Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-44-2011.pdf
PDF · 95.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-4P/44/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky P. B., nar. X.X.XXXX, bytom E. XXX, Q. B. proti odporcovi V. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXX, Q. B. v konaní o určenie manželského výživného takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a .
Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.
Navrhovateľke a odporcovi p r i z n á v a oslobodenie od súdneho poplatku za návrh a za odvolanie.
odôvodnenie:
Dňa 29.11.2011 navrhovateľka podala návrh na určenie výživného manželky. Do zápisnice uviedla, že žiada 100 EUR mesačne od podania návrhu, od 29.11.2011. V písomnom znení návrhu uviedla, že manžel pracuje na čierno u X. G. a neprispieva finančne. Vraj dávku v hmotnej núdzi zneužila. V písomnom znení návrhu tvrdila, že býva v spoločnej domácnosti a že nie je pravdou, že sa odsťahovala. Vzhľadom k situácii doma však je nútená si nájsť náhradné bývanie, lebo odporca ju z domu vyhadzuje. Vyhrážal sa jej zaškrtením. V sobotu 26.11.2011 napadol syna, pretože mu nedal za pravdu, že sa matka o neho nestará. Deťom varí, perie, prispieva na všetko, čo potrebujú. Toto napísala dňa 29.11.2011. Na pojednávaní dňa 8.3.2012 uviedla, že od 2.12.2012 býva v podnájme u priateľa. Priateľ je totožný s osobou, ktorá bola uvádzaná odporcom ako jedna z príčin rozvratu manželstva, teda osobou, s ktorou sa zoznámila cez internet. Aj keď v rozvodovom konaní uviedla, že uvedená osoba sa na rozvodové pojednávanie nedostaví, pretože sa už spolu rozišli, dali sa znovu dohromady. U priateľa žije spolu so svojimi dvomi dcérami, pričom jedna je postihnutá. Platí mu nájomné 153 EUR mesačne. Príjmy navrhovateľky predstavujú opatrovné 215 EUR mesačne, diéta 34 EUR a preddavkovo dávka v hmotnej núdzi 79 EUR + rodinné prídavky. Rodinné prídavky, ktoré patria synovi vo výške 20 EUR, poskytuje synovi. Cestovné na dcéru predstavuje 33 EUR, dcéra je postihnutá, musela zaplatiť náklady na lyžiarsky zájazd, ošetrovanie, lieky, pretože sú alergické, tieto náklady predstavujú približne 10 EUR mesačne. Naviac náklady na stravu, oblečenie. Navrhovateľka ukončila učňovskú školu, krajčírstvo, naposledy bola zamestnaná pred 10 rokmi, nikto ju nechcel zamestnať, pretože dcéra ju hluchonemá, pondelky a piatky museli s ňou cestovať do Bratislavy. Ďalej uviedla, že odporca tiež žije s priateľkou, tiež vzťah neukončil a mal možnosť sa zamestnať, nezamestnal sa. Vyhovára sa na syna, pričom syn žije od nej vo vzdialenosti 1 km, mohla by sa o syna postarať. Rozvodové konanie prebieha pod sp. zn. 4C/36/2011, návrh na rozvod manželstva bol zamietnutý, navrhovateľka podala odvolanie.
Odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Rovnako ako navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi 118 EUR mesačne, predtým spoločne s navrhovateľkou poberali dávku v hmotnej núdzi 130 EUR mesačne. Jeden mesiac odporca pracoval, prišiel o túto dávku, poberala ju naďalej navrhovateľka a odporca nemal z čoho žiť. V tom čase bolo aj rozvodové konanie. Výdavky predstavujú 66 EUR elektrická energia a 46,80 EUR pôžička na rodinný dom, teda spoločný majetok patriaci do BSM. Stará sa o syna, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, má náklady na stravu, ošatenie, školu, tréningy. Tak, ako uviedol v rozvodovom konaní, sex mal len náhodný, nežil a nežije so žiadnou ženou v spoločnej domácnosti ani nemá trvalý vzťah. Prácu na obecnom úrade neprijal z dôvodu, že mu bola ponúknutá práca cez známeho v Prahe, avšak splatnosť výplaty by bola po 72 dňoch a po tom, ako odmietol túto ponuku, obecný úrad už mal plný stav pracovníkov, teda 10 ľudí. Vzhľadom na výchovu syna má taktiež problémy sa zamestnať.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť deti voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd mal splnenú prvú podmienku zákona o rodine, ku dňu rozhodovania súdu 8.3.2012 v nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP účastníci konania boli manželmi, bolo teda možné aplikovať ustanovenie § 71, 75 Zákona o rodine.
Pokiaľ ide o druhú podmienku, že životná úroveň má byť v zásade rovnaká, súd poukazuje na tú skutočnosť, že ku dňu rozhodovania súdu životná úroveň bola približne rovnaká. Navrhovateľka - matka poberá opatrovné 215 EUR, diétu 34 EUR, dávky v hmotnej núdzi 79 EUR + rodinné prídavky a výživné na dve deti, má v starostlivosti dve deti. Odporca poberá dávku v hmotnej núdzi 118 EUR, má v starostlivosti syna, platí náklady v súvislosti so spoločným majetkom účastníkov konania, pôžičku na rodinný dom 46,80 EUR.
Pokiaľ ide o tretiu podmienku, že súd má brať do úvahy, kto sa stará o spoločnú domácnosť, je zrejmé, že účastníci konania spoločnú domácnosť nevedú, pretože sú v rozvodovom konaní a navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala k svojmu priateľovi na byt, pričom z rozvodového konania sp. zn. 4C/36/2011 je zákonnej sudkyni známe, že táto osoba bola jednou z príčin rozvratu manželstva.
Pokiaľ ide o podmienku, že schopnosti odporcu umožňujú platiť výživné, súd dospel k záveru, že na strane odporcu nie sú predpoklady, aby z dávky v hmotnej núdzi vo výške 118 EUR platil navrhovateľke manželské výživné 100 EUR mesačne od 29.11.2011, a to aj za konštatovania, že na strane navrhovateľky sú dôvody ekonomické, kedy sa dá konštatovať, že jej príjem je nižší ako náklady. Odkázanosť na poskytovanie výživného však neznamená len to, že žiadateľ výživného nemá finančné prostriedky, musí preukázať aj to, že ich nie je schopný objektívne sám zadovážiť, teda že je odkázaný na výživu inej osoby. Navrhovateľka nepreukázala objektívne, že je odkázaná na výživu odporcu. Nepredložila lekárske potvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že zdravotný stav jej neumožňuje sa zamestnať, nepredložila dôkaz o tom, že celodenne a osobne sa musí starať o dieťa, resp. inú osobu a táto skutočnosť jej znemožňuje sa zamestnať. Nepredložila dôkaz o tom, že sa snažila nájsť
zamestnanie, a to s poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľka je 10 rokov nezamestnaná. Súd teda konštatoval, že navrhovateľka má takú ekonomickú situáciu, že jej výdavky prevyšujú príjmy, ale z hľadiska zákona o rodine a nároku na poskytovanie výživného od manžela nepreukázala, že je osobou odkázanou na poskytovanie manželského výživného.
Na záver súd konštatuje, že v nadväznosti na § 75 ods. 2 Zákona o rodine by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať navrhovateľke manželské výživné za situácie, kedy sa odsťahovala k mužovi, ktorý je jednou z príčin rozvratu manželstva.
Podľa § 142 ods. 2 OSP súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade súd nemohol konštatovať úspech alebo neúspech.
Podľa § 138 ods. 1 OSP súd priznal navrhovateľke i odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh a za odvolanie, pretože to odôvodňuje ich majetková situácia. Obidvaja sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, navrhovateľka vo výške 79 EUR, odporca vo výške 118 EUR.
Dňa 29.11.2011 navrhovateľka podala návrh na určenie výživného manželky. Do zápisnice uviedla, že žiada 100 EUR mesačne od podania návrhu, od 29.11.2011. V písomnom znení návrhu uviedla, že manžel pracuje na čierno u X. G. a neprispieva finančne. Vraj dávku v hmotnej núdzi zneužila. V písomnom znení návrhu tvrdila, že býva v spoločnej domácnosti a že nie je pravdou, že sa odsťahovala. Vzhľadom k situácii doma však je nútená si nájsť náhradné bývanie, lebo odporca ju z domu vyhadzuje. Vyhrážal sa jej zaškrtením. V sobotu 26.11.2011 napadol syna, pretože mu nedal za pravdu, že sa matka o neho nestará. Deťom varí, perie, prispieva na všetko, čo potrebujú. Toto napísala dňa 29.11.2011. Na pojednávaní dňa 8.3.2012 uviedla, že od 2.12.2012 býva v podnájme u priateľa. Priateľ je totožný s osobou, ktorá bola uvádzaná odporcom ako jedna z príčin rozvratu manželstva, teda osobou, s ktorou sa zoznámila cez internet. Aj keď v rozvodovom konaní uviedla, že uvedená osoba sa na rozvodové pojednávanie nedostaví, pretože sa už spolu rozišli, dali sa znovu dohromady. U priateľa žije spolu so svojimi dvomi dcérami, pričom jedna je postihnutá. Platí mu nájomné 153 EUR mesačne. Príjmy navrhovateľky predstavujú opatrovné 215 EUR mesačne, diéta 34 EUR a preddavkovo dávka v hmotnej núdzi 79 EUR + rodinné prídavky. Rodinné prídavky, ktoré patria synovi vo výške 20 EUR, poskytuje synovi. Cestovné na dcéru predstavuje 33 EUR, dcéra je postihnutá, musela zaplatiť náklady na lyžiarsky zájazd, ošetrovanie, lieky, pretože sú alergické, tieto náklady predstavujú približne 10 EUR mesačne. Naviac náklady na stravu, oblečenie. Navrhovateľka ukončila učňovskú školu, krajčírstvo, naposledy bola zamestnaná pred 10 rokmi, nikto ju nechcel zamestnať, pretože dcéra ju hluchonemá, pondelky a piatky museli s ňou cestovať do Bratislavy. Ďalej uviedla, že odporca tiež žije s priateľkou, tiež vzťah neukončil a mal možnosť sa zamestnať, nezamestnal sa. Vyhovára sa na syna, pričom syn žije od nej vo vzdialenosti 1 km, mohla by sa o syna postarať. Rozvodové konanie prebieha pod sp. zn. 4C/36/2011, návrh na rozvod manželstva bol zamietnutý, navrhovateľka podala odvolanie.
Odporca uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Rovnako ako navrhovateľka poberá dávku v hmotnej núdzi 118 EUR mesačne, predtým spoločne s navrhovateľkou poberali dávku v hmotnej núdzi 130 EUR mesačne. Jeden mesiac odporca pracoval, prišiel o túto dávku, poberala ju naďalej navrhovateľka a odporca nemal z čoho žiť. V tom čase bolo aj rozvodové konanie. Výdavky predstavujú 66 EUR elektrická energia a 46,80 EUR pôžička na rodinný dom, teda spoločný majetok patriaci do BSM. Stará sa o syna, ktorý s ním žije v spoločnej domácnosti, má náklady na stravu, ošatenie, školu, tréningy. Tak, ako uviedol v rozvodovom konaní, sex mal len náhodný, nežil a nežije so žiadnou ženou v spoločnej domácnosti ani nemá trvalý vzťah. Prácu na obecnom úrade neprijal z dôvodu, že mu bola ponúknutá práca cez známeho v Prahe, avšak splatnosť výplaty by bola po 72 dňoch a po tom, ako odmietol túto ponuku, obecný úrad už mal plný stav pracovníkov, teda 10 ľudí. Vzhľadom na výchovu syna má taktiež problémy sa zamestnať.
Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť deti voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Súd mal splnenú prvú podmienku zákona o rodine, ku dňu rozhodovania súdu 8.3.2012 v nadväznosti na § 154 ods. 1 OSP účastníci konania boli manželmi, bolo teda možné aplikovať ustanovenie § 71, 75 Zákona o rodine.
Pokiaľ ide o druhú podmienku, že životná úroveň má byť v zásade rovnaká, súd poukazuje na tú skutočnosť, že ku dňu rozhodovania súdu životná úroveň bola približne rovnaká. Navrhovateľka - matka poberá opatrovné 215 EUR, diétu 34 EUR, dávky v hmotnej núdzi 79 EUR + rodinné prídavky a výživné na dve deti, má v starostlivosti dve deti. Odporca poberá dávku v hmotnej núdzi 118 EUR, má v starostlivosti syna, platí náklady v súvislosti so spoločným majetkom účastníkov konania, pôžičku na rodinný dom 46,80 EUR.
Pokiaľ ide o tretiu podmienku, že súd má brať do úvahy, kto sa stará o spoločnú domácnosť, je zrejmé, že účastníci konania spoločnú domácnosť nevedú, pretože sú v rozvodovom konaní a navrhovateľka sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala k svojmu priateľovi na byt, pričom z rozvodového konania sp. zn. 4C/36/2011 je zákonnej sudkyni známe, že táto osoba bola jednou z príčin rozvratu manželstva.
Pokiaľ ide o podmienku, že schopnosti odporcu umožňujú platiť výživné, súd dospel k záveru, že na strane odporcu nie sú predpoklady, aby z dávky v hmotnej núdzi vo výške 118 EUR platil navrhovateľke manželské výživné 100 EUR mesačne od 29.11.2011, a to aj za konštatovania, že na strane navrhovateľky sú dôvody ekonomické, kedy sa dá konštatovať, že jej príjem je nižší ako náklady. Odkázanosť na poskytovanie výživného však neznamená len to, že žiadateľ výživného nemá finančné prostriedky, musí preukázať aj to, že ich nie je schopný objektívne sám zadovážiť, teda že je odkázaný na výživu inej osoby. Navrhovateľka nepreukázala objektívne, že je odkázaná na výživu odporcu. Nepredložila lekárske potvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že zdravotný stav jej neumožňuje sa zamestnať, nepredložila dôkaz o tom, že celodenne a osobne sa musí starať o dieťa, resp. inú osobu a táto skutočnosť jej znemožňuje sa zamestnať. Nepredložila dôkaz o tom, že sa snažila nájsť zamestnanie, a to s poukazom na tú skutočnosť, že navrhovateľka je 10 rokov nezamestnaná. Súd teda konštatoval, že navrhovateľka má takú ekonomickú situáciu, že jej výdavky prevyšujú príjmy, ale z hľadiska zákona o rodine a nároku na poskytovanie výživného od manžela nepreukázala, že je osobou odkázanou na poskytovanie manželského výživného.
Na záver súd konštatuje, že v nadväznosti na § 75 ods. 2 Zákona o rodine by bolo v rozpore s dobrými mravmi priznať navrhovateľke manželské výživné za situácie, kedy sa odsťahovala k mužovi, ktorý je jednou z príčin rozvratu manželstva.
Podľa § 142 ods. 2 OSP súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. V danom prípade súd nemohol konštatovať úspech alebo neúspech.
Podľa § 138 ods. 1 OSP súd priznal navrhovateľke i odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov za návrh a za odvolanie, pretože to odôvodňuje ich majetková situácia. Obidvaja sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi, navrhovateľka vo výške 79 EUR, odporca vo výške 118 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.