Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-382-2011.pdf
PDF · 93.24 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-3Er/382/2011
Uznesenie
Okresný súd Piešťany vo veci exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, proti povinnému: 1./R. J., nar. X.XX.XXXX, občan SR, Š. Z. XXX/X, XXXXX N. a 2./ I. J., nar. X.XX.XXXX, občan SR, Š. Z. XXX/X, XXXXX N. pre vymoženie istiny 1 725,72 eur, úroku vo výške 14,25% ročne zo sumy 1975,72 eur od 17.7.2008 do 24.02.2010 a trov exekúcie, o žiadosti o udelenie poverenia súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru., so sídlom exekútorského úradu Viedenská cesta 5,851 01 Bratislava, takto
rozhodol:
Žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru zo dňa 28.03.2011 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s a z a m i e t a.
odôvodnenie:
Súdny exekútor JUDr. Patricius Baďura ( ďalej len ,, súdny exekútor“), žiadosťou zo dňa 28.03.2011 na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a trov exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému na vymoženie istiny 1 725,72 eur s prísl. a trov exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn.: RK-268/09-EK zo dňa 15.12.2009, vydaný jediným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom.
Exekučný súd preskúmal žiadosť o udelenie poverenia, návrh na vykonanie exekúcie, rozhodcovský rozsudok a zmluvu o úvere č. 8000006568 zo dňa 19.12.2005 a zistil, že žiadosti súdneho exekútora nie je možné vyhovieť, pretože súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom.
Podľa § 41 odsek 2 písmeno d) Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 Exekučného poriadku, (1) Exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Exekučný súd je vždy povinný z úradnej povinnosti skúmať, či vykonávané rozhodnutie môže byť exekučným titulom podľa Exekučného poriadku, či je formálne a materiálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu.
Podľa § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, (1) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov 16) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. (2) Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c). (3) Proti rozhodnutiu súdu podľa odsekov 1 a 2 je prípustný opravný prostriedok.
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z., doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
V prípade, ak má byť podkladom výkonu exekúcie rozhodcovský rozsudok, exekučný súd je nad rámec bežného skúmania povinný z úradnej povinnosti skúmať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo v rozpore s dobrými mravmi. Táto povinnosť vyplýva z ustanovenia § 45 odsek 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Tento záver nevylučuje ani znenie § 35 zákona č. 244/2002 Z.z., ktoré účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku obmedzuje len na účastníkov. Z formulácie § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. je zrejmé, že zámerom zákonodárcu nebolo bezvýhradne viazať všetky štátne orgány účinkami rozhodcovského rozsudku, čo je pochopiteľné i s ohľadom na to, že rozhodcovský súd je - napriek výsledku svojej činnosti v podobe rozhodcovského rozsudku - súkromnoprávny orgán a rozhodcovské konanie je súkromnoprávnym konaním. Je preto nezlúčiteľné s povahou právneho štátu, aby boli súkromnoprávne orgány mocensky postavené plnohodnotne na roveň orgánom disponujúcim verejnou mocou. Vychádzajúc zo zásad účelnosti hospodárnosti exekučného konania je potrebné ustanovenie § 45 odsek 2 zákona č. 244/2002 Z.z. vykladať tak, že sa vzťahuje aj na exekučné konanie v štádiu pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi, t.j. pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia. V tomto smere exekučný súd poukazuje na argumenty návrhu na zjednotenie výkladu adresovanom Občianskoprávnemu kolégiu Najvyššieho súdu SR z januára 2009 číslo 34842/2009-100, s ktorými sa exekučný súd stotožňuje.
V tomto prípade podkladom pre výkon exekúcie je rozhodcovský rozsudok sp. zn.: sp. zn.: RK-268/09- EK zo dňa 15.12.2009, vydaný jediným rozhodcom JUDr. Radimom Kuchtom, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnenému sumu 1975,72 eur spolu s 14,25 % úrokom ročne od 17.07.2008 do zaplatenia a náhradu trov rozhodcovského konania 49,79 eur. Podľa vyznačenej doložky rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.01.2010 a vykonateľnosť dňa 26.01.2010. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že predmetom prejednania bola pohľadávka oprávneného zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8000006568 zo dňa 19.12.2005, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 3187,01 eur( 96.012 Sk), pričom povinný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 36 mesačných splátkach po 88,53 eur (2667 Sk). Súd sa oboznámil so zmluvou o revolvingovom úvere č. 8000006568 zo dňa 19.12.2005 a zistil, že táto zmluva má povahu spotrebiteľskej zmluvy podľa § 23a zákona o ochrane spotrebiteľa č 634/1992 Zb. (účinného v čase uzavretia zmluvy) vzhľadom na postavenie účastníkov zmluvy. Z výpisu z obchodného registra oprávneného vyplýva, že oprávnený má v predmete podnikania poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom z vlastných zdrojov, pričom súdu je z úradnej činnosti známe, že oprávnený vystupuje ako poskytovateľ úverov v obdobných veciach opätovne. Povinný je fyzickou osobou a z obsahu zmluvy nevyplýva, že by jednal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Zmluva bola uzavretá na predtlačenom formulári, ktorú oprávnený používa vo viacerých prípadoch pri uzatváraní zmlúv rovnakého druhu neurčitého počtu, pričom je zrejmé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, jedná sa o tzv. štandardnú, adhéznu alebo tiež typovú zmluvu. Povinný mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam, nemal možnosť jednotlivé zmluvne podmienky osobitne si vyjednať. Na základe uvedeného mal súd bez pochybností preukázané, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, preto je na právny vzťah potrebné aplikovať kogentné ustanovenia § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 23a odsek 1 zákona č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 52 odsek 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 53 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 31.12.2007, (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ustanovenie § 53 odsek 3 Občianskeho zákonníka obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. Okrem nich sa v zmysle § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka považuje za neprijateľnú každá zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá nebola individuálne dojednaná, a ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu, resp. hrubý nepomer, v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Vychádzajúc z povinnosti eurokonformného výkladu, pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvných podmienok podľa § 53 odsek 1 Občianskeho zákonníka treba zohľadniť aj demonštratívny výpočet neprijateľných podmienok obsiahnutý v prílohe Smernice č. 93/13/EHS, ktorá obsahuje rozsiahlejší výpočet neprijateľných podmienok ako ustanovenie § 53 odsek 3 ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy. Podľa bodu 1 písmeno q) prílohy smernice, neprijateľnou je podmienka, ktorej obsahom alebo cieľom je neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.
Ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka bola do slovenského právneho poriadku implementovaná Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Podľa čl. 6 Smernice č. 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Súdny dvor Európskej únie viackrát judikoval, že Smernica č. 93/13/EHS vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa nachádza v nerovnom postavení voči predávajúcemu alebo poskytovateľovi, čo sa týka vyjednávacej sily tak aj úrovne informovanosti, čo ho vedie k tomu, že pristúpi k podmienkam vopred vyhotoveným predávajúcim alebo poskytovateľom bez toho, aby mohol ovplyvniť jej obsah. Z toho dôvodu je vnútroštátny súd povinný posudzovať neprimeranosť zmluvnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy i bez návrhu, pretože k tomu, aby mohla byť zabezpečená smernicou č. 93/13/EHS zamýšľaná ochrana, môže byť nerovné postavenie medzi spotrebiteľom a predávajúcim alebo poskytovateľom v neprospech spotrebiteľa narovnané len pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným zmluvným stranám (rozsudky zo dňa 27.06.2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores, C - 240/98 až C-244/98, ako i rozsudok zo dňa 26.10.2006, Mostaza Claro, C - 168/05).
Exekučný súd zároveň dáva do pozornosti rozsudok Súdneho dvora Európske únie C 40-08 ASTURCOM, kde judikoval: Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 15.04.1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, ak je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné vykonať takéto posúdenie v rámci obdobných konaní na základe vnútroštátneho práva. Ak ide o neprijateľnú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude uvedenou doložkou viazaný.
Podľa § 3 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 4 odsek 1 zákona č. 244/2002 Z.z., rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.
Z vyššie uvedených dôvodov exekučný súd z úradnej povinnosti podrobil skúmaniu rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol vydaný vykonávaný rozhodcovský rozsudok. V posudzovanej zmluve je rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. 17 zmluvných dojednaní v nasledovnom znení: 17.1. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené cestou príslušného súdu alebo v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky 17.2 tejto zmluvy. Výber jednej z alternatív riešenia sporov podľa tejto zmluvy spočíva na žalobcovi. 17.2 Rozhodcovská doložka: Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto zmluvy s porušením, ukončením či neplatnosťou zmluvy budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní pred jedným z nasledujúcich rozhodcov: JUDr. Gustáv Ret, advokát, JUDr. Ján Smetana, advokát, JUDr. Marianna Mochnáčová, advokát, JUDr. Michal Krnáč, advokát. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z hore uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu, určí náhradného rozhodcu veriteľ. Zmluvné strany vyhlasujú, že v rozhodcovskom konaní sa budú riadiť nasledovným postupom: a) výber rozhodcu, ktorý bude oprávnený vec prejednávať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh....
Rozhodcovská doložka vo svojich dôsledkoch predstavuje veľmi výrazný zásah do práv a povinností medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pretože nie súd, ale rozhodca rozhodne o právach a právom chránených záujmoch a výsledkom je nový kvalifikovaný záväzok, resp. exekučný titul. Predmetná rozhodcovská doložka je súčasťou vopred predtlačených zmluvných dojednaní, takže spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal ani nemal možnosť jej obsah ovplyvniť, či zvoliť si iného rozhodcu. Spotrebiteľ mal len možnosť prijať zmluvu ako celok vrátane rozhodcovskej doložky alebo zmluvu ako celok odmietnuť, pričom dá sa predpokladať, že spotrebiteľ bol motivovaný finančnou potrebou, keďže predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru. Táto rozhodcovská doložka napĺňa znaky neprijateľnej podmienky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 odsek 1, pretože núti spotrebiteľa nenávratne a výhradne podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, aj keď si to spotrebiteľ výslovne neželá, v prípade, ak konanie vyvolá poskytovateľ (oprávnený). Rozhodcovská doložka síce umožňuje obrátiť sa spotrebiteľovi na štátny súd, ale len v prípade, ak predmetný spor vyvolá spotrebiteľ. V zmysle rozhodcovskej doložky, nakoľko oprávnený inicioval rozhodcovské konanie, povinný nemal možnosť vyjadriť nesúhlas, t.j. že nie je ochotný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Podľa názoru súdu, iba rozhodcovská doložka, ktorá by umožňovala obom zmluvným stranám vybrať si medzi rozhodcovským súdom a štátnym súdom, ale zároveň v prípade rozhodcovského konania vyvolaného poskytovateľom by sa vyžadoval súhlas spotrebiteľa, či je ochotný podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, by zodpovedala prijateľnej podmienke spotrebiteľskej zmluvy.
Nie je nezanedbateľná ani skutočnosť, že rozhodcovská doložka nebola dojednaná až po vzniku sporu, ale už pri vzniku zmluvného vzťahu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky podčiarkuje skutočnosť, že sám oprávnený vybral 4 konkrétnych rozhodcov, ktorí majú predmetný spor prejednať a s konečnou platnosťou rozhodnúť.
Na základe vyššie uvedeného mal súd zistené, že predmetná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa a je na základe § 53 odsek 1 v spojení s § 53 odsek 4 Občianskeho zákonníka ako neprijateľná zmluvná podmienka absolútne neplatná a spotrebiteľa ako dotknutú stranu nezaväzuje. Jedná sa o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona, pôsobí od počiatku voči všetkým. Záver o neprijateľnosti a teda neplatnosti rozhodcovskej doložky má oporu aj v skutočnosti, že s účinnosťou od 01.01.2008 bolo v § 53 odsek 4 písmeno r) Občianskeho zákonníka výslovne zakotvené, že zmluvné dojednanie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 3 M Cdo 20/2008 konštatoval, že je neprípustný výkon exekúcie na podklade rozhodnutia, ktoré vydal orgán, ktorý nemal právomoc na jeho vydanie. V zmysle uvedeného, rozhodcovský rozsudok rozhodcu, ktorý svoju právomoc odvodil z neplatnej rozhodcovskej doložky, nie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a výkon exekúcie na jeho podklade je neprípustný. Súd zároveň dodáva, že tento záver rešpektuje cieľ vyplývajúci z článku 6 Smernice č. 93/13/EHS ako aj z vyššie uvedenej judikatúry EÚ, t.j. že spotrebiteľ nebude viazaný neprijateľnou zmluvnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy.
Na základe uvedeného, nakoľko súd zistil rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia s použitím § 44 odsek 2 Exekučného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na tunajšom súde v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehota na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.