Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Cb/6/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Jarmilou Dušákovou v právnej veci žalobcu REMPKO, s. r. o. Košice, Teslova č. 3, IČO: 36 194 077, právne zastúpený JUDr. Jánom Šálym, advokátom so sídlom v Košiciach, Osloboditeľov č. 66 proti žalovanému TAMBORA, s. r. o. Rožňava, Nám. Baníkov č. 2, Rožňava, IČO: 36 665 096, o zaplatenie 29 446,03 Eur s prísl., takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 29 446,03 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20 000,- Eur od 11. 5. 2010 do 14. 7. 2010, zo sumy 4 988,39 Eur od 11. 5. 2010 do 7. 2. 2010, zo sumy 15 507,33 Eur od 11. 5. 2010 do zaplatenia, zo sumy 3 524,08 Eur od 28. 5. 2010 do zaplatenia a zo sumy 10 414,62 Eur od 2. 6. 2010 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaný je povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu trovy konania v sume 7 138,84 Eur, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd žiada Daňový úrad Košice o vrátenie časti súdneho poplatku vo výške 1 883,50 Eur žalobcovi REMPKO s. r. o. Košice, Teslova 3, IČO: 36 194 077, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa pôvodne podanou žalobou domáhal zaplatenia istiny 60 847,31 Eur s prísl. t. j. 9 % ročným úrokom z omeškania, z titulu neuhradených faktúr a to : faktúry č. 100106 na sumu 66 908,61 Eur, splatnou dňa 7. 5. 2010, faktúry č. 100137 na sumu 3 524,08 Eur, splatnou dňa 27. 5. 2010 a faktúry č. 100147 na sumu 10 414,62 Eur, splatnou dňa 1. 6. 2010, ktoré faktúry boli vystavené za vykonané práce a dodávky žalovanému na základe jeho objednávok, ktoré žalobca riadne zrealizoval a dodal.

Žalobca v odôvodnení svojho návrhu poukázal na to, že žalovaný si objednávkami zo dňa 11. 3. 2010 a zo dňa 29. 4. 2010 objednal dodávku a montáž betonárskej výstuže. Žalovanému boli materiál a práce riadne dodané, keď žalovaný aj potvrdil prevedenie prác svojim podpisom v súpisoch vykonaných prác zo dňa 30. 3. 2010, 30. 4. 2010 a 14. 5. 2010, ktoré boli bez výhrad žalovaným riadne podpísané. Žalobca žalovanému riadne vystavil faktúry, ktoré mu boli doručené v celkovej sume 80 847,31 Eur. Z vyfakturovanej sumy žalovaný uhradil žalobcovi len čiastku 20 000,- Eur a to dňa 15. 7. 2010 ako čiastočnú úhradu faktúry č. 100106 na sumu 66 908,61 Eur, splatnej dňa 7. 5. 2010. Z uvedenej faktúry tak zostala neuhradená suma 46 908,61 Eur. Zvyšné faktúry žalovaný neuhradil ani čiastočne. Z celkovej vyfakturovanej sumy neuhradenou ostala čiastka 60 847,31 Eur. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný bol žalobcom viackrát vyzvaný na úhradu svojej pohľadávky, svoj záväzok nesplnil a preto žalobca trval na podanej žalobe v celom rozsahu a zároveň si uplatnil aj úroky z omeškania, keďže žalovaný riadne a včas nesplnil svoj záväzok, s plnením sa dostal do omeškania. Žalobca si uplatnil aj trovy konania.

Žalovaný v priebehu konania uplatnil voči žalobcovi svoju pohľadávku na započítanie, keď tvrdil, že aj ostatné nadmerné fakturácie súvisiace s projektami DANTE - Špičková elektráreň Panické Dravce a ES 110/22 kV Prešov III, boli žalobcom neuznané, v dôsledku čoho si žalovaný z dôvodu neobjektívneho zistenia výšky škody mal vypracovať znalecké posudky, na základe ktorých upresnil výšku nároku voči žalobcovi, v ktorej výške zároveň vzniesol na svoju obranu započítaciu námietku. Pri projekte DANTE Špičková elektráreň Panické Dravce si započítal rozdiel medzi skutočne vyfakturovanou sumou a sumou, na ktorú mal žalobca nárok vo výške 14 311,15 Eur a pri projekte ES 110/22 kV Prešov III, vo výške 11 880,88 Eur, náklady na znalecké dokazovanie vo výške 897,- Eur a úroky z omeškania po okamih vzájomného stretu pohľadávok vo výške 2 357,- Eur. Túto započítaciu námietku si uplatnil v zmysle ustanovenia a uplatnil si ju ako nárok na náhradu škody.

Súd I. stupňa v konaní mal preukázané, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o dielo, podľa a nasl. . Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o dielo, žalobca dielo vykonal, žalovaný dielo riadne prevzal a faktúry za vykonané práce boli žalovanému riadne doručené. Napriek uvedenému žalovaný celú dlžnú sumu nezaplatil. Súd neakceptoval námietku započítania, poukazujúc na skutočnosť, že započítacia námietka žalovaného voči žalobcovi je neopodstatnená z dôvodu, že sa jedná o pohľadávku, ktorá nie je spôsobilá na započítanie a pretože je sporná aj výška pohľadávky, tým pohľadávka nie je ani splatná (zročná) a preto pohľadávka, ktorá nie je splatná, nemožno ju postihnúť ani výkonom rozhodnutia. Zo započítacieho prejavu resp. jeho obsahu nie je zrejmé, ktorá pohľadávka, alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie, a ktoré v akej výške. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že zo strany žalovaného nedošlo k zaplateniu ceny za vykonanie diela v celom rozsahu, čo v konečnom dôsledku žalovaný ani nespochybnil. Súd ďalej zdôraznil, že pokiaľ by zo strany žalovaného bolo preukázané, že sa jedná o spôsobilú pohľadávku na započítanie, súd by jeho započítaciu námietku považoval za dôvodnú, čo ale v prejednávanej veci nebolo. Uzavrel, že nebolo v kompetencii súdu, aby vykonal dokazovanie nad rámec, a to stavieb, ktorých sa sporné faktúry netýkajú. Pokiaľ mal žalovaný za to, že mu zo strany žalobcu bola spôsobená škoda, nič mu nebránilo v tom, aby si svoj nárok uplatnil osobitnou žalobou. O úroku z omeškania súd rozhodol v zmysle v spojení s . O trovách konania súd rozhodol podľa / a ich náhradu priznal žalobcovi, keďže mal v konaní plný úspech. Priznané trovy pozostávali z nevráteného súdneho poplatku v sume 1 767,- Eur a trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby, celkovo vo výške 5 371,84 Eur.

Proti rozsudku prvostupňového súdu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov, uvedených v / písm. b/ a Dôvodil, že on sám na vlastné náklady vykonal dokazovanie na objektívne zistenie výšky svojho nároku, všetky dôkazy súdu predložil, svoju započítaciu námietku konkretizoval tak, aby z nej bolo zrejmé, ktoré nároky započítal, v akej výške a voči ktorým konkrétnym nárokom žalobcu. Dôvodil, že súd sa odmietol zaoberať jeho obranou od počiatku sporu a neobstojí jeho odôvodnenie, že ide o nesplatnú pohľadávku, pretože je sporná. Žalovaný mal za to, že svoj nárok riadne preukázal, dodal súdu znalecké posudky preukazujúce jeho tvrdenie, zostavil prehľadné prepočty nároku, ktorý mu vznikol a porovnal predmetné nadfakturácie s objednávkami, vystavenými pre žalobcu. Súd nemusel počas konania vykonať ohľadom existencie predmetného nároku žiadne dokazovania, iba sa zaoberať dôkazmi, predloženými žalovaným. Aj keď je pravdou, že sa v podaní žalovaný zo dňa 21. 3. 2001 vyjadril, že sa nebráni kontrolnému znaleckému dokazovaniu, čo však ponechal na uváženie súdu. Mal za to, že v tomto štádiu sporu už bolo dôkazné bremeno ohľadne neexistencie nároku žalovaného na žalobcovi. Žalobca počas celého konania nepredložil dôkaz o tom, že by k nadfakturáciám z jeho strany nedošlo, iba žiadal vylúčiť predmetný nárok na samostatné konanie. Zdôraznil, že mu bolo odňaté právo na jeho riadnu súdnu ochranu. Pokiaľ súd priznal žalobcovi trovy konania, poukázal na skutočnosť, že súd mal rozhodnúť na základe / Na základe uvedených skutočností sa preto domáhal zmeny rozsudku, zamietnutia žaloby.

Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Dôvodil, že žalovaný v odvolaní, ani v priebehu celého konania nijako nespochybňoval pohľadávku žalobcu, ani jeho výšku. Naopak, jeho pohľadávku výslovne uznával. Pokiaľ ide o pohľadávku, ktorú žalovaný navrhol započítať, tá je iba fiktívna a nie je spôsobilá na započítanie. Zdôraznil, že predmetom konania je pohľadávka žalobcu. Poukázal na skutočnosť, že celé konanie a dokazovanie sa v priebehu pojednávaní týkalo výlučne údajnej pohľadávky žalovaného, ktorú si uplatnil na započítanie. Jej existenciu však nevedel riadne preukázať. Ďalšie dokazovanie podľa názoru žalobcu presahuje rámec tohto konania a bolo by v rozpore s účelnosťou a ekonomickosťou konania. Ďalším predlžovaním súdneho sporu a dokazovaním zjavne spornej pohľadávky, ktorú žalovaný uplatnil na započítanie, by bolo ohrozené právo žalobcu na to, aby sa jeho vec prejednala a rozhodla čo najrýchlejšie, bez zbytočných prieťahov.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z /, / bez nariadenia pojednávania, rozsudok zrušil podľa / a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd sa zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania podľa Odvolateľ ako odvolací dôvod uviedol dôvod, uvedený v / písm. b/ , t. j., že konanie má inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. f/ t. j., že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody a preto odvolací súd meritórne odvolanie prejednal.

Z obsahu spisu je nepochybné, že žalobou doručené súdu I. stupňa dňa 27. 8. 2010 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 60 847,31 Eur s prísl. titulom nezaplatenia ceny za vykonané dielo - dodávku a montáž betonárskej výstuže. Konanie bolo vedené pod sp. zn. . Uznesením v konaní číslo - 44 zo dňa 30. 11. 2010, právoplatným dňa 6. 1. 2011 súd konanie v časti o zaplatenie 26 412,89 Eur istiny zastavil, konanie v časti o zaplatenie 34 434,42 Eur istiny s 9 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 20 000,- Eur od 11. 5. 2010 do 14. 7. 2010, zo sumy 20 495,72 Eur od 11. 5. 2010 do zaplatenia a zo sumy 3 524,08 Eur od 28. 5. 2010 do zaplatenia a zo sumy 10 414,62 Eur od 2. 6. 2010 do zaplatenia, vylúčil na samostatné konanie.

Vylúčený nárok sa viedol pod sp. zn. . Uznesením zo dňa 8. 2. 2011 č. k. - 81 právoplatným dňa 25. 2. 2011 súd konanie v časti o zaplatenie 4 988,39 Eur istiny zastavil; konanie v časti o zaplatenie 29 446,03 Eur istiny s 9 % ročným úrokom z omeškania, zo sumy 20 000,- Eur od 11. 5. 2010 do 14. 7. 2010, zo sumy 4 988,39 Eur od 11. 5. 2010 do 7. 2. 2011, zo sumy 15 507,33 Eur od 11. 5. 2010 do zaplatenia a zo sumy 3 524,08 Eur od 28. 5. 2010 do zaplatenia, a zo sumy 10 414,62 Eur od 2. 6. 2010 do zaplatenia, vylúčil na samostatné konanie. Predmetom tohto konania bol len vylúčený nárok.

Zaplatenia vyššie uvedenej sumy sa žalobca domáhal z dôvodu nezaplatenia faktúr vystavených na základe objednávky žalovaného (dodávka a montáž betonárskej výstuže). Cena bola žalovanému vyúčtovaná faktúrami č. 100106, 100137 a 100147. V konaní sa uvedená skutočnosť ukázala ako nesporná. Žalovaný nárok nepoprel, ale ako svoju obranu uplatnil, započítanie svojej pohľadávky s uplatnenou pohľadávkou žalobcu. Konkrétne tvrdil, že pri projekte DANTE Špičková elektráreň Panické Dravce, vznikol rozdiel medzi skutočne vyfakturovanou sumou a sumou, na ktorú mal žalobca nárok vo výške 14 311,15 Eur. Celú túto sumu započítal proti faktúre č. 100106 zo dňa 7. 5. 2010, preto z tejto faktúry zostala neuhradená suma 1 196,18 Eur. Pri projekte ES 110/22 kV Prešov III, vznikla nadfakturácia vo výške 11 880,88 Eur, z ktorej časť vo výške 1 196,18 Eur započítal oproti faktúre žalobcu č. 100106, časť vo výške 3 524,08 Eur oproti faktúre č. 100137 a zvyšnú časť vo výške 7 160,62 Eur oproti faktúre č. 100147, splatnej dňa 1. 6. 2010. Ďalej si žalovaný oproti faktúre č. 100147 započítal náklady na znalecké dokazovanie spolu vo výške 897,- Eur a úroky z omeškania po okamih vzájomného stretu pohľadávok. Na preukázanie oprávnenosti nároku uplatneného započítaním predložil písomné doklady a znalecký posudok vypracovaný znalcom na jeho žiadosť.

Podľa / odporca môže za konania uplatniť svoje práva voči navrhovateľom i vzájomným návrhom. Podľa / vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak tu neboli podmienky pre spojenie veci a podľa vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Ustanovenie predstavuje procesné prevedenie hmotnoprávnej úpravy o zániku vzájomných pohľadávok, ich započítaním a to za podmienok hmotným právom bližšie stanoveným. K zániku vzájomných pohľadávok tak dôjde okamihom, kedy sa započítané pohľadávky stretli. Musí pritom ísť vždy o vzájomné pohľadávky znejúce na plnenie rovnakého druhu, ktoré zanikajú len pokiaľ sa vzájomne kryjú za podmienky, že niektorí z účastníkov urobí i proti vôli druhej strane prejav, smerujúci k započítaniu. Pokiaľ žalovaný navrhuje viac, než uplatnil žalobca, je potrebné považovať to za vzájomný návrh avšak len po tú sumu, ktorú požaduje, aby o nej súd rozhodol, i nad časť, uplatnenú žalobou. Do sumy uplatnenej žalobou je tento prejav žalovaného procesnou obranou proti návrhu žalobcu a súd je povinný sa s touto obranou vysporiadať. Nemôže svoje rozhodnutie odôvodniť tým, že žalovanému nič nebráni, aby si tento nárok uplatnil v samostatnom konaní. Vylúčiť na samostatné konanie je možné iba pohľadávku žalovaného nad nárok uplatnený žalobou.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzáíjomné pohľadávky, kjtorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorí z účastníkov urobí voči druhému prejav, smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, ak sa stretnú pohľadávky, spôsobilé na započítanie.

Preto bolo povinnosťou súdu I. stupňa preskúmať nárok žalovaného (vo forme procesnej obrany) a vykonať ohľadom neho dokazovanie a to bez ohľadu na to, či ide o nárok fiktívny, alebo nie. Súd I. stupňa teda preskúma nárok uplatnený žalovaným vo forme procesnej obrany proti nároku uplatnenom žalobcom. Žalobca však musí v tomto smere uniesť dôkazné bremeno, musí preukázať existenciu nároku a v tomto smere produkovať dôkazy s tým, že ak navrhnutými dôkazmi nepreukáže existenciu ním tvrdeného nároku, procesným dôsledkom bude pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Po vykonaní dokazovania v naznačenom smere môže podľa názoru Krajského súdu v Košiciach rozhodnúť o nároku, uplatnenom žalobcom.

Žalovaný však nemôže dôkazné bremeno presúvať v tomto smere na žalobcu, predovšetkým on musí preukázať existenciu nároku a v tomto smere produkovať dôkazy s tým, že ak navrhnutými dôkazmi nepreukáže existenciu ním tvrdeného nároku, procesným dôsledkom pre neho bude nepriaznivé rozhodnutie vo veci.

Súd v intenciách rozhodnutia KS v Košiciach vykonal dokazovanie vo vyššie naznačenom smere s tým, že súd vo veci opätovne nariadil pojednávanie, ktorého pojednávania sa žalovaný opakovane nezúčastnil, dokonca bola vypovedaná aj plná moc právnej zástupkyni JUDr. Martine Vnenčákovej, ktorá zastupovala spoločnosť Thermostav s. r. o. Rožňava a po zmene označenia obchodného mena na TAMBORA s. r. o., konateľom ktorej spoločnosti sa stal Kristián Lengyel, nebola novým konateľom spoločnosti splnomocnená k zatupovaniu. Takto žalovaný nepreukázal existenciu svojho nároku, ani neprodukoval žiadne dôkazy na existenciu ním tvrdeného nároku, čím neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere.

Žalobca na pojednávaní naďalej trval na podanej žalobe voči žalovanému z dôvodov, ktoré doposiaľ uviedol vo svojich písomných podaniach a stanoviskách. Na doplnenie uviedol, že predchodca žalovaného, pokiaľ žiadal o započítanie časti pohľadávky, mal zrejme na mysli reklamačné konanie, s poukazom na ustanovenie / , čo však vzhľadom na to, že uplynula lehota na reklamáciu, nebolo možné riešiť. Tiež poukázal v súvislosti s ustanovením / na to, že nie je možné obísť reklamačné konanie, a len v prípade úspešnosti reklamačného konania, by bolo možné započítať si spornú pohľadávku. Naďalej tvrdil, že ani reklamácia by nebola úspešná zo strany žalovaného, keďže tovar, ktorý mu bol dodaný, bol riadne prevzatý, o čom svedčia písomné doklady a len na základe dodaného tovaru, bola realizovaná aj fakturácia a preto poprel, že by mohlo dôjsť k nadfakturácii, ako to uviedol predchodca žalovaného. S poukazom na spornú pohľadávku nie je možné ju započítať, a to aj s poukazom na to, že nie je ani splatná. Žalovaný žiadne vady tovaru nereklamoval a uhradil celkovú kúpnu cenu tovaru. S prihliadnutím na doteraz vykonané dôkazy navrhol žalobe opätovne vyhovieť s tým, že si uplatnil aj trovy konania v celkovej výške 7 138,84 Eur tak, ako boli vyčíslené doposiaľ.

Súd vo veci opätovne vykonal dokazovanie okrem výsluchu žalobcu, dôkaznými listinami, ktoré sú súčasťou spisu - neuhradenými faktúrami číslo 100106 na sumu 66 908,61 Eur, splatnou dňa 7. 5. 2010, faktúrou č. 100137 na sumu 3 524,08 Eur, splatnou dňa 27. 5. 2010 a faktúrou č. 100147 na sumu 10 414,62 Eur, splatnou dňa 1. 6. 2010, objednávkou zo dňa 1. 3. 2010, objednávkou zo dňa 29. 4. 2010, súpisom vykonaných prác zo dňa 30. 3. 2010, 30. 4. 2010 a 14. 5. 2010, výpisom z účtu, vedeného v Slovenskej sporiteľni a. s. zo dňa 15. 7. 2010, znaleckým posudkom č. 21/2010 Ing. Tomáša Vargu zo dňa 21. 12. 2010 č. 22/2010 zo dňa 14. 1. 2011, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú súčasťou spisu.

V zmysle

(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.

(2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.

(3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.

Vychádzajúc z a 359

Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa / ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 10 % vyššie, než je základná úroková sadzba NBS, uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho pol roka, v ktorom došlo k omeškaniu. Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho polroka sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa / od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške, ustanovenej zákonom, alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka, v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie, než prípustné podľa zákona, alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššej prípustnej výške.

Súd po oboznámení sa s dôkaznými listinami a doteraz vykonanými úkonmi, okrem iného poukazuje aj na vydaný platobný rozkaz vo veci, dňa 28. 9. 2010 pod sp. zn. , na základe ktorého zaviazal žalovaného zaplatením sumy 60 847,31 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy a zároveň ho zaviazal zaplatením trov konania žalobcovi a to zaplateného súdneho poplatku vo výške 3 650,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 1 316,76 Eur. Proti platobnému rozkazu žalovaný podal odpor, v ktorom odpore uviedol, že fakturované množstvo dodanej betónovej výstuže spoločnosťou REMPKO s. r. o. pre akciu SO 051 - objekt úpravy a chladenia vody, SSM Strážske prevyšovalo skutočne použité množstvo betónovej výstuže na stavbe. Vo svojom odpore žalovaný uviedol, že žalobca svoju chybu uznal a následne vystavil dobropis pod číslom 100405 na sumu 26 412,89 Eur, k faktúre č. 100405, ktorá faktúra už bola žalovaným uhradená. Predmetný dobropis sa započítal ako ďalšia čiastková úhrada faktúry č. 100106 v celkovej hodnote 66 908,61 Eur, ktorá faktúra bola predmetom platobného rozkazu. Zároveň žalovaný poukázal na to, že medzi ním a žalobcom prebiehajú rokovania, predmetom ktorých je kontrola dodaného množstva betónovej výstuže spoločnosťou REMPKO s. r. o. na všetkých stavbách, na ktorých so spoločnosťou THERMOSTAV s. r. o. spolupracovali.

Žalovaný k podanému odporu uviedol, že pri kontrole faktúry z inej stavby sa zistilo, že došlo ku chybe pri vystavení faktúry a žalobca omylom vyfakturoval žalovanému vyššiu sumu. Žalobca následne na chybne vyfakturovanú sumu vystavil dobropis v hodnote 26 412,89 Eur. Poprel však pravdivosť tvrdenia žalovaného, že prebiehajú kontroly aj na iných stavbách a že výsledkom rokovaní medzi žalobcom a žalovaným má byť vystavenie ďalších dobropisov, ktorých výška pokryje záväzky žalovaného. Predmetné tvrdenie žalovaného žalobca považoval za vyslovene účelové a ničím nepodložené, s cieľom oddialiť vydanie rozhodnutia vo veci a tým oddialiť povinnosť žalovaného uhradiť žalobcovi cenu diela. V súvislosti s chybne vyfakturovanou sumou vo výške 26 412,89 Eur žalobca vystavil dobropis, ktorý bol splatný dňa 25. 10. 2010 a k termínu splatnosti dobropisu započítal sumu 26 412,89 Eur splatnou dňa 7. 5. 2010 a to faktúrou č. 100106 na sumu 66 908,61 Eur. Z faktúry č. 100106 tak ostala neuhradená suma 20 495,72 Eur, keď žalovaný už pred podaním žaloby uhradil zo spornej faktúry sumu 20 000,- Eur. Žalovaný poprel, že by došlo k vystaveniu ďalších chybných faktúr, keďže žiadne ďalšie chyby pri vystavení faktúr neboli zistené a preto neboli vystavené ani ďalšie dobropisy. Keďže po podaní žaloby došlo k čiastočnej úhrade žalobcovej pohľadávky a to v sume 26 412,89 Eur, žalobca návrh na začatie konania zobral čiastočne späť a to v časti o zaplatenie istiny vo výške 26 412,89 Eur s tým, že zostala neuhradená suma 34 434,42 Eur, z ktorej sumy zo strany žalovaného došlo k plneniu v ďalšej čiastke t. j. 4 988,39 Eur a preto aj v tejto časti došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, keď zostala sporná suma 29 446,03 Eur istiny.

Vykonaním dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania na základe zmluvy o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal vykonať určité dielo v prospech objednávateľa t. j. žalovaného, ktorý sa zaviazal zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Zo strany žalobcu, ako to bolo preukázané v predmetnom konaní, došlo k vykonaniu diela, v zmysle uzavretej zmluvy so žalovaným, ktoré dielo bolo žalovaným riadne prevzaté a boli vystavené faktúry, ktoré boli žalovanému doručené. Napriek tomu, že žalovaný nenamietal cenu diela tak, ako bola vyčíslená a následne vyfakturovaná žalobcom, z jeho strany nedošlo k celkovej úhrade vystavených faktúr, resp. došlo len k čiastočnej úhrade faktúry s tým, že žalovaný v priebehu konania na svoju obranu vzniesol námietku započítania pohľadávky, podľa jeho názoru spôsobilej na započítanie, ktorá výška predstavovala nadfakturáciu za vykonané práce a materiál na iných stavbách. Súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia predmetný právny vzťah hodnotil v súlade s ustanovením a nasl. a v súvislosti so započítaním pohľadávky poukazuje na tú skutočnosť, že započítacia námietka žalovaného je voči žalobcovi neopodstatnená z dôvodu, že sa jedná o pohľadávku, ktorá nie je spôsobilá na započítanie a preto, že doposiaľ je sporná výška pohľadávky, tým pohľadávka nie je ani splatná (zročná) a preto pohľadávka, ktorá nie je splatná, nemožno ju postihnúť ani výkonom rozhodnutia. Zo započítacieho prejavu, resp. jeho obsahu nie je zrejmé, ktorá pohľadávka, alebo viaceré pohľadávky sa uplatňujú na započítanie a ktoré v akej výške. Preto súd započítaciu námietku zo strany žalovaného posudzoval ako nespôsobilú na započítanie. S poukazom na skutočnosť, že zo strany žalovaného nedošlo k zaplateniu ceny za vykonanie diela, a to ani dodatočne v celom rozsahu, čo v konečnom dôsledku žalovaný ani nespochybnil, na svoju obranu vzniesol len námietku započítania, súd žalobu žalobcu preto považoval za dôvodnú a opodstatnenú. Pokiaľ by zo strany žalovaného bolo preukázané, že sa jedná o spôsobilú pohľadávku na započítanie, súd by jeho započítaciu námietku považoval za dôvodnú, ale v danom prípade tomu tak nebolo. Doposiaľ, ako je aj vyššie uvedené, je sporná výška pohľadávky, a preto je potrebné nesporne preukázať, či skutočne došlo k nadfakturácii, ktorých faktúr a stavieb sa nadfakturácia týka. Podľa vyjadrenia žalovaného sa má jednať o nadfakturáciu iných stavieb, nie tých, ktoré sú predmetom tohto konania, resp. nie sporných faktúr v tomto konaní. Aj s poukazom na túto skutočnosť nie je v kompetencii súdu, aby vykonával dokazovanie nad rámec a to stavieb, ktorých sa sporné faktúry netýkajú.

Z vyššie uvedených dôvodov s poukazom aj na vyššie citované ustanovenia, súd žalobe vyhovel a odmietol nárok žalovaného na započítanie jeho pohľadávky s tým, že pohľadávka žalovaného nie je riadne preukázaná a tým nie je spôsobilá na započítanie. Žalovaný doposiaľ nepreukázal existenciu a oprávnenosť svojej pohľadávky, a preto súd na jeho námietku započítania neprihliadol. Naopak, žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje nespornú a žalovaným uznanú a nespochybňovanú pohľadávku, kým žalovaný riadne nepreukázal nielen oprávnenosť a výšku svojej pohľadávky, ale ani samotnú existenciu a jej právny dôvod a to aj napriek tomu, že súd mu poskytol dostatočnú možnosť na preukázanie oprávnenosti jeho pohľadávky, keď doposiaľ v podstate celé konanie a dokazovanie sa týkalo hlavne pohľadávky žalovaného, keďže nárok žalobcu, ako je aj vyššie uvedené, nie je sporný. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, keď žalobe žalobcu vyhovel v celom rozsahu a žalovaného zaviazal zaplatením žalovanej sumy, ako je vyššie uvedené.

Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie / , keď súd priznal úspešnému účastníkovi t. j. žalobcovi z priznanej hodnoty sporu t. j. 29 446, Eur trovy konania vo výške ním uplatnenej, ktoré pozostávajú z nevráteného súdneho poplatku v sume 1 767,- Eur a trov právneho zastúpenia za 9 úkonov právnej služby vo výške 5 371,84 Eur, vyčíslené nasledovne :

- v zmysle ustanovenia / a / Vyhlášky č. :

a/ Odmena vo výške 4 565,16 Eur,

- 8 úkonov právnej služby po 453,14 Eur, spolu 3625,12 Eur + 725,02 Eur (20 % DPH)

- 1 úkon právnej služby po 113,29 Eur (453,14 - 1/4) Eur, + 22,66 Eur (20 % DPH)

- 4 x režijný paušál vo výške 7,21 Eur, spolu 28,84 Eur + 5,77 Eur (20 % DPH)

- 5 x režijný paušál vo výške 7,41 Eur, spolu 37,05 Eur + 7,41 Eur (20 % DPH)

Úkony právnej služby:

1. prevzatie a príprava zastúpenia

2. podanie žaloby

3. vyjadrenie k odporu zo dňa 15,. 11. 2010

4. účasť na pojednávaní dňa 30. 11. 2010

5. účasť na pojednávaní dňa 27. 1. 2011

6. účasť na pojednávaní dňa 8. 2. 2011

7. účasť na pojednávaní dňa 31. 3. 2011

8. účasť na pojednávaní dňa 28. 4. 2011

9. účasť na pojednávaní (vyhlásenie rozsudku) dňa 18. 5. 2011

b/ Náhrada za stratu času vo výške 531,14 Eur (v zmysle / Vyhl. č. ):

1/ Za čas strávený cestou na pojednávanie dňa 30. 11. 2010 a späť za každú aj začatú polhodinu náhrada vo výške 12,02 Eur (1/60 výpočtového základu)

- cesta Košice - Rožňava - 1 hodina 10 minút

- celkovo 3 polhodín t. j. 3 x 12,02 Eur - spolu 36,06 Eur

- cesta Rožňava - Košice - 1 hodina 15 minút

- celkovo 3 polhodiny t. j. 3 x 12,02 Eur - spolu 36,06 Eur

Spolu za deň 30. 11. 2010 = 72,12 Eur

2/ Za čas strávený cestou na pojednávanie a späť za každú aj začatú polhodinu náhrada vo výške 12,35 Eur (1/60 výpočtového základu) v dňoch 27. 1. 2011, 8. 2. 2011, 31. 3. 2011, 28. 4. 2011 a 18. 5. 2011

- cesta Košice - Rožňava - 1 hodina 10 minút

- celkove 3 polhodiny t. j. 3 x 12,35 Eur - spolu 37,05 Eur

- cesta Rožňava - Košice - 1 hodina 10 minút

- celkovo 3 polhodiny t,. j. 3 x 12,35 Eur - spolu 37,05 Eur

Náhrada za 1 deň (cesta na jedno pojednávanie): 74,10 Eur

Za dni 27. 1. 2011, 31. 3. 2011, 28. 4. 2011 a 18. 5. 2011, spolu 74,10 Eur x 5 t. j. 370,50 Eur

Spolu náhrada za stratu času : 442,62 Eur + 88,52 Eur (20 % DPH)

c/ Náhrada cestovného vo výške 275,54 Eur (v zmysle Vyhlášky č. )

Použité osobné motorové vozidlo Fabia Combi, EVČ: KE 485 DR

cesta Košice - Rožňava - 72 km

cesta Rožňava - Košice - 72 km

Ubehnuté kilometre 144 km x 0,183 Eur - 26,35 Eur

Spotrebované pohonné hmoty : cena za liter : 1,38 Eur

Priemerná spotreba 6,01 l/100 km

Spotrebované pohonné hmoty 8,64 l x 1,38 Eur = 11,92 Eur

Spolu za cestu na jedno pojednávanie: 38,27 Eur

Za dni 30. 11. 2010, 27. 1. 2011, 8. 2. 2011, 31. 3. 2011, 28. 4. 2011 a 18. 5. 2011, spolu 38,27 Eur x 6 t. j. 229,62 Eur.

Celkovo 229,62 Eur + 45,92 Eur (20 % DPH) t. j. 275,54 Eur.

Celkové trovy konania vrátane nevrátenej časti súdneho poplatku vo výške 1 767,- Eur, takto predstavujú sumu 7 138,84 Eur.

Podľa / žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Výrok o vrátení súdneho preplatku sa opiera o ustanovenie /, / o súdnych poplatkoch v znení noviel.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné v lehote 15 dní od doručenia písomného vyhotovenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (/ ), uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba odvolacími dôvodmi uvedenými v / Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. Ak v horeuvedenej lehote účastníci konania nepodajú odvolanie proti rozhodnutiu, rozhodnutie nadobudne právoplatnosť a po uplynutí lehoty uvedenej vo výroku rozhodnutia sa stane vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.