Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6C-207-2005.pdf
PDF · 110.65 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-13Ro/773/2005
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie sudkyňou Mgr. Angelikou Sopoligovou v právnej veci žalobcu: L. Š., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Č.. XXX, právne zastúpeného JUDr. Kristína Rigová, advokátka, Štúrova 44, Košice, proti žalovanému: Z. C., nar. X.XX.XXXX, bytom M. G. K., F.. Č. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Adriana Krajníková, advokátka, Kuzmányho č. 57, Košice, v konaní o zaplatenie 7.577,09 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Predmetom konania je zaplatenie 7.577,09 € s príslušenstvom.
Žalobca žalobou zo dňa 7.06.2005, ktorá bola doručená tunajšiemu súdu dňa 8.06.2005 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 228.900,- Sk (7.598,08 €) so 6% úrokom z omeškania od podania návrhu až do zaplatenia ako aj náhradu trov konania a to titulom úhrady nákladov žalobcu spojených s chovom oviec žalovaného u žalobcu za obdobie od 1.05.2003 do 17.08.2003 v počte 350 oviec. Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 12.10.2011 č.l. 281 spisu súd pripustil zmenu žaloby v tomto znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 7.577,09 € s úrokom z omeškania vo výške 13% od 18.08.2003 do zaplatenia a náhradu trov konania. V časti zaplatenia sumy 20,99 € súd konanie zastavil.
Žalobca žalobu zo dňa 7.06.2005 odôvodňoval na základe tých skutočností, že v roku 2000 uzavrel so žalovaným dohodu o vytvorení stáda oviec pre účely produkcie mlieka a výrobkov z neho. Za týmto účelom poskytol žalovanému ovčín v Moldave nad Bodvou postupne od roku 2000 až do 17.08.2003. V roku 2000 žalovaný za týmto účelom využíval vodu od žalobcu, syráreň , elektrinu a ďalšie veci potrebné na chov oviec. Nakoľko žalobca v prevažnej miere zabezpečoval podmienky pre chov oviec žalovaného s tým, že časť nákladov mal aj žalovaný. Žalovaný ale žalobcovi neposkytol za poskytnuté zariadenie a priestory žiadne finančné prostriedky ani iné výhody, a preto si žalobca uplatnil náhradu nákladov, ktoré mu vznikli chovom oviec žalovaného v priestoroch žalobcu. Žalobca v odôvodnení podanej žaloby náklady na chov oviec vyčíslil podľa vyjadrenia PD v Novej Modve a Agromoldu, a.s. Moldava nad Bodvou, ktoré vykonávajú chov oviec v obdobnom prostredí, kde náklady na jeden deň na 1 ovcu základného stáda činia v priemere v SR 12,15 Sk. Žalobca si ale náhradu nákladov na chov oviec vyčíslil v sume v 1/2 vzniknutých nákladov pri počte 350 ks oviec za 109 chovných dní v sume 228.900,- Sk (7.598,08 €).
Rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5.10.2007 č.k. 6C/207/2005-79 súd rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcu zaviazal na náhradu trov konania.
Proti hore uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie žalobca.
Krajský súd v Košiciach uznesením zo dňa 28.01.2009 č.k. 4Co/330/2007-106 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie. Úlohou súdu prvého stupňa v ďalšom konaní je vykonať dokazovanie na zistenie obsahu dohody účastníkov konania, resp. odstrániť rozpory, ktoré sú medzi účastníkmi konania, pokiaľ ide o práva a povinnosti z tejto dohody pre nich vyplývajúce a či a v akom rozsahu účastníci konania podľa nich plnili. Len v prípade výsledkami doplneného dokazovania podloženého záveru, že k vzniku platnej dohody medzi účastníkmi nedošlo (ktorý je potrebné náležite odôvodniť) bude možné posúdiť, či žalobca poskytol žalovanému plnenie, za ktoré nedostal primeranú protihodnotu a teda či žalovaný získal na úkor žalobcu bezdôvodné obohatenie, prípadne v akom rozsahu. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách odvolacieho konania.
Po zrušení veci uznesením Krajského súdu v Košiciach žalobca podaním zo dňa 12.08.2011, ktoré bolo doručené tunajšiemu súdu dňa 15.08.2011 upravil petit žaloby a v časti o zaplatenie 20,99 € vzal žalobu späť. O návrhu súd rozhodol uznesením na pojednávaní zo dňa 12.10.2011. Zároveň žalobca súdu doručil špecifikáciu žalovanej sumy vo výške 7.577,09 € (č.l. 207 spisu). Náklady žalobcu, ktoré vynaložil na chov oviec žalovaného žalobca vyčíslil: 1. z nájmu ovčína a pastvín; nájom bol stavený znaleckým posudkom č. 78/201 zo dňa 27.06.2011 vypracovaný súdnym znalcom Ing. Jurajom Miškovičom na parcelu č. 1957/8 a ovčín č. súp. 1301, spolu za 109 dní vo výške 648,55 €; 2. z poistného o združenom poistení stavieb, ktoré bolo podľa žalobcu vypočítané na základe poistnej zmluvy č. X-XXX-XXXXXX zo dňa 29.10.2002 platnej do 29.10.2003 v sume za 109 dní - 16,13 €; 3. spotreby elektrickej energie v rozhodnom období v sume 122,48 €; 4. z dane za nehnuteľnosť uhradenej žalobcom za rok 2003 v sume 10,11 €, 5. správnej réžie, kde sú zahrnuté všetky náklady súvisiace so starostlivosťou o ovce, ako je nákup čistiacich prostriedkov, hygienické maľby, dezinfekcia, upratovanie, opravy a údržba ovčína, sociálnych zariadení a pod. a to 109 dní/350 oviec v sume 3.052,- €, 6. náhrady za prenajatú pôdu, keďže žalobca mal uzatvorenú zmluvu o nájme pôdy zo dňa 15.03.2002, pričom ovce žalovaného sa pásli na tejto prenajatej pôde o výmere 6 ha a ročné nájomné bolo stanovené vo výške 1.100,- Sk na 1 hektár, kde nájomné za 109 dní pri 6 hektároch činí 65,42 €; 7. krmív a stelív vypočítaných podľa údajov Výskumného ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva SR za rok 2003 v sume 3.662,4 € - 109 dní/350 ks oviec.
Žalovaný so žalobou v celom rozsahu nesúhlasil, keďže žalobca nepreukázal skutočnú výšku vynaložených nákladov na chov oviec žalovaného, taktiež počet oviec. Žalobca sa so žalovaným dohodol na chove oviec v priestoroch žalobcu s tým, že po dosiahnutí určitého počtu oviec si ovce rozdelia. Keďže k tomu nedošlo a žalovaný odišiel z priestorov žalobcu, si mal žalobca uplatniť žalobu o vydanie vecí a až následne naplniť nárok na iné plnenie. Taktiež vzniesol námietku premlčania práva žalobcu do 8.6.2005, nakoľko žaloba bola podaná na tunajší súd dňa 8.06.2005 a žalobca požadoval náhradu nákladov za obdobie od 1.05.2003 do 17.08.2003 nie však titulom náhrady škody, bezdôvodného obohatenia.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením listín tvoriacich obsah spisu a v intenciách zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach opätovným výsluchu účastníkov konania, svedkov Š. A., Z. C., V. Š., taktiež opätovným oboznámením listín predložených zo strany žalobcu, žalovaného s ich doplnením tvoriacich obsah tohto spisu, spisu tunajšieho súdu č.k. 15C/95/2003 a keďže účastníci konania po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. ďalšie dôkazy nenavrhovali súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené a zistil tento skutkový stav:
Z výpovede žalobcu súd zistil, že žalobca si uplatňuje náhradu nákladov spojených s chovom oviec žalovaného v jeho priestoroch za obdobie od 1.05.2003 do 17.08.2003. Medzi účastníkmi konania bola dohoda v tom znení, že sa dohodli na spoločnom chove oviec žalovaného na ranči žalobcu. Žalobca obsah dohody, ktorú uzavrel so žalovaným interpretoval v tomto znení: Žalobca zabezpečí pastviny a žalovaný zabezpečí ovce. Keď dosiahnu 400 ks oviec, tak si ovce rozdelia na polovicu. Úhradu nákladov tak vyjadrili počtom oviec, ktoré po dosiahnutí 400 ks má dať žalovaný žalobcovi a to v počte 200 ks oviec. Účastníci konania sa ale nedohodli finančne na úhrade nákladov za chov oviec do podania žaloby. Žalobca uviedol, že do podania žaloby žalovaného nevyzýval na úhradu týchto
nákladov, keďže spoločne investovali peniaze do chovu ďalších oviec s tým, aby dosiahli počet 400 ks. Po dosiahnutí v roku 2003 400 ks oviec, k výpočtu žalobca dospel na základe vlastného výpočtu, žalovaný opustil priestor žalobcu aj s ovcami. V tomto konaní si žalobca po odchode žalovaného uplatnil náhradu nákladov, ktoré mu vznikli s chovom oviec, aj keď pôvodne neboli tieto náklady v rámci dohody uzavretej medzi nimi vyjadrené v peniazoch, ale v počte vydaných oviec, ktoré ale žalovaný bez súhlasu žalobcu zobral späť. Žalobca uviedol, že reálne by nemohol požadovať od žalovaného ovce vydať z dôvodu, že nemal oprávnenie na chov oviec. Svoje náklady vyčíslil podľa nákladov iných subjektov za obdobných podmienok špecializujúcich sa na chov oviec, ktoré ale znížil na polovicu. Následne tieto náklady vyčíslil v zmysle podaného vyčíslenia a špecifikácie zo dňa 12.08.2011, ktoré pozostávali z nájmu ovčína a pastvín, vynaloženého poistného o združenom poistení stavieb, spotreby elektrickej energie v rozhodnom období, zaplatenej dane za nehnuteľnosť, správnej réžie, náhrady za prenajatú pôdu, vynaloženými krmivami a stelivami spolu vo výške 7.577,09 €. Žalobca nesúhlasil s námietkou premlčania, ktorú vzniesol žalovaný za obdobie do 8.06.2005. Po pripustení zmeny žaloby a doručení špecifikácie žalovanej sumy žalobca špecifikoval nehnuteľnosti, na ktorých sa pásli ovce žalovaného. Išlo o parcely č. 1957/8, 1957/7, taktiež pastviny podľa zmluvy o nájme pôdy zo dňa 15.03.2002 a to nehnuteľnosti, ktoré sa nachádzajú v kat. území Moldava nad Bodvou a sú zapísané na Katastrálnom úrade Košice - okolie, Moldava nad Bodvou na LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX Q. XXXX ako orná pôda v celkovej výmere 6 hektárov (č.l. 256 spisu). Na základe vypracovaného znaleckého posudku si žalobca vypočítal podľa predloženého znaleckého posudku výšku nájmu parcely č. 1957/8 ako aj ovčína č. 1301 na parcele č. 1957/8 za 109 dní sumu 648,55 € (znalecký posudok č.l. 210 - 230 spisu). Žalobca uviedol, že v rozhodnom období sa na týchto pastvinách pásli ovce v počte 350 ks - 370 ks a cez noc sa tieto ovce nachádzali v ovčíne, ktorého vlastníkom je on, pričom tento ovčinec bol poistený v zmysle poistnej zmluvy č. X-XXX-XXXXXX zo dňa 29.10.2002 platnej do 29.10.2003 (č.l. 231 - 232 spisu). Na ovce žalovaného žalobca vynaložil elektrickú energiu v zmysle predložených mesačných zálohových platieb (č.l. 253 - 241 spisu), taktiež za nehnuteľnosti, na ktorých sa pásli ovce žalovaného, žalobca zaplatil daň za nehnuteľnosť (č.l. 243 spisu) vo vyčíslenej sume 10,11 € a podľa zmluvy o nájme pôdy zo dňa 15.03.2002 platil aj ročné nájomné, ktoré bolo stanovené vo výške 1.100,- Sk za 1 hektár (č.l. 256 spisu) a je vyčíslené v sume 65,42 €/6 ha. Náklady žalobcu pozostávajú aj z nákladov za nákup čistiacich prostriedkov, hygienickej maľby, dezinfekcie, upratovania, opravy a údržby ovčína, sociálnych zariadení a podobne, keďže po opustení priestorov žalobcu žalovaným ovčinec musel žalobca vyčistiť, kde pri počte 350 ks oviec za 109 dní to činí 3.052,- € (č.l. 247 - 255 spisu). Krmivá a stelivá žalobca vypočítal podľa údajov z Výskumného ústavu ekonomiky, poľnohospodárstva a potravinárstva SR za rok 2003 na č.l. 257 spisu, kde za 109 dní - 350 ks, to činí 3.662,4 €. Podľa žalobcu sa ovce žalovaného pásli na parcele č. 1957/8 a parcele č. 1957/7 a taktiež aj na parcelách, ktoré mal v prenájme, vo výmere 6 ha, na ktorých vo výmere 1 ha boli pastviny, 5 ha bola zasiata pšenica, pričom tieto parcely sú v rozmedzí 500 metrov od seba. Uviedol, že elektrická energia sa využívala na čerpanie vody pre ovce a taktiež pri ich ošetrení. Žalobca potvrdil, že na parcele č. 1957/8, ktorá sa nachádza okolo ovčína, choval morky v počte 10 ks a táto časť parcely bola ohradená a vyčlenená pre chov týchto zvierat. Parcela č.1957/7 a časť parcely č. 1957/8, na ktorej sa pásli ovce žalovaného, bola ohradená od lesa a od ovčinca. V prednej časti ohradená nebola, pričom žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že ovce žalovaného sa následne pásli aj na voľnom priestranstve. Morky sa cez noc nenachádzali v priestoroch ovčína. Žalovaný ale tvrdil počet 40 ks moriek. Baču, ktorý pásol ovce žalovaného, zabezpečil a platil žalovaný. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že v prípade neprítomnosti žalovaného odpredával jahňatá žalovaného a získané finančné prostriedky odovzdával žalovanému. Po opustení priestorov žalovaným zabezpečil dezinfekciu ovčína na svoje vlastné náklady, ktorých výšku vyčíslil v sume 3.052,- € za 109 dní 350 oviec (č.l. 247
- 255 spisu) a ktoré pozostávajú z prostriedkov hygienickej maľby, dezinfekcie, upratovania a údržby ovčína, sociálnych zariadení a podobne. Žalobca poprel akékoľvek prevzatie zo strany žalovaného naturálnych plnení, pričom potvrdil skutočnosť, že obilniny pre chov oviec zabezpečoval žalovaný.
Z výpovede žalovaného súd zistil, že na pozvanie žalobcu žalovaný prišiel do priestorov žalobcu, aby si tam choval svoje ovce s tým, že zabezpečí žalobcovi syr, jahňatá a to v neobmedzenom množstve. Podľa žalovaného aj tieto plnenia žalobcovi poskytoval, pričom sám uhrádzal náklady spojené s prikrmovaním oviec, s platením baču a zabezpečovaním starostlivosti o ovce. Žalovaný poprel, aby sa jeho ovce pásli na pozemku žalobcu, ale sa pásli na pozemku Poľnohospodárskeho družstva Debraď, za čo im dával syr, jahňatá. V nočných hodinách sa ovce zdržiavali v ovčinci, ktorý patril žalobcovi, kde sa podľa žalovaného nachádzali aj morky žalobcu. Žalovaný okrem naturálnych plnení v neobmedzenom množstve, poskytoval žalobcovi hnoj z oviec. V roku 2003 žalobcovi zaplatil za elektrickú energiu 10.000,- Sk (331,93 €). Pre ovce žalovaného nebolo potrebné zabezpečiť vodu, keďže tiekla v potoku
vedľa pastvín ako aj elektrickú energiu, nakoľko ovce v ovčíne sú cez noc v tme. Žalovaný potvrdil chov oviec v priestoroch žalobcu v počte okolo 150 do 200 ks oviec, keďže ďalšie ovce mal na Seleške. Žalovaný poukázal na tú skutočnosť, že ovce boli v jeho vlastníctve, keďže mal oprávnenie na ich chov. Žalobca nemal. Nikdy sa so žalobcom nedohodol, že po dosiahnutí počtu 400 ks oviec, tieto si na polovicu rozdelia. Do objektu žalobcu prišiel len na pozvanie žalobcu s tým, že mu zabezpečí stráženie jeho objektu, čo aj učinil. Žalovaný tvrdil, že užívanie ovčína bolo medzi nimi dohodnuté bezodplatne. Nájomný vzťah medzi účastníkmi konania neexistoval ohľadom užívania ovčína a pastvín a preto neexistuje ani právny titul na uplatnenie nájmu ovčína a pastvín, ktoré žalobca požaduje v zmysle špecifikácie žalovanej sumy. Žalovaný popieral vznik akýchkoľvek nákladov žalobcu z titulu chovu oviec žalovaného v zmysle ich uzavretej zmluvy.
Z výsluchu svedkyne V. Š. dcéry žalobcu súd zistil, že žalovaný pásol ovce v priestoroch žalobcu od roku 2000 do roku 2003. Žalovaný si od žalobcu prenajímal pastviny a ovčín od roku 2000, ktoré využíval na chov oviec, pastvu a rozmnožovanie oviec s tým, že časť oviec predal a časť mal na ďalší chov. Žalobca sa so žalovaným dohodli, že budú spoločne chovať ovce a to v priestoroch žalobcu s tým, že po dosiahnutí počtu oviec 400 ks, tieto si rozdelia na polovicu. Vzájomne sa dohodli aj na úhrade nákladov v tom znení, že žalobca bude hradiť náklady spojené s elektrinou, vodou, osvetlením s tým, že ostatné náklady bude znášať žalovaný. V rozhodnom období svedkyňa zistila cca. 350 ks oviec. Žalovaný zabezpečil baču, ktorý ovce strážil a prespával v ovčíne. Nezhody medzi účastníkmi konania vznikli vtedy, keď žalovaný začal tvrdiť, že priestory, kde sa pásli ovce a ovčinec sú jeho. Ďalej uviedla, že bola svedkom v roku 2001 ako žalovaný poskytol žalobcovi ovcu. Cez noc boli ovce umiestnené v ovčíne s tým, že starostlivosť o ovce zabezpečoval žalovaný.
Z výsluchu svedka Š. A., ktorý bol predtým zaťom žalobcu, súd zistil, že v rozhodnom období mohlo byť v priestoroch žalobcu okolo 400 ks oviec žalovaného, pričom počet oviec zistil svedok len odhadom. Svedok zabezpečoval kŕmenie moriek, ktoré sa nachádzali v ohraničenom priestore pri ovčíne a patrili žalobcovi. V ovčíne sa nezdržiavali. Ovce žalovaného sa pásli na pastvinách, ktoré patrili žalobcovi a cez noc boli umiestnené v ovčíne, ktorý taktiež patril žalobcovi. Svedok nevedel uviesť znenie dohody medzi účastníkmi konania. Uviedol, že raz ročne bolo treba vyčistiť ovčinec, vyniesť hnoj a cez leto sa ovčinec maľoval zvonku aj zvnútra, čo vykonával on sám. Svedok nebol priamym alebo nepriamym svedkom skutočnosti, že by žalovaný poskytol žalobcovi akékoľvek naturálie.
Z výsluchu svedka Z. C., baču, ktorého na základe dohody zamestnával žalovaný, zabezpečoval pasenie a starostlivosť o ovce asi po dobu 2 rokov. Toho času už u žalovaného nepracuje. V rozhodnom období v priestoroch žalobcu pásol ovce žalovaného, pričom ovce boli umiestnené v ovčíne, ktorý patril žalobcovi. Ovce sa pásli okolo ovčína s tým, že ide o pozemok žalobcu. Taktiež sa ovce pásli hore na kopci a to na pastvinách, ktoré patrili Agromoldu Moldava nad Bodvou. Svedok uviedol počet oviec okolo 350 až 370 ks. Ovce pili vodu z potoka, prípadne zo studne. V ovčíne boli umiestnené len ovce žalovaného a do ovčína sa nezmestilo viac ako 350 až 370 oviec. Svedok uviedol, že ovce žalovaného boli v priestoroch žalovaného na základe dohody medzi účastníkmi konania do doby, kým žalovaný nepostaví svoj ovčinec. Uviedol, že medzi účastníkmi konania bola dohoda, že každý rok má žalovaný nepredať 30 jahniat, ale tých 30 jahniat navyšovať do počtu 200 kusov, ktoré má následne odovzdať žalobcovi na ďalší chov. Svedok uviedol, že videl ako dáva žalovaný žalobcovi 2 možno 3 jahňatá a 2 - 3 hrudky syra. Žalovaný zabezpečoval pre chov oviec obilie, seno a slamu. Svedok zabezpečoval starostlivosť o ovce a po pasení sa ovce nachádzali v ovčíne, kde boli uskladnené a neboli s tým spojené žiadne ďalšie práce. Nepoužívala sa ani elektrická energia. Počet oviec zistil pri prepočte, ktorý realizoval žalovaný. Zároveň svedok uviedol, že do týchto priestorov prišli zo Selešky, kde žalovaný dokončieval ovčinec. V rokoch 2005 až 2006 mohol byť ovčinec žalovaného v Seleške dokončený a na Seleške zostalo do 100 oviec a to staré ovce plus 50 až 60 ks jahniat.
Z listín nachádzajúcich sa v spise tunajšieho súdu č.k. 15C/95/2003, a to osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka zo dňa 3.1.2000 na meno žalovaného súd zistil, že žalovaný bol zapísaný do evidencie samostatne hospodáriacich roľníkov SR, živočíšna výroba, na dobu neurčitú, pričom dekrétom v zmysle zákona č. 194/1998 Z. z. o šľachtení a plemenizme hospodárskych zvierat bol uznaný žalovaný na rozmnožovaní chov oviec s poukazom na dekrét zväzu chovateľov oviec a kôz na Slovensku zo dňa 5.10.2000.
Z predložených preukazov o identite zo dňa 24.5.2000, 24.4.2001, 17.5.2002, vystaveného na meno žalovaného, žalovaný choval plemeno MxSF s genetickým podielom 50x50%, plemeno SsxM genetický podiel 75% x 25%. S poukazom na predložené potvrdenie R + V poisťovňa č. poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 27.05.2002 žalovaný zaplatil poistné za chov oviec za obdobie od 10.5.2002 do 9.5.2003 vo výške 9.702,- Sk.
Na základe zmluvy č. XXXXXXXXXXX bola u žalovaného vykonávaná kontrola úžitkovosti oviec zo dňa 30.11.1999.
Z potvrdenia o zápise oviec v plemennej knihe zo dňa 12.2.2003 vystavenú Zväzom chovateľov oviec a kôz na Slovensku, družstvo Banská Bystrica súd zistil, že za rok 2003 môže žalovaný žiadať dotáciu na 6 ks baranov a 171 ks bahní, zapísaných v PF k 1.1.2003 pôsobiacich v plemenizbe s tým, že celkovo zapísaných v plemennej knihe, oviec bolo 8 ks plemenných baranov a 175 ks plemenných bahní.
Podľa § 451 ods. 1,2 OZ (1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 455 ods. 1 OZ za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.
Podľa § 458 ods. 1,2,3 OZ (1) Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. (2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. (3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 420 ods. 1,2,3 OZ (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 51 OZ účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Zmluvná voľnosť umožňuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá ako zmluvný typ nie je upravená v OZ, prípadne v inom právnom predpise, dáva im však možnosť lepšie realizovať vlastné osobné a hospodárske predstavy a zámery v súlade s individuálnymi záujmami a potrebami. Podmienkou platnosti nepomenovanej zmluvy je dohoda jej účastníkov o podstatných náležitostiach zmluvy, t.j. o právach a povinnostiach, ktoré z nej pre zmluvné strany vyplývajú. Za platnú sa považuje nepomenovaná zmluva len za podmienky, že neodporuje obsahu ani účelu OZ, alebo sa neobchádza, ani sa neprieči dobrým mravom. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že účastníci konania sa dohodli na spoločnom chove oviec, čo vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania ako aj z výpovede svedkov s tým, že žalobca zabezpečil pastviny ako aj priestory na chov oviec a žalovaný ovce, ktoré boli v jeho vlastníctve, starostlivosť o ne, obilie, baču. Sám vo vlastnej réžii zabezpečoval starostlivosť o tieto ovce spolu aj s bačom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že po dosiahnutí určitého počtu oviec v počte 400 ks si ovce na polovicu rozdelia. K tomu ale nedošlo, nakoľko žalovaný s ovcami odišiel bez vedomia žalobcu. Týmto svojím konaním žalovaný porušil uzavretú dohodu medzi účastníkmi konania a tak nedošlo k jej naplneniu o odovzdaní oviec a o dosiahnutom počte oviec. Z výpovedí účastníkov konania, svedkov, ani listinnými dôkazmi sa nepodarilo žalobcovi preukázať, že žalovaný dosiahol v 8/2003 pred odchodom počet oviec 400 ks, čím by mohlo dôjsť k
naplneniu dohody uzavretej medzi nimi. Žalobca sám vo svojej výpovedi uviedol, že náklady na chov oviec sa mali realizovať odovzdaním 200 ks oviec žalovaným žalobcovi, ktorý sa mal následne venovať chovu oviec , na ktoré v tom čase, čo vyplynulo z výsledkov vykonaného dokazovania oprávnenie nemal s tým, že žalobca mal zabezpečiť pastviny a žalovaný ovce. V konaní bolo preukázané, že až podaním žaloby si žalobca z dôvodu nezrealizovania dohody uzavretej medzi účastníkmi konania uplatňoval náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť chovom oviec žalovaného v priestoroch žalobcu. Žalobca ale v konaní nepreukázal skutočne vynaložené náklady, ktoré mu chovom oviec žalovaného v priestoroch žalobcu vznikli. Náhradu nákladov si žalobca zo začiatku uplatňoval podľa nákladov vzniknutých iným subjektom, ktoré sa špecializujú na chov oviec, ale za iných podmienok v inom rozsahu a preto nemohol súd vychádzať z týchto vyčíslených nákladov, aj keď žalobca ich o polovicu znížil. Žalobca dodatočne špecifikoval žalovanú sumu a náklady vyčíslením nájmu ovčína a pastvín. V konaní ale nepreukázal existenciu nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania, keďže nájom pastvín a ovčína medzi účastníkmi konania dohodnutý nebol. Výšku nájmu vyčíslil podľa znaleckého posudku č. 78/2011 zo dňa 27.06.2011. Žalobca požadoval náhradu nákladov titulom nájmu parcely č.1957/8, na ktorej ako to vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania okrem oviec, pásol aj svoje morky. Náhradu nákladov titulom nájmu za prenajatú pôdu v zmysle uzavretej nájomnej zmluvy o pôde zo dňa 15.03.2002 tak, ako to uviedol aj žalobca vo svojej výpovedi, bola vo výmere 5 hektárov posiata pšenicou a len vo výmere 1 hektára bola používaná na pasenie oviec žalovaného, pričom nájomné si uplatnil za 109 dní a 6 hektárov nedôvodne. Taktiež z predložených listinných dôkazov a to zaplateného poistného vypočítaného na základe poistnej zmluvy zo dňa 29.10.2002 nebol zrejmý predmet poistenia. Z predložených mesačných zálohových platieb spotreby elektrickej energie nebolo zrejmé, že práve vo vyčíslenej sume bola elektrická energia využívaná na chov oviec, keďže predložené zálohové platby sa týkali spotreby elektrickej energie celkovo. Z predloženého potvrdenia o zaplatení dane za nehnuteľnosť v roku 2003 je zrejmá len skutočnosť zaplatenia, nie za akú nehnuteľnosť bola táto daň zaplatená. Vynaložená správna réžia, v ktorej majú byť zahrnuté všetky náklady súvisiace so starostlivosťou o ovce vynaložené žalobcom taktiež jednoznačne neodôvodňujú skutočne vynaložené náklady žalobcu na chov oviec žalovaného ako aj ďalšie doklady v bodoch 7 - krmivá a stelivá, keďže v konaní bolo preukázané, že tieto krmivá a stelivá zabezpečoval sám žalovaný. V konaní bolo preukázané, že ovce žalovaného boli cez noc umiestnené v ovčíne, ktorý patril žalobcovi, ale nie titulom nájmu, pričom z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynul ani presný počet oviec, ktoré choval žalovaný v priestoroch žalobcu. Z výsledkov vykonaného dokazovania ale vyplynulo, že účastníci konania sa spoločne v zmysle ústne uzavretej dohody vzájomne podieľali na chove oviec a to každý z nich v dohodnutom rozsahu. Súd podľa § 451 OZ žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú, nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplynulo splnenie zákonných podmienok podľa § 451 OZ a to vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného na úkor žalobcu vychádzajúc z dohody uzavretej medzi účastníkmi konania, keďže obaja účastníci konania sa spoločne podieľali na chove oviec a spoločne znášali aj náklady spojené s chovom oviec. V danom prípade nemožno hovoriť ani o naplnení zákonných podmienok podľa § 420 OZ a to náhrade škody, keďže z vykonaného dokazovania nevyplynulo ani splnenie zákonných podmienok vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu žalobcu, a to - porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, taktiež aj zavinenie. S poukazom na hore uvedené zdôvodnenie a v súlade s hore citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal ním skutočne vynaložené náklady na chov oviec žalovaného.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa§ 150 ods. 1 O.s.p., pričom prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú vo výnimočnosti danej v okolnostiach danej veci a to v predmete konania, ktorým je náhrada nákladov žalobcu spojená s chovom oviec žalovaného, ktorá vychádzala z ústnej dohody medzi účastníkmi konania týkajúcej sa spoločného podnikania - chovu oviec, ku ktorej naplneniu nedošlo a vzájomného podielu oboch účastníkov konania na úhrade nákladov spojených s chovom oviec.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice
- okolie.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e)doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.