Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-44-2010.pdf
PDF · 161.05 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K2-23P/44/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého C. C. Y., nar. X.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, pracovisko Košice IV, Žižkova 21, Košice, na návrh matky E. Y., nar. X.X.XXXX, trvale bývajúcej v F. na ulici J. ulici č. X, t.č. bývajúcej v Č. K., na ulici R. Č.. XX, Y. J. X, zastúpenej JUDr. Vladimírom Habiňákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Hviezdoslavovej č. 7, za účasti otca A.. G. J., nar. XX.X.XXXX, trvale bývajúceho v F. na ulici Z. ulici č. X, zastúpeného JUDr. Petrom Molitorisom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach, v konaní o udelenie súhlasu matke k vycestovaniu maloletého dieťaťa do cudziny a zmene obvyklého pobytu maloletého dieťaťa takto
rozhodol:
Udeľuje matke namiesto otca súhlas k vycestovaniu maloletého C. C. Y., nar. X.XX.XXXX, a so zmenou obvyklého pobytu maloletého C. C. Y., nar. X.XX.XXXX do Českej republiky.
Matka je povinná zaplatiť na účet súdu sumu 347,59 € z titulu náhrady trov štátu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec je povinný zaplatiť na účet súdu sumu 347,59 € z titulu náhrady trov štátu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého C. C. doručila tunajšiemu súdu dňa 30.12.2010 návrh ktorým žiadala o udelenie súhlasu k vycestovaniu dieťaťa a zmenu jeho obvyklého pobytu. Tento návrh matka odôvodňovala tým, že maloletý jej bol zverený do starostlivosti rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 26P 180/2002, ona samotná bola v čase podávania návrhu samoživiteľkou, v Prahe mala prácu, ktorá jej vyhovovala a tak isto mala v Prahe vytvorené výborné zázemie pre starostlivosť a výchovu dieťaťa, ako najdôležitejší dôvod svojho návrhu uviedla, že dieťa chce s ňou žiť a chce s ňou žiť v Prahe, túto skutočnosť chcela podložiť návštevou psychológa na odporúčanie Okresného úradu Košice IV, t.j. kolízneho opatrovníka maloletého, plánovala tohto psychológa navštíviť spolu s maloletým a otcom dieťaťa a následne správu z tohto vyšetrenia doručiť súdu. Zároveň v tomto návrhu žiadala aj o nariadenie predbežného opatrenia dôvodiac tým, že maloletý od 1.2.2011 potrebuje pokračovať v školskej dochádzke.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 44/2010 zo dňa 3.1.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.1.2011, návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý.
Otec sa k návrhu matky nevyjadril.
Kolízny opatrovník doporučoval vo veci nariadiť znalecké dokazovanie.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi, nariadením znaleckého dokazovania vo veci a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 26P 180/2002 zo dňa 24.1.2003 bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletého do starostlivosti matky a o zaviazaní otca prispievať na výživu maloletého sumou 500 Sk mesačne.
Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 8.3.2011 vyplýva, že matka sa ku kolíznemu opatrovníkovi dostavila 27.12.2010 a oznámila, že 29.12.2010 sa sťahuje s maloletým do ČR, do Prahy, kde má maloletý vybavenú školu, aby mohol pokračovať v 2.polroku v štúdiu, tvrdila, že otec dieťaťa s týmto nesúhlasí napriek tomu, že matka mu nemienila brániť v styku s maloletým a bola ochotná priniesť dieťa na Slovensko 2-krát do roka a umožniť otcovi styk s maloletým častejšie v mieste nového pobytu, dňa 7.2.2011 kolízny opatrovník požiadal Mestskú časť Praha 4 o prešetrenie pomerov na adrese matky v tom čase bývajúcej v Prahe 4 na adrese X. E. XX, otec dieťaťa s presťahovaním maloletého do Prahy nesúhlasil dôvodiac tým, že maloletý uňho býval cca 1 a pol roka, kým matka dieťaťa bola v Prahe, otec mal za to, že nie je v prospech maloletého aby ho matka vytrhla z rodinného prostredia v ktorom žil jeden a pol roka, od rodiny, priateľov a navyše v strede školského roka, dôvodil taktiež neznalosťou podmienok v akých matka v Prahe žije, poukazoval na to, že umožňuje maloletému telefonický kontakt s matkou cez skype 1-krát týždenne, z uvedených dôvodov kolízny opatrovník odposlal rodičov na Referát poradensko-psychologických služieb, ktorý referát následne 25.2.2011 písomnou správou kolíznemu opatrovníkovi oznámil, že psychologičkou referátu bol vykonaný rozhovor so zameraním na zistenie postojov a priania dieťaťa v súvislosti s vycestovaním do ČR a plánovanou zmenou obvyklého pobytu, maloletý C. bol motivovaný pre vycestovanie do ČR, v rozhovore vyjadril prianie ísť spolu s mamou, na zmenu a nové prostredie sa tešil, „s ockom" chcel zostať v kontakte s tým, že by k nemu mohol chodiť na prázdniny, uvedený referát navštívili obaja rodičia spoločne 12.1.2011, stretnutie bolo so zameraním na možnosti dohody a zosúladenie postojov v sporných oblastiach uplatňovania rodičovských práv a povinností v súvislosti s vycestovaním matky a dieťaťa do ČR, na stretnutie sa matka dostavila so zakúpenými lístkami na vlak pre seba aj syna s odchodom vlaku do ČR v ten istý deň večer, otec s vycestovaním maloletého zásadne nesúhlasil, nebol prístupný komunikovať s matkou o forme, realizácií a frekvencii styku, k dohode medzi rodičmi sa nepodarilo dospieť, obaja zotrvávali na svojich postojoch a protichodných stanoviskách, matka sa rozhodla s dieťaťom odcestovať do ČR aj napriek nesúhlasnému stanovisku otca.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 9.3.2011 súd vypočul obidvoch rodičov i kolízneho opatrovníka. Z výpovedí rodičov vyplynulo, že v minulosti otec dieťaťa bol dlhodobo po dobu cca 4 rokov pracovne v zahraničí vo Veľkej Británii, domov prichádzal sporadicky a pri týchto návratoch na Slovensko matka otcovi umožňovala styk s dieťaťom podľa požiadaviek otca v priemere po 2 týždne kedy otec dieťa mával u seba, v júni 2009 nastala zmena pomerov spočívajúca v tom, že matke končil pracovný pomer, ktorý mala uzavretý na dobu určitú so Strednou odbornou školou technickou v Košiciach a bolo jej oznámené, že pracovný pomer nebude možné s ňou predĺžiť, z ktorého dôvodu sa matka zaevidovala v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce a snažila sa nájsť si prácu v mesiacoch júl a august, v rovnakom mesiaci t.j. v júni 2009 sa otec dieťaťa vracal z uvedeného dlhodobého pobytu vo Veľkej Británii a keďže matka si v Košiciach nevedela nájsť prácu ani napriek spolupráci s úradom práce, našla si brigádu v Prahe, navyše v uvedenom období spolu s dieťaťom žila v podnájme za ktorý mesačne uhrádzala 300 €, finančná situácia jej tento podnájom nedovoľovala platiť preto v septembri 2009 tento podnájom už nepredlžila a to aj z dôvodu, že sa snažila získať pomoc ako od svojej matky, tak aj od otca dieťaťa za účelom pokračovania v užívaní tohto podnájmu avšak obe uvedené osoby jej pomoc odmietli, matka tvrdila, že otec dieťaťa vedel o tom, že si hľadá prácu v Prahe s čím on sám súhlasil a tvrdila, že vedel o tom, že po odchode do Prahy sa matka bude pokúšať vytvoriť si vhodné zázemie pre seba aj pre dieťa a po vytvorení tohto si pre dieťa príde a odíde s ním do Prahy, vzhľadom na uvedené maloletý v júli 2009
zostal v starostlivosti otca - (v ktorej časti boli výpovede oboch rodičov zhodné), ďalej matka uviedla, že vytváranie si zázemia v Prahe jej trvalo dlhší čas ako pôvodne predpokladala a stabilnú prácu získala až v septembri 2010, medzitým ale maloletého v Košiciach pravidelne navštevovala osobne, komunikovala s ním i telefonicky a cestou skypu, poukazovala na to, že v čase keď odchádzala do Prahy dieťa bolo informované, že sa matka preňho vráti a zoberie ho so sebou do Prahy, čo pôvodne mienila urobiť už v novembri 2010, kedy bola osobne v Košiciach, ale za prvoradé považovala aby maloletý ukončil polrok školskej dochádzky na ZŠ v Košiciach a preto v Prahe pripravovala podmienky pre príchod maloletého do Prahy od januára 2011, tvrdila, že uvedené otcovi oznámila v decembri 2010. Následne maloletý na základe vzájomnej dohody rodičov strávil s otcom Štedrý deň a matka si dieťa od otca prevzala 25.12.2010 pričom ale tvrdila, že otec dieťaťu dal iba minimum jeho veci, čo otec zdôvodňoval vo svojej výpovedi tým, že matka si dieťa berie iba na jeden alebo dva týždne do Prahy a popieral, že by bol matkou informovaný o tom, že matka má záujem s maloletým vycestovať do ČR na dlhší čas. Matka plánovala, že dieťa nastúpi do školy v Prahe po zimných prázdninách preto požiadala riaditeľa ZŠ v Košiciach, aby poskytol maloletému mimoriadne voľno a 3 dni po ukončení zimných prázdnin riaditeľ maloletému toto voľno i poskytol a matka s dieťaťom odišla do Prahy čo dokladovala i vyššie uvedenými listinami. Maloletý následne v Prahe absolvoval tzv. adaptačný pobyt, ako to vyplýva z predložených potvrdení ZŠ v Prahe a matka vo svojej výpovedi poukazovala na to, že maloletému sa v Prahe veľmi páčilo, chcel tam s matkou zostať i naďalej, prečo matka sa nadviazala aj spoluprácu s tamojším sociálnym úradom o čom založila do spisu písomnú správu - zápisnicu spísanú UMČ Praha 4 dňa 9.2.2011 z ktorej okrem iného vyplýva, že v uvedenom období maloletý navštevoval adaptačný pobyt v ZŠ H., jeho ošetrujúcou lekárkou v Prahe bola H.. R. ul. A. X C. matka s dieťaťom bývala v podnájme v byte 3+KK, náklady spojené s týmto bývaním činili 9.500 Kč, v ktorom byte býval aj spolubývajúci, matka bola v tom čase OSVČ v odbore prekladateľstvo - výuka anglického jazyka, administratíva a jej pracovná doba bola od 8.00 do 16.00 hod.. Matka poukazovala na to, že maloletému sa v Prahe veľmi páčilo, bol veľmi spokojný i s vyučovacím procesom v ZŠ, aktívne sa zúčastňoval i súťaží napr. súťaže v SUDOKU, nepociťoval jazykovú bariéru, navyše triednou učiteľkou maloletého bola učiteľka pôvodom zo Slovenska, ktorá v Prahe žila 20 rokov a triedu ktorú navštevoval maloletý navštevovali i deti z ďalších krajín. Matka sa zároveň dohodla s riaditeľom ZŠ v Košiciach, že maloletý bude chodievať do Košíc na rozdielové skúšky zo slovenského jazyka pretože chcela aby v budúcnosti dieťa malo i maturitu tu zo slovenčiny.
Z potvrdenia predloženého súdu matkou ďalej vyplýva, že matka získala živnostenské oprávnenie v ČR od 19.1.2011 na dobu neurčitú, pričom zároveň uviedla, že pracuje na základe uvedeného oprávnenia pre firmu J. K. R..K..S.. so sídlom na G. X Y. J. X, čo je zároveň aj sídlom jej podnikania. Toto živnostenské oprávnenie matka v odbore prekladateľská a tlmočnícka činnosť, služby v oblasti administratívnej správy, služby organizačnej hospodárskej povahy, mimoškolská výchova a vzdelávanie, poriadanie kurzov, školení vrátane lektorskej činnosti, čo súd súd zistil z ňou predloženej fotokópie výpisu zo živnostenského registra zo dňa 20.1.2011. Predložila tiež fotokópiu európskeho preukazu zdravotného poistenia maloletého, dokladov zo ZŠ a MŠ H. X vrátane hodnotenia maloletého za mesiace január a február 2011 z ktorých vyplýva, že maloletý dosiahol pri hodnotení samé jednotky, zmluvu o nájme bytu zo dňa 20.8.2010 uzavretú s prenajímateľom H. Y. a to bytu o veľkosti 3+KK X. E. XX, J. X, spolu s dodatkom k tejto zmluve zo dňa 3.2.2011 a taktiež pripojila kópie mailových správ zasielaných ňou otcovi 19.1.2011, 9.2.2011 a mailovú komunikáciu medzi ňou a otcom z 9.2.2011 kde otca dieťaťa okrem iného informovala o maloletom, o jeho zdravotnom stave, študijných výsledkoch a podobne, potvrdenie ZŠ J. X F., že maloletý C. Ž.iak 2.A triedy, bol na žiadosť matky preradený na ZŠ ul. H., X., J. X, z dôvodu presťahovania sa do ČR od 17.1.2011, potvrdenie o dochádzke žiaka vydaného na žiadosť otca vystaveného ZŠ a MŠ Praha 4, H. X to, že maloletý C. od 1.2.2011 bol žiakom 2.B ZŠ H. Y. J. X a v termíne od 17.1.- 31.1.2011 bol žiakom na žiadosť matky uvedenej ZŠ na adaptačnom pobyte z dôvodu presťahovania sa zo Slovenska, predložila tiež potvrdenie o dochádzke žiaka vydaného na žiadosť matky zo ZŠ a MŠ, Praha 4, H. X v tom istom znení ako predchádzajúce potvrdenie uvedenej ZŠ a MŠ, ďalej správu o prospechu, chovaní a adaptácií žiaka 2.B triedy maloletého C. vypracovanú ZŠ a MŠ, Praha 4, H. X 16.2.2011 na základe písomnej žiadosti matky, kde je konštatované, že prvotná adaptácia prebehla bez problémov, maloletý pracoval spoľahlivo, dokázal spolupracovať v kolektíve detí, k svojim spolužiakom bol ústretový, dokázal naslúchať, klásť otázky, jasne formulovať svoje myšlienky, vynikal v matematických schopnostiach a výtvarnom prejave, bola uňho patrná obľúbenosť anglického jazyka, jeho vyjadrovacie schopnosti v českom jazyku bolo nutné rozvíjať pravidelným čítaním, do školy chodil upravený, oblečený čisto, jeho domáca príprava bola dobrá, pomôcky nosil pravidelne, navštevoval školskú družinu a stravoval sa v školskej jedálni, kópiu žiadosti o adaptačný pobyt maloletého, ktorú
žiadosť matka adresovala ZŠ a MŠ J. X, H. X a ktorou žiadosťou žiadala o povolenie adaptačného pobytu maloletého v termíne od 17.1.-31.1.2011 z dôvodu presťahovania maloletého do ČR, ktorej žiadosti uvedená ZŠ vyhovela, kópiu žiadosti matky adresovanú ZŠ J. X v F. o udelenie mimoriadneho voľne od 11.1. do 30.1.2011 pre maloletého z dôvodu zmeny jeho pobytu do ČR s ktorou žiadosťou škola súhlasila.
Otec dieťaťa na tom istom pojednávaní vo svojej výpovedi namietal, že o tom, že by matka chcela s maloletým vycestovať do zahraničia na dlhodobo vedomosti nemal, matka od neho takýto súhlas v minulosti nepožadovala, tvrdil, že s vycestovaním maloletého do ČR súhlasiť nemôže keďže má za to, že matka takýto súhlas mala od neho požadovať skôr a nie až v čase keď ona samotná sa rozhodla a urobila kroky k presťahovaniu sa dieťaťa. Potvrdil, že od júla 2009 zabezpečoval osobnú starostlivosť o maloletého C. na žiadosť matky, ktorá mu uviedla, že prišla o prácu, o podnájom a chcela si zabezpečiť zamestnanie, pričom on nevedel, že má ísť o nejaké dlhodobejšie riešenie, mal za to, že šlo spočiatku o situácia v čase keď sa vrátil z Veľkej Británie a v tom čase mal umožňovaný kontakt s maloletým, ktorý ho osobne pri návrate privítal na letisku spolu s rodičmi a v tom čase matka dieťaťa si hľadala prácu v Bratislave, v nasledujúci deň matka oznámila, že plánuje vycestovať do Prahy, tam si hľadať zamestnanie, pričom nevedela uviesť na ako dlho, akú prácu a následne po dobu jedného roka bola buď bez práce alebo vykonávala rôzne práce, stabilné zamestnanie nemala, tvrdil, že ani v tom čase matka mu neuviedla, že by so sebou do Prahy mala postupne vziať aj maloletého. Ďalej otec poukazoval na to, že odkedy dieťa matke odovzdal v decembri 2010 s maloletým nemal fyzický kontakt, s dieťaťom bol v kontakte len telefonicky a tvrdil, že matka mu neumožňovala vziať napr. dieťa na vychádzku a podobne, situáciu riešil tým, že 4.10. podal návrh na nariadenie predbežného opatrenia ktorým žiadal o zmenu umiestnenia maloletého, ktorý návrh mu následne bol zamietnutý a začal spolupracovať následne s Centrom medzinárodno-právnej ochrany detí a mládeže v Bratislave, ktorý úrad konanie matky hodnotil ako rodičovský únos dieťaťa, prečo podal otec následne i žiadosť o návrat maloletého späť do miesta obvyklého pobytu. Z výpovede otca súd ďalej zistil, že otec od rozhodnutia súdu o schválení rodičovskej dohody o zverení maloletého do starostlivosti matky v januári 2003 riadny návrh na zmenu umiestnenia maloletého zo starostlivosti matky do starostlivosti otca nikdy nepodal.
Kolízny opatrovník prítomný na pojednávaní trval na svojom písomnom vyjadrení vo veci pričom zároveň konštatoval, že v čase návštevy matky a maloletého u kolízneho opatrovníka bolo zrejmé, že maloletý sa prítomnosti matky veľmi tešil, s tým, že matka ho kontaktovala v súvislosti s plánom vycestovať s maloletým do Prahy prvýkrát v decembri 2010, bola upozornená na potrebu súhlasu otca k vycestovaniu, neskôr ich kontaktoval otec maloletého a uviedol, že s vysťahovaním maloletého nesúhlasí, rodičia absolvovali konzultácie u psychologičky RPPS úradu práce na odporúčanie kolízneho opatrovníka, ale k dohode medzi nimi nedošlo, kolízny opatrovník navrhoval nariadiť vo veci znalecké dokazovani.
Dňa 10.1.2011 matka doručila tunajšiemu súdu návrh na udelenie súhlasu o presťahovanie sa do ČR, ktorým návrhom žiadala o zmenu pobytu dieťaťa z Košíc do Prahy ČR z dôvodu, aby bola krytá po právnej stránke a aby otec ju nemohol neskôr napadnúť pre únos dieťaťa. Následne na výzvu súdu uznesením sp. zn. 25P 2/2011 zo dňa 19.1.2011, matka doplnila toto svoje podanie dôvodiac tým, že má vytvorené podmienky v ČR kde získala prácu, bývanie, vytvorila si tam dobré zázemie, maloletý sa po dobu pobytu s ňou v ČR na nové prostredie aklimatizoval, našiel si tam nových kamarátov, navštevoval ZŠ kde dosahoval výborné školské výsledky, taktiež sa venoval mimoškolským aktivitám navštevoval 6 záujmových krúžkov, páčilo sa mu i bývanie, pričom dieťa v starostlivosti otca bolo na základe vzájomnej dohody rodičov iba na dobu určitú, počas ktorej ho ona samotná často navštevovala, ak jej to bolo umožnené otcom s maloletým komunikovala cez skype a telefón. Tvrdila, že do novembra 2010, kedy otcovi oznámila, že chce aby pripravil dieťa na to, že si poň príde, prestala prebiehať riadna komunikácia s otcom dieťaťa, tento odmietal dať dieťaťu jeho osobné veci, preto bola nútená maloletému všetky potrebné veci následne dokupovať, nechápala tento zmenený postoj otca o maloletého dôvodiac tým, že predtým sa otec o dieťa nestaral žil dlhodobo vo Veľkej Británii, t.č. má priateľku s ktorou si plánuje založiť novú rodinu a čakajú narodenie spoločného dieťaťa. Konanie o tomto návrhu bolo vedené pod sp. zn. 25P 2/2011.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 44/2010 zo dňa 16.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.3.2011 súd spojil na spoločné konanie veci vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 23P 44/2010 a 25P 2/2011 s tým, že ďalej tieto veci sú vedené pod sp. zn. 23P 44/2010.
Otec doručil tunajšiemu súdu dňa 19.4.2011 návrh, ktorým sa domáhal zmeny umiestnenia maloletého zo starostlivosti matky do jeho osobnej starostlivosti a zároveň žiadal zaviazať matku prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 100 € mesačne, ktorý návrh odôvodňoval tým, že pôvodne na základe súdom schválenej rodičovskej dohody maloletý bol rozhodnutím súdu zverený do osobnej starostlivosti matky, od februára 2005 on so synom trávil podstatnú časť ich spoločných víkendov v kruhu jeho najbližšej rodiny, začiatkom júna 2005, kedy vycestoval do zahraničia, mu matka umožňovala styk s maloletým, namietal úroveň starostlivosti matky po jeho vycestovaní do zahraničia tvrdiac, že o tomto mal vedomosti od svojich príbuzných - matky maloletého a svojej matky, následne ho matka v lete 2006 vo Veľkej Británii vyhľadala, požiadala ho o finančnú výpomoc s tým, že sa taktiež pokúšala vo Veľkej Británii nájsť si zamestnanie a podľa jeho vedomostí sa späť na Slovensko vrátila vo februári 2007, počas ktorej doby starostlivosť o maloletého mala zabezpečovať matka matky maloletého. Poukázal na to, že počas prvých 6 mesiacov jeho pobytu v zahraničí domov prichádzal pravidelne raz za 3-4 mesiace, minimálne na 2 týždne, počas ktorých mu matkou bol umožňovaný styk s dieťaťom, maloletý s ním žil v takýchto obdobiach v spoločnej domácnosti aj spolu s jeho snúbenicou. V roku 2007 keďže na žiadosť matky sa nedohodli na zvýšení výživného, matkou bol podaný návrh na zvýšenie výživného, ktoré bolo upravené na 3.000 Sk mesačne. Následne v júli 2009 ukončil pracovný pomer v zahraničí, vrátil sa na Slovensko a matka mu zverila maloletého do výchovy dobrovoľne z dôvodu odchodu do zahraničia, čo tvrdil, že on považoval za trvalý stav bez potreby súdneho rozhodnutia, na základe uvedeného maloletý žil od júla 2009 do decembra 2010 s ním v spoločnej domácnosti, v jeho rodičovskom byte s jeho rodičmi a snúbenicou, matka podľa jeho tvrdení udržiavala s maloletým iba občasný telefonický kontakt, zriedkavejšie osobné návštevy, neprispievala na výživu dieťaťa a tvrdil, že až 29.12.2010 náhodne zistil od matky jej snahu presťahovať sa s maloletým do zahraničia, mal za to, že realizácia takéhoto zámeru by prerušila doterajší kontinuálny vývoj maloletého v rodinnom prostredí, došlo by k odlúčeniu maloletého od jeho najbližšej rodiny, príbuzných, spolužiakov a kamarátov, udával, že v čase podania tohto návrhu aj napriek jeho nesúhlasu maloletý sa nachádzal v ČR na základe rozhodnutia matky pričom svoj nesúhlas s týmto presťahovaním sa dieťaťa jednoznačne tlmočil i na stretnutí sa u psychologičky Referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce 12.1.2011. Od uvedeného dátumu tvrdil, že mal kontakt s maloletým len cestou internetu a zastával názor, že zverením do jeho starostlivosti by došlo k ochrane zdravého vývoja osobnosti maloletého, ktorý v čase podávania návrhu bol ohrozený v podstatnej miere neuváženými rozhodnutiami matky a bol by tým zabezpečený jeho nerušený fyzický a duševný vývoj v prostredí širšej rodiny. Poukazoval na to, že neuváženým rozhodnutím matky bol v čase podania návrhu vystavený dvom súdnym konaniam a to konaniu vo veci udelenia súhlasu na vycestovanie do zahraničia a o zmenu bydliska, ktoré prebieha na tunajšom súde a pripravovanému súdnemu konaniu vo veci rodičovského únosu maloletého, ktorý mal byť vedený na Mestskom súde v Brne. Toto konanie je vedené pod sp. zn. 23P 188/2011.
Tunajší súd uznesením sp. zn. 23P 44/2010 zo dňa 16.3.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 2.5.2011, nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a klinickej psychológie dospelých J.. Ľ. M., ktorá následne znalecký posudok súdu doručila spolu s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie 6.7.2011.
Znalkyňa dospela k záveru, že dieťa je na matku citovo intenzívne naviazané, má k nej pozitívny vzťah, je s ňou v dennom kontakte, býval v čase vypracovania posudku s ňou v spoločnej domácnosti v Prahe kde už navštevoval aj druhý polrok školského roku 2010/2011 kde práve ukončil 2. ročník. Vyšetreniami znalkyne bolo zistené, že maloletý má svoju matku rád, váži si ju aj preto, že sa oňho stará a venuje sa mu, zazlieva jej to, že býva často nervózna (a vtedy vie, že sa jej nemá na nič pýtať, ani nič jej hovoriť, vníma to ako vyčerpanosť matky pretože je na všetko sama a má toho veľa), matku nevylučuje zo svojej blízkosti, do budúcna chce zostať pri svojej matke a bývať s ňou spolu v Prahe, kde je spokojný, kde sa mu veľmi páči a kde sa veľmi rýchlo adaptoval na nové preňho dovtedy neznáme prostredie. Maloletý otca pozná, nevylučuje ho zo svojej blízkosti, má k nemu pozitívny vzťah, otca má rád, teší sa na každé spoločné stretnutie, zazlieva mu, že naňho kričí aj pre maličkosti je omnoho prísnejší k nemu než mamka a aj napriek tomu prejavuje k otcovi pozitívnu emotívnu väzbu, do budúcna sa chce s otcom stretávať
počas prázdnin, ktoré chce tráviť na Slovensku kde má aj starých rodičov a kamarátov, bol by však rád, keby aj otec občas prišiel za ním do Prahy.
Po psychologickom vyšetrení osobnostnej štruktúry matky znalkyňa matku zaradila výsledkami do osobnostného kvadrantu „N O" hyperprotektívna osobnosť, ide o osobnosť ochotnú pomáhať iným so snahou byť okoliu nápomocnou, v jej profile absentuje primeraná schopnosť sebareflexie, nedokáže citovo sa angažovať v partnerskom vzťahu, pokiaľ to nezodpovedá jej predstavám, v oblasti interpersonálnej dokáže si udržať primeranú sebaúctu, čo jej slúži ako istá obrana pred pocitmi osobnej bezmocnosti, sociálnej izolácií či hostilným tendenciám, v spoločnosti i partnerskom vzťahu má tendenciu participovať a kooperatívne sa podieľať len na tom, čo ju osloví a zaujme, táto tzv. myscercepcia súvisí s jej snahou vyhýbať sa akejkoľvek osobnostnej slabosti, do popredia sa u nej dostávajú vlastnosti ako je zhovievavosť, schopnosť pomáhať okoliu, odpúšťať iným, v prípade potreby ich utešovať, je citlivá a vľúdna, na druhej strane má vlastnosti ako sú prehnaná starostlivosť aj o to čo sa jej netýka, zbytočné a nereálne sľuby, ktoré ani nedokáže často splniť, v čase podávania posudku okrem zvýšenej hyperaktivity sa do popredia u nej dostávala znížená tolerancia na psychickú záťaž, nedokázala primerane zvládať záťažové situácie, ktoré ju zneisťujú a vyvolávajú v nej vnútornú situačnú tenziu, jej kognitívno percepčný vývin je primerane stimulovaný bez známok organicity, bez patologických symptómov, ako rodič je spôsobilá podieľať sa na výchove maloletého C., znalkyňa u nej nezaznamenala klasifikované kontraindikácie tejto starostlivosti.
Psychologickým vyšetrením osobnostnej štruktúry otca znalkyňa dospela k záveru, že sa ten dostal do kvadrantu LM - tzv. hyperfiliatívna osobnosť, k okoliu prechováva priateľské vzťahy, vyhýba sa konfliktom, podlieha vplyvu okolia, ktoré ho dokáže ovplyvniť aj pre jeho submisívnejšiu povahu, je osobnostne extrovertne zameraný, aj uňho však absentuje primeraná sebareflexia, ani on nedokáže byť primerane kritický voči sebe a svojmu okoliu a z akéhokoľvek zlyhania obviňuje svoje okolie alebo svojho partnera, čo znalkyňa konštatovala, že je identickou vlastnosťou i matky dieťaťa, jeho maladaptívna forma správania je charakterizovaná istou dávkou tvrdohlavosti, do popredia sa dostávajú pozitívne vlastnosti akými sú vľúdnosť, citovo stabilita, cit pre zodpovednosť, zároveň však zaznamenala aj uňho isté negatíva akými sú tvrdohlavosť, snaha riešiť všetko na základe vlastných predstáv, považovanie za správne len svojho rozhodnutia, absencia primeranej sebareflexie, kedy za svoje zlyhania pripisuje zodpovednosť svojmu okoliu a nie sebe, neschopnosť citovo sa angažovať, chýbanie istej dávky empatie a trpezlivosti, ako rodič zvláda výchovu C. bez problémove, dokáže sa o syna primerane postarať a zabezpečiť mu všetko to čo dieťa v jeho veku potrebuje. V osobnostnom profile otca ani matky nezaznamenala znalkyňa klasifikované kontraindikácie ani patologické symptómy.
Pokiaľ ide o dopady súvisiace s prechodom maloletého do Prahy na psychický stav a emotívne prežívanie dieťaťa znalkyňa konštatovala zistenie, že C. sa s novou situáciou, ktorá nastala po jeho presťahovaní sa do Prahy dokázal bezproblémovo vysporiadať, rýchle sa adaptoval na nové prostredie, v Prahe sa cítil veľmi dobre, bezproblémovo sa aklimatizoval aj na novú školu, nemal problémy s novým školským kolektívnom, nevnímal ani jazykovú bariéru a v Prahe sa cítil veľmi dobre, nezaznamenala u C. negatívne emotívne prežívanie spojené s presťahovaním sa do Prahy, naopak maloletý sa tejto zmene tešil, vnímal ju ako pozitívnu, preňho veľmi prospešnú, v škole sa mu veľmi darilo, zapájal sa do rôznych aj mimoškolských aktivít, mal tam nových kamarátov, veľmi dobrú triednu učiteľku, pozitívne vnímal aj to, že je tam s mamkou, ktorej sa taktiež darí a celkovo pobyt v Prahe maloletý hodnotil veľmi pozitívne.
Znalkyňa konštatovala intenzívnu emotívnu väzbu maloletého na matku ku ktorej má veľmi pozitívny vzťah a taktiež konštatovala pozitívny emotívny vzťah k otcovi s tým, že ani jedného z rodičov C. nevylučuje zo svojej blízkosti, nevytvoril si ani k jednému z nich tzv. psychologickú vzdialenosť, stotožnil sa so situáciou v rodine, ktorá mu v čase znaleckého dokazovania vyhovovala, na nové prostredie sa rýchlo aklimatizoval tak v škole, ako aj pokiaľ ide o nové miesto bývania. Znalkyňa nezistila ani nezaznamenala žiadne prejavy negatívneho vzťahu maloletého k niektorému z rodičov, taktiež konštatovala, že vyšetrením nebolo zistené, že by maloletý bol negatívne ovplyvňovaný v jeho vzťahu k matke inou osobou a taktiež nie je negatívne ovplyvňovaný ani vo vzťahu proti otcovi inou osobou, nezaznamenala ani žiadne indície, ktoré by poukazovali na prípadné psychické alebo fyzické násilie páchané na maloletom tak zo strany matky, ako aj zo strany otca.
K otázke či by vycestovanie maloletého do zahraničia s matkou ovplyvnilo negatívne jeho psychický vývin a ak áno v akom smere, znalkyňa konštatovala, že maloletý sa dostavil na znalecké dokazovanie spolu s matkou už z Prahy, kde v tom čase už bývali a kde ukončil druhý polrok školského roka 2010/2011 v 2. triede, bývanie v Prahe dovtedy žiadnym spôsobom neovplyvnilo negatívne psychický vývin maloletého v žiadnom smere, maloletý bol spontánny a bezprostredný, popisoval ako sa mu v Prahe darí, ako sa mu tam páči, s novou situáciou bol stotožnený, vôbec ju nevnímal stresujúco, preto znalkyňa konštatovala, že vycestovanie C. do zahraničia mu prospelo po každej stránke, bol samostatnejší, osobnostne zrelší a zodpovednejší a aj sám on hodnotil túto zmenu pozitívne, nechcel by na tom nič meniť ani do budúcna.
Ďalej uviedla, že v čase vyšetrenia vycestovanie maloletého s matkou do Prahy bolo faktickým stavom, dieťa sa bezproblémovo prispôsobilo novému prostrediu, matka dieťa odhlásila zo školy v Košiciach a prihlásila do školy v Prahe, zabezpečila maloletému v Prahe aj možnosť adaptačného procesu, na Slovensku dohodla pravidelné preskúšavanie maloletého zo slovenského jazyka, čo znalkyňa hodnotila
- pokiaľ ide o postoj matky voči synovi, ako veľmi pozitívny a zodpovedný, dokresľujúci zodpovedný postoj matky vo výchove syna a apelovala na otca akceptovať túto skutočnosť, zároveň doporučovala ako vhodné aby úprava styku otca s maloletým sa zamerala najmä na letné prázdniny, kedy by mohol C. so svojim otcom tráviť celý mesiac, teda 4 - 6 týždňov a zvyšok prázdnin by trávil s matkou napr. v Prahe, tak aby stihol pripraviť všetko potrebné do školy a v prípade ak by sa rodičia dokázali postupne dohodnúť vzájomne aj na iných možnostiach úpravy styku, bolo by vhodné uvažovať aj o niektorom predĺženom víkende, ktorý by bol spojený so štátnymi sviatkami a upozorňovala na možnosť vzájomného kontaktovania sa denne cestou skypu, telefonicky alebo formou sms správ, s tým, že matka v tomto smere je ústretová, je ochotná syna doviezť na vlastné náklady 2-krát do roka k otcovi na Slovensko a rovnakú ústretovosť by mal preukázať podľa názoru znalkyne v tejto otázke aj otec dieťaťa.
Vzhľadom na to, že otec dieťaťa v rámci znaleckého dokazovania nastolil problémy so závislosťou a pestovaním marihuany na balkóne matkou dieťaťa, čo matka dieťaťa nepoprela avšak tvrdila, že je to už minulosť, s tým už nemá žiadne problémy a tieto problémy tvrdila i matka matky znalkyni telefonicky, znalkyňa odporučila matke ako potrebné a vhodné, aby podstúpila aj odborné posúdenie zo strany psychiatra aby sa vylúčila jej prípadná závislosť na drogách, zároveň apelovala na otca aby si uvedomil, že nemôže uvádzať ako dôvod pre ktorý nesúhlasí s vycestovaním C. do Prahy len to, že dieťa sa narodilo na Slovensku, tu má svoj domov, aj rodinu, keďže dieťa sa môže dobre cítiť aj v inej krajine kde sa mu páči, kde má vytvorené primerané podmienky pre bývanie a vzdelávanie, pričom C. sa v Prahe cíti veľmi dobre, je tam spokojný po všetkých stránkach, darí sa mu tam, otec by toto mal rešpektovať a nebrať to ako únos dieťaťa, pretože dieťa je od narodenia zverené do matkinej výchovy a starostlivosti, navyše situácia u otca sa mení, tento má znovu známosť, je zasnúbený, čakali v čase znaleckého dokazovania narodenie spoločného dieťaťa, čo v jeho živote navodí nový rozmer, bude mať ďalšie dieťa, ďalšie povinnosti a starosti a z tohto dôvodu znalkyňa za vhodnejšie považovala vyššie uvedenú navrhnutú formu úpravy styku, ktorá sa časom môže upraviť aj s ohľadom na výsledky odborného psychiatrického vyšetrenia matky maloletého, taktiež poukazovala na potrebu, aby sa otec naďalej podieľal na výchove a starostlivosti o maloletého, aby bol riadne informovaný o tom ako sa dieťaťu darí, ako sa učí, o jeho potrebách a napokon znalkyňa konštatovala, že otec doposiaľ sa staral o syna ale v pozadí „dobrej starostlivosti o dieťa", je jeho strach z ďalšej citovej straty, nespracované matkine rozhodnutie pre odchod s C. do Prahy, závislosť na tomto vzťahu, ako aj jeho citové sklamanie, otec má snahu až príliš obsadiť výchovný priestor dieťaťa, sám v sebe týmto spôsobom aktivuje symptómy citovej závislosti, čo sú zložité psychologické fakty, o to zložitejšie keď v pozadí pozitívnej a spoločensky cennej snahy obetovať sa dieťaťu, starať sa o dieťa, sú aj iné aj pre otca nevedomé nespracované motívy.
Za vypracovanie tohto znaleckého posudku súd znalkyni uznesením sp. zn. 23P 44/2010 zo dňa 7.7.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29.7.2011, priznal odmenu vo výške 468,08 €, ktorá odmena bola znalkyni predbežne vyplatená zo štátnych prostriedkov.
Otec ani kolízny opatrovník sa k doručenému im znaleckému posudku a jeho záverom nevyjadrili, matka cestou svojho právneho zástupcu oznámila, že k záverom znaleckého posudku námietky nemá a vyjadrila ochotu kedykoľvek podstúpiť vyšetrenie u psychiatra.
Kolíznym opatrovníkom maloletého bol súdu oznámený kontakt na psychiatričku matky, od ktorej následne bola žiadaná správa ohľadne matky a ktorá psychiatrička H.. F. O. správou zo dňa 7.4.2011 súdu oznámila, že matka maloletého je vedená v jej ambulancii od 25.11.2004, kedy navštívila ambulanciu niekoľkokrát, naposledy bola na kontrole 3.3.2005, bola vedená pre poruchu osobnosti - depresívny syndróm a následne 3.8.2005 sa do ambulancie mala dostaviť matka matky maloletej, ktorá bola usmernená psychiatričkou kontaktovať odbor sociálnych vecí vzhľadom na jej námietky týkajúce sa osobnosti matky.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 44/2010 zo dňa 22.8.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 5.9.2011, bolo nariadené vo veci ďalšie znalecké dokazovanie a to znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatrie H.. C. G. za účelom posúdenia psychického stavu matky maloletého.
Dňa 31.8.2011 matka doručila tunajšiemu súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorým žiadala, aby súd predbežne povolil matke maloletého spolu s maloletým vycestovať do ČR, ku ktorému návrhu pripojila kópiu rozsudku Městského soudu v Brne sp. zn. 40Nc 2505/2011 zo dňa 19. července 2011, ktorým bolo súdom nariadené matke navrátiť maloletého C. C. do miesta jeho obvyklého pobytu na územie SR do 10 dní od doručenia uvedeného rozhodnutia, z odôvodnenia ktorého rozsudku vyplýva, že otec dieťaťa návrhom doručeným tamojšiemu súdu dňa 22.4.2011 sa domáhal vydania rozhodnutia o navrátení maloletého C. C. v zmysle Haagskej zmluvy o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí a odôvodňoval to tým, že dňa 12.1.2011 maloletý vycestoval so svojou matkou do ČR bez jeho súhlasu. Po vykonanom dokazovaní súd konštatoval, že k zmene pobytu maloletého došlo jednostranným konaním matky, otec dieťaťa sa s danou situáciou nezmieril, s premiestnením maloletého a jeho pobytu v ČR nevyjadril súhlas, trval na svojom stanovisku, aby maloletý žil naďalej na území SR, pričom nebolo preukázané, že by navrátenie maloletého do jeho domovského štátu malo za následok preňho fyzickú alebo duševnú ujmu alebo inak by sa mohol dostať do neznesiteľnej situácie.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 44/2010 zo dňa 21.9.2011 súd návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol a návrh na nariadenie tohto predbežného opatrenia matka maloletého vzala späť dňa 23.9.2011, Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. 7CoP 348/2011 zo dňa 24.11.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.12.2011, zrušil uznesenie súdu prvého stupňa a pripustil späťvzatie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a konanie o jeho nariadenie zastavil.
Dňa 2.12.2011 ustanovená znalkyňa H.. C. G. doručila tunajšiemu súdu znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny za jeho vypracovanie a zo záverov tohto znaleckého posudku jednoznačne vyplývajú zistenia znalkyne, že matka maloletého nie je drogovo závislá a netrpí duševnou poruchou alebo chorobou, znalkyňa u menovanej nezistila žiadne poruchy osobnosti, hodnotila matku ako osobnosť dobre diferencovanú, nepsychotickú, s extrovertnou sociálnou inklináciou s tým, že patrí ku tzv. umeleckému typu ľudí u ktorých prevláda bohatá obrazotvornosť, dramatičnosť a sklon k afektívnym reakciám vo chvíľach emotívnej záťaže a stresu, vyšetreniami u matky nezistila závislosť od marihuany ani od iných psychoaktívnych látok vrátane alkoholu. Znalkyňa hodnotila, že na rozvoji depresívnych symptómov v roku 2004, kedy matka 4-krát navštívila psychiatrickú ambulanciu H.. O., sa podieľali adaptačné mechanizmy osobnosti matky, ktoré reagovali na prežívanie životného obdobia, kedy došlo ku kumulácií viacerých záťažových udalostí (problémový vzťah s partnerom, absencia zdieľania a pochopenia vo vzťahu s partnerom aj matkou, preťaženie, celková zmena životného štýlu, celodenná starostlivosť o maloleté dieťa), depresívna epizóda nejavila známky endogénneho ochorenia a spontánne ustúpila. Pri aktuálnom psychiatrickom vyšetrení znalkyňa patické zmeny nálady v zmysle depresie alebo mánie, rovnako ako suicidálne (samovražedné) tendencie nezistila.
Za vypracovanie tohto znaleckého posudku uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 23P 44/2010 zo dňa 5.12.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2011, bola znalkyni priznaná odmena 227,10 €, ktorá jej bola vyplatená predbežne zo štátnych prostriedkov.
Matka cestou svojho právneho zástupcu súdu oznámila, že so závermi aj tohto znaleckého posudku sa stotožňuje a voči záverom nemá žiadne výhrady.
Otec ani kolízny opatrovník sa k záverom uvedeného znaleckého posudku nevyjadrili.
Mestská časť Praha 2 listom zo dňa 2.2.2012 súdu oznámila, že 25.1.2012 sa na oddelenie mestskej časti dostavila matka so žiadosťou o prevedenie šetrenia kde uviedla, že začiatkom januára sa presťahovala na novú adresu R. XX, J. X s tým, že na Slovensku rok a pol trvá súdne konanie týkajúce sa udelenia súhlasu k vycestovaniu jej maloletého syna a preto žiadala o prešetrenie jej terajších bytových podmienok, dňa 27.1.2012 bolo preto prevedené ohlásené šetrenie a bolo zistené, že matka si prenajala garzónku s mesačnými nákladmi vo výške 10.000 Kč, ktorý byt je zariadený moderným a účelovým nábytkom, maloletý chlapec tam má hračky a knižky, v izbe je umiestnené poschodie na spanie, sociálne zariadenie je súčasťou bytu, neďaleko domu je park O. s detským ihriskom, bytové pomery boli hodnotené ako v poriadku a tamojšie oddelenie zostalo v kontakte s Oddelením sociálno- právnej ochrany detí pre Prahu 4.
Na pojednávaniach dňa 22.2.2012 v tejto veci i vo veci o zmenu umiestnenia maloletého rodičia v podstate zotrvali na predchádzajúcich stanoviskách, upresnili, že od januára 2011 maloletý prišiel s matkou do Košíc v 5.2011 za účelom vyšetrenia účastníkov a maloletého znalkyňou, potom bol znovu s matkou v Prahe do 19.7.2011, kedy Mestský súd v Brne rozhodol o navrátení maloletého do miesta obvyklého pobytu, v zmysle tohto rozsudku sa rodičia dohodli a maloletý sa v ten istý deň vrátil s otcom do Košíc. Matka uviedla, že ona sa s ním vrátiť nemohla, keďže nemohla okamžite zmeniť svoje zázemie, ktoré si medzičasom v Prahe vybudovala, od 9.2011 maloletý znovu navštevuje ZŠ i ZUŠ v Košiciach. Matka chodievala za synom každý 2.víkend do 11.2011, v 12.2011 sa podrobila operácií chrbtice a do Košíc prišla v polovici februára, s maloletým udržiavala pravidelný kontakt telefonicky a skypom, t.č. od polovice 2.2012, má v Košiciach prenajatý byt v ktorom býva spolu s maloletým a čaká, ako uviedla, na rozhodnutie súdu vo veci, uviedla tiež, že maloletý stále prejavuje vôľu ísť s ňou do Prahy. Otec doplnil, že v januári 2011 matke navrhoval, aby celú záležitosť doriešili najprv právne a ak získa súhlas súdu potom môže vycestovať.
Právny zástupca otca poukazoval na možnosť zhoršenia vzťahu maloletého s otcom v prípade, ak by žil s matkou v ČR z dôvodu diaľky Praha - Košice, i keď pripustil, že výchovné prostredie matky by mohlo byť pre maloletého - ako na to poukázala aj znalkyňa , prínosom.
Matka zdôvodňovala svoje rozhodnutie žiť s maloletým v Prahe tým, že tam vytvorené najlepšie podmienky, aké doposiaľ v živote mala, má tam maximálne zázemie - v ZŠ, u ošetrujúcej lekárky maloletého, u sociálnych pracovníčok atď., že to jej zázemie maximálne funguje, sám maloletý chce žiť v Prahe a napokon ona tam dosahuje 2-krát vyššie príjmy než mávala na Slovensku pri 2-krát nižších životných nákladoch ako v Košiciach.
Kolízny opatrovník nezaujal vo veci stanovisko dôvodiac tým, že rodičia napriek snahe kolízneho opatrovníka k dohode nedospeli a dieťa pri pohovoroch prejavovalo vôľu byť s tým z rodičov, s ktorým na pohovor prišlo.
Podľa § 35 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a udelil matke namiesto otca dieťaťa súhlas s vysťahovaním maloletého C., keďže vzhľadom na všetky vykonané dôkazy vrátane znaleckých posudkov vypracovaných vo veci bolo zistené, že matkou podaný návrh bol podaný dôvodne, pretože rodičia dieťaťa sa nevedie dohodnúť o tejto podstatnej veci súvisiacej s výkonom rodičovských práv a povinností. Z vykonaných dôkazov okrem iného vyplynulo, že na základe súdom schválenej rodičovskej dohody rozsudkom tunajšieho súdu bol maloletý ešte začiatkom roku 2003 zverený do osobnej starostlivosti matky a to v čase keď maloletý mal necelých 5 mesiacov veku, od uvedeného obdobia a v podstate už od narodenia maloletého osobnú starostlivosť oň zabezpečovala v celom
rozsahu matka dieťaťa, túto starostlivosť matka zabezpečovala o maloletého i v čase, keď otec dieťaťa bol na dlhodobom 4-ročnom pobyte vo Veľkej Británii a v tejto jej starostlivosti nikdy nedostatky zistené neboli, takéto nedostatky otec dieťaťa nikdy v minulosti, nenamietal ich ani kolízny opatrovník a vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že starostlivosť zo strany matky o dieťa bola zabezpečovaná po všetkých stránkach riadne a ako vyplýva zo záverov zistení znalkyne ustanovenej v tomto konaní na posúdenie okrem iného aj citových väzieb dieťaťa a rodičov maloletý má k matke, obdobne ako k otcovi, silné pozitívne väzby.
Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že matka v mieste nového miesta pobytu v ČR v Prahe vytvorila vhodné zázemie pre príchod maloletého do nového prostredia, maloletý v tomto novom prostredí sa istú dobu už aj zdržiaval, pričom ako vyplynulo z listinných dôkazov i zo samotných zistení znalkyne, detskej psychologičky, v tomto novom prostredí sa maloletý v podstate okamžite zžil, s týmto novým prostredím počas pobytu bol stotožnený, v tomto prostredí sa cítil veľmi pozitívne a opakovane prejavil vôľu v tomto prostredí s matkou zotrvať i naďalej, v priebehu tohto konania však nastala situácia, že dieťa na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Mestského súdu v Brne muselo byť vrátené do miesta obvyklého pobytu, čo na základe dohody rodičov bolo riešené tak, že maloletý bol v starostlivosti otca, v starostlivosti ktorého bol aj v období od júla 2009 do konca decembra 2010, ktorá situácia nastala taktiež na základe vzájomnej dohody rodičov, ktorí sa dohodli na tom, že napriek zvereniu maloletého do osobnej starostlivosti matky, otec prevzal starostlivosť o dieťa v čase, kedy sa matka snažila zabezpečiť si optimálne pomery pre pokračovanie v osobnej starostlivosti o dieťa a to v novom prostredí v ČR, keďže, ako vyplynulo, v Košiciach prišla nie vlastnou vinou o zamestnanie, dostala sa do situácie kedy nebola schopná vzhľadom na stratu zamestnania uhrádzať ani náklady na bývanie, ktorá situácia v konečnom dôsledku sa stala nepriaznivou nie len pre ňu, ale aj pre samotného maloletého a súd konštatuje, že túto situáciu matka riešila zodpovedným spôsobom tou formou, že sa dohodla s otcom dieťaťa, ktorý sa v tom čase vrátil z niekoľkoročného pobytu vo Veľkej Británii, na dočasnom prevzatí starostlivosti o maloletého do vytvorenia si uvedeného zázemia v novom mieste pobytu. Z výpovedí i ďalších dôkazov jednoznačne vyplýva, že táto situácia, to znamená krátkodobý pobyt dieťaťa u otca, nastala na základe vzájomnej dohody rodičov, počas tohto obdobia matka udržiavala pravidelný kontakt s dieťaťom, dieťa navštevovala osobne a bola s ním aj v podstate každodennom kontakte či formou skypu a dieťa po celé uvedené obdobie žilo v presvedčení, že po ukončení tohto medziobdobia opätovne bude v starostlivosti matky a s touto bude žiť v ČR v Prahe, to že išlo o dočasnú situáciu v dôsledku vzájomnej dohody rodičov súd vyhodnotil i z toho, že ani jeden z rodičov nepodal vo veci návrh na zmenu umiestnenia maloletého, až do 19.4.2011, kedy takýto návrh podal otec dieťaťa, pričom ale túto svoju možnosť riešenia zmeny umiestnenia dieťaťa od júna 2009 nevyužil napriek tomu, že dieťa bolo v jeho starostlivosti až do decembra 2010 čo súd vyhodnocuje ako dôkaz toho, že otec si bol vedomý a bol uzrozumený s tým, že po určitom prechodnom období i keď dlhšie trvajúcom osobnú starostlivosť o dieťa opätovne prevezme matka maloletého, uvedené otec vo svojej výpovedi zdôvodňoval tým, že „takýto návrh - cháp návrh na zmenu umiestnenia maloletého"), „považoval za veľmi osobný, za citlivú vec", mal za to, že takémuto podaniu návrhu „by mala predchádzať vzájomná dohoda medzi rodičmi dieťaťa", podanie takéhoto návrhu otcom až v čase keď zároveň podával i návrh vo veci vydania rozhodnutia o navrátenie maloletého do miesta obvyklého pobytu dieťaťa súd vyhodnotil ako účelové podanie.
V neposlednom rade súd pri rozhodovaní v tejto veci prihliadol i na relevantne zistenú vôľu samotného maloletého, ktorý aj pri psychologickom vyšetrení prejavil svoju vôľu žiť spolu s mamou v Prahe, v novom prostredí, s ktorým sa plne zadaptoval, v ktorom je spokojný a v ktorom chce žiť i do budúcna s tým, že do miesta jeho doterajšieho obvyklého pobytu chce prichádzať sporadicky na prázdniny. Súd zároveň dáva do pozornosti otca samotné zistenia znalkyne a taktiež poukazuje na to, aby otec akceptoval jednak zodpovedný postoj zo strany matky maloletého vo veci, ako i vôľu dieťaťa a v konečnom dôsledku i záujem samotného maloletého v súvislosti s jeho presťahovaním sa do ČR do Prahy kde v neposlednom rade pri realizovaní tejto zmeny pobytu dieťaťa nastane situácia oveľa priaznivejšia než ktorá bola napr. v čase keď otec dieťaťa pracoval vo Veľkej Británii, kedy vzdialenosť medzi miestami pobytov otca a maloletého bola podstatne väčšia a kontaktovanie sa s dieťaťom nepochybne pokiaľ ide o fyzické kontakty, bolo oveľa náročnejšie, než to bude v prípade, ak dieťa s matkou bude žiť v Prahe.
Zároveň súd upozorňuje účastníkov, že v tomto konaní súd nezhodnotí, ktorý rodič má lepšie schopnosti a možnosti v starostlivosti o maloletého, ale len to, aké dôsledky na ďalší vývoj dieťaťa by malo jeho
vysťahovanie z hľadiska záujmov dieťaťa, z hľadiska výkonu rodičovských práv a povinností, ako i z hľadiska vzťahov medzi rodičmi a dieťaťom. V danom prípade na základe obsiahlého dokazovania dospel súd k jednoznačnému záveru, že udelenie predmetného súhlasu je z hľadiska záujmov maloletého veľmi dôvodné, keďže mu umožní žiť v podnetnom prostredí spolu s matkou, na ktorú je aktívne citovo naviazaný a ktorá mu vytvorila v Prahe lepšie zázemie, než aké mal v mieste obvyklého pobytu, umožňujúce mu všestranný rozvoj, táto zmena nebude mať negatívny dopad na jeho vzťahy s otcom ani na výkon jeho rodičovských práv, vzdialenosť bydlísk na ktorú sa otec odvoláva nemôže byť jediným hodnotiacim kritériom, v dnešnej dobe - pri technických výdobytkoch a možnostiach sa stáva takáto vzdialenosť irelevantou, dôkazom čoho je už spomínaná skúsenosť účastníkov, kedy výkon rodičovských práv a povinností otca počas jeho pobytu vo Veľkej Británií a výkon rodičovských práv a povinností matky počas jej pobytu v Prahe nebol nijako závažne narušený a rovnako ani vzťahy a citové väzby dieťaťa k tomu - ktorému z rodičov sa nenarušili.
Vzhľadom na uvedené súd zamietol návrh otca na vypočutie svedkýň - matiek rodičov a snúbenice otca, z dôvodu, že vo veci vykonané obsiahle dokazovanie je plne dostačujúce na zistenie rozhodujúcich skutočností vo veci pre rozhodnutie súdu o návrhu, navyše otec tieto navrhoval vypočuť na okolnosti, ktoré pre rozhodnutie súdu vo veci sú irelevantné.
V tomto konaní vznikli štátu trovy spočívajúce vo vyplatených odmenách súdom ustanoveným znalkyniam a to pokiaľ ide o odmenu vyplatenú J.. Ľ. M. vo výške 468,08 € a pokiaľ ide o odmenu vyplatenú H.. C. G. vo výške 227,10 €, keďže tieto trovy vznikli v dôsledku vykonávania dokazovania na preukázanie tvrdení oboch rodičov súd v súlade s ust. § 148 O.s.p. rozhodol o tom, že štát má právo na náhradu týchto trov a každého z rodičov zaviazal zaplatiť náhradu týchto trov štátu po polovici.
O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).