Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Er/574/2010

Uznesenie

Okresný súd Komárno vo veci exekúcie oprávneného : Jednota Slovenskej mládeže, Mariánske námestie 26/53, Žilina, IČO: 30 791 421, proti povinnému : František Váradi - VAMAX, IČO: 35 466 847, ul. 29. augusta 458/2, Číčov, v konaní zast. Advokátska kancelária JUDr. Roman BLAŽEK, s.r.o., Pohraničná 4, Komárno, IČO: 36 721 123, o vymoženie pohľadávky v sume 14.521.- eur s prísl. a trov exekúcie, o odvolaní povinného proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na odklad exekúcie

rozhodol:

Súd z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Komárno č.k. -52, zo dňa 15.11.2011 v celom rozsahu.

Súd námietkam povinného proti exekúcii, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martina Rišiana, na Exekútorskom úrade Žilina, Pivovarská 1069, pod sp. zn. EX 643/2010,

v y h o v u j e.

Súd odkladá výkon exekúcie vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martina Rišiana, na Exekútorskom úrade Žilina, Pivovarská 1069, pod sp. zn. EX 643/2010 do právoplatného rozhodnutia o zastavení exekúcie.

odôvodnenie:

Okresný súd Komárno na základe návrhu oprávneného vydal dňa 26.7.2010 poverenie č. 5401 045662 na vykonanie exekúcie, v konaní vedenom pod sp. zn. (EX 63/2010) pre súdneho exekútora JUDr. Martina Rišiana. Exekučným titulom bolo Opravné rozhodcovské uznesenie, ktoré vydal predsedajúci rozhodca 3. senátu Stáleho rozhodcovského súdu JSM Milan Gavlák č.k. -4, zo dňa 2.6.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2010 a vykonateľnosť dňa 10.06.2010. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 15.7.2010.

Povinný prevzal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 3.9.2010 a dňa 14.9.2010 boli podané, prostredníctvom právneho zástupcu povinného, námietky proti exekúcii, ktoré boli doručené súdnemu exekútorovi dňa 16.9.2010, teda námietky proti exekúcii boli podané v lehote podľa § 50 Exekučného poriadku, pričom tento návrh obsahoval aj návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

Povinný vo svojich námietkach a v návrhu na odklad exekúcie uviedol, že dňa 8.4.2010 podal na Okresný súd Žilina žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku a konanie je vedené pod sp. zn. . Povinný popieral platnosť rozhodcovskej zmluvy a v námietkach poukázal na to, že on neuzatvoril rozhodcovskú zmluvu. Oprávnený sa zrejme pomýlil v osobe dlžníka, pretože tovar

si prostredníctvom elektronického obchodu on neobjednával. Ak by teoreticky uzatvoril rozhodcovskú zmluvu, nebohý Y. W., ktorý s povinným uzavrel zmluvu o združení, nemohla sa automaticky vzťahovať aj na tovar, ktorý elektronicky objednaný nebol. Napriek tomu rozhodcovský súd konal a rozhodol aj o úhrade za tovar, ktorý elektronicky objednaný nebol. Zároveň povinný namietal aj porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Preto navrhol, aby súd v zmysle § 56 Exekučného poriadku odložil exekučné konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. , nakoľko podľa povinného možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, nakoľko exekučný titul rozhodcovské uznesenie P-13409-SRS-4, zo dňa 2.6.2010 bude zrušené a konanie bude zastavené.

Oprávnený k námietkam povinného zaujal stanovisko v zmysle ktorého, sa povinný v konaní domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku v spore tretej strany a povinného. Poukazuje na skutočnosť, že v zmysle § 40 Zákona o rozhodcovskom konaní sa je možné domáhať len zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku. Exekučným titulom je však cudzie rozhodcovského uznesenie, ktorému predchádzal cudzí rozhodcovský rozsudok, uznesenie je právoplatné a vykonateľné a preto odložiť vykonateľnosť takéhoto rozhodnutia je možné iba v tom prípade, ak by bol v cudzine podaný návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Podľa tvrdenia oprávneného, právny zástupca povinného podal na súde žalobu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a nie žalobu na zrušenie rozhodcovského uznesenia. Čo sa týka tvrdenia povinného ohľadom neuzavretia rozhodcovskej zmluvy, je preukázané že neb. Y. W. a povinný mali medzi sebou uzavretú zmluvu o združení a v zmysle a zo záväzkov voči tretím osobám sú účastníci združenia zaviazaní spoločne a nerozdielne. Podľa tvrdenia oprávneného, aj sám povinný, ako to vyplýva z prevzatých a uhradených faktúr z obdobia po vzniku pohľadávky tretej osoby sám objednávkou uzavrel zmluvu, ktorou založil rozhodcovskú právomoc. Preto oprávnený navrhol námietky povinného zamietnuť ako nedôvodné.

Právny zástupca povinného dňa 29.6.2011 doručil súdu stanovisko k tvrdeniu oprávneného, v ktorom uviedol, že podľa článku II. ods.1 Štatútu SRS JSM - SRS JSM v súlade so ZRK rieši rozhodovaním nezávislého rozhodcovského súdu podľa Z.z v znení neskorších predpisov (ďalej len ZRK) v rozhodcovskom konaní majetkové spory vzniknuté z občianskoprávnych vzťahov alebo obchodných vzťahov, ak miesto konania je v Slovenskej republike, ak nie sú vylúčené z rozhodcovského konania podľa ZRK. Podľa tohto ustanovenia, rozhodcovský súd vo veci konať nemal a nemohol. Podľa rokovacieho poriadku SRS JSM ak miesto konania nie je stranami dohodnuté a účastník nepožiada o jeho určenie, je miestom konania miesto zriadenej pobočky súdu, do ktorej poštovej alebo elektronickej podateľne bola žaloba podaná. Podľa tvrdenia povinného bola žaloba podaná v Žiline. Povinný taktiež namietal podľa štatútu SRS JSM to, že ak sa strany výslovne najneskôr pred začatím konania nedohodli inak, miesto konania sa považuje za miesto kde bol vydaný rozsudok a súčasne miesto, kde konanie prebiehalo v zmysle príslušných ustanovení Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozsudkov, bez ohľadu na to, kde sa vykonali jednotlivé úkony, odkiaľ a kam boli v konaní doručované listiny a bez prihliadnutia k sídlu SRS JSM, jeho zriaďovateľa a poštovej alebo elektronickej adresy súdnej kancelárie SRS JSM. Podľa Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí dohovor sa vzťahuje na rozhodcovské zmluvy... za účelom urovnania sporov... medzi fyzickými osobami, ktoré pri uzavieraní zmlúv mali svoj obvyklý pobyt alebo sídlo v rôznych zmluvných štátoch.

Uznesením Okresného súdu Komárno č.k. -52, zo dňa 15.11.2011, vzdaného vyšším súdnym úradníkom, námietky povinného proti exekúcii zamietol a taktiež zamietol návrh povinného na odklad exekúcie s poukazom na skutočnosť, že námietky povinného proti exekúcii, ako i návrh povinného na odklad sú nedôvodné a účelové, návrh na vykonanie exekúcie je dôvodný a uskutočňuje sa na základe právoplatného a vykonateľného Opravného rozhodcovského uznesenia č.k. -4 zo dňa 2.6.2010 s miestom konania Bosna a Hercegovina, toto uznesenie bolo vydané na základe platného štatútu Stáleho rozhodcovského súdu JSM a jeho rokovacieho poriadku, ktorý je zverejnený v Obchodnom Vestníku MS SR, je platný a nebol zrušený, povinný neuviedol žiadnu skutočnosť, že by nastali po vzniku exekučného titulu, nijaké okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku. Povinný, vzhľadom na jeho návrh na odklad exekúcie nezdokladoval začatie exekučného konania na okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Súd bol ďalej toho názoru, že aj keby bola podaná žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 a § 48 Zákona o rozhodcovskom konaní je

možné odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku, len v tom prípade, ak by bol podaný v cudzine návrh na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Tvrdenia povinného ohľadne práva vo veci konať a podľa Dohovoru o uznaní a výkone cudzích rozhodcovských rozhodnutí (Newyorský dohovor) za zavádzajúce a nepravdivé, ale najmä samotné zrušenie rozhodcovského rozsudku samo o seba neznamená zrušenie rozhodcovského uznesenia, ktoré je exekučným titulom v tejto veci. Podľa názoru súdu uvedeného v predmetnom rozhodnutí nie je možné očakávať podľa § 56 ods. 2 EP, že exekučné konanie bude zastavené s poukazom na konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. . Tvrdenia povinného ohľadne práva Rozhodcovského súdu konať vo veci zo dňa 29.6.2011 mali byť zo strany povinného uplatnené v základnom konaní a to žalobou na zrušenie rozhodcovského rozsudku. V zmysle uvedeného súd preto rozhodol tak, že nie je dôvod na vyhovenie námietkam a taktiež nie je možné povoliť odklad. Zároveň súd uznesením č.k. -61, zo dňa 16.11.2011 povinného zaviazal na zaplatenie súdneho poplatku za konanie o námietkach proti exekúcii vo výške 871.- eur.

Podľa proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Proti rozhodnutiu vydanému v občianskom súdnom konaní súdnym úradníkom, v tomto prípade vyšším súdnym úradníkom, možno podať odvolanie za rovnakých podmienok prípustnosti ako proti rozhodnutiu sudcu. Zákon upravuje v takomto prípade autoremedúru, ktorou sudca, ktorý by inak bol zákonným sudcom vo veci, môže celkom vyhovieť odvolaniu. Úplným vyhovením odvolaniu sudca zabráni devolutívnemu aj suspenzívnemu účinku odvolania.

Dňa 2.12.2011 v zákonnej lehote podal povinný, prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odvolanie voči uzneseniu č.k. -52 v ktorom uviedol, že súd prvého stupňa pochybil, keď vo veci neriešil alebo nesprávne riešil otázku, či bol rozhodcovský súd oprávnený vo veci rozhodnúť. Ďalej uviedol, že povinný už v námietkach proti upovedomeniu o začatí exekúcie poukázal na skutočnosť, že sa žalobou na Okresnom súde Žilina domáha zrušenia rozhodcovského rozsudku, nakoľko tento je nezákonný. V námietkach tento dôkaz označil, nebolo preto potrebné to iným spôsobom preukazovať, ako to nesprávne uviedol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého uznesenia. Povinný argumentoval najmä tým, že Okresný súd Žilina v konaní vedenom pod sp. z. dňa 19.10.2011 vyniesol rozsudok, ktorým Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu JSM Žilina č. P-13409-SRS-3, zo dňa 9.3.2010 zrušil a už tento samotný fakt je dôvodom na odklad exekúcie. Súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nebola daná právomoc rozhodcu vo veci konať a rozhodovať. Nakoľko rozhodcovský súd nebol oprávnený vo veci konať, nebol oprávnený ani vydať uznesenie o zaplatení poplatku (za konanie o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu), ktorý je exekučným titulom v tejto veci a preto je nezákonné, čo je dôvod na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú, nakoľko zákon o rozhodcovskom konaní neumožňuje zrušiť rozhodcovské uznesenie, ale iba rozsudok a povinný teda nemá inú zákonnú možnosť brániť sa voči exekučnému titulu. Povinný považuje odôvodnenie uvedeného rozsudku zároveň za dôvody tohto svojho odvolania, na ktoré poukázal a s ktorými sa povinný v celom rozsahu stotožňuje. Povinný vo svojom odvolaní cituje ďalej stanovisko NS SR č.4/2007, Zošit č. 1 str. 22 Obdo V 73/2003, podľa ktorého : „Právomoc súdov v obchodnej veci môže vylúčiť dohoda účastníkov obsiahnutá v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke, že sa spor má prejednať v rozhodcovskom konaní. V rozhodcovskej zmluve alebo rozhodcovskej doložke musí byť výslovne uvedený záväzok jej účastníkov, že sa podrobia rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovská zmluva alebo rozhodcovská doložka zakladá aj záväzok, že sa účastníci podrobia rozhodnutiu, ktoré z rozhodcovského konania vzíde. Obsahom vzťahu založeného rozhodcovskou zmluvou alebo doložkou sa uzavretím zmluvy stáva aj záväzok podrobiť sa rozhodcovskému rozhodnutiu bez toho, aby musel byť výslovne v zmluve uvedený. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. júna 2004, sp. zn. Obdo V 73/2003)“. Povinný na záver uviedol, že bolo zákonnou povinnosťou súdu prvého stupňa, aby dôsledne zistil a objasnil povinným namietané skutočnosti, najmä, či mal rozhodcovský súd oprávnenie vydať exekučný titul, či bol vydaný v súlade s hmotným, ako aj procesným právom.

Podľa § 50 ods. 1 Exekučného poriadku povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.

Okolnosťami brániacimi vymáhateľnosti nároku treba rozumieť akýkoľvek dôvod, ktorý inak odôvodňuje zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.

Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone.

Súd dospel k záveru, že odvolanie povinného, podané prostredníctvom jeho právneho zástupcu, je v tomto štádiu konania dôvodné. Z rozhodnutia Okresného súdu Žilina zo dňa 19.10.2011, č.k. -123 totiž jednoznačne vyplýva, že rozhodcovský rozsudok bol z dôvodu neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zrušený, toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 24.11.2011. Uvedené rozhodnutie má priamy vplyv na opravné rozhodcovské uznesenie č.k. -4, zo dňa 2.6.2010, ktoré je exekučným titulom v tomto konaní, pretože Opravné rozhodcovské uznesenie je závislé od Rozhodcovského rozsudku, pričom ten bol zrušený. Na základe uvedeného vyplýva, že v konaní nastali po vzniku exekučného titulu také okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti nároku oprávneného, pre ktoré je exekúcia neprípustná (§ 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku), teda rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným a zároveň je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku) resp. jej vykonanie by odporovalo princípu spravodlivosti. Preto súd námietky vyhodnotil ako dôvodné a týmto vyhovel. Povinný vo svojom odvolaní správne argumentuje a zároveň predkladá Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. -123, ktorým bol zrušený Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu JSM, so sídlom Mariánske námestie 26/53, 010 01 Žilina č.k. P-13409/-SRS-3, zo dňa 9.3.2010 s tým, že navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal a na základe toho potom aj súd dospel k záveru, že v danom prípade bol rozhodcovský rozsudok vydaný vo veci, kde medzi účastníkmi rozhodcovského konania nebola uzatvorená platná rozhodcovská zmluva a teda nebola daná právomoc rozhodcu vo veci rozhodovať, čo je vlastne aj tým iným dôvodom, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. V uvedenom rozsudku je konštatované, že medzi Františkom Váradim - VAMAX a Ing. J. G. TAIMP nebola uzatvorená dohoda, či už vo forme rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky, na základe ktorej by v prípade ich právnych sporov bol oprávnený rozhodovať rozhodca Stáleho rozhodcovského súdu JSM. Stály rozhodcovský súd bol oprávnený rozhodovať výlučne spor medzi odporcom, t.j. Ing. J. G. TAIMP a Y. W. a nie spor medzi Ing. J. G. a Františkom Váradi - VAMAX a preto aj poplatky za konanie o námietkach nedostatku právomoci rozhodcovského súdu logicky nie je dôvodné a možné žiadať a následne vymáhať.

Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

Pokiaľ ide o návrh povinného na odklad exekúcie, aj napriek tomu, že súd námietkam povinného vyhovel a po právoplatnosti tohto uznesenia bude exekúcia zastavená, dospel k záveru, že povoliť odklad exekúcie je potrebné z dôvodu právnej istoty, pričom podľa názoru súdu na povolenie odkladu exekúcie sú splnené procesné podmienky podľa citovaného ustanovenie § 56 ods. 2 Exekučného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre. Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa a Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ odvolaním domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.