Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Uznesenie_19C-74-2023.pdf
PDF · 72.69 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/74/2023
Uznesenie
4
Okresný súd Prešov v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X, XXX XX C., zastúpená: D. E. F. G., C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX, XXX XX C., proti žalovanej: H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX F., o vydanie zabezpečovacieho opatrenia, takto
rozhodol:
2
I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a .
II. Náhradu trov konania stranám sporu n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
3
1. Žalobkyňa dňa 17.10.2023 doručila súdu návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý odôvodnila tým, že dňa 25.01.2023 uzavrela so žalovanou zmluvu o pôžičke, predmetom ktorej bolo požičanie peňažnej sumy vo výške 16.000,- eur. Žalovaná svoju požiadavku zdôvodňovala tým, že súrne potrebuje peniaze v akejkoľvek výške s tým, že dlžnú sumu vráti do dvoch týždňov od požičania (svedkom bola D. G., sestra žalobkyne, ktorá bola osobne pri tom ako žalovaná prišla požiadať o požičanie peňazí a rovnako bola osobne pri odovzdávaní peňazí). Žalobkyňa na základe dlhoročného priateľského vzťahu so žalovanou a jej synom, ktorý bol kolegom žalobkyne (obdobným spôsobom niekoľkokrát požičala peniaze aj jej synovi, ktoré jej boli vždy vrátené), nemala pochybnosti o tom a preto poskytla žalovanej finančnú hotovosť zo svojich úspor v sume 16.000,- eur bez tohto, aby skúmala, na aké účely žalovaná finančné prostriedky použije. Po uplynutí lehoty na vrátenie požičanej sumy žalobkyňa telefonicky kontaktovala žalovanú s tým, že peniaze má vrátiť. Žalovaná v každom telefonáte ubezpečovala žalobkyňu o tom, že peniaze budú zajtra, resp. do budúceho týždňa vrátené. Neskôr žalobkyňa kontaktovala žalovanú aj prostredníctvom SMS správ, vždy s podobným obsahom, že peniaze potrebuje vrátiť. Na tieto SMS správy jej žalovaná odpisovala spôsobom, že peniaze budú večer, resp. zajtra, resp. v krátkom čase. Na základe uvedeného žalobkyňa stratila dôveru k žalovanej a rozhodla
sa vzniknutú situáciu riešiť prostredníctvom súdnej cesty. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní platobným rozkazom sp. zn. 27Up/1495/2023 zo dňa 26.09.2023 rozhodol, že žalovaná H. I. je povinná zaplatiť žalobkyni A. B., J. G. z titulu pôžičky istinu v sume 16.000,- eur, úrok z omeškania 9,50 % ročne zo sumy 16.000,- eur od 09.02.2023 a zároveň je povinná nahradiť trovy konania vo výške 480,- eur a to všetko do 15 dní od doručenia platobného rozkazu, alebo v tej istej lehote podať odpor. Vzhľadom na to, že žalobkyni nie je známa finančná situácia žalovanej ani vlastníctvo hnuteľného majetku, avšak z voľne dostupných zdrojov má žalobkyňa vedomosť, že žalovaná disponuje nehnuteľným majetkom, a pretože existuje obava, že žalovaná môže obštrukčne scudzovať svoj nehnuteľný majetok na tretie osoby, alebo bude zaťažená, aby sa tak vyhla povinnosti vyplývajúcej z platobného rozkazu sp. zn. 27Up/1495/20233 zo dňa 26.09.2023, podáva žalobkyňa návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 343 CSP na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v katastrálnom území F., obec Ľubotice, okres Prešov.
2. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2018 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
3. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.
4. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
5. Podľa § 344 CSP, stanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
6. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
7. Zabezpečovacie opatrenie je inštitútom civilného sporového procesu, ktorý má posilniť istotu veriteľa a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka, kde v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Rovnako jeho cieľom je zamedzenie, resp. zredukovanie možného nebezpečenstva uspokojenia pohľadávky veriteľa. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému, a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.
8. Zo zákonnej formulácie možno teda konštatovať, že pre to, aby súd mohol zriadiť zabezpečovacie opatrenie, musia byť splnené základné predpoklady a to, že je možné ho zriadiť len na návrh, existencia spôsobilého predmetu záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku a na záver existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia.
9. V danom prípade žalobkyňa v prebiehajúcom súdnom konaní preukázala, že má voči žalovanej pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, ktorá je splatná, avšak nedostatočne odôvodnila a ani nepreukázala obavu z ohrozenia prípadnej exekúcie voči žalovanej. Len samotná skutočnosť, že žalovaná si dosiaľ nesplnila svoje povinnosti zo zmluvy v celom rozsahu, neindikuje, že by žalovaná mienila v dohľadnej dobe scudzovať svoj nehnuteľný majetok, a tým sťažiť prípadnú exekúciu. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná neuhradila svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v k. ú. F., obec F., okres Prešov, vo vzťahu ku ktorým žalobkyňa navrhla zriadiť záložné právo, nie sú zaťažené zmluvným záložným právom, ako ani exekučným záložným právom. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaná od nadobudnutia rodinného domu doposiaľ nezaťažila svoje nehnuteľnosti zmluvným záložným právom, ktoré by dosiaľ bolo zapísané na liste vlastníctva, a ani žiaden exekútor nezriadil exekučné záložné právo na jej nehnuteľnosti. Súd podotýka, že ak by sa v prípade vydania exekučného titulu v tomto konaní oprávnená domáhala voči žalovanej vymoženia pohľadávky v exekúcii, exekúcia predajom nehnuteľností nie je jediným spôsobom vykonania exekúcie a s ohľadom na výšku pohľadávky s príslušenstvom v súlade so zásadou primeranosti v exekúcii (v zmysle § 61b a § 64 Exekučného poriadku) by k dražbe nehnuteľností mohlo dôjsť len za splnenia viacerých predpokladov. Princíp primeranosti sa pritom uplatňuje nielen vo vzťahu k spôsobu vykonania exekúcie, ale aj vo vzťahu k zabezpečeniu majetku povinného v exekúcii.
10. Na základe citovanej právnej úpravy a vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia dôvodný nie je a preto ho I. výrokom tohto uznesenia v celom rozsahu zamietol.
11. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13. O trovách konania súd rozhodol II. výrokom tohto uznesenia v súlade s § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa bola neúspešná, preto nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanej v tomto štádiu konania žiadne trovy konania ešte nevznikli.
Poučenie:
2
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia je vykonateľné jeho doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak (§ 332 ods. 1 CSP).