Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/178/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného A. E. na hlavnom pojednávaní dňa 7.3.2012 takto

rozhodol:

Obžalovaný A. E., narodený XX.X.XXXX v Bojniciach, okres Prievidza, trvale bytom D., Z. č. XXX/XX, prechodne bytom D., L. č. X/XX,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojich detí a rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. -20 zo dňa 19.9.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.10.2006, bol zaviazaný s účinnosťou od 1.10.2006, prispievať na výživu svojich synov mal. A. E., narodeného X.X.XXXX, sumou 73,03 eur (2.200,- Sk) a mal. G. E., narodeného X.XX.XXXX, sumou 59,75 eur (1.800,- Sk) mesačne vopred najneskôr do 5-teho dňa v mesiaci k rukám matky N. E., tejto povinnosti sa v Prievidzi, ako aj všade tam, kde sa zdržiaval a v mieste trvalého bydliska oprávnených osôb v období od 21.11.2010 doposiaľ úmyselne vyhýbal tým, že v čase, keď nebol zamestnaný, sa nezaevidoval ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a v čase od 30.3.2011, keď je zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti Farma SPP, s.r.o., Koš, vyživovaciu povinnosť si u zamestnávateľa nenahlásil a sám si ju dobrovoľne neplnil, čím zostal dlhovať za obdobie od 21.11.2010 do 7.3.2012 oprávnenej N. E. na nezaplatenom výživnom sumu 424,48 eur, pričom časť zameškaného výživného spolu v sume 1.700,- eur uhradil, pričom trestným rozkazom Okresného súdu v Prievidzi č. zo dňa 15.10.2010, právoplatným dňa 30.11.2010, bol odsúdený pre trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno c) k trestu odňatia slobody v trvaní pätnásť mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní osemnásť mesiacov,

t e d a :

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného a čin spáchal, hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch za taký čin odsúdený,

č í m s p á c h a l :

prečin zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno c) a za to sa o d s u d z u j e :

Podľa k trestu odňatia slobody v trvaní 14 (štrnásť) mesiacov nepodmienečne.

Podľa písmeno a) sa na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného A. E. (ďalej len obžalovaný), svedka - poškodenú N. E. (ďalej len poškodenú), oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že je pravdou, že mal určenú vyživovaciu povinnosť na svojich dvoch synov, tejto vyživovacej povinnosti si je vedomý, túto si od 21.11.2010 neplnil. V rozhodnom období bol bez pracovného pomeru, nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, ani v čase hlavného pojednávania nebol evidovaný na úrade, nevidí ani zmysel takejto evidencie, vždy si hľadal prácu sám. Býva u svojej matky. Pracoval asi polroka v Prahe, pracoval tam od júna 2011 do 20.12.2011, pracoval tam ako montážnik na dohodu, prvú výplatu dostal podľa neho až v októbri 2011, mal príjem 15.000 až 17.000 Kč, v marci tohto roku by sa do tejto práce mal vrátiť. Pracoval ako brigádnik i na farme v Koši, tiež tam pracoval ako montážnik, tam mal príjem asi 150 eur, presné mesiace, kedy tam pracoval, sa nevedel vyjadriť, bolo to asi 6 mesiacov. Nepoberal v rozhodnom období žiadne nemocenské dávky. Nevlastní žiaden majetok. Oprávnenej zaslal na výživné v mesiaci október 500 eur, v novembri 400 eur, decembri 200 eur a dňa 17.2.2012 300 eur. Prispieval na oblečenie synom, kúpil im zimné bundy, topánky, kopačky, školské potreby, bolo to v 11-12 mesiaci roku 2011, spolu v sume 600 eur. Na hlavnom pojednávaní upravil svoju výpoveď, keď vypovedal, že na výživné zaslal poškodenej dňa 24.8.2011 sumu 500 eur, 27.10.2011 jej zaslal 300 eur, dňa 29.2.2012 jej zaslal 300 eur a dňa 7.3.2012 jej dal 300 eur, na to však nemá písomné potvrdenie, k predchádzajúcim sumám i predložil písomné doklady, s ktorými sa súd oboznámil č.l. 94-95. Dlžné výživné je podľa neho uhradené. Vo vyplatenej sume ku dňu hlavného pojednávania by malo byť i výživné za mesiac marec 2012 v sume 132,78 eur. Pred pojednávaním sa rozprával s matkou detí i ona považuje výživné vraj za uhradené. S deťmi sa pravidelne stretáva, navštevuje ich.

Poškodená vypovedala, že obžalovaný si na synov neplnil vyživovaciu povinnosť od 21.11.2010. Uhradil výživné v septembri alebo októbri 2011 - 500 eur, na hlavnom pojednávaní dňa 7.3.2012 upresnila, že to bolo 24.8.2011, dňa 27.10.2011 jej vyplatil 300 eur, 29.2.2012 jej vyplatil 300 eur. Nie je pravdou, že by v deň pojednávania, t.j.7.3.2012 dostala od obžalovaného výživné v sume 370 eur. Obžalovaný jej sľúbil, že zvyšnú sumu zameškaného výživného jej doplatí do konca týždňa. Nedostala ani iné žiadne napr. drobné sumy. Kúpil obžalovaný synom oblečenie - bundy, topánky, mohlo to byť v sume výživného vo výške 600 eur. Ona v decembri a v januári pracovala v zahraničí, vo Švajčiarsku, nemal kto za ňu prebrať výživné, a tak v tom období ani nemohol za ňu prevziať výživné, ako vypovedal obžalovaný, ona od obžalovaného vtedy nedostala výživné. Vyplácaných 200 eur obžalovaným nebolo výživné, ale bol to splatený dlh peňazí, ktoré požičala obžalovanému v lete.

Súd sa oboznámil so zabezpečenými listinnými dôkazmi rozsudkom sp. zn. č.l. 12-13, z ktorého vyplývajú sumy uloženého výživného tak, ako je to uvedené v skutkovej vete rozsudku, rodnými listami maloletých synov č.l. 14-15, ktoré potvrdzujú, že otcom oboch detí je obžalovaný, potvrdeniami o návšteve školy oboch synov č.l. 16, listinnými dôkazmi č.l. 21-25, Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol zamestnaný v spoločnosti Farma SPP, s.r.o., od 30.3.2011, nebol poberateľom žiadnych nemocenských a dôchodkových dávok, správou č.l. 27, o tom, že obžalovaný nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, č.l. 25-36 o neaktívnom živnostenskom liste obžalovaného, správou spoločnosti Farma SPP, s.r.o., Koš, že obžalovaný u nich pracoval na dohodu o pracovnej činnosti, trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. zn. č.l. 17-20, pripojeným spisom Okresného súdu Prievidza sp. zn. , z ktorého vyplýva, že obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa , písmeno c) a bol mu uložený trest odňatia slobody v trvaní 15 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov, trestný rozkaz obžalovaný prevzal 20.11.2010 a trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2010.

Štát má záujem na riadnej výchove maloletých nezaopatrených detí. Neoddeliteľná súčasť pre riadnu výchovu a výživu takých osôb je i predpoklad dostatku finančných prostriedkov na zabezpečenie výchovy. Obžalovaný záujem spoločnosti na výchove a výžive nezaopatrených osôb svojim konaním porušil.

Súd sa oboznámil so správami charakterizujúcimi osobu obžalovaného. Obžalovaný nebol postihnutý v priestupkovom konaní - správa č.l.36,33, v mieste bydliska, ako to vyplynulo zo správy o povesti a správy mestskej polície, sú o ňom známe len evidenčné údaje - správa č.l.30-31. Obžalovaný, ako to vyplýva z listinných dôkazov - odpisu registra trestov, bol v posledných 10-tich rokoch jedenkrát súdne trestaný, vyššie uvedeným trestným rozkazom Okresného súdu Prievidza sp. .

Pri ukladaní trestu súd zohľadnil účel trestu vyplývajúci z , zohľadniac okolnosti spáchania skutku, jeho následky, u obžalovaného nevzhliadol žiadnu priťažujúcu okolnosť, ani žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zohľadniac osobu obvineného, jeho doterajší spôsob života, možnosť jeho nápravy, resp. ostatné skutočnosti významné a určujúce pri určovaní druhu a výmery trestu, v neposlednom rade i povinnosť rešpektovať ustanovenie - o nemožnosti použiť ustanovenie odseku 1 tohto paragrafu o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody v prípade, že odsudzuje páchateľa za skutok, ktorý spáchal v čase plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia a dospel k záveru, že na ochranu spoločnosti, morálne odsúdenie konania obžalovaného, no predovšetkým i na jeho prevýchovu, bude dostatočný i primeraný trest odňatia slobody pri spodnej hranici trestnej sadzby - trest odňatia slobody v trvaní 14 mesiacov nepodmienečne, so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaný nebol pred spáchaním trestného činu v posledných 10-tich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody. Pre uloženie iného napr. niektorého z alternatívnych trestov súd bol názoru, že nemá splnené zákonné podmienky, no predovšetkým iný trest by, podľa názoru súdu, neplnil účel trestu z pohľadu tak generálnej, no predovšetkým individuálnej prevencie, obžalovaný napriek tomu, že prevzal rozhodnutie

- odsudzujúci trestný rozkaz, v ktorom mu bolo pohrozené trestom odňatia slobody, keď mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, naďalej sa dopúšťal trestnej činnosti, naďalej pokračoval v neplnení si svojej vyživovacej povinnosti. Takto uložený trest považoval súd za zákonný, dôvodný a primeraný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.