Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4P-349-2011.pdf
PDF · 83.77 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/349/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v rodinnej veci navrhovateľa O. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. č. XXX, proti odporcom 1/ Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. č. XXX, 2/ H. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. O. č. XXX, v konaní o určenie výživného na plnoleté dieťa takto
rozhodol:
I. Odporca v 1. rade Y. Y., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľovi O. Y., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 26 eur, počnúc dňom 16.12.2011, ktoré výživné je povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
II. Odporkyňa v 2. rade H. Y., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á prispievať na výživu navrhovateľovi O. Y., nar. XX.XX.XXXX mesačne sumou 26 eur, počnúc dňom 16.12.2011, ktoré výživné je povinná uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľa.
III. Dlžné výživné za obdobie do 16.12.2011 do 29.02.2012 vo výške 65 eur je odporca v 1. rade Y. Y., nar. XX.XX.XXXX povinný uhradiť navrhovateľovi O. Y., nar. XX.XX.XXXX v termíne do 30.05.2012, pod hrozbou výkonu rozhodnutia.
IV. Dlžné výživné za obdobie do 16.12.2011 do 29.02.2012 vo výške 65 eur je odporkyňa v 2. rade H. Y., nar. XX.XX.XXXX povinná uhradiť navrhovateľovi O. Y., nar. XX.XX.XXXX v termíne do 30.05.2012, pod hrozbou výkonu rozhodnutia.
V. Žiadnemu z účastníkov súd nepriznáva náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.12.2011 domáhal, aby súd zaviazal odporcu v 1. rade prispievať na jeho výživu sumou po 5 eur mesačne a odporkyňu v 2. rade sumou 25 eur mesačne vždy 15-tého dňa v mesiaci počnúc dňom podania návrhu na súd.
Svoj návrh odôvodnil tým, že je študentom 3. ročníka bakalárskeho štúdia Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach, odbor ochrana osôb a majetku. Nie je nikde v pracovnom pomere a nemá žiaden vedľajší príjem. Nežije v spoločnej domácnosti s rodičmi z dôvodu negatívneho spolunažívania. Návrh podáva z dôvodu priznania sociálneho štipendia. Jeho otec, odporca v 1. rade je invalidný dôchodca a jeho dôchodok je vo výške 334 eur. Matka, odporkyňa v 2. rade je dôchodkyňa a jej dôchodok je vo výške 358 eur. Výdavky u odporcov predstavujú výdaje na inkaso vo výške 180 eur, výdavky na lieky odporcu v 1. rade 40 eur, výdavky na vedenie domácnosti vo výške 50 eur, výdavky na oblečenie, obuv vo výške cca 40 eur mesačne a ostatné výdaje vo výške 30 eur. Výdavky navrhovateľa na štúdium predstavujú: ubytovanie 50 eur, mesačné cestovné cca 35 eur, mesačný lístok MHD 10 eur, stravné cca 160 eur mesačne, študijné materiály za semester cca 50 eur, oblečenie, obuv a ostatné náklady cca 34 eur mesačne.
Súd poučil účastníkov o ich procesných právach a povinnostiach a nariadil pojednávanie. Na pojednávanie sa účastníci konania nedostavili, predvolanie na pojednávanie mali riadne a včas vykázané, svoju neúčasť na pojednávaní písomne ospravedlnili, a preto súd pojednával v ich neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom na začatie konania, potvrdením o návšteve školy, potvrdením o priznaní sociálneho štipendia, príjme odporcov - rozhodnutím Sociálnej poisťovne - ústredie o výške poberaných dôchodkove, a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav.
Navrhovateľ je študentom denného štúdia a to 3. ročníka bakalárskeho štúdia Vysokej školy bezpečnostného manažérstva v Košiciach, odbor Ochrana osôb a majetku. Nie je v žiadnom pracovnom pomere a nemá žiaden príjem. Nebýva v spoločnej domácnosti s rodičmi. Výdaje na štúdium sú spojené s výdajmi na ubytovanie vo výške 50 eur mesačne, cestovné náklady 35 eur, MHD v Košiciach 10 eur a stravné mesačne cca 160 eur. Ďalej sú to výdaje na študijné knihy, skriptá vo výške cca 50 eur za semester ako aj výdaje na ošatenie. a preto si požiadal o priznanie sociálneho štipendia.
Tieto výdaje je problém pokryť, keďže rodičia sú dôchodcovia.
Mesačný príjem odporcu v 1. rade z titulu poberaného invalidného dôchodku je 334 eur a odporkyne v 2. rade tiež z titulu poberaného dôchodku vo výške 358 eur mesačne.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy,
ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zák. o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Táto schopnosť závisí od toho, kedy sa dieťa stáva spôsobilým uhrádzať svoje odôvodnené potreby z odmeny za vlastnú prácu takej povahy, ktorá zodpovedá jeho fyzickým a duševným predpokladom a potrebám spoločnosti. Povinnosť rodiča vyživovať dieťa, ktoré študuje a pripravuje sa na svoje budúce povolanie, trvá do času, kým dieťa neukončí štúdium. Myslí sa tým základné, stredoškolské, bakalárske alebo magisterské denné štúdium. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom nie je časovo obmedzená. Môže však byť podmienená určitými skutočnosťami, ktoré majú za následok jej zánik.
Zákon o rodine v § 62 ods. 1 definuje vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom ako ich zákonnú povinnosť, ktorá trvá dovtedy, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Navrhovateľ síce dosiahol plnoletosť, ale stále sa pripravuje na svoje povolanie vysokoškolským štúdiom. Ako študent nemá žiaden príjem, ani nie je zatiaľ schopný sa sám živiť, teda je nezaopatreným dieťaťom v zmysle osobitného predpisu, preto sa na neho vzťahujú uvedené ustanovenia Zákona o rodine. Odporcovia sú teda povinní prispievať navrhovateľovi výživným.
Pri určení výšky výživného postupoval súd v súlade s citovaným § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j. prihliadal tak na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinných. Vzhľadom na skutočnosť, že ide o určenie výživného pre plnoleté dieťa, takéto konanie je možné začať len na návrh.
Deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Navrhovateľ je študentom vysokej školy, je nezaopatreným dieťaťom nemá príjem, nemá z čoho pokryť svoje náklady, keďže so štúdiom sú spojené značné výdavky, ako najmä náklady na študijné pomôcky, ubytovanie, cestovné a ďalšie bežné výdavky, ako sú výdavky na ošatenie, stravu a pod.
Navrhovateľom navrhovaný rozsah výživného podľa názoru súdu nezodpovedá ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine, podľa ktorého každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Sám navrhovateľ v návrhu vyčíslil svoje náklady na štúdium sumou cca 339 eur mesačne, v návrhu tvrdí, že nemá žiaden príjem, avšak navrhuje určiť výšku výživného svojím rodičom len v sume po 5 a 25 eur mesačne čo je spolu u oboch 30 eur, táto suma nepokryje ani desatinu jeho mesačných nákladov, ktoré uviedol súdu.
Za primeranú výšku výživného, po zohľadnení nákladov na bývanie a chod domácnosti a skutočnosti, že odporcovia sú dôchodcovia , považuje súd zo strany odporcu v 1. rade - otca, ktorý je invalidným dôchodcom sumu 26 eur mesačne a zo strany odporkyne v 2. rade - matky, ktorá je starobnou dôchodkyňou sumu taktiež vo výške 26 eur mesačne, čo je minimálna výška výživného v zmysle Zákona o rodine.
Podľa názoru súdu je v schopnostiach a možnostiach odporcov vzhľadom na ich príjem platiť navrhovateľovi výživne, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Dlžné výživné za obdobie od 16.01.2011 do 29.02.2012 súd uložil odporcom uhradiť v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku v termíne do 30.05.2012.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko navrhovateľka ako úspešný účastník by mala právo na náhradu trov konania ale žiadne trovy jej nevznikli a ani si žiadne trovy neuplatnila, preto súd žiadnemu z účastníkov náhradu trov konanie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
3. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.