Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5C/129/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. X. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom V., U.. I. XXXX/XX, proti odporkyni: Ing. O. O., rodená Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému P. O., K.. XX.XX.XXXX, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, takto

rozhodol:

I. Súd manželstvo Ing. X. O. a Ing. O. O., rod. Q., uzavreté dňa XX.XX.XXXX, zapísané v knihe manželstiev bývalého Mestského národného výboru v K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX, r o z v á d z a.

II. Maloletý P. O., nar. XX.XX.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti odporkyne.

III. Obaja rodičia budú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Navrhovateľ j e p o v i n n ý platiť na maloletého výživné vo výške XXX eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.

V. Styk navrhovateľa s maloletým s a n e u p r a v u j e .

VI. Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným súdu dňa 04.07.2011 a doplneným dňa 16.11.2011, sa navrhovateľ domáhal rozvodu jeho manželstva uzavretého s odporkyňou dňa XX.XX.XXXX v K. a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému synovi P. na čas po rozvode. V návrhu uviedol, že manželstvo bolo spočiatku bezproblémové a bezkonfliktné, postupne sa však začali prejavovať rozdielne názory a predstavy o spôsobe života ako aj odlišne vyznávané hodnoty manželov. Navrhovateľ sa považuje skôr za liberála, zatiaľ čo odporkyňa je viac konzervatívne a nábožensky založená. Hoci navrhovateľ pred uzavretím manželstva s náboženskou výchovou detí súhlasil, časom mu to začalo vadiť, keďže zo strany odporkyne cítil nedostatok tolerancie voči iným názorom najmä vo vzťahu k výchove detí. Navrhovateľovi tiež prekážali manželkine prehnané výčitky a napomínania ohľadom jeho životosprávy, pracovného času a správania v rozličných situáciách. Navrhovateľ priznal, že je workoholik, avšak práca ho veľmi baví a prináša mu potešenie, čo však manželka nechápala. K rozvratu manželstva

podľa neho prispela tiež jeho dávna túžba odísť žiť a pracovať do USA, prípadne Kanady, s čím jeho manželka nikdy nesúhlasila, ako aj skutočnosť, že odporkyňa ho po čase prestala fyzicky priťahovať. Navrhovateľ uznal, že na vznikajúcich konfliktoch mal podiel aj on, podstatné však je, že existujúce konflikty napriek opakovanej snahe nedokázali vyriešiť a navrhovateľ začal čoraz častejšie uvažovať o prípadnom rozchode s odporkyňou. Bezprostredným impulzom, vedúcim k rozpadu manželstva, bolo jeho nadviazanie mimomanželského vzťahu s bývalou spolužiačkou zo strednej školy v roku 2007 a hoci spočiatku tento vzťah bral iba ako dočasný flirt, postupne si uvedomil, že život sa dá prežiť aj inak ako tomu bolo doteraz, až sa napokon rozhodol od manželky odísť a s neverou sa jej priznal. V decembri 2009 sa odsťahoval zo spoločného bydliska a odvtedy nedošlo k obnoveniu spolužitia. Spočiatku ťažko znášal odlúčenie od detí a preto aj uvažoval o možnom návrate k rodine, vo februári 2010 navrhol odporkyni zvážiť jeho možný návrat za určitých podmienok, ale k dohode medzi manželmi nedošlo. V súčasnosti žije navrhovateľ so svojou novou partnerkou čiastočne v jej bydlisku vo Viedni a čiastočne v Českej republike v Y. V. Y., kde je zamestnaný a po dohode prispieva odporkyni sumou cca 333 eur mesačne na každé nezaopatrené dieťa a zároveň sa s deťmi snaží udržiavať kontakty, čo sa mu však darí iba s maloletým synom P.. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam žiadal, aby súd maloletého zveril do osobnej starostlivosti odporkyne, priznať jej právo zastupovať ho a spravovať jeho majetok a zaviazal navrhovateľa výživným na syna vo výške 333 eur mesačne s tým, že styk s maloletým zostane neupravený.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k návrhu uviedla, že navrhovateľa si brala z lásky a vedela, že na niektoré veci majú odlišné názory, čo však nepovažovala za prekážku ich vzťahu. Poznala tiež manželov životný sen odísť do USA a viackrát mu vysvetľovala, že z jej strany to neprichádza do úvahy, pretože tu má chorých rodičov, ktorí ju potrebujú. Čoskoro zistila, že najdôležitejšia vec v živote je pre jej manžela práca, na ktorú mu odporkyňa vytvorila ale dostatočný priestor a voľnosť. Pokiaľ manželovi vyčítala jeho životosprávu, bolo to preto, lebo jej záležalo na jeho zdraví a vadilo jej, keď pracoval dlho do noci aj do ranných hodín, zatiaľ čo ona zaspávala sama. Počas dlhého obdobia spoločného života odporca pracoval mimo trvalého bydliska a domov chodieval cez víkendy, takže celá starostlivosť o tri deti spočívala na nej, napriek tomu sa vždy tešila, keď sa manžel cez víkend vrátil domov a mohli byť pár dní spolu. Okolo roku 2007 začala cítiť, že s navrhovateľom sa niečo deje, ani jej však nenapadlo podozrievať ho z nevery. Od počiatku ich vzťahu navrhovateľ vedel, že je veriaca, ale za celé roky ich spolužitia ho do ničoho nenútila a rovnako ako ona, aj on sa podieľal na kresťanskej výchove ich detí. Uviedla, že sa domnieva, že v súčasnosti sa navrhovateľ na vieru pozerá inak, nakoľko kresťanská morálka sa nehodí do jeho spôsobu života a obmedzuje ho. V septembri 2009 sa jej navrhovateľ priznal, že má nemanželský vzťah, ale vo februári 2010 jej navrhol, že za určitých podmienok by bol ochotný vrátiť sa k rodine, navrhnuté podmienky spolužitia však boli pre ňu neprijateľné. Uviedla, že ona sa rozviesť nikdy nechcela a to ani vtedy, keď sa dozvedela o manželovej nevere, je si však vedomá toho, že na manželstvo musia byť dvaja.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich písomnými podaniami, sobášnym listom, rodnými listami detí účastníkov, potvrdením Mestského úradu V. o trvalom pobyte účastníkov, potvrdeniami o príjmoch a nevyhnutných výdavkoch navrhovateľa a odporkyne, potvrdeniami úradu práce, listom vlastníctva, potvrdením o návšteve školy maloletého P., ďalšími listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Obaja účastníci sú slovenskí štátni príslušníci, u oboch ide o manželstvo prvé. Manželia uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX pred Mestským národným výborom v K., ich posledné spoločné bydlisko bolo v V., čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva sa narodili tri deti, J. O., nar. XX.XX.XXXX, A. O., nar. XX.XX.XXXX a P. O., nar. XX.XX.XXXX. Všetky deti žijú s odporkyňou, plnoletá dcéra A. a maloletý syn P. sa naďalej sústavne pripravujú denným štúdiom na budúce povolanie.

Výsluchom navrhovateľa bolo zistené, že zo spoločnej domácnosti sa odsťahoval 01.12.2009 v dôsledku nezhôd medzi manželmi, bližšie opísaných v návrhu na rozvod. Zhruba v tom čase nastúpil do súčasného zamestnania v Českej republike v Y. V. Y., kde aj býva. Viackrát odvtedy sa síce vrátil do spoločnej domácnosti a asi po dvoch mesiacoch sa aj pokúsil obnoviť spolužitie s odporkyňou, ale napokon k obnoveniu spolužitia nedošlo. V súčasnosti žije už dva roky s novou partnerkou a návrat

k odporkyni vylučuje. Za príčinu rozvratu však nepovažuje iba jeho neveru, ale aj prílišnú rozdielnosť ideologických názorov ako aj ďalšie v návrhu uvedené dôvody, pre ktoré by viac nebol ochotný vrátiť sa k manželke ani v prípade, že by mimomanželskú známosť nemal..

Aj odporkyňa súdu uviedla, že nie je možné, aby manželstvo opäť plnilo svoje funkcie, hoci podľa jej názoru nie je vylúčené, že v budúcnosti si navrhovateľ uvedomí, čo spravil a rozhodne sa k rodine vrátiť, čo mu aj vždy navrhovala. Podmienky, ktorými navrhovateľ podmienil jeho návrat k nej sú však pre ňu nesplniteľné ( napríklad žiadal, aby mohol paralelne udržiavať svoj vzťah s terajšou priateľkou). Odporkyňa súdu potvrdila, že s manželom nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2009, odkedy spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú, ani nevychovávajú ich deti. Za rozvrat manželstva považovala zodpovedného výlučne navrhovateľa. Tvrdenie navrhovateľa, že mu nevyhovuje povaha odporkyne, ako dôvod rozvratu manželstva neobstojí, pretože jej povahu poznal aj predtým.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť. O veciach týkajúcich sa rodiny rozhodujú manželia spoločne. Ak sa nedohodnú o podstatných veciach, rozhodne na návrh jedného z nich súd. Na výkon povolania a na pracovné uplatnenie nepotrebuje žiadny z manželov súhlas druhého manžela.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.

Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že zákonné podmienky rozvodu manželstva sú v danom prípade splnené, keď manželia od r. 2009 nežijú spolu, spoločne nehospodária, ani sa intímne nestýkajú. Manželstvo je niekoľko rokov už iba formálnym zväzkom, pričom zo zisteného skutkového stavu vyplynulo, že nie je žiaden predpoklad, že by mohlo v budúcnosti znova fungovať. Ako príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi súd ustálil citové ochladenie v dôsledku rozdielnosti pováh manželov a ich názorov na rodinu, ktoré napokon vyústili do nadviazania mimomanželského vzťahu navrhovateľa. Na základe zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným ustanoveniam zákona, súd manželstvo rozviedol.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 24 odsek 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

.

Podľa § 24 odsek 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

Podľa § 25 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s mal. dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s mal. dieťaťom, súd upraví styk rodičov s mal. dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podielať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Pri určení vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností , možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Vzhľadom k rozvodu manželstva bolo súčasne potrebné upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému P. na čas po rozvode, hoci s výnimkou vyživovacej povinnosti táto úprava bude trvať iba niekoľko dní, keďže P. nadobudne dňa 10.03.2012 plnoletosť. Vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu a citovaných ustanovení zákona, súd na čas po rozvode zveril maloletého do osobnej starostlivosti odporkyne, ktoré riešenie navrhli súdu zhodne obaja rodičia aj kolízny opatrovník a zároveň súd odporkyni priznal právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Pokiaľ ide o úpravu styku navrhovateľa s maloletým, túto nežiadal žiaden z účastníkov, preto súd ich žiadosti vyhovel a to aj s ohľadom na skutočnosť, že maloletý o niekoľko dní dosiahne plnoletosť.

Pri určení výživného na maloletého P. súd vychádzal z jeho odôvodnených potrieb ako aj možností a schopností oboch rodičov. Bolo zistené, že navrhovateľ je zamestnaný v Českej republike s priemerným čistým mesačným zárobkom 43.051 Kč, jeho mesačné náklady na bývanie na ubytovni predstavujú 5.000 Kč, reálne z tejto sumy však uhrádza 2.750 Kč (zvyšok mu prispieva na bývanie zamestnávateľ). Okrem toho má výdavky na internet a TV spolu 300 Kč a platí mesačne životnú poistku vo výške 48,28 eur. Na víkendy cestuje do B. za partnerkou, kde jedna spiatočná cesta ho stojí cca 50 eur autom, resp. 500 Kč vlakom. Okrem bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, v ktorom býva odporkyňa s deťmi, vlastní navrhovateľ iba staršie vozidlo, rok výroby 1999. Približne do mája 2011 prispieval na

všetky svoje tri deti po 333 eur mesačne, keďže však najstaršia dcéra J. ukončila štúdium v roku 2010, po uplynutí ďalšieho kalendárneho roka napokon prestal na ňu výživné platiť, keďže je schopná živiť sa sama. Na dcéru A. a syna P., ktorí obaja sú študentmi Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v O., naďalej posiela po 333 eur mesačne a synovi P. prispieva aj vecne v prípade mimoriadnych výdavkov (napr. nákup športovej obuvi). Odporkyňa je zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom cca 704 eur a poberá prídavky na 2 deti. V súvislosti s bývaním mesačne uhrádza elektrinu 46 eur, nájomné 179 eur, inkaso 9,60 eur, náklady na pohonné hmoty predstavujú od 50 do 100 eur ( vlastní motorové vozidlo, ktoré jej zakúpil navrhovateľ v roku 2009). Platí deťom sporenie, dcéram po 100 eur a synovi po 60 eur.

Obe študujúce deti bývajú na internáte v O., ubytovanie ich stojí spolu 100 eur a cestovné do O. 32 eur každého z nich, majú tiež výdavky na stravu v O. a na nákup potrebných školských učebníc a pomôcok. Maloletý P. má zvýšené výdavky v súvislosti s tým, že sa aktívne venuje futbalu, je hráčom Futbalového klubu I., kam pravidelne dochádza na tréningy a zápasy, takže platí aj cestovné z O. do I., čo predstavuje približne 50 eur mesačne, okrem toho ho odporkyňa cez víkendy vozieva do I. autom. Maloletý má tiež výdavky v súvislosti s návštevou posilňovne. Odporkyňa mu posiela na účet finančné prostriedky podľa potreby cca 100 eur a rovnakou sumou prispieva aj dcére A..

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania bol súd toho názoru, že výživné, posielané navrhovateľom v sume 333 eur, je primerané tak možnostiam navrhovateľa ( ktorý si plní v rovnakej výške vyživovaciu povinnosť aj k dcére), ako aj preukázaným odôvodneným potrebám maloletého P.. Maloletý bude mať takto k dispozícii mesačne sumu cca 455 eur ( výživné od otca, spolu s výživným 100 eur od matky a prídavkami na dieťa), ktorá zodpovedá životnej úrovni rodičov a dokáže z nej uspokojiť okrem bežných výdavkov aj všetky preukázané náklady spojené so štúdiom a športovou činnosťou. Súd preto zaviazal navrhovateľa výživným v navrhnutej sume 333 eur, pričom zohľadnil aj skutočnosť, že synovi prispieva aj nad rámec výživného.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia , podľa ktorého v konaní o rozvod manželstva účastníci zásadne nemajú právo na náhradu trov konania, súd však ich náhradu môže priznať, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu, alebo pomery účastníkov. Predpoklady pre priznanie náhrady trov konania v tomto konaní však nie sú splnené.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa , ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený súdnym rozhodnutím, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.