Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-8Sa/23/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Filipom Hudecom v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D., štátna občianka SR, zast. IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej (generálneho riaditeľa) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.02.2022 spolu s prvostupňovým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2021, takto

rozhodol:

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 16.02.2022 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným rozhodnutím vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

Administratívne konanie a rozhodnutie žalovanej

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „Sociálna poisťovňa“ alebo „prvostupňový orgán“) o žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 24.03.2021 rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2021 tak, že žiadosť žalobkyne podľa a o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZSP“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietla, a to z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 24.03.2021 (ďalej len „Posudok 1“) žalobkyňa nie je invalidná podľa ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Podkladom pre posúdenie zdravotného stavu žalobkyne a určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a vydanie prvostupňového rozhodnutia bol posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava zo dňa 24.03.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia a ktorý ako rozhodujúce zdravotné postihnutie uviedol „Kapitola VI – Choroby nervového systému, oddiel A – Postihnutie mozgu, položka 1 – Poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu (encefalopatia, demencie cievnej etiológie, ložiskové ischémie mozgu, krvácanie do mozgu) písmeno a – ľahká forma“ - miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne

bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (za iné zdravotné postihnutia - zvýšenie percentuálnej miery o 0%).

2. Proti predmetnému prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom konkrétne poukázala na svoje zdravotné problémy. Uviedla, že migrénou trpí dlhšiu dobu, avšak následkom autonehody (zranenie mozgu, rok 2018) sa jej výrazne zhoršila a v spojitosti s tým jej nastúpilo množstvo ďalších zdravotných problémov ako rýchla unaviteľnosť, stres z bežných vecí, panické ataky, deficit v delení pozornosti. Tvrdila taktiež, že jej opakované časté nepredvídateľné záchvaty migrény sú sprevádzané neznesiteľnou bolesťou hlavy, neschopnosťou sústredenia sa, zvýšenou dráždivosťou na bežné podnety ako zvuky, pachy a bežné svetlo, nauzeou, vracaním, hnačkou, častým močením a následnou extrémnou únavou, znížením výkonnosti aj v nasledujúcich dňoch. Konštatovala, že niekedy je dokonca odkázaná na pomoc okolia a lekárskej pohotovostnej služby. Ďalej uviedla, že trpí zvýšenou unaviteľnosťou, čo sa nepriaznivo odráža v jej snahe uplatniť sa v riadnej pracovnej činnosti. Tvrdila, že opakovane prišla o zamestnanie a aj kvôli devastujúcim atakom migrény sa za posledné 2 roky udržala v piatich zamestnaniach len 2/6/17/3/5 pracovných dní. Uviedla, že sa pokúšala nájsť si prácu na čiastočný úväzok, no v posledných 11 mesiacoch bez úspechu. Poukázala na to, že tendencia jej záchvatov sa zvyšuje, dokonca sa jej už vracajú ešte v ten istý deň, pričom ak z nejakého dôvodu nemôže byť pri nástupe záchvatu uložená do tmy, ticha a pokoja, tak jej nepomáha ani medikamentózna liečba, čo zhoršuje jej depresívne a úzkostné stavy. Pre doplnenie obrazu uviedla, že v marci 2021 mala 19 dní s migrenóznymi záchvatmi, v apríli 2021 18 dní, v máji 2021 17 dní a v júni 2021 19 dní; celkovo priemerne 12krát mesačne za rok 2020. K odvolaniu pripojila psychiatrický nález zo dňa 04.05.2021, 28.05.2021 a 29.06.2021, správu zo psychologického vyšetrenia z obdobia 29.03.2021 – 14.04.2021, neurologický nález z júna 2021, správy z Pohotovosti z 24.06.2021 z Piešťan a z Kramárov a neurologické nálezy z rokov 2006 až 2009.

3. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán (ďalej ako „žalovaná“) preskúmal prvostupňové rozhodnutie a priloženú spisovú dokumentáciu žalobkyne v celom rozsahu, pričom dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny, a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.02.2022 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.03.2022.

4. Napadnuté rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava, a to dňa 08.07.2021, ktorý svojim posudkom odvolaniu žalobkyne v plnom rozsahu nevyhovel a následne predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Konštatovala, že posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 10.02.2022 (ďalej len „Posudok 2“) s nasledovným záverom:

„Posúdenie invalidity účastníčky konania s neuropsychickou poruchou, bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Bratislava v marci 2021 a v júli 2021, bola uznaná 30 % miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, invalidita nevznikla. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok bolo podané odvolanie, k odvolaniu boli doložené kontrolné lekárske nálezy a prepúšťacia správa z neuropsychiatrickej kliniky zo dňa 16. novembra 2021. Podľa predložených neurologických nálezov je účastníčka konania evidovaná dlhodobo pre migrenózne bolesti hlavy, so zvýšenou frekvenciou po prekonanej polytraume v januári 2018, neurologická hospitalizácia za účelom objektivizácie počtu migrenóznych záchvatov a úpravy terapie nebola indikovaná ošetrujúcim neurológom. Pre podozrenie na organický psychosyndróm bola odoslaná na psychiatrické vyšetrenie. Po psychiatrickom vyšetrení bol stav hodnotený ako nediferencovaná somatoformná porucha a reakcia na stres, bližšie neurčená. Bolo doplnené psychologické vyšetrenie v januári 2020, pri ktorom bol prítomný deficit v rozdeľovaní koncentrácie pozornosti, znížená mentálna flexibilita, dynamika myslenia a spomalené psychomotorické tempo. Uvedené deficity dokázala účastníčka konania kompenzovať dobrými exekutívnymi schopnosťami. Organické poškodenie nebolo potvrdené. Opakovane absolvované psychologické vyšetrenie v apríli 2021 preukázalo kognitívne schopnosti oslabené len v pozornosti, celkový výkon pozornosti bol hodnotený ako kolísavý, úroveň pamäťových funkcií a verbálnej fluencie sa nachádza v pásme normy. Podľa odborného lekára, psychiatra, v popredí je neurologická problematika, psychopatologické symptómy sú sekundárne so spoluúčasťou zmeny osobnosti. Na odporúčanie ambulantnej psychiatricky bola účastníčka konania pre

zhoršovanie subjektívnych ťažkosti hospitalizovaná na neuropsychiatrickej klinike od 7. októbra 2021 do 16. novembra 2021. Počas ústavného pobytu na neuropsychiatrickej klinike bol v popredí úzkostné depresívny syndróm na teréne abnormálne štruktúrovanej osobnosti (histriónske a anankastické rysy) s pohotovosťou k disociatívnym prejavom (počas pobytu zaznamenaný anxiózny raptus s verbálnou agresiou). Migrenózne bolesti boli hodnotené ako multifaktoriálnej genézy s pomerne výraznou psychogénnou nadstavbou, š dobrou reakciou na benzodiazepínové anxiolytiká. Psychodiagnostické vyšetrenie kognitívnych funkcií poukázalo na normálny globálny kognitívny výkon, nadpriemerné mnestické funkcie, bez signifikantného narušenia. Elektroencefalografický nález bol v medziach normy. Upravenou liečbou bola dosiahnutá redukcia anxiózno-depresivnych príznakov a frekvencie záchvatových bolestí hlavy. Účastníčka konania bola prepustená s diagnostickým záverom zmiešaná anxiozne-depresívna porucha (štatistická značka podľa 10-MKCH F41.2) a cefalea zmiešanej genézy (migrenózny, postraumatický, psychogénny, cervikogénny, pri počínajúcom analgetizme). Na základe diagnostického záveru stanoveného kolektívom špecialistov počas hospitalizácie na neuropsychiatrickej klinike, rozhodujúce zdravotné postihnutie je zmiešaná úzkostne-depresívna porucha, podľa klinického obrazu stredne ťažkého stupňa, posudzovaná podľa skupiny neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, s 20 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšenou na ostatné ochorenia (adaptačná porucha, akútna stresová reakcia, somatoformná porucha, porucha osobnosti, špecifikované psychické poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a cefalgia zmiešanej genézy) o možných 10%, spolu 30 %. Doplnenie posudku vypracovaného 3. februára 2022 na základe dodatočne zaslaných lekárskych nálezov, doručených dňa 7. februára 2022. Výsledok vyšetrenia mozgu magnetickou rezonanciou zo dňa 21. marca 2021 bol súčasťou neurologického nálezu zo dňa 30. júna 2021, vyhodnotený odborným lekárom. Nález na mozgu má drobné nešpecifikované ložiská obojstranne vo frontálnej oblastí, iné patologické zmeny nepozorovať, nevysvetľujú bolesti hlavy, naďalej ostáva bolesť hlavy multifaktoriálna včítane migrenóznej príčiny, ktoré nespĺňajú posudkové kritériá uznania invalidity. Doložený psychiatrický nález zo dňa 21. januára 2022, dokumentuje opakovane hodnotenie stavu, v popredí ktorého je neurologická problematika (migréna bez aury), psychiater psychickú poruchu považuje za sekundárnu. V objektívnom náleze popísaný klinický obraz zodpovedná stredne ťažkému anxiózne depresívnemu syndrómu, v diagnostickom závere nie sú psychické poruchy hodnotené ako ťažkého stupňa. Predložené nálezy nepreukázali nové skutočnosti v porovnaní s prepúšťacou správou z neuropsychiatrie zo dňa 16. novembra 2021. Po preštudovaní a vyhodnotení všetkých lekárskych správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii, včítane doložených a dodatočne zaslaných k odvolaniu, celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 30%, zotrvávam na pôvodnom posudkovom závere..“ 5. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedla, že za rozhodujúce zdravotné postihnutiu žalobkyne posudkový lekár určil ochorenie podľa prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov zaradené do kapitoly V – duševné choroby a poruchy správania, položky 4 – neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, písmena a) – stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20% (z rozpätia od 15% do 20%). Konštatovala taktiež, že za iné zdravotné postihnutia žalobkyne posudkový lekár sociálneho poistenia určil zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa ZSP v znení o 10%, na celkových 30% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedla, že v nadväznosti na prijaté opatrenia v súvislosti s pandémiou COVID-19 bol zdravotný stav žalobkyne posudzovaný bez jej osobnej účasti. Poukázala na to, že predmetný posudkový záver posudkového lekára vychádzal zo zdravotnej dokumentácie, ktorú posudkový lekár podrobne popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 10.02.2022, ktorý tvorí prílohu a neoddeliteľnú súčasť napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaná zhrnula, že v odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených odborných lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne a jej celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť potvrdil na 30%, a preto žalobkyňa nie je invalidná podľa ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Záverom konštatovala, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Tvrdila, že žalobkyňa v rámci

odvolacieho konania nepredložila také relevantné dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu.

II.

Žaloba

6. Žalobkyňa v správnej žalobe uviedla, že žiada napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Tvrdila, že bola dotknutá na svojich subjektívnych právach tým, že žalovaná nezohľadnila jej zostávajúcu reálnu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť v dôsledku čoho jej bol priznaný nižší pokles miery schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť než na ktorý má v skutočnosti nárok s ohľadom na to, že trpí takým ochorením, ktoré znižuje jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vo výrazne väčšej miere. Mala za to, že s ohľadom na jej viaceré priznané ochorenia (v Posudku I štyri a v Posudku II až šesť) je priznané hodnotenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni len 20 % + 10 % nedôvodné, nesprávne a zjavne arbitrárne. Tvrdila, že v Posudku I ani Posudku II nie je žiadna zmienka o možnosti jej ďalšieho pracovného uplatnenia, resp. neuplatnenia, ani zohľadnenie obmedzení vyplývajúcich z jej dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu napriek tomu, že tieto obmedzenia z odborných lekárskych vyšetrení vyplývajú. S ohľadom na túto skutočnosť považovala prístup posudkových lekárov pri vypracovaní odborných posudkov za nedostatočný. Konštatovala, že jej zdravotný stav aktuálne stále nie je stabilizovaný a nedovoľuje jej vykonávať nielen jej pôvodné zamestnanie (resp. pôvodný druh povolania), o čom svedčia aj skoršie lekárske správy (tvoriace podklad Posudku II), ale aj aktuálna lekárska správa z apríla 2022, z ktorých vyplýva, že nedokáže pracovať plnú pracovnú dobu keďže trpí silnými záchvatmi migrény hlavy 4-5 krát týždenne, postraumatickým syndrómom, momentálne je liečená s ťažkými depresívnymi stavmi, pričom tieto faktory jej znemožňujú dlhodobo pokračovať v pracovnom procese, pri ktorom dochádza k opakovaným migrenóznym záchvatom po ktorých musí užiť silné lieky a 2 až 3 hodiny ležať v tichu a tme aby tieto záchvaty bolesti odzneli, pričom je následne po zvyšok dňa mimoriadne vyčerpaná a ťažko spôsobilá na prácu či inú činnosť. Poukázala na to, že jej dlhodobo pretrvávajúci zlý zdravotný stav je výsledkom skutočnosti, že je obeťou trestného činu ublíženia na zdraví, keď dňa 27.01.2018 prekonala autonehodu pri ktorej utrpela ťažké poranenie hlavy, krvácaním a otrasom mozgu, pohmoždenia krčnej chrbtice, ktoré si vyžiadali hospitalizáciu s trvalými následkami. Uviedla, že v dôsledku havárie doteraz trpí post-traumatickým syndrómom a psychickými a psychiatrickými problémami, ktoré jej sťažujú aj možnosti spoločenského uplatnenia a ktoré si vyžiadali jej psychiatrickú hospitalizáciu v trvaní až 6 týždňov aj potrebu dlhodobej ambulantnej liečby, nakoľko jej táto udalosť privodila negatívne psychiatrické stavy. Zdôraznila, že v dôsledku predmetnej havárie jej vznikli nielen jednoduché škody na zdraví „bežného“ charakteru, ale predovšetkým zásadné psychické, neurologické a psychiatrické následky, pričom krvácanie do mozgu zanechalo na štruktúrach mozgu trvalé stopy. Poukázala na to, že podľa lekárskej správy A. E. zo dňa 21.01.2022 jej boli spôsobené vážne mozgové a duševné poruchy po ťažkom poranení hlavy. Uviedla, že jej vznikli najmä časté a ťažké migrenózne stavy, kedy ataky silných migrén sa vyskytujú aj 20krát do mesiaca, na ich potlačenie musí užívať silné lieky, po požití ktorých musí byť niekoľko hodín v tme a úplnom kľude aby odzneli resp. sa dostatočne zmiernili. Tvrdila, že sa u nej vyvinuli úzkostné stavy, post-traumatický syndróm, tétania, depresie a ďalšie komplikácie, pre ktoré navštívila desiatky vyšetrení, rehabilitácií, absolvovala početnú medikamentóznu i homeopatickú liečbu; okrem toho prežíva negatívne následky duševných zmien aj v sociálnej oblasti. Konštatovala, že ako vyplýva zo správ aj ambulantnej psychiatrickej liečby, aj psychiatrickej hospitalizácie, tieto jej stavy sú mimoriadne vážne, neumožňujú jej začlenenie späť do normálneho bežného života, ani do života pracovného - je vysokoškolsky vzdelaná, ovláda dva cudzie jazyky, no nedokázala napriek viacerým snahám vykonávať zamestnanie ani na čiastočný úväzok, ani vykonávanie jednoduchých nekvalifikovaných manipulačných prác. Poukázala na to, že pred nehodou pracovala plnú pracovnú dobu u zamestnávateľa Amazon Slovakia s.r.o., pričom vykonávala prevažne administratívnu činnosť. Jej dočasná práceneschopnosť trvala od 27.01.2018 do 31.07.2018. Následne sa vrátila do svojho pôvodného zamestnania, kde však bola po niekoľkých mesiacoch napriek úpornej snahe nútená skončiť kvôli silným migrénam, slabosti, bolestiam a pretrvávajúcej únave. Ďalej uviedla, že od júna 2019 zostala nezamestnaná, pričom až do 28.02.2022 dosahovala len drobné zárobky za jednoduchšie neodborné manipulačné práce vykonávané na základe dohôd, ktoré preukazuje príslušnými potvrdeniami zamestnávateľov. Konštatovala, že zmienené zdravotné problémy viedli k skončeniu jej pracovného pomeru s Amazon Slovakia s.r.o. - následne sa pokúšala opakovane zamestnať, no pre jej komplikované zdravotné

stavy buď prijatá do zamestnania nebola alebo s ňou bol skončený pracovný pomer v skúšobnej dobe (po zistení zdravotných problémov). Poukázala aj na rozhodnutie Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 14.10.2020, ktorou ju uznal za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, pričom neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je lekársky posudok z 12.10.2020, v ktorom jej bola stanovená miera funkčnej poruchy 50 %.

7. Zdôraznila, že závery lekárskych posudkov posudkových lekárov prvostupňového orgánu a žalovanej sú v rozpore so závermi odborných lekárskych vyšetrení, nakoľko už v správe A. E. zo dňa 21.01.2022 (ktorá bola súčasťou Posudku II) bolo uvedené, že pre jej opakujúce sa migrenózne záchvaty a organický psychosyndróm nedokáže sústredene mentálne pracovať, v zamestnaní je potrebné jej skrátiť pracovné vyťaženie na max. 2-3 hodiny s možnosťou oddychu, pričom je potrebné prispôsobiť aj druh práce. Poukázala na to, že ak teda nemôže pracovať viac než 2 až 3 hodiny denne (aj to s ďalšími zdravotnými obmedzeniami), tak ide o pokles približne na úrovni 70 - 80%. Tvrdila, že napriek výsledkom odborného lekárskeho vyšetrenia psychiatrickej ambulancie A. E., t.j. konštatovaniu nutnosti zmeny doterajšieho druhu práce (pred nehodou), ako aj zredukovaniu pracovného času na maximálne 2-3 hodiny denne, tieto neboli v Posudku II žiadnym spôsobom zohľadnené, pričom zohľadnené byť mali, keďže správa A. E. z 21.01.2022 bola dodatočne doposlaná k jej odvolaniu a posudkový lekár sociálneho poistenia z nej cituje na strane 3 Posudku II. Konštatovala, že z Posudku II (aj Posudku I) naopak nedôvodne a bez akejkoľvek opory v priložených lekárskych správach vyplýva, že je spôsobilá vykonávať prácu primeranú zdravotnému stavu a vykonávať prácu primeranú dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu, t.j. práce toho istého druhu ako vykonávala pred poškodením zdravia. Bola toho názoru, že uvedené hodnotenie v Posudku II je zjavne nesúladné s lekárskou správou A. E. zo dňa 21.01.2022, z ktorej vyplýva, že v danom prípade ide zjavne o pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 30%. Poukázala na to, že migréna, ktorou trpí, zvlášť od dopravnej nehody v mimoriadne frekventovaných atakoch, je chronické záchvatovité ochorenie, charakterizované atakmi pulzujúcej bolesti hlavy (prevažne na jednej strane) strednej alebo ťažkej intenzity, trvajúce obvykle 4 - 72 hodín. Uviedla, že posudkoví lekári však vôbec neindikovali diagnózu: VI. Choroby nervového systému – Oddiel A - Postihnutie mozgu – Položka 4. Epileptické záchvaty a iné záchvatovité ochorenia, hodnotí sa frekvencia záchvatov, typ záchvatov, EEG nález, sprievodné psychické poruchy (Príloha č. 4 Zákona o sociálnom poistení). Mala za to, že táto diagnóza sa pritom najviac podieľa na jej poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o čom svedčia uvedené lekárske správy, ako aj jej subjektívna výpoveď, prípadne výpovede svedkov. Bola teda toho názoru, že trpí záchvatmi migrény v súčasnosti 4-5 krát týždenne, čomu zodpovedá stupeň postihnutia c) ťažká forma: generalizované záchvaty častejšie ako 1 krát mesačne, parciálne záchvaty častejšie ako 1-krát týždenne, so sprievodnými psychickými zmenami s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50-60%, čo vyplýva z Prílohy č. 4 ZSP. Zdôraznila, že žalovaná však jej zdravotné problémy z uvedeného aspektu vôbec neposúdila, v dôsledku čoho sú odôvodnenia napadnutých rozhodnutí v tomto smere neúplné, nedostatočné, nepreskúmateľné a až arbitrárne. Poukázala na správu A. E. zo dňa 11.04.2022 (súvis s nehodou z roku 2018): „Vzhľadom na anamnestické údaje, lekárske vyšetrenia a hospitalizácie, môžem konštatovať, že po ťažkej mozg. traume pri autonehode v r. 2018 sa výrazne zdekompenzovalo jej neurologické ochorenie, ktorým trpí od pubescencie - migrenózne ochorenie s ťažkým priebehom a pozit. rodinnou anamnézou/, so záchvatmi t. č. 4-5 krát týždenne, ďalej zhoršenie kognitívnych a sociálnych schopností. Tieto faktory znemožňujú dlhodobo pokračovať v pracovnom procese, pri ktorom dochádza k recidíve záchvatu migrény s ťažkým priebehom / nároky na sústredenie, práca viac ako 4-6 hodín denne, práca v predklone, pri počítači etc/. Následne sa u nej po sérii pracovných zlyhaní vyvinula aj vážna mozgová a duševná porucha, ktorá ju výrazne hendikepuje na trhu práce/depresia, úzkosť, kognitívny pokles, poruchy sebahodnotenia a sebadôvery/, ktorá ju výrazne hendikepuje na trhu práce.“ Zdôraznila, že vážna mozgová a duševná porucha, ktorá jej podľa slov A. E. znemožňuje dlhodobo pokračovať v pracovnom procese keďže v jeho dôsledku dochádza k opakovaniu a stupňovaniu záchvatov migrény a ktorá ju na trhu práce výrazne hendikepuje, nepochybne odôvodňuje priznanie výrazne vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať prácu, a to až na hranici 70 až 80%.

8. Bola toho názoru, že žalovaná vec súčasne nesprávne právne posúdila tým, že predmetné hodnotenie jej zdravotného stavu a pracovnej spôsobilosti sa vôbec žiadnym spôsobom nezaoberalo posúdením ochorenia v kontexte diagnózy Iné záchvatovité ochorenia v zmysle Prílohy č. 4 ZSP, v dôsledku čoho je hodnotenie poklesu jej schopnosti vykonávať prácu neúplné, nesprávne, neodôvodnené a nemožno ho považovať za súladné s ustanoveniami § 71 ZSP. Zároveň mala za to, že napadnuté a prvostupňové rozhodnutie trpia aj vadou nepreskúmateľnosti s ohľadom na to, že v ich odôvodnení sa správne

orgány nedostatočne vysporiadali s jej rozhodujúcim zdravotným postihnutím a ďalšími sprievodnými zdravotnými poruchami, pričom z ich odôvodnenia nie sú zrejmé dôvody, prečo na tieto ochorenia nebolo prihliadnuté pri určení jej celkovej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tvrdila, že vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo porušené jej právo na primerané hmotné zabezpečenie pri nespôsobilosti na prácu garantované článkom 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Žalobkyňa nežiadala o nariadenie pojednávania.

III.

Vyjadrenie žalovanej k žalobe a replika žalobkyne

9. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 22.06.2022 zopakovala priebeh administratívneho konania. Tvrdila, že podľa anamnestických údajov je žalobkyňa v neurologickej starostlivosti od adolescencie pre migrenózne bolesti hlavy, k posúdeniu boli predložené neurologické nálezy z októbra 2006, marca 2009, októbra 2013, júna 2014 pre migrénu; v marci 2017 bola vyšetrená ústavnou pohotovostnou službou v ambulancii V. neurologickej kliniky Bratislava, po vynechaní antimigrenóznej profylaktickej liečby, s atakom migrenóznej bolesti hlavy, po podanej liečbe nastal ústup bolesti. Konštatovala, že v objektívnom náleze bez neurotopickej symptomatiky, odporúčaná bola pravidelná dispenzarizácia, kontrola u ošetrujúceho neurológa so zvážením znovu nastavenia na profylaktickú liečbu. Tvrdila, že žalobkyňou predložené neurologické nálezy so záverom migrenózne bolesti s nepravidelnou, ojedinelou frekvenciou, boli posudkovo nevýznamné. Ďalej uviedla, že prepúšťacia správa z kliniky úrazovej chirurgie z hospitalizácie od 31. januára 2018 do 6. februára 2018 dokumentuje otras mozgu (funkčná porucha prejavujúca sa stratou vedomia bez morfologických zmien, ľahké, reverzibilné poranenie mozgu) s prechodnou kvalitatívnou poruchou vedomia, pomliaždenie sleziny. Konštatovala, že počas hospitalizácie bolo zrealizované vyšetrenie mozgu a krčnej chrbtice počítačovou tomografiou bez akútneho zakrvácania a ložiskových zmien v intrakrániu (vo vnútri lebky) a vo februári 2018 bolo vykonané vyšetrenie mozgu magnetickou rezonanciou s nálezom drobných chronických hemorágií v čelovej oblasti, možno stav po axonálnom poranení, inak bez ložiskových a traumatologických zmien; v neurologickom náleze z vyšetrenia v septembri 2019 sú subjektívne udávané ataky migrenóznych bolestí, celkovo v priemere 7 atakov mesačne, aktuálne bez profylaxie, pri migréne žalobkyňa užíva liek proti migréne maxalt (analgetikum), zvažovaná je biologická liečba. Ďalej uviedla, že v januári 2020 bolo vykonané psychologické vyšetrenie so zistením deficitu v rozdeľovaní koncentrácie pozornosti a znížená mentálna flexibilita, ktoré žalobkyňa dokáže kompenzovať, organické poškodenie nie je v popredí; aktuálne dominujú dysforické rozlady, so zvýraznenou úzkosťou; psychiater v objektívnom náleze popisuje paticky nezmenenú náladu, diskrétnu afektívnu labilitu, zvýšené sebapozorovanie, ktorú dáva do súvisu s migrénou, diagnosticky stav hodnotí ako nediferencovaná somatoformná porucha, reakcia na ťažký stres, bližšie neurčená; psychologickým a psychiatrickým vyšetrením nebol potvrdený posttraumatícký organický psychosyndróm, nebol akceptovateľný diagnostický záver pri kontrolnom neurologickom vyšetrení vo februári 2020 - neurológ počas ústavného pobytu objektívne nepreukázal zvýšenú frekvenciu subjektívne udávaného počtu záchvatov, elektroencefalografické vyšetrenie a objektívny neurotopický nález bol negatívny, neurologické nálezy nepreukazovali posudkovo významné záchvatovité ochorenie. Konštatovala aj to, že migréna, ťažká forma, s dlhotrvajúcimi záchvatmi so sprievodnými javmi, s intervalom bez záchvatov niekoľko dní, nebola nálezmi ambulantného neurológa preukázaná. Tvrdila, že k odvolaniu bola doložená prepúšťacia správa z hospitalizácie na neuropsychiatrickej klinike od 7. októbra 2021 do 16. novembra 2021 (približne šesť týždňov trvajúca), kam bola žalobkyňa odoslaná za účelom liečby, objektivizácie migrenóznych bolestí, ktoré sú podľa subjektívneho údaja po úraze v januári 2018 zvýšené v intenzite a frekvencii, aktuálne 14-krát za mesiac - počas hospitalizácie je subjektívne udávané zhoršenie zvládania stresových situácií, na komunikáciu náročnejších aktivít a úzkosť. Konšattovala, že klinicky je v popredí anxiózne- depresívny syndróm v teréne abnormálne štruktúrovanej osobnosti s nižšou frustračnou toleranciou, vyššou autoobserváciou a pohotovosťou k disociatívnym prejavom, počas pobytu zaznamenaný raptus s verbálnou agresivitou - migrenózne bolesti boli hodnotené z hľadiska príčiny, multifaktoriálnej s pomerne výraznou psychogénnou nadstavbou. Uviedla, že psychodiagnostické vyšetrenie kognitívnych funkcií poukázalo u žalobkyne na normálny globálny kognitívny výkon, nadpriemerné mnestické funkcie, elektroenfefalografický nález bol v medziach normy; v závere prepúšťacej správy je konštatovaná redukcia frekvencie záchvatovitých bolestí, bez sprievodných javov, s redukciou výskytu z denných na týždenné po korekcii farmakoterapie. Ďalej uviedla, že kolektív špecialistov počas ústavného pobytu za základnú diagnózu stanovil zmiešanú anxiózno-depresívnu poruchu a nepotvrdil ťažký frekventný, pravidelný frekventný výskyt migrény, bolesti hlavy hodnotil zmiešanej

príčiny (migrenóznej, potraumatickej, psychogénnej, cervikálnej a pri analgetizme); diagnostický záver hospitalizácie na neuropsychiatrickej klinike nepotvrdil závažné neurologické záchvatovité ochorenie, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená psychiatrická diagnóza po otrase mozgu. Tvrdila, že klinický obraz zmiešanej úzkostnej poruchy zodpovedal stredne ťažkej forme, s 20% mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšenou na iné zdravotné postihnutia: somatoformnú poruchu, reakciu na stres, bližšie nešpecifikovanú, iné poruchy nervového systému pri chorobách zatriedených inde, bolesti hlavy multifaktoriálnej príčiny, o maximálne možných 10%, spolu 30%. Následne konštatovala, že ďalšie kontrolné psychiatrické nálezy a dodatočne doposlaný kontrolný psychiatrický nález z januára 2022 neupresňuje záchvaty (subjektívne denné bolesti hlavy), rozširuje podnety vyvolávajúce záchvat - fyzikálne podnety, v objektívnom náleze, bez konkrétnych príznakov, príznaky zhrnuté: „v popredí neurologická problematika“, „psychopatologické symptómy sú sekundárne“, „prítomná porucha osobnosti (disociatívna, histrionska, anankastická)“, odbornú neurologickú starostlivosť neodporúča. Uviedla, že žalobkyňa je súčasnou psychiatričkou evidovaná s diagnostickým záverom, ako boli stanované kolektívom lekárov počas hospitalizácie, F06.8 Iné špecifikované poruchy zapríčinené poškodením mozgu, F06. Organická efektívna porucha depresia (bez organického podkladu) a migréna G 43.0 (bez aury, bežná migréna). Tvrdila, že po preštudovaní a vyhodnotení všetkých lekárskych správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii žalobkyne, vrátane doložených k odvolaniu, predovšetkým záveru prepúšťacej správy z neuropsychiatrickej kliniky v novembri 2021, je naďalej celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne 30%. Konštatovala, že v prípadnej inej príčine (nie otrasu mozgu), je možné formou hospitalizácie perspektívne diferenciálne diagnosticky doriešiť špecifické poruchy a organické afektívne poruchy, bežné migrény, pričom ich intenzita a frekvencia nie sú dôvodom invalidity. K námietke chýbajúcej pracovnej rekomandácie uviedla, že súčasťou odborného posudku o invalidite je aj pracovná rekomandácia, ktorou posudkový lekár môže dokumentovať možnosť ďalšieho pracovného uplatnenia poistenca, so zohľadnením obmedzení, vyplývajúcich z jeho dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu; pracovná rekomandácia má odporúčací charakter a môže napomôcť v súvislosti s výberom ďalšieho pracovného uplatnenia, resp. v súvislosti s ďalším výkonom aktuálneho pracovného zaradenia. Mala za to, že odborný posudok o invalidite však nemožno považovať za lekársky posudok preukazujúci dlhodobú stratu spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu, ktorý by bolo možné použiť. Konštatovala, že dlhodobá strata spôsobilosti vykonávať doterajšiu prácu sa na účely napr. preukazuje posudkom, vydaným poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v súlade s o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom na vystavenie predmetného posudku je oprávnený poskytovateľ zdravotnej starostlivosti, s ktorým má posudzovaná osoba uzatvorenú dohodu o poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Ďalej uviedla, že poukazovanie žalobkyne na rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 14. októbra 2020, podľa ktorého bola uznaná za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a na lekársky posudok Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 12. októbra 2020, v ktorom jej bola stanovená miera funkčnej poruchy 50%, nie je právne relevantné. V tomto smere konštatovala, že na účely priznania invalidity a na účely priznania statusu občana s ťažkým zdravotným postihnutím prebiehajú dve na sebe nezávislé konania a rovnako tak rozhodnutia vychádzajúce z posudkov nebývajú identické, percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa prílohy č. 4 k ZSP v znení neskorších predpisov sa nemusí zhodovať s percentuálnou mierou funkčnej poruchy stanovenou podľa prílohy č. 3 k Z. z, o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Poukázala na to, že Sociálna poisťovňa posudzuje mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny posudzuje mieru funkčnej poruchy a stanovuje oblasti kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia. Bola toho názoru, že zdravotný stav žalobkyne bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, a to na základe doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Mala za to, že odborné posudky zohľadnili všetky relevantné okolnosti namietané žalobkyňou, pričom závery posudkov vychádzali zo zdravotného stavu žalobkyne aktuálneho v čase vyhotovovania posudku. Tvrdila, že posudkové závery sú vecne zdôvodnené v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne. Záverom konštatovala, že žalobkyňa k správnej žalobe pripojila aj novú lekársku správu A. E. zo dňa 11. apríla 2022, ktorá dokumentuje jej zdravotný stav po vydaní napadnutého rozhodnutia. Žalobu žalobkyne navrhla zamietnuť. Nariadenie pojednávania nežiadala.

10. Žalobkyňa v replike uviedla, že naďalej považuje napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie za vecne nesprávne, nezákonné, nezohľadňujúce relevantné podklady, a preto vo viacerých častiach aj zjavne arbitrárne. Mala za to, že nedostatok riadneho posúdenia a odôvodnenia nemôže žalovaná sanovať v konaní pred správnym súdom a navyše jej vyjadrenia k posudzovaným aspektom sú tendenčné až zavádzajúce. Tvrdila, že najmä odmieta tvrdenia, ktoré naznačujú subjektivizáciu jej problémov a tvrdení a zľahčovanie spôsobených problémov - k tomu, že zdravotné problémy mala už aj pred nehodou uviedla, že tieto sú pre vec nie podstatné, nakoľko intenzita, miera a rozsah jej zdravotných problémov, s ktorými sa čiastočne potýkala aj predtým, sú neporovnateľné s jej zdravotným stavom po nehode a v súčasnosti. Zdôraznila, že naopak, tieto jej historické problémy preukazujú, že pokiaľ existovali skutočne prekonateľné zdravotné problémy, tak s nimi preukázateľne bojovala, snažila sa ich kompenzovať a riadne sa začleňovala do pracovného procesu. Poukázala na to, že jej tvrdenia o zásadnom obmedzení jej pracovnej spôsobilosti preukazuje aj odborné znalecké posúdenie, aj následný vývoj jej pracovnej neschopnosti. Uviedla, že si nechala spracovať znalecký posudok č. 24/22 zo dňa 25.07.2022 vypracovaný znalcom A. F. A., z odboru: Zdravotníctvo, odvetvie: psychiatria (ďalej len „znalecký posudok“) – konštatovala, že účelom predloženia znaleckého posudku do súdneho konania je preukázanie jej zdravotného stavu v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia ako následkov úrazu, ktorý utrpela pri dopravnej nehode v roku 2018 a ktoré spôsobujú pokles jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Tvrdila, že znalecký posudok nielen vyhodnocuje jej aktuálny stav ale aj stav historický, a tiež korektne interpretuje predchádzajúce lekárske správy, ktoré boli predmetom (nesprávneho, marginalizovaného a arbitrárneho) posudzovania aj žalovanej. Uviedla, že znalecký posudok jednoznačne potvrdzuje, že je vo vzťahu k zaradeniu do pracovného procesu „výrazne obmedzená až afunkčná“, a to aj „pri úľavách v práci“. Tvrdila, že na základe predloženého znaleckého posudku preukazuje výskyt organickej poruchy osobnosti, ktorý u nej zhodne konštatujú lekári v už predložených pôvodných lekárskych správach tvoriacich súčasť oboch napádaných rozhodnutí, avšak posudkoví lekári žalovanej tieto závery nesprávne interpretujú, prehliadajú a podceňujú a žalovaná aj vo svojom aktuálnom vyjadrení až neprimerane marginalizuje. Zdôraznila, že v znaleckom posudku sa posudzuje jej zdravotný stav existujúci už v čase a pred právoplatnosťou napadnutého a prvostupňového rozhodnutia na základe lekárskych správ z obdobia pred vydaním napadnutého rozhodnutia, ktorým žalovaná potvrdila prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí invalidného dôchodku. Poukázala na to, že v znaleckom posudku sa konštatuje, že v pôvodných lekárskych správach sa u nej potvrdzuje výskyt organickej poruchy osobnosti v dôsledku vážneho poranenia mozgu pri dopravnej nehode, avšak je tak v lekárskych správach ako aj odborných posudkoch posudkových lekárov žalovanej zjavne nesprávne interpretovaný, prehliadaný a podceňovaný - táto diagnóza sa pritom podľa záverov znaleckého posudku rozhodujúcim spôsobom podieľa na zmene jej správania a funkciách a jej zostávajúcej schopnosti pokračovať v pracovnom procese. Uviedla, že navzdory pozitívnym nálezom organickej poruchy osobnosti konštatovaným už v pôvodných lekárskych správach z obdobia pred vydaním napadnutého rozhodnutia (časť IV. str. 9-10 znaleckého posudku) posudkový lekár žalovanej v odbornom posudku z 24. marca 2021 (súčasť prvostupňového rozhodnutia) konštatoval, že „nie je potvrdený posttraumatický psychosyndróm.“ - tieto závery sú rozporné tak s poukazovanými lekárskymi správami, ako aj znaleckým posudkom (napr. bod 1 záverov znaleckého posudku). Tvrdila, že obdobne zhodnotil jej zdravotný stav aj posudkový lekár žalovanej v odbornom posudku z 10. februára 2022 (súčasť napadnutého rozhodnutia), ktorý nad rámec pôvodných lekárskych správ zohľadnil aj neskoršie predložené lekárske správy z novembra 2021 a januára 2022, na základe ktorých zmenil pôvodne stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie (choroby nervového systému, oddiel A postihnutie mozgu, položka 1 – poruchy osobnosti – ľahká forma) na duševné choroby a poruchy správania, položka 4.a – neurotické, stresové a somatoformné poruchy – stredne ťažké formy. Uviedla, že ako sa konštatuje v znaleckom posudku (časť IV. str. 9-10 znaleckého posudku), aj v týchto neskorších lekárskych správach je u nej konštatovaná organická porucha osobnosti, avšak jej prítomnosť u nej je podceňovaná až ignorovaná - táto u nej pritom podľa znaleckého posudku (časť IV. str. 10 znaleckého posudku) spôsobuje neschopnosť pôvodne dobre zvládaných pracovných povinností, vyčerpanie, bolesti hlavy, pokles pamäti, intelektu, logických úkonov, koncentrácie a výkonnosti, v dôsledku ktorej sú tieto funkcie síce kvalitatívne zachované, avšak reálne výkonnostne sú výrazne obmedzené a pre rýchly nástup dekoncentrácie a únavy sú krátkodobé až prchavé. Zdôraznila, že v znaleckom posudku sa pritom konštatuje, že už v lekárskej správe A. G. z roku 2020 bola diagnosticky hodnotená ako posttraumatický organický psychosyndróm s poruchou kognitívnych funkcií a dekompenzované migrény, pričom následné dve lekárske vyšetrenia A. H. a I. J. z roku 2021: „(...) de facto zjavne popisujú organický psychosyndróm, nález však nesprávne interpretujú – nie ako organickú poruchu osobnosti, ale ako dôsledok neuroticizmu, či premorbídne disharmonickej osobnosti. Analogicky – aj nález

Neuropsychiatrickej kliniky v Pezinku z roku 2021 na základe psychologickej diagnostiky /ktorá je len pomocnou vyšetrovacou metódou – pozn. znalca/ podcenili stav po krianiotraume a axonálne poranenie mozgu a nesprávne vyhodnotili aktuálny stav osobnosti posudzovanej, ako súvisiaci s jej pôvodnou – disharmonickou osobnosťou. (..) Z analýzy vývoja osobnosti posudzovanej nie je premorbídne – pred úrazom zrejmá žiadna disharmónia osobnosti. (...) K nápadnej zmene osobnosti došlo až po DN. (...) Výskyt týchto porúch /premorbídne neexistujúcich/ - je najzávažnejšou diferenciálne diagnostickou otázkou pri diagnostikovaní organicity, čo bolo pri hospitalizácií v PNPP prehliadnuté, resp. ignorované.“ Poukázala na to, že v lekárskych správach táto objektívne zistená porucha mozgu a zmena jej osobnosti, sú podľa znaleckého posudku poruchami, ktoré sa najzávažnejším spôsobom podieľajú na jej zdravotnom stave, t.j. jej zostávajúcej schopnosti zaradiť sa do pracovného procesu, pričom v časti IV. na str. 10 znaleckého posudku sa konštatuje: „Uvedené a obdobné poruchy správania a afektivity signalizujú stratu racionálnej kontroly situácie a afektivity – a organickú poruchu osobnosti nevylučujú, ale potvrdzujú.“ Mala za to, že vyššie uvedené závery znaleckého posudku, vychádzajúce už aj z pôvodne dostupných lekárskych správ, teda vyvracajú tvrdenia posudkových lekárov žalovanej o neexistencii organickej poruchy osobnosti (u nej). Tvrdila, že jej výskyt a dopad na jej schopnosť zaradiť sa do pracovného procesu mal byť do zhodnotenia miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne a dôsledne premietnutý, no namiesto toho však bol zjavne posudkovými lekármi nedostatočne vyhodnotený, až podcenený, a to na jej úkor. Mala za preukázané, že posúdenie jej stavu bolo nielen vecne nesprávne, ale aj nedôsledné, nekomplexné a nezohľadňujúce relevantné skutočnosti tak, ako by ich posudkoví lekári mali zohľadniť; ich závery sú tak nedostatočné, arbitrárne a zjavne nesprávne a nemôžu obstáť. Konštatovala, že znaleckým posudkom boli stanovené nasledovné diagnózy: a) posttraumatická encephalopatia s axonovým poranením /verifikované opakovanou MR mozgu s neurologickým korelátom; b) F 07.7 Porucha osobnosti organického pôvodu; c) F 06.3 Organická depresívna porucha; d) Cephalgie polyetiologické /migrenózne, posttraumatické, vertebrogénne/. Tvrdila, že už aj tieto závery znaleckého posudku teda preukazujú, že posudkoví lekári žalovanej prehliadli, resp. nedostatočne sa vysporiadali s uvedeným jej závažným poškodením mozgu spôsobeným úrazom hlavy pri dopravnej nehode, ktoré jej znemožňuje dlhodobo pokračovať v pracovnom procese, keďže v jeho dôsledku dochádza k strate koncentrácie, pamäti, intelektu, výkonnosti, únave a bolestiam hlavy a nesprávne ich pripísali jej osobnosti, pričom podľa znaleckého posudku tieto u nej pred nehodou neexistovali. Uviedla, že tento jej stav posudkoví lekári žalovanej vyhodnotili nesprávne (v rozpore s lekárskymi nálezmi) a následne v dôsledku toho nedostatočne zohľadnili aj jej zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Konštatovala, že správnosť jej tvrdení a celkom zjavne nesprávne posúdenie žalovanej preukazuje aj to, že znalecký posudok jednoznačne potvrdzuje, že je vo vzťahu k zaradeniu do pracovného procesu „výrazne obmedzená až afunkčná - v možnostiach a schopnostiach riadneho zamestnania /ani pri úľavách v práci/ pre neschopnosť zvládať nové alebo náročnejšie či stresové situácie“. Uviedla, že základné závery znalecký posudok dopĺňa (naďalej v časti záverov – teda k možnosti zaradenia do pracovného procesu) o poukaz na „posttraumaticky zvýšenú intenzitu a frekvenciu bolestí hlavy“, ako aj „chronifikované depresívne stavy“ - tieto tak majú tiež zásadný vplyv na jej schopnosť a spôsobilosť vykonávať prácu, ktoré sa ani zďaleka nemôžu pohybovať na úrovni poklesu 30%. Tak ako v prípade posudkových lekárov žalovanej, ktorí sa s následkami úrazu žalobkyne v napádaných rozhodnutiach zaoberali nedostatočne, rovnako aj žalovaná vo Vyjadrení na základe lekárskych správ tieto objektívne zistené poruchy a ich dopad na schopnosť žalobkyne zapojiť sa do pracovného procesu prehliada a až cielene marginalizuje. Pritom sa odvoláva najmä na závery lekárskych vyšetrení z Neuropsychiatrickej kliniky v Pezinku z roku 2021, ktoré, ako už bolo vyššie konštatované v Znaleckom posudku, nesprávne a nedostatočne vyhodnocujú duševný stav žalobkyne, ktorý dali v rozpore so skutkovým stavom do súvisu s jej osobnosťou (anxiózno- depresívna porucha, subjektívne bolesti hlavy, v popredí neurologická problematika, prítomná porucha osobnosti). Je preukázané, že dopravná nehoda mala zásadné dopady na osobnosť, neurologický a psychiatrický stav žalobkyne, ktorý vylučuje jej pracovnú spôsobilosť. Ako už bolo uvedené, ide o nesprávne, neúplné a nedostatočné zhodnotenie zdravotného stavu žalobkyne, v dôsledku čoho je vecne nesprávne aj stanovenie zostávajúcej schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť. Takto neúplne, nedostatočne a zjavne nesprávne vyhodnotený skutkový stav veci nemôže obstáť a byť podkladom pre správne rozhodnutie o miere poklesu schopnosti žalovanej vykonávať zárobkovú činnosť. Ďalej uviedla, že žalovaná vo Vyjadrení k správnej žalobe uvádza viaceré nepresné alebo aj nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, pričom ich nesprávnosť potvrdzuje aj znalecký posudok v ich celosti - osobitne však poukázala na vybrané z nich: a) Tvrdenie na strane 3 vyjadrenia žalovanej 4. odsek: „Prepúšťacia správa z kliniky úrazovej chirurgie z hospitalizácie od 31. januára 2018 do 6. februára 2018 dokumentuje

otras mozgu (funkčná porucha prejavujúca sa stratou vedomia bez morfologických zmien, ľahké reverzibilné poranenie mozgu) s prechodnom kvalitatívnou poruchou vedomia, pomliaždenie sleziny.” – k uvedenému konštatovala, že v skutočnosti táto prepúšťacia správa vôbec neobsahuje formuláciu „bez morfologických zmien, ľahké reverzibilné poranenie mozgu“ - takéto vyjadrenie by ani nebolo možné už týždeň po dopravnej nehode s ťažkou polytraumou. Prepúšťacia správa len uvádza: „CT mozgu natívne – kontrola: ...Bez traumatických zmien...“, pričom „Natívne CT vyšetrenie“ znamená bez použitia kontrastnej látky, ktorý sa vykonáva len ako predbežný screening pacienta v kritickom stave. Poukázala na to, že až neskoršie opakované MR vyšetrenia mozgu z 21.03.2021 potvrdili „Drobné ložiská magnetickej susceptibility obojstranne frontálne – posttraumatické“. Zdôraznila, že skutočnosť že tvrdenie žalovanej o prítomnosti ľahkého poranenia mozgu je zavádzajúce a účelové, vyplýva aj z neurologického vyšetrenia u A. G. z 27.07.2020 (teda ešte aj vyše 2 a pol roka od dopravnej nehody a v čase posudzovania žalovanou) - v ňom sa ako jedna z diagnóz uvádza „Stav po ťažkej kraniocerebrálnej traume s intracerebrálnou hemoragiou a axonálnym poškodením mozgu“. Ďalej spochybnila tvrdenie na strane 3 vyjadrenia žalovanej, 5. odsek: „(...) Psychologickým a psychiatrickým vyšetrením nebol potvrdený posttraumatický organický psychosyndróm, (...)“, keď citovaná prepúšťacia správa z Neuropsychiatrickej kliniky sa v skutočnosti k otázke posttraumatického organického psychosyndrómu vôbec nevyjadruje; z ďalších poukazovaných lekárskych správ však jasne vyplýva. Tvrdila, že rovnako tak znalecký posudok posttraumatický organický psychosyndróm potvrdzuje ako jednu zo zistených a významných diagnóz identifikovateľnú už v pôvodných podkladoch - aj závery znaleckého posudku tak potvrdzujú zjavnú a nelogickú nesprávnosť tvrdenia žalovanej, ktoré nemá oporu v zistenom skutkovom stave. Následne spochybnila aj tvrdenia žalovanej marginalizujúce zásadné migrenózne stavy: na str. 3 vyjadrenia žalovanej, 5. odsek a na str. 4 vyjadrenia žalovanej, 1. a 2. odsek

- tvrdila, že v uvedených prípadoch ide o zjavne chybné interpretácie žalovanej, pričom v prepúšťacej správe Neuropsychiatrickej kliniky sa naopak uvádza (stav pred hospitalizáciou): „Migréna sa zhoršila od autonehody. Zintenzívnili sa paroxyzmy - na začiatku roku až 20x za mesiac, aktuálne cca 14x za mesiac.“ Zmena počas hospitalizácie: „redukcia frekvencii záchvatovitých bolestí hlavy (z cca denných na týždenné).“ Konštatovala, že frekvencia bolestí hlavy 14x za mesiac sa na začiatku hospitalizácie na klinike ešte zvýšila až na dennú frekvenciu, vyvolanú pravdepodobne stresovou reakciou, ku koncu hospitalizácie sa vrátila na pôvodnú úroveň - zo záveru danej správy nevyplýva, že by sa vyskytovali u nej len „raz“ za týždeň, ale len to, že sa už nevyskytovali každodenne tak ako na začiatku hospitalizácie, ale na také, ktoré sa dali počítať týždenne t.j. niekoľko krát do týždňa; nie nevyhnutne raz do týždňa. Poukázala na podklad z hospitalizácie, z ktorého vyplýva počet bolestí počas hospitalizácii. Tvrdila, že je absurdné považovať frekvenciu migrenóznych bolestí hlavy až 14x za mesiac za ojedinelú a u človeka, ktorý máva tieto záchvaty 14 (niekedy až 20) krát za mesiac (pričom nejde o jedinú zmenu, resp. zhoršenie stavu po autonehode) za nedostatočné pre riadne priznanie invalidity. Konštatovala, že aj keby boli tvrdenia a závery žalovanej v tomto ohľade správne (čo nie sú), aj zlepšenie počas hospitalizácie k jej koncu, ktoré je výsledkom intenzívnej liečby, vrátane medikácie, terapií, pokojového stavu, nemožno celkom prirodzene pri psychiatrickom pacientovi porovnávať so stavom, ktorý je v prípade bežného života a zaradenia do pracovných aktivít, ktoré sú spojené so stresom; práve pracovný stres, ako vyplýva z viacerých lekárskych správ i znaleckého posudku je pritom spúšťačom zhoršenia psychických aj migrenóznych stavov - zvýšenie frekvencie v posledný týždeň hospitalizácie pritom rovnako indikuje na vplyv stresu z nadchádzajúcej zmeny na jej stavy. Zdôraznila, že pracovnú spôsobilosť nemožno hodnotiť izolovane vo vzťahu ku krátkemu času hospitalizácie, dokonca len jej časti, keď podmienky výkonu práce v bežnom živote, a miera pracovnej záťaže, sú zásadne odlišné od umelých podmienok v psychiatrickej nemocnici – bez pracovnej záťaže a s intenzívnou liečbou a terapiou. Uviedla, že žalovaná ďalej ignoruje zdokumentovaný komplexný priebeh a stav ochorení, ktoré po úrazovom poškodení mozgu pri autonehode nastali. Konštatovala, že nastali pritom nevyvrátiteľné a neurológmi potvrdené organické zmeny mozgu, čo je jednoznačne špecialistami potvrdené ako zásadný spolupôsobiaci etiologický faktor toho, že sa migrenózne ochorenie zhoršilo natoľko, že napriek jej veľkej snahe sa jej do nepretržitého pracovného procesu zaradiť nepodarilo – a to dokonca ani na skrátený pracovný čas v integračnom sociálnom podniku. Mala za to, že migréna je potencovaná úrazom hlavy, nebyť tejto autonehody, neviedla by migréna k tak ťažkým následkom. Poukázala taktiež na vyjadrenie súdnej znalkyne k podceneniu stavu hospitalizácie: „aj nález Neuropsychiatrickej kliniky v Pezinku z roku 2021 na základe psychologickej diagnostiky /ktorá je len pomocnou vyšetrovacou metódou – pozn. znalca/ podcenili stav po krianiotraume a axonálne poranenie mozgu a nesprávne vyhodnotili aktuálny stav osobnosti posudzovanej, ako súvisiaci s jej pôvodnou – disharmonickou osobnosťou.“ Konštatovala, že rovnakého podcenenia, resp. cieleného zľahčovania sa dopúšťa aj žalovaná. Ďalej spochybnila aj tvrdenie na str. 4 vyjadrenia žalovanej, 3. odsek, pričom mala

za to, že opätovne ide o zjavne nepravdivú citáciu. Uviedla, že v kontrolnom psychiatrickom náleze A. E. z 21.01.2022 sa v závere uvádza: „Z hľadiska psychiatrického pacientka má výrazné funkčné obmedzenia ako v každodennom živote, pretože sa jej opakujú migrenózne záchvaty a nedokáže pre organický psychosyndróm dlhšie sústredene mentálne pracovať, tak aj v zamestnaní.“ - údajné „neodporúčanie“ neurologickej starostlivosti sa v nej vôbec nevyskytuje, pretože A. E. si bola vedomá, že pacientka sa už dávnejšie v dlhodobej neurologickej starostlivosti nachádza, pričom sa tiež opierala o výsledky tejto starostlivosti. Poukázala na to, že A. E. ďalej v lekárskej správe z kontrolného vyšetrenia z 11.04.2022 dokonca uvádza: „(...) môžem konštatovať, že po ťažkej mozg. Traume pri autonehode v r. 2018 sa výrazne zdekompenzovalo jej neurologické ochorenie, ktorým trpí od pubscencie – migrenózne ochorenie s ťažkým priebehom … so záchvatmi t.č. 4-5 krát týždenne, ďalej zhoršenie kognitívnych a sociálnych schopností. Tieto faktory znemožňujú dlhodobo pokračovať v pracovnom procese (...). Následne sa u nej po sérii pracovných zlyhaní vyvinula aj vážna mozgová a duševná porucha, ktorá ju výrazne hendikepuje na trhu práce.“ Zdôraznila, že nejde pritom o nové konštatovanie, teda zmenu skutkového stavu (zhoršenie zdravotného stavu) po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ale len o potvrdenie jej existujúceho zdravotného stavu vyvolaného výlučne v dôsledku autonehody, ktorý pretrváva dodnes. Tvrdila, že aj preto by mal správny súd na túto lekársku správu prihliadať, nakoľko len potvrdzuje skoršie lekárske zistenia, ktoré sa však do hodnotenia stavu poklesu jej pracovnej schopnosti nepremietli - rovnako tak činí aj znalecký posudok, ktorý posudzuje a vyhodnocuje aj predchádzajúce lekárske správy, ktoré mal s rovnakými závermi posúdiť aj žalovaný a jeho posudkový lekár. Ďalej spochybnila tvrdenie na str. 4 vyjadrenia žalovanej, 3. odsek veta v zátvorke: „otras mozgu je ľahké mozgové poranenie mozgu, reverzibilné“, nakoľko uvedené konštatovanie nemá oporu v lekárskych správach a je hrubo zavádzajúce a dehonestujúce jej zdravotný stav. Tvrdila, že jedná sa o účelové zľahčenie jej zdravotného stavu, keďže jej bolo diagnostikované axonálne poškodenie mozgu súvisiace s ťažkým otrasom mozgu a ako následok úrazu môže mať aj zlú prognózu. V tomto smere poukázala na odborný záver znaleckého posudku, ktorý vo vzťahu k MRI (magnetickej rezonancii) mozgu ešte pri prvom MRI a už tam zobrazeným poškodeniam mozgu uvádza: „označenie „drobné a nevýrazné“ popisuje zobraziteľnosť – nie bezvýznamnosť, alebo banalitu – pozn. znalca“. Mala za to, že poškodenia jej mozgu sú z lekárskych správ opakovane potvrdené (a sú potvrdené aj znalkyňou) a nie je možné ich prirovnávať k „bežnému“ otrasu mozgu ako sa to neprijateľným až nepochopiteľným spôsobom snaží činiť žalovaná. Poukázala na to, že vo všetkých vyššie uvedených prípadoch ide o zjavnú dezinterpretáciu lekárskych záverov zo strany žalovanej, ktoré vyúsťujú do bezdôvodného zľahčovania jej zdravotného stavu, a tak vecne nesprávneho (napadnutého) rozhodnutia v rozpore so skutkovým stavom. Zdôraznila, že posudkoví lekári žalovanej, ani správne orgány sa ďalej nijakým spôsobom nevysporiadali so závermi lekárskych správ ohľadne záveru, že pre organickú poruchu osobnosti nedokáže sústredene mentálne pracovať a v zamestnaní je potrebné zredukovať jej pracovné nasadenie na 2 až 3 hodiny denne s možnosťou oddychu a taktiež prispôsobiť druh práce, čo zodpovedá 70 až 80% poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V tomto smere poukázala na stranu 11, bod 4 záverov znaleckého posudku. Tvrdila, že napadnuté a prvostupňové rozhodnutie tieto hľadiská vôbec neobsahujú a preto sú nezákonné - neobsahujú teda prihliadnutie žalovanej na zostávajúcu jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť podľa ustanovenia § 71 ods. 4 písm. b) ZSP, čo je jednou zo zákonných podmienok posúdenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a spoločne s lekárskymi správami a údajmi zo zdravotnej dokumentácie s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby (§ 71 ods. 4 písm. a) ZSP) predstavuje jeden celok. Zdôraznila, že napadnuté a prvostupňové rozhodnutie považuje aj za nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho trpia vadou nepreskúmateľnosti, keďže v hodnotení miery poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úplne absentuje zohľadnenie rozsahu a stupňa pretrvávajúcich symptómov, ktoré u nej nastali v dôsledku dopravnej nehody, alebo ktoré sa v dôsledku dopravnej nehody odstupňovali a zintenzívnili (migrény), čo je v rozpore s prílohou č. 4 ZSP, ktorá popisuje posudkové hľadisko (Choroby nervového systému – postihnutie mozgu) nasledovne: „Rozhodujúce na určenie miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti je rozsah a stupeň pretrvávajúcich neurologických symptómov s ohľadom na neurologický nález, psychické zmeny s prihliadnutím na premorbídnosť osobnosti.“ Tvrdila, že vecnú nesprávnosť napadnutého rozhodnutia vidí aj v tom, že žalovaná zistené poruchy nesprávne pripísala jej disharmonickej osobnosti, pričom však lekárske správy (potvrdené aj znaleckým posudkom) jasne dokumentujú zásadný pokles až vylúčenie pracovnej schopnosti po autonehode, kým premorbídnosť jej osobnosti umožňovala výkon práce. Zdôraznila, že otázkou pracovnej rekomandácie sa posudky posudkových lekárov riadne nezaoberali a nie je možné považovať túto náležitosť za splnenú. Zotrvala na uplatnenom žalobnom petite.

IV.

Relevantné právne predpisy

11. Podľa (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa , každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa , (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

15. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

16. Podľa 202 ods. 2 , správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a .

17. Podľa , rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

18. Podľa , pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

19. Podľa § 70 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 16.02.2022 (ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia), poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

20. Podľa § 71 ods. 1 ZSP v znení účinnom ku dňu 16.02.2022, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

21. Podľa § 71 ods. 2 ZSP v znení účinnom ku dňu 16.02.2022, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

22. Podľa § 71 ods. 3 ZSP v znení účinnom ku dňu 16.02.2022, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

23. Podľa § 71 ods. 4 ZSP v znení účinnom ku dňu 16.02.2022, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe

a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

24. Podľa § 71 ods. 5 ZSP v znení účinnom ku dňu 16.02.2022, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

25. Podľa § 71 ods. 6 ZSP v znení účinnom ku dňu 16.02.2022, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

26. Podľa § 71 ods. 7 ZSP v znení účinnom ku dňu 16.02.2022, jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

27. Podľa ZSP v znení , určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

28. Podľa § 71 ods. 9 ZSP v znení účinnom ku dňu 16.02.2022, ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.

V.

Posúdenie veci správnym súdom

29. Správny súd v Bratislave v prvom rade uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Ustanovenie uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Citované ustanovenie zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Výkon súdnictva prešiel z krajských súdov na novozriadené správne súdy odo dňa 1. júna 2023 vo všetkých veciach, v ktorých je od tohto dátumu daná právomoc správnych súdov.

30. Predmetná vec bola pôvodne iniciovaná a následne prejednávaná Krajským súdom v Bratislave pod pridelenou spisovou značkou . Od 1. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Bratislave. Vec bola náhodným výberom pridelená samosudcovi do oddelenia 15Sa, ktorý o nej rozhodol pod pôvodnou spisovou značkou s predponou .

31. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný podľa , v konaní o správnej žalobe v sociálnej veci preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej podľa až , oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, posúdil správnu žalobu neformálne neviazaný pri svojom rozhodovaní žalobnými bodmi podľa v spojení s , podľa stavu veci v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy podľa a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko boli splnené podmienky podľa .

32. Úlohou správneho súdu bolo preskúmať žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.02.2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.05.2021, ktorým

prvostupňový orgán žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 ZSP a čl. 46 nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia zamietol.

33. Spornou skutočnosťou medzi účastníkmi konania v tomto prípade bolo to, či zdravotný stav žalobkyne bol v administratívnom konaní dostatočne zistení, a teda či orgány verejnej správy pri svojom rozhodovaní, ako aj príslušní posudkoví lekári, vychádzali z dostatočne a správne zisteného skutkového stavu. Správny súd sa preto zameral na prieskum týchto (sporných) skutočností.

34. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že odborný posudok o invalidite žalobkyne zo dňa 24.03.2021 (Posudok 1) vypracovaný príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia vychádzal z nasledovných lekárskych správ: z neurologických vyšetrení zo dňa 21.02.2020, 17.01.2020 a 27.07.2020, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 04.02.2020, z psychologického vyšetrenia zo dňa 31.01.2020, z neurologického vyšetrenia zo dňa 11.09.2019, z MR vyšetrenia C chrbtice zo dňa 19.04.2018, z MR vyšetrenia mozgu zo dňa 19.02.2018, zo správy z Kliniky úrazovej chirurgie – Nemocnica Kramáre – hospitalizácia od 31.01.2018 do 06.02.2018, zo správy z neurologickej kliniky – Nemocnica Staré Mesto – pohotovostná služba 23.03.2017. Žalobkyňa bola posudzovaná v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie.

35. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 24.03.2021 vyplýva, že: „36 ročná žena, s ukončeným vysokoškolským vzdelaním. Od roku 2014 je v dispenzárnej starostlivosti neurológa pre časté migrény. Doložené neurologické vyšetrenia, za posledný rok – 2020: 01/2020 pre bolesti chrbtice, v objektívnom náleze bez závažnej patológie, bez porúch reflexov, svalovej sily, príznakov atrofie a ochrnutia. Posledné neurologické vyšetrenie 07/2020, realizované pre zhoršenie migrény, bez podstatnej odchýlky v objektívnom náleze od predchádzajúceho. 01/2018 utrpela ťažký úraz pri autonehode, hospitalizovaná bola na klinike úrazovej chirurgie od 31.01.2018 do 06.02.2018. Pri prijatí porucha vedomia, nutná podpora umelou pľúcnou ventiláciou, celotelové CT vyšetrenie preukázalo kontúzno-laceračné poranenie sleziny, drobný pneumothorax subpleurálne vpravo, bez jednoznačných poranení v intrakrániu. Doporučená bola konzervatívna terapia, priebeh bez komplikácií, na 6. deň od prijatia bola prepustená do domácej starostlivosti. Kontrolná MR mozgu 20.02.2018 preukázala drobné chronické hemorágie frontálne bilaterálne, pravdepodobne stav po axonálnom poranení. Inak bez ložiskových a traumatologických zmien mozgu. Opakované MR vyšetrenie 04/2018 aj krčnej chrbtice, ako aj klinickom náleze neurológa bez závažnej patológie. Psychologické vyšetrenie 31.01.2020 so záverom: aktuálne je v popredí výrazný deficit v rozdeľovaní koncentrácie pozornosti, znížená mentálna flexibilita, dynamika myslenia, verbálna fluencia a spomalené psychomotorické tempo, ktoré však dokázala kompenzovať. Organické poškodenie nie je v popredí, pretože napriek deficitom sa jej výkon postupne zvyšoval. Psychiatricky bola vyšetrená 04.02.2020 z vlastnej iniciatívy, v klinickom obraze nálada nie je prakticky zmenená, diskrétne afektívne labilná, zvýšené sebapozorovanie, vegetatívne prejavy. Nie je potvrdený posttraumatický psychosyndróm. Vzhľadom na uvedené, žiadne z ochorení nedosahuje taký stupeň závažnosti podmieňujúci priznanie invalidity, zvolená MPSVZČ zvolená v porovnateľnej položke/vzhľadom na reziduá chronických hemorágií frontálne bilaterálne, pravdepodobne stav po axonálnom poranení, v roku 2018/na hornej hranici 30%, invalidita nevznikla.“ Pracovnou rekomandáciou sa príslušný posudkový lekár nezaoberal – bez údajov. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 30% (za iné zdravotné postihnutia – zvýšenie percentuálnej miery o 0% napriek 4 ďalším konštatovaným chorobám žalobkyne: Iné poruchy nervového systému pri chorobách zatriedených inde, poruchy nervového systému pri chorobách zatriedených inde; Migréna; Somatomorfné poruchy; Reakcia na ťažký stres a adaptačné poruchy). Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil: „Kapitola VI – Choroby nervového systému, oddiel A – Postihnutie mozgu, položka 1 – Poruchy osobnosti, poruchy správania a poruchy intelektu vyvolané ochorením, poškodením alebo dysfunkciou mozgu (encefalopatia, demencie cievnej etiológie, ložiskové ischémie mozgu, krvácanie do mozgu) písmeno a – ľahká forma.“ – 30%.

36. Správny súd z administratívneho spisu zistil, že odborný lekársky posudok zo dňa 10.02.2022 (Posudok 2) vypracovaný príslušným posudkovým lekárom sociálneho poistenia vychádzal z nasledovných lekárskych správ: z neurologického vyšetrenia – ŠGN Podunajské Biskupice zo dňa

17.03.2009, z neurologických vyšetrení zo dňa 17.05.2014, 26.06.2014, 12.06.2015 a 17.01.2020, z neurologického vyšetrenia – I. neurologická klinika – Nemocnica Staré Mesto - pohotovostná služba zo dňa 23.03.2017, z prepúšťacej správy – Klinika úrazovej chirurgie – Nemocnica Kramáre – hospitalizovaná od 31.01.2018 do 06.02.2018, z MR vyšetrenia C chrbtice zo dňa 19.04.2018, z MR vyšetrenia mozgu zo dňa 19.02.2018, z neurologického vyšetrenia zo dňa 11.09.2019, z neurologických vyšetrení zo dňa 21.02.2020, 17.01.2020 a 27.07.2020, z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 04.02.2020, z psychologického vyšetrenia zo dňa 31.01.2020, ako aj z doložených: z prepúšťacej správy zo psychologického vyšetrenia – Ambulancia klinickej psychológie – ZS Záporožská Bratislava zo dňa 29.03.2021, 12.04.2021, 14.04.2021, z CPO – Interná ambulancia – UNB – Nemocnica akad. L. Dérera Bratislava zo dňa 24.06.2021, z psychiatrického vyšetrenia – Psychiatrická nemocnica P. Pinela Pezinok zo dňa 04.05.2021, 28.05.2021, 29.06.2021, z neurologického vyšetrenia - ŠGN Podunajské Biskupice zo dňa 17.03.2009, z neurologického vyšetrenia zo dňa 30.06.2021, z prepúšťacej správy – Neuropsychiatrická klinika – Psychiatrická nemocnica Pjilippa Pinela Pezinok – hospitalizovaná od 07.10.2021 do 16.11.2021, z psychiatrického vyšetrenia – Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela Pezinok zo dňa 21.01.2022. Žalobkyňa bola posudzovaná v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie.

37. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 10.02.2022 vyplýva, že: „Posúdenie invalidity 37 ročnej ženy s vysokoškolským vzdelaním, naposledy zamestnanej v januári 2022, s neuropsychickou poruchou, bolo vykonané posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky v marci a v júli 2021, bola uznaná 30% miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, invalidita nevznikla. Proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o invalidný dôchodok bolo podané odvolanie, k odvolaniu boli doložené kontrolné lekárske nálezy a Prepúšťacia správa z Neuropsychiatrickej kliniky zo dňa 16. novembra 2021. Podľa predložených neurologických nálezov evidovaná dlhodobo pre migrenózne bolesti hlavy, so zvýšenou frekvenciou po prekonanej polytraume v januári 2018, neurologická hospitalizácia za účelom objektivizácie počtu migrenóznych záchvatov a úpravy terapie nebola indikovaná ošetrujúcim neurológom. Pre podozrenie na organický psychosyndróm odoslaná na psychiatrické vyšetrenie. Po psychiatrickom vyšetrení stav hodnotený ako nediferencovaná somatoformná porucha a reakcia na stres, bližšie neurčená. Doplnené psychologické vyšetrenie v januári 2020, pri ktorom bol prítomný deficit v rozdeľovaní koncentrácie pozornosti, znížená mentálna flexibilita, dynamika myslenia a spomalené psychomotorické tempo, uvedené deficity dokázala kompenzovať dobrými exekutívnymi schopnosťami. Organické poškodenie nebolo potvrdené. Opakovane absolvované psychologické vyšetrenie v apríli 2021 preukázalo kognitívne schopnosti oslabené len v pozornosti, celkový výkon pozornosti hodnotený ako kolísavý, úroveň pamäťových funkcií a verbálnej fluencie sa nachádza v pásme normy. Podľa odborného lekára, psychiatra, v popredí je neurologická problematika, psychopatologické symptómy sú sekundárne so spoluúčasťou zmeny osobnosti. Na odporúčanie ambulantnej psychiatričky pre zhoršovanie subjektívnych ťažkostí hospitalizovaná na neuropsychiatrickej klinike od 7. októbra 2021 do 16. novembra 2021. Počas ústavného pobytu na neuropsychiatrickej klinike v popredí úzkostne depresívny syndróm na teréne abnormálne štrukturovanej osobnosti (histriónske a anankastické rysy) s pohotovosťou k disociatívnym prejavom (počas pobytu zaznamenaný anxiózny raptus s verbálnou agresiou). Migrenózne bolesti boli hodnotené ako multifaktoriálnej genézy s pomerne výraznou psychogénnou nadstavbou, s dobrou reakciou na benzodiazepínové anxiolytiká. Psychodiagnostické vyšetrenie kognitívnych funkcií poukázalo na normálny globálny kognitívny výkon, nadpriemerné mnestické funkcie, bez signifikantného narušenia. Elektroencefalografický nález v medziach normy. Upravenou liečbou dosiahnutá redukcia anxiózno-depresívnych príznakov a frekvencie záchvatových bolestí hlavy. Prepustená s diagnostickým záverom zmiešaná anxiozne-depresívna porucha (štatistická značka podľa 10-MKCH F41.2) a cefalea zmiešanej genézy (migrenózny, postraumatický, psychogénny, cervikogénny, pri počínajúcom analgetizme). Na základe diagnostického záveru stanoveného kolektívom špecialistov počas hospitalizácie na neuropsychiatrickej klinike, rozhodujúce zdravotné postihnutie je zmiešaná úzkostne-depresívna porucha, podľa klinického obrazu stredne ťažkého stupňa, posudzovaná podľa skupiny neurotické, stresové a somatomorfné poruchy s 20 % mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zvýšenou na ostatné ochorenia (adaptačná porucha, akútna stresová reakcia, somatoformná porucha, porucha osobnosti, špecifikované psychické poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a cefalgia zmiešanej genézy) o možných 10%, spolu 30 %. Doplnenie posudku vypracovaného 3. februára 2022 na základe dodatočne zaslaných lekárskych nálezov, doručených dňa 7. februára 2022. Výsledok vyšetrenia mozgu magnetickou rezonanciou zo dňa 21. marca 2021 bol súčasťou neurologického nálezu zo dňa 30. júna 2021, vyhodnotený

odborným lekárom. Nález na mozgu má drobné nešpecifikované ložiská obojstranne vo frontálnej oblasti, iné patologické zmeny nepozorovať, nevysvetľujú bolesti hlavy, naďalej ostáva bolesť hlavy multifaktoriálna včítane migrenóznej príčiny, ktoré nespĺňajú posudkové kritériá uznania invalidity. Doložený psychiatrický nález zo dňa 21. januára 2022, dokumentuje opakovane hodnotenie stavu, v popredí ktorého je neurologická problematika (migréna bez aury), psychiater psychickú poruchu považuje za sekundárnu. V objektívnom náleze popísaný klinický obraz zodpovedá stredne ťažkému anxiózne depresívnemu syndrómu, v diagnostickom závere nie sú psychické poruchy hodnotené ako ťažkého stupňa. Predložené nálezy nepreukázali nové skutočnosti v porovnaní s prepúšťacou správou z neuropsychiatrie zo dňa 16. novembra 2021. Po preštudovaní a vyhodnotení všetkých lekárskych správ založených v posudkovej spisovej dokumentácii, včítane doložených a dodatočne zaslaných k odvolaniu, celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 30%, zotrvávam na pôvodnom posudkovom závere.“ Pracovnou rekomandáciou sa príslušný posudkový lekár opäť vôbec nezaoberal – bez údajov. Posudkový lekár vo výroku posudku konštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 ZSP, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom mieru poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť v percentách stanovil na 30%. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie stanovil: „Kapitola V – Duševné choroby a poruchy správania, Položka 4.a) – Neurotické, stresové, a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy“ – 20% + 10% zvýšil percentuálnu mieru za ostatné ochorenia.

38. Správny súd však z administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil a mal za preukázané, že viaceré závery a konštatovania lekárov (uvedené v tých ktorých lekárskych správach – poukázala na ne detailne žalobkyňa vo svojich podaniach v priebehu konania), ako aj viaceré závery a konštatovania žalovanej a prvostupňového orgánu (ktorí v niektorých prípadoch dokonca absurdne účelovo pozmeňovali a prispôsobovali si znenia niektorých tvrdení/záverov posudkových lekárov - pochybenia žalovanej a prvostupňového orgánu sú súvisle a jasne uvedené a citované vo vyjadrení žalobkyne zo dňa 31.03.2023), zakladajú relevantné pochybnosti o tom, že zdravotný stav žalobkyne, a teda aj skutkový stav veci, boli objektívne zistené. Závery z Posudku II (aj Posudku I), že žalobkyňa je spôsobilá vykonávať prácu primeranú jej zdravotnému stavu a vykonávať prácu primeranú jej dosiahnutému vysokoškolskému vzdelaniu, t.j. práce toho istého druhu ako vykonávala pred poškodením jej zdravia (pred nehodou) sú zrejme nesúladné s lekárskou správou A. E. zo dňa 21.01.2022 a nemajú žiadnu relevantnú oporu ani v ostatných lekárskych správach. Správny súd má za to, že takéto nepreukázané konštatovania bez opory v lekárskych správach a v kontraste so spomínanou lekárskou správou A. E. zo dňa 21.01.2022 zrejme preukazujú to, že v prejednávanej veci existujú značné diskrepancie medzi závermi odborných vyšetrení a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia. Z Posudku 1 ani Posudku 2, ba dokonca ani len z prvostupňového rozhodnutia, respektíve napadnutého rozhodnutia, vôbec nevyplýva, že by sa správne orgány, respektíve príslušní posudkoví lekári týmito rozpormi akokoľvek zaoberali a presvedčivo a dôsledne sa s nimi vysporiadali - otázku pracovnej rekomandácie príslušní posudkoví lekári, ako aj správne orgány prakticky úplne odignorovali. V tomto smere sú napadnuté a prvostupňové rozhodnutie absolútne nepreskúmateľnými. V tejto súvislosti správny súd taktiež konštatuje, že žalovaná sa snažila toto svoje pochybenie evidentne napraviť vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 22.06.2022 a tzv. doodôvodniť svoje napadnuté rozhodnutie, no po vydaní napadnutého rozhodnutia už takéto vylepšovanie odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, respektíve jeho dopĺňanie o absentujúce časti je neprípustné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie je taktiež nedostatočne odôvodnené a aj z tohto dôvodu nepreskúmateľné.

39. K vyššie uvedenému správny súd poukazuje na závery A. E. z 21.01.2022: „Z hľadiska psychiatrického pacientka má výrazné funkčné obmedzenia ako v každodennom živote, pretože sa jej opakujú migrenózne záchvaty a nedokáže pre organický psychosyndróm dlhšie sústredene mentálne pracovať, tak aj v zamestnaní.“ ako aj na závery A. E. z 11.04.2022, ktoré sú síce vypracované po vydaní napadnutého rozhodnutia, no zrejme sa zaoberajú zdravotným stavom žalobkyne pred vydaním napadnutého rozhodnutia: „(...) môžem konštatovať, že po ťažkej mozg. Traume pri autonehode v r. 2018 sa výrazne zdekompenzovalo jej neurologické ochorenie, ktorým trpí od pubscencie – migrenózne ochorenie s ťažkým priebehom … so záchvatmi t.č. 4-5 krát týždenne, ďalej zhoršenie kognitívnych a sociálnych schopností. Tieto faktory znemožňujú dlhodobo pokračovať v pracovnom procese (...). Následne sa u nej

po sérii pracovných zlyhaní vyvinula aj vážna mozgová a duševná porucha, ktorá ju výrazne hendikepuje na trhu práce.“

40. Správny súd ďalej považuje za potrebné uviesť, že žalovaná sa mylne domnieva, že žalobkyňou doložený znalecký posudok (od A. F. A. – zo dňa 23.07.2022) nepodlieha prieskumu v tomto konaní v dôsledku toho, že bol vypracovaný a doložený súdu až po vydaní napadnutého rozhodnutia. Správny súd má za to, že žalobkyňa mohla aj po vydaní napadnutého rozhodnutia do súdneho spisu dokladať ďalšie dôkazy relevantné pre posúdenie veci (ktoré by rozporovali lekárke správy vypracované pred vydaním napadnutého rozhodnutia, Posudok 1 a Posudok 2, respektíve prvostupňové a napadnuté rozhodnutie, respektíve ktoré by preukazovali ich nepreskúmateľnosť), pričom znalecký posudok, ktorý žalobkyňa súdu predložila (zo dňa 23.07.2022) sa prakticky v celosti zaoberal posúdením zdravotného stavu žalobkyne pred vydaním napadnutého rozhodnutia a relevantne spochybňoval a rozporoval závery príslušných posudkových lekárov (ktoré boli uvedené v Posudku 1 a Posudku 2) v spojitosti s niektorými lekárskymi správami, ktoré boli vypracované pred vydaním napadnutého rozhodnutia a poukazoval na nedostatočne zistený skutkový stav veci (nedostatočne zistený zdravotný stav žalobkyne) príslušnými posudkovými lekármi, respektíve správnymi orgánmi. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že uvedené platí aj pre žalobkyňou doložený ďalší znalecký posudok zo dňa 13.06.2024, ktorý vypracoval A. I. K., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, avšak opätovne len vo vyššie uvedenom rozsahu.

41. Ďalej správny súd poukazuje na to, že príslušní posudkoví lekári, ani správne orgány sa nijakým spôsobom nevysporiadali so závermi lekárskych správ, ktoré sa týkali toho, že žalobkyňa pre organickú poruchu osobnosti nedokáže sústredene mentálne pracovať a v zamestnaní je potrebné zredukovať jej pracovné nasadenie na 2 až 3 hodiny denne s možnosťou oddychu a taktiež prispôsobiť druh práce. V tomto smere treba konštatovať, že napadnuté a prvostupňové rozhodnutie tieto hľadiská vôbec neobsahujú a nezaoberajú sa nimi - neobsahujú teda prihliadnutie správnych orgánov na zostávajúcu schopnosť žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť podľa ustanovenia § 71 ods. 4 písm. b) ZSP, čo je jednou zo zákonných podmienok posúdenia poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a spoločne s lekárskymi správami a údajmi zo zdravotnej dokumentácie s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja a ďalšej liečby (§ 71 ods. 4 písm. a) ZSP) predstavuje jeden celok. Správny súd má za to, že aj z tohto dôvodu sú napadnuté a prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, v dôsledku čoho obe tieto rozhodnutia trpia vadou nepreskúmateľnosti, keďže v hodnotení miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť úplne absentuje zohľadnenie rozsahu a stupňa pretrvávajúcich symptómov, ktoré u nej nastali v dôsledku dopravnej nehody, alebo ktoré sa v dôsledku dopravnej nehody odstupňovali a zintenzívnili (migrény), čo je v rozpore s prílohou č. 4 ZSP.

42. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, pokiaľ z neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia znamená aj nezrozumiteľnosť jazykovú či logickú, keď napríklad z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy orgán verejnej správy vykonal. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, skutkových zistení, pri právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov je zásadne založená na nedostatku dôvodov skutkových, nie na čiastkových nedostatkoch odôvodnenia rozhodnutia. Musí pritom ísť o vady skutkových zistení, o ktoré boli opreté rozhodovacie dôvody. Pôjde najmä o rozhodovacie dôvody o skutočnostiach v konaní nezisťovaných, prípadne zistené v rozpore so zákonom, alebo prípady, keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané (Baricová.J., Fečík,M., Števček,M., Filová, A. a kol. . Komentár. Praha : C.H.Beck, 2018, s. 944).

43. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má správny súd za to, že v prejednávanej veci sa príslušní posudkoví lekári podrobne nezaoberali každou (relevantnou) predloženou lekárskou správou žalobkyne, pričom viaceré z nich riadne a dôsledne nevyhodnotili, nevysporiadali sa s už vyššie spomínanými rozpormi uvedenými v odborných lekárskych vyšetreniach, a teda daný skutkový stav veci (zdravotný

stav žalobkyne) zistili nedostatočne (uvedené zrejme preukazujú aj žalobkyňou doložené znalecké posudky).

44. Na základe vyššie uvedeného správny súd napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa zrušil pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

45. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového správneho orgánu (v prípade potreby aj žalovanej) odstrániť týmto rozsudkom vytknuté vady (nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí v dôsledku nedostatočne zisteného skutkového stavu veci a nedostatočného odôvodnenia), ktoré boli dôvodom pre ich zrušenie, riadne zistiť a vyhodnotiť skutkový stav (bude potrebné dôsledne preskúmať a presvedčivo vyhodnotiť všetky relevantné lekárske správy z odborných vyšetrení, ktoré založili zrejmé rozpory medzi nimi a posúdením posudkových lekárov sociálneho poistenia – bude potrebné sa dôsledne vysporiadať aj so všetkými závermi, ktoré vyplývajú zo znaleckých posudkov doložených žalobkyňou, ktoré sa týkajú jej zdravotného stavu pred vydaním napadnutého rozhodnutia a ktoré zrejme spochybňujú niektoré lekárske správy vypracované pred vydaním napadnutého rozhodnutia, Posudky 1 a 2, respektíve napadnuté rozhodnutia; správny súd dôrazne upozorňuje prvostupňový orgán a žalovanú, aby sa vyvarovali akýmkoľvek účelovým pozmeňovaniam a upravovaniam znení záverov a konštatovaní príslušných posudkových lekárov, respektíve lekárov), tento aj dôsledne zaznamenať v novom rozhodnutí orgánu verejnej správy (ktoré bude zrozumiteľne, presvedčivo a dôsledne odôvodnené) a aplikovať príslušnú právnu normu.

46. Podľa , právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.

47. Žalobkyni správny súd priznal voči žalovanej podľa právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom, keďže žalobkyňa mala vo veci úspech v celom rozsahu. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť. Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia a podáva sa na Správnom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov konania. ( ) Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v , ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu. ( ) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a , ak je žalovaným Centrum právnej pomoci ( ).