Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_9Co-12-2012.pdf
PDF · 72.03 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/12/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľky: A. M., bytom C. XXXX/XX, Z., štátnej občianke SR, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom so sídlom Hlavná 19, Prešov, proti odporcovi: A. G., nar. XX.X.XXXX, bytom L. X, Z., štátnemu občanovi SR, právne zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Vaľo & Partners s.r.o. so sídlom Prešov, Konštantínova 3, IČO: 36 868 434, o zaplatenie 8.700,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov, č. k. 28C/49/2011-142 zo dňa 18.1.2012, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd odňal odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov so spätnou účinnosťou.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že odporca (v ďalšom texte žalovaný - § 79 ods. 1 O.s.p.) na súdnom pojednávaní konanom dňa 9.1.2012 počas jeho výsluchu a po tom, čo bol súdom náležite poučený v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 O.s.p. uviedol, že momentálne nepracuje nikde, vracia sa späť do Veľkej Británie. Aj keď nemá trvalú prácu, pracuje brigádnicky a mesačne si zarobí minimálne 1.000,- až 1.500,- eur. Ďalej spresnil, že tá brigádnická práca je prácou vykonávanou načierno, pričom súčasne poberá sociálne dávky 200,- eur mesačne. Na základe uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že odporca predložením Potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov zavádzal súd uvedením neúplných a skutočnosti nezodpovedajúcich údajov, čo zakladá dôvod na postup súdu podľa § 138 ods. 2 O.s.p. Prvostupňový súd má za to, že mesačný príjem žalovaného v rozsahu 1.200,- až 1.700,- eur umožňuje žalovanému uhradiť súdny poplatok za podaný odpor, ktorý je jednorazovou poplatkovou povinnosťou a preto postupom podľa § 138 ods. 2 rozhodol, že žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov odníma so spätnou účinnosťou.
Proti tomuto uzneseniu sa žalovaný v zákonnej lehote odvolal. V odôvodnení uviedol, že je síce pravdou, že na pojednávaní dňa 9.1.2012 uviedol, že vo veľkej Británii pracuje brigádnicky a zarobí si sumu 1.000,- až 1.500,- eur mesačne a že poberá i sociálne dávky vo výške 200,- eur, avšak tieto brigády nie sú pravidelné, a preto v žiadnom prípade nie je možné osvojiť si tú skutočnosť, že žalovaný má pravidelný mesačný príjem z brigádnickej činnosti. Žalovaný prehlasuje, že jediným jeho stálym a pravidelným mesačným príjmom je príjem zo sociálnych dávok vo výške 200,- eur mesačne. Ďalej tvrdí, že vydaným uznesením, ktorým mu súd odňal oslobodenie od platenia súdnych poplatkov v tomto súdnom konaní, je vážne ohrozená výživa, nakoľko zaplatením súdneho poplatku vo výške 522,- eur by sa dostal do ťažkej finančnej situácie, nakoľko by nebol schopný platiť nájomné vo výške 495,- libier, nebol by schopný zabezpečiť si potraviny a splácať svoje doterajšie záväzky. Preto prosí, aby súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil.
Pretože rozhodnutie o súdnom poplatku nie je rozhodnutím vo veci samej, odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Pri tomto preskúmavaní bol viazaný dôvodmi a rozsahom podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený toto uznesenie preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
Súd prvého stupňa správne a zodpovedajúco dôkazom, ktoré sú obsahom spisu, zistil skutkový stav, a vec aj správne právne posúdil. Na správne a zákonou zodpovedajúce odôvodnenie rozhodnutia treba odkázať aj v tomto rozhodnutí odvolacieho súdu (§ 219 ods. 2 O.s.p.). K ním možno dodať len následné:
Podľa § 138 ods. 1 zákona O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa § 138 ods. 5 O.s.p. priznané oslobodenie súd kedykoľvek za konania odníme, prípadne i so spätnou účinnosťou, ak sa do právoplatného skončenia veci ukáže, že pomery účastníka oslobodenie neodôvodňujú, prípadne neodôvodňovali.
Predpokladom pre oslobodenie od platenia súdnych poplatkov sú podľa citovaného ustanovenia pomery účastníka a skutočnosť, že nejde o svojvoľné alebo bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Rozhodnutie o oslobodení od platenia súdnych poplatkov musí vychádzať z uvážených potrieb žiadateľa s ohľadom na jeho osobné, rodinné, majetkové pomery a povahu uplatňovaného nároku. Pomery účastníka predstavujú spoločensko-ekonomické podmienky, v ktorých žije, jeho majetkové, zárobkové možnosti, počet osôb, ktoré je povinný podľa zákona vyživovať, jeho oprávnené potreby (bývanie, strava, uspokojenie bežných kultúrnych a iných hmotných potrieb).
Účastník konania žiadajúci oslobodenie od súdneho poplatku, pokiaľ sleduje dosiahnutie úspechu svojej žiadosti, musí súdu vierohodným spôsobom preukázať svoje pomery rozhodujúce pre posúdenie opodstatnenosti jeho žiadosti (splniť si povinnosť tvrdenia a preukázania svojich nepriaznivých pomerov). Pri oslobodzovaní od súdneho poplatku berie súd do úvahy aj druhú podmienku, a to, či u účastníka nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie svojho práva.
Dôvodom pre odňatie skôr priznaného oslobodenia od súdnych poplatkov je predovšetkým zmena pomerov účastníka, ktoré boli rozhodné pre priznanie oslobodenia takým spôsobom, že už naďalej oslobodenie neodôvodňujú. Súd však odníme skôr priznané oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdne poplatky aj v prípade zistenia, že skutočné pomery účastníka neodôvodňovali oslobodenie už v čase, keď bolo oslobodenie priznané. Dôvodom pre odňatie oslobodenia však nie je samotná zmena v hodnotení pomerov účastníka súdom, ktoré sa inak nezmenili a ani neboli inak zistené, ani zmena názoru súdu na to, že ide o svojvoľné alebo zrejmé bezúspešné bránenie práva.
V preskúmavanej veci súd priznal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov dňa 17.5.2011 na základe tvrdenia žalovaného, že je len poberateľom sociálnych dávok v Anglicku vo výške 125,50 libier, pričom má povinnosť platiť nájomné za bývanie a má celkové záväzky v sume 3.200,91 libier. Súd výslovne konštatoval, že žalovaný nemá príjmy z iných zdrojov.
V danom prípade súd prvého stupňa správne odňal žalovanému oslobodenie od súdnych poplatkov preto, že priebehu konania vyšlo najavo, že pomery na strane žalovaného oslobodenie od súdnych poplatkov neodôvodňovali a neodôvodňujú. Z výpovede samotného žalovaného totižto na pojednávaní dňa 9.1.2012 vyplynulo, že vo Veľkej Británii poberá sociálnu podporu vo výške 200,- eur a okrem toho si brigádnicky zarobí minimálne mesačne 1.000,- až 1.500,- eur. Na Slovensku mal pracovať počas doby jeden a pol mesiaca. Túto skutočnosť však žalovaný prvostupňovému súdu v potvrdení o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch, neuviedol. Súd teda priznal žalovanému oslobodenie
od súdnych poplatkov na základe neúplných a skutočnosti nezodpovedajúcich údajov, uvedených žalovaným v potvrdení o osobných a majetkových pomeroch.
Správne preto postupoval prvostupňový súd, keď po zistení, že pomery žalovaného neodôvodňujú a ani neodôvodňovali jeho oslobodenie od súdnych poplatkov, rozhodol o odňatí tohto oslobodenia so spätnou účinnosťou. Aj odvolací súd je toho názoru, že jednorazové zaplatenie súdneho poplatku za odpor vo výške 522,- eur, pri mesačnom príjme žalovaného, ktorý predstavuje 1.200,- až 1.700,- eur, nemôže znamenať vážny zásah do uspokojovania základných životných potrieb žalovaného a ani predstavovať vytvorenie prekážky uplatnenia jeho práva na súdnu ochranu.
Záverom odvolací súd poznamenáva, že pokiaľ žalovaný má za to, že uplatnený nárok žalobkyne je jednoznačne nedôvodný, bude si môcť v prípade úspechu vo veci samej, po zaplatení súdneho poplatku, uplatniť jeho náhradu ako súčasť trov konania.
Na základe uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.