základe vykonateľných rozhodnutí - rozsudkov Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 14CCu 10/01 zo dňa 09. 04. 2002, č.k. 32P 229/02 zo dňa 21. 01. 2003 a č.k. 32P 199/06 zo dňa 12. 09. 2006.
Poverením č. 5601 * 021177 zo dňa 21. 11. 2006 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Alenu Szalayovú, náhradníčku súdneho exekútora JUDr. Jána Slančíka, so sídlom exekútorského úradu Levice, P. Jilemnického 1, 934 01 Levice, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 144/06.
Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 16. 12. 2011, súdny exekútor podal podnet na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a na jej zastavenie s ust. § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. V podaní uviedol, že šetrením bolo zistené, že povinný nevlastní žiadny majetok postihnuteľný exekúciou, nevykonáva činnosť a nie je predpoklad uspokojenia pohľadávky oprávneného ani trov exekúcie.
Súd zo spisového materiálu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané, že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných súčinnosťou podľa § 34 Exekučného poriadku, z ktorej vyplynula neexistencia majetku, ktorý by podliehal exekúcii. Upovedomenie o začatí exekúcie sa povinnému nepodarilo doručiť. Príslušný dopravný inšpektorát na súčinnosť oznámil, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadneho motorového vozidla. Podľa oznámenia sociálnej poisťovne sa povinný v jej registri nenachádza. Podľa
oznámenie registra obyvateľov SR má povinný hlásený trvalý pobyt mimo SR. Z uvedeného vyplýva, že povinný nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti.
Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podnetu súdneho exekútora a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií, mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Súdny exekútor si od oprávnených uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 50,38 Eur /z toho odmena 39,84 Eur (19,92 Eur za 170 min., t.j. 3 h. á 6,64 Eur + 19,92 Eur za 6 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 2,58 Eur, 20 % DPH z odmeny, t.j. 7,96 Eur/.
Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 27. 10. 2006, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávnených na vykonanie exekúcie.
Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.
Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení platnom až do 14. 10. 2008/ za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení platnom od 01. 12. 2006/ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Podľa § 240 ods. 3 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného a skutočnosť, že predmetnej exekúcii je vymáhaná pohľadávka na výživné, je v danom prípade namieste aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 vety druhej Exekučného poriadku, a preto je súdnemu exekútorovi trovy exekúcie povinný uhradiť súd, avšak nie v takej výške, v akej si ich súdny exekútor uplatnil.
Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení platnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení platnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení platnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk).
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.
Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade sa jedná o úkony - zaregistrovanie návrhu ..... 10 min., vypracovanie žiadosti o udelenie poverenia ..... 10 min., ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej sú to úkony - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie ..... 20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, vypracovanie žiadostí o súčinnosť - CEPO ..... 20 min., sociálna poisťovňa ..... 2x 30 min., - dopravný inšpektorát ..... 30 min., ktoré sú nevyhnutne zahrnuté v úkonoch odmeňovaných podľa § 15 ods. 1 písm. g), h), j) vyhlášky ako každé zisťovanie bydliska / platiteľa mzdy / majetku povinného. Keďže za uvedený úkon bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za uvedený úkon aj podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.
Pokiaľ ide o úkon vyúčtovanie trov exekúcie ..... 20 min., tento úkon nie je možné podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v tom v prípade, pokiaľ si trovy uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi. Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré znáša účastník konania. Vzhľadom na uvedené, súd odmenu za daný úkon súdnemu exekútorovi nepriznal.
Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 170 min. na 0 min.
Po vykonaných úpravách je súd z uplatnených trov povinný uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 26,48 Eur /z toho odmena 19,92 Eur (za 6 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 2,58 Eur + 20 % DPH z odmeny, t.j. 3,98 Eur/.
Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.