Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/60/2011

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov 1. D. H., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X/A, D., 2. C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. X/A, D., proti žalovaným 1. Ing. V. W., nar. X.X.XXXX, bytom F. XXX/XX, M. G., 2. C. W., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XX, D., 3. N. A., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, T., o určenie vlastníckeho práva, neplatnosť zmluvy o pôžičke a o vzájomnom návrhu žalovaného v 1. rade, o odvolaní žalovaných v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 8.2.2011, č.k. - 441 takto jednohlasne

rozhodol:

Z r u š u j e rozsudok s výnimkou výrokov o zamietnutí návrhu žalobcov v prevyšujúcej časti, zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného v 1. rade a výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa 1 na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade sú spoluvlastníkmi v spoluvlastníckom podiele 1/1 nehnuteľnosti - stavby súpisné č. 8337 - rodinný dom na pozemku p. č. 718/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2 zapísanej na LV č. XXXXX katastrálne územie D. a nehnuteľnosti - pozemku p. č. 718/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2 zapísaného na LV č. XXXXX katastrálne územie D.. V prevyšujúcej časti návrh žalobcov zamietol. Rovnako zamietol vzájomný návrh žalovaného v 1. rade. O trovách konania rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, podľa ktorého na LV č. XXXXX k. ú. D. je ako vlastník stavby - rodinného domu s. č. 8337 na p. č. 718/3 zapísaný žalovaný v 1. rade. Titulom nadobudnutia nehnuteľností je kúpna zmluva V 4277/2004. Na LV č. XXXXX k. ú. D. je ako vlastník pozemku p. č. 718/3 vo výmere 156 m2 - zastavané plochy a nádvoria zapísaný žalovaný v 1. rade. Titulom nadobudnutia je kúpna zmluva V 4277/2004. Ďalej súd zistil, že kúpna zmluva, ktorá bola titulom nadobudnutia nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXXX a XXXXX uzatvorená dňom 27.9.2004 bola žalovanou v 3. rade ako predávajúcou a žalovaným v 1. rade ako kupujúcim podpísaná dňa 6.10.2004. Z jej obsahu okrem iného vyplýva, že kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.220.000,- Sk. Predávajúca kupujúceho oboznámila s tým, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom kúpy, obývané sú žalobcami, u ktorých ako pôvodných vlastníkov predmetu kúpy bol zrealizovaný výkon zabezpečovacieho prostriedku v zmysle za účelom uhradenia ich splatného záväzku. Nie je však s nimi uzatvorený nájomný, respektíve iný podobný užívací vzťah k predmetu kúpy. Žalovaná v 3. rade nadobudla hore uvedené nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od svojho brata - žalovaného v 2. rade, a to na základe kúpnej zmluvy z 15.3.2004, vklad ktorej bol povolený dňa 18.3.2004 pod č. V 1017/2004. Z obsahu tejto kúpnej zmluvy okrem iného vyplýva, že predávajúci je vlastníkom predávaných nehnuteľností na základe zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva zo 6.9.2002, vklad ktorej bol pod č. V 5385/2003 povolený 18.7.2003. Z obsahu tejto zmluvy ďalej vyplýva, že predávajúci touto cestou realizuje výkon zabezpečovacieho prostriedku na predmety zabezpečenia za účelom uhradenia svojej splatnej pohľadávky zo zmluvy o pôžičke zo

dňa 6.9.2002, ktorú uzavrel so žalobcami ako dlžníkmi. Dlžníci mu požičané peňažné prostriedky, spolu s 1 162 000,- Sk, v lehote splatnosti - do 31.1.2004 nevrátili. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1.208.900,- Sk, zistená bola znaleckým posudkom znalca Ing. Y. A.. Skutkový stav súd prvého stupňa ďalej doplnil zistením, že medzi žalobcami ako dlžníkmi a žalovaným v 2. rade ako veriteľom, uzavretá bola zmluva o pôžičke datovaná dňom 6.9.2002 a žalobcami podpísaná 18.9.2002. Podľa tejto zmluvy veriteľ dlžníkom požičiava sumu 1.036.000,- Sk a to dňom 13.9.2002 sumu 754.000,- Sk a dňom predloženia listu vlastníctva k nehnuteľnosti v k. ú. D. s. č. 8337, p. č. 718/3 znejúceho na dlžníkov, sumu 282.000,- Sk. Veriteľ dlžníkom požičiava v zmluve uvedenú sumu bezúročne. Z článku 2 tejto zmluvy vyplýva, že dlžníci zaviazali sa splatiť veriteľovi dlh zo zmluvy v mesačných splátkach po 86.334,- Sk, počínajúc dňom 13.10.2002. Dňa 16.12.2003 podpísali žalobcovia písomnosť datovanú dňom 13.9.2003 označenú ako doplnok č. 1 zmluvy o pôžičke a zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, z obsahu ktorej vyplýva, že zmluvné strany, a to žalobcovia ako dlžníci a žalovaný v 2. rade ako veriteľ, dohodli sa na predĺžení splatnosti dlhu z pôžičky zo 6.9.2002 do 31.1.2004 a dohodli sa taktiež na ďalšej pôžičke vo výške 126.000,- Sk čím celkový dlh dlžníkov voči veriteľovi je 1.162.000,- Sk. Z potvrdení podpísaných žalobcami vyplýva, že od žalovaného v 2. rade prevzali sumu 754.000,- Sk (potvrdenie podpísané žalobcami 18.9.2002), dňa 20.9.2002 sumu 110.000,- Sk (potvrdenie podpísané žalobcami 20.9.2002), dňa 30.10.2002 sumu 172.000,- Sk (potvrdenie žalobcami podpísané 30.10.2002). Z príjmového pokladničného dokladu vystaveného dňa 18.9.2002 vyplýva, že žalobca v 1. rade zaplatil Medike štátny podnik v likvidácii sumu 418.000,- Sk titulom doplatenia kúpnej ceny z dražby z 20.8.2002. Z potvrdenia vystaveného likvidátorom Mediky štátny podnik v likvidácii Bratislava vyplýva, že žalobca v 1. rade vydražil na dražbe budovu skladu s. č. 8337 bez pozemku, ktorá je zapísaná na LV č. XXX na k. ú. D. a zložil 16.8.2002 dražobnú zábezpeku vo výške 100.000,- Sk.

Na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 11.9.2000 nadobudol žalobca v 1. rade ako kupujúci od predávajúceho - Židovskej náboženskej obce Prešov pozemok p. č. 718/3 vo výmere 156 m2 v k. ú. D. za kúpnu cenu 100.000,- Sk.

Súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol podstatný obsah výpovedí účastníkov konania a dospel k nasledovným záverom.

Podľa názoru súdu prvého stupňa v konaní nebolo zistené, že by zmluva o pôžičke, ktorú uzavreli žalobcovia so žalovaným v 2. rade mala byť neplatným právnym úkonom.

Vec právne posúdil podľa ustanovenia a a vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a po zhodnotení v konaní vykonaných dôkazov súd mal za to, že čo sa týka zmluvy o pôžičke, okrem tvrdení o nesúlade medzi čiastkou, ktorá bola uvedená v zmluve o pôžičke a skutočne požičanou sumou, žalobcovia ničím nepreukázali, že by toto ich tvrdenie malo byť pravdivé v tom zmysle, že by od žalovaného v 2. rade reálne prevzali sumu nižšiu než akú mu podľa uzavretej zmluvy mali vrátiť, rovnako len v rovine ich tvrdenia, ničím nepreukázaného, zostalo poukazovanie na to, že zmluvu uzavreli v tiesni. Pre neexistenciu tohto stavu napokon svedčí aj to, že žiadnym úkonom nerealizovali úkon, ku ktorému by pre prípad tiesne v zmysle ustanovenia boli oprávnení - od zmluvy odstúpiť. Súd preto ich návrh na určenie neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietol. Keďže právnym vzťahom, na základe ktorého bol najprv žalovaný v 2. rade zapísaný ako vlastník nehnuteľností určenia vlastníctva ku ktorým domáhali sa žalobcovia, bol vzťah zo zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva, ktorú uzavreli žalobcovia so žalovaným v 2. rade, bolo potrebné posúdiť či tento akcesorický záväzok je záväzkom platným.

Platnosť tohto akcesorického záväzku v odôvodnení svojho rozhodnutia súd vec právne posúdil podľa ust. , , , , , v znení do 31.12.2007.

Poukázal ďalej na to, že z citovaného ustanovenia vyplýva, že normy sú v zásade normami dispozitívneho charakteru a v oblasti záväzkových vzťahov rešpektovaná je zásada zmluvnej autonómie, nie však absolútne. Vychádzajúc z úpravy

zabezpečujúceho prevodu práva, jeho účelom je zabezpečenie v zmysle motivácie dlžníka k plneniu záväzku a ochrana veriteľa v prípade nesplnenia povinnosti dlžníka.

Ďalej súd zvýraznil, že ustanovenie neupravovalo otázku uhradzovacej funkcie zabezpečovacieho prevodu práva. To neznamená, že by sa veriteľ nemohol z práva, ktoré bolo prevedené uspokojiť, iný ako tento výklad by viedol k absolútnemu popretiu zmyslu tohto zabezpečovacieho inštitútu. K uspokojeniu by však mohlo dôjsť spôsobom, ktorý nedovoleným nie je.

Vo vzťahu k uvedeným úvahám súd poukázal na to, že žalobcovia so žalovaným v 2. rade sa dohodli v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva, že ak nedôjde k splneniu záväzku podľa zmluvy o pôžičke tvoriacej súčasť tejto zmluvy najneskôr do 20.9.2003, stáva sa veriteľ definitívnym vlastníkom nehnuteľností uvedených v článku II. tejto zmluvy a definitívnym vlastníkom sa stáva aj v tom prípade, že dlžníci neuhradia záväzky za 2 mesiace po sebe bezprostredne nasledujúce (VII.). Takto formulovaná rozväzovacia podmienka vykazuje znaky dohody v tom, že právo, ktoré bolo na základe tejto zmluvy zo žalobcu na žalovaného v 2. rade prevedené má povahu náhradného plnenia. Jedná sa tak o analógiu prepadného zálohu čo právne dovoleným nie je a vykazuje znaky obchádzania zákona, t. j. v zmysle neplatného právneho úkonu.

Súd ďalej konštatoval, že obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám o sebe nie je zákonom zakázaným, v dôsledku čoho vzniknutý stav javí sa z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný. Konanie in fraudem legis predstavuje postup, kedy sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci (Ústavný súd Českej republiky v náleze z 1.4.2003, taktiež Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku z 12.12.2007).

Súd prvého stupňa uzavrel, že podľa jeho názoru zmluva o zabezpečení záväzku prevodom práva uzavretá medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade je zmluvou neplatnou. Žalovaný v 2. rade na jej podklade bol zapísaný ako vlastník, nadobudol vlastníctvo k nehnuteľnostiam, zistená cena ktorých ešte pred ich zhodnotením žalobcami prevyšovala sumu, ktorú mali žalobcovia žalovanému v 2. rade titulom pôžičky vrátiť. Keďže neplatnosť právneho úkonu podľa je neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí zo zákona a od začiatku žalovaný v 2. rade vlastníctvo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva relevantne nenadobudol.

Pri všeobecne platnej zásade občianskeho práva, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv než sám má, bol preto aj následný prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam zo žalovaného v 2. rade na žalovanú v 3. rade kúpnou zmluvou V 1017/2004 neplatným a rovnako neplatným bol aj prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalovanou v 3. rade a žalovaným v 1. rade pod V 4277/2004, keďže žiadny z ďalších nadobúdateľov nehnuteľností (ďalší kupujúci) prevedenej kúpnou zmluvou sa nestáva vlastníkom nehnuteľností na základe toho, že pri uzatvorení ďalšej kúpnej zmluvy jednal v dobrej viere v zápis realizovaný v katastri nehnuteľnosti.

Z uvedených dôvodov preto súd návrhu žalobcov vo veci určenia vlastníckeho práva vyhovel. Pri určení, že sú to žalobcovia a nie žalovaný v 1.rade, ktorí sú vlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXXXX a LV č. XXXXX v k. ú. D., bol nedôvodným návrh žalovaného v 1. rade uložiť žalobcom, aby nehnuteľnosti, ktorých sú vlastníkmi, vypratali. Preto súd vzájomný návrh žalovaného v 1. rade ako je uvedené vo výroku rozsudku zamietol.

Vyslovil, že v súlade s o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Žalovaný v 2. rade v podanom odvolaní navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne, alebo aby napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Okrem iných skutočností namietal najmä nesprávne právne posúdenie veci,

ktoré spočíva podľa názoru žalovaného v 2. rade v tom, že v tomto prípade nemožno dotknuté zmluvné dojednania považovať za obchádzajúce zákon, a preto neplatné, z dôvodu analógie prepadného zálohu. Zmluva o zabezpečovacom prevode práva medzi žalobcami a žalovaným v 2. rade bola totiž uzatvorená 6.9.2002, pričom zákaz prepadného zálohu bol do z. č. , zakotvený s účinnosťou až od 1.1.2003 novelou č. . Analógiu však nemožno aplikovať retroaktívne, k čomu v tomto prípade došlo. Ďalej uviedol, že v čase uzatvárania zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, t. j. 6.9.2002, teda nebolo zakázané uzatvárať akékoľvek zmluvy o zabezpečovacom prevode práva s dojednaniami, podľa ktorých by predmet prevodu okrem zabezpečovacej funkcie za istých okolností plnil aj funkciu náhradného plnenia. Právne vzťahy podľa vzniknuté pred 1.1.2003 sa upravujú ustanoveniami podľa právnych predpisov do 31.12.2002. Nakoľko k 6.9.2002 nepoznal zákaz prepadného zálohu, ani judikatúrou nebolo zakázané prepadné zabezpečovacie záložné právo, uvedená zmluva sa musí považovať za platnú.

Žalovaný v 1. rade v podanom odvolaní proti výroku, ktorým súd určil, že žalobcovia sú bezdpodielovými vlastníkmi sporných nehnuteľností navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol. Vyslovil nesúhlas so záverom súdu prvého stupňa, že v tejto zmluve je rozpor s účelom zákona a preto je zmluva neplatná. V čase, keď bola zmluva uzavretá, zákon umožňoval zabezpečovací prevod práva a okrem toho platilo ustanovenie o nepomenovaných zmluvách. Nepomenovaná zmluva je rovnako záväzná ako zmluva pomenovaná, ak je uzavretá v súlade s právom, t.j. neodporuje obsahu a účelu zákona. Podľa názoru žalovaného v 1. rade, ak účastníci uzavrú podľa svojho slobodného rozhodnutia určitú zmluvu, platí, že túto zmluvu sú povinní plniť aj vtedy, ak by plnenie bolo pre niektorú zo zmluvných strán nevýhodné. Vtedy platný zákon neuvádzal, že v prípade nesplnenia záväzku zabezpečovaného zabezpečovacím prevodom práva sa má veriteľ domáhať uspokojenia z veci, ktorá prešla do jeho dočasného vlastníctva jej predajom, prípadne rozdelením výťažku a podobne. Z toho dôvodu bola umožnená zmluvná voľnosť, pokiaľ sa týka následkov vyplývajúcich z nesplnenia povinnosti dlžníka, teda nezaplatenia dlhu v dohodnutej lehote. Účastníci tejto zmluvy: žalobcovia a žalovaný v 2.rade využili túto zmluvnú voľnosť a dohodli sa na úprave práv a povinností v prípade nesplnenia záväzku v dohodnutej lehote. Súd mal rešpektovať zmluvnú voľnosť účastníkov tejto zmluvy najmä s ohľadom úpravy inštitútu zabezpečenia záväzku prevodom práva obsiahnutej vo vtedy platnom .

Žalobcovia vo vyjadreniach k odvolaniu žalovanému v 1. a 2. rade navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v jeho napadnutej časti, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v ustanovení a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na potvrdenie ani na zmenu napadnutého rozsudku.

Napadnutý rozsudok je totiž podľa názoru odvolacieho súdu v jeho napadnutej časti nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo vzťahu k jeho napadnutej časti možno vyvodiť len jediný záver formulovaný nasledovne :

Dohoda žalobcov so žalovaným v 2. rade v zmluve o zabezpečení záväzku prevodom práva, že ak nedôjde k splneniu záväzku podľa zmluvy o pôžičke tvoriacej súčasť tejto zmluvy najneskôr do 20.9.2003, alebo v prípade, ak dlžníci neuhradia záväzky za dva mesiace po sebe bezprostredne nasledujúce, stáva sa veriteľ definitívnym vlastníkom nehnuteľností uvedených v článku II. tejto zmluvy, vykazuje znaky dohody o tom, že právo, ktoré bolo na základe tejto zmluvy zo žalobcu na žalovaného v 2. rade prevedené má povahu náhradného plnenia. Jedná sa tak o analógiu prepadného zálohu, čo právne dovoleným nie je a vykazuje znaky obchádzania zákona, t. j. v zmysle neplatného právneho úkonu.

Na prípadný iný dôvod neplatnosti zmluvy o zabezpečení záväzku prevodom práva v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvého stupňa nepoukazuje.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k ním uvedenému záveru „ že sa jedná o analógiu prepadného zálohu“ neuviedol žiadne zákonné ustanovenia, na základe ktorých vec takto právne posúdil, rovnako ako žiadnym spôsobom nevysvetlil ako k záveru, „ že sa jedná o analógiu prepadného zálohu“ dospel. V tomto smere je teda rozhodnutie v jeho napadnutej časti nepreskúmateľné.

Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie . Ich správnosť a úplnosť je predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo nie, sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.

V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje ust. , dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Konanie a rozhodovanie všeobecných súdov sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť, ako súd v ich veci vyložil a aplikoval príslušné procesné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní vo veci samej.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosti v odvolacom konaní riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy, nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. a rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.