Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-148-2010.pdf
PDF · 102.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/148/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Stanislava Semanová, v právnej veci navrhovateľky: U. C., K.. XX.X.XXXX, O. F., S. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Romanom Škerlíkom, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Štefánikovo námestie 5 proti odporcovi: V. C., K.. XX.X.XXXX, O. Č. - G., S. O. XX, Č., za účasti maloletej W. C., K.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, pracovisko Gelnica, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletých deťom na čas po rozvode takto
rozhodol:
Súd manželstvo navrhovateľky a odporcu uzavreté dňa 16.01.2009, zapísané v knihe manželstiev Ministerstva vnútra SR v osobitnej matrike vo zväzku OM/63, ročník 2009, na strane 50 pod poradovým číslom 99 r o z v á d z a .
Na čas po rozvode súd z v e r u j e maloletú Sofiu do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaväzuje prispievať na výživu maloletej sumou 150 Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je povinný platiť vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky vopred.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s dcérou každú párnu sobotu v čase od 10,00 hod do 18,00 hod za prítomnosti matky v mieste bydliska maloletej.
Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 31.8.2010 domáhala rozvodu jej manželstva s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 16.1.2009 a z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa. Na čas po rozvode manželstva navrhla zveriť maloletú dcéru do jej osobnej starostlivosti a odporcu zaviazať prispievať na jej výživu výživným vo výške 300,-eur mesačne. V návrhu uviedla, že manželstvo s odporcom uzatvárali po krátkej asi polročnej známosti na základe citovej náklonnosti. Po narodení dcéry odporca prestal o ne prejavovať záujem, ponižoval ju, správal sa k nej egoisticky. V dôsledku jeho správania v júli 2009 sa spolu s dcérou vrátila k svojim rodičom. V záujme udržania manželstva sa v mesiaci august 2009 vrátila k manželovi. Zmena v odporcovom správaní nenastala. Správal sa nezodpovedne, v dôsledku čoho ich domácnosť bola odpojená od elektriny a vody. Preto sa v septembri 2009 vrátila k rodičom, kde žije doposiaľ.
Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že s odporcom sa spoznali v júli 2008. Už v auguste 2008 sa spolu s ním presťahovala do ČR, kde v januári 2009 uzavreli manželstvo. Spočiatku po uzavretí
manželstva bolo ich manželstvo dobré. Zlom nastal po narodení dcéry v máji 2009. Odporca prestal prejavovať záujme o ňu, ako aj o dcéru. Väčšinu času sa zdržiaval u svojich známych a priateľov. Okrem toho ju začal ponižovať, správal sa egoisticky, vyhrážal sa. V dôsledku jeho správania v júli 2009 odišla s dcérou k svojim rodičom na Slovensko. Odporca o tom vedel, žiadnym spôsobom sa jej v tom nesnažil zabrániť. Napriek tomu mu chcela dať ešte šancu a v záujme zachovania manželstva sa vrátila späť. V dôsledku nezodpovedného správania sa odporcu bola im v dome odpojená elektrina a voda, nešlo o nedostatok finančných prostriedkov. V tom čase oficiálny príjem odporcu predstavoval sumu cca 25 000,- Kč. Okrem toho však robil aj iné práce bez zmlúv. Keďže v správaní odporcu však nenastala žiadna zmena a preto opätovne v septembri 2009 odišla s dcérou na Slovensko. Od tejto doby nie je s odporcom v žiadnom kontakte, odporca ju ani dcéru od uvedenej doby nenavštívil, nekontaktoval sa ani telefonicky. Jej príjmom je len rodičovský príspevok. Vyživovaciu povinnosť má len k dcére Sofii. Od septembra 2011 dcéra navštevuje MŠ. Jej zdravotný stav je dobrý. S dcérou býva u rodičov.
Odporca sa na pojednávanie vo veci nedostavil. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota na prípravu na pojednávanie bola u neho zachovaná a preto podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pojednával v neprítomnosti odporcu. Odporca zaslal súdu mailovou poštou ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní a žiadal o jeho odročenie. Súd poukazuje na to, že tento mail bol zaslaný bez zaručeného elektronického podpisu. Okrem toho žiadosť o odročenie pojednávania nebola v súlade s ustanovením § 119 ods. 2 O.s.p. Ďalej súd poukazuje na to, že o vypočutie odporcu žiadal dožiadaný súd v ČR a to dožiadaním zo dňa 14.1.2011, 13.5.2011 a 4.10.2011. Uvedené dožiadania neboli dožiadaným súdom vybavené z dôvodu, že odporca buď nepreberal zásielky resp. sa k výsluchu nedostavil.
V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 18.2.2012 odporca vyjadril svoj súhlas s rozvodom manželstva s navrhovateľkou. Uviedol, že je schopný prispievať na výživu dcéry v maximálnej výške 1 000,- Kč. Jeho ročný príjem predstavuje 250 000,- až 300 000,- Kč. Má výdavky na pohonné hmoty 5 000,- Kč, splátky auta 4 500,- Kč, telefón 3 000,- Kč, záloha na zdravotné poistenie 1 670,- Kč. Ďalej platí nájomné 7 300,- Kč, zálohu na elektrinu 2 600,- Kč, internet 700,- Kč mesačne. Kvôli exekúciám musel predať všetok svoj majetok. Žije v spoločnej domácnosti s priateľkou, ktorá je nezamestnaná a nemá žiaden príjem. Priateľka má vo svojej starostlivosti 5- ročnú dcéru. Ďalej uviedol, že s dcérou Sofiou má záujem sa stretávať.
Súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav :
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 16.1.2009. Z ich manželstva pochádza jedno maloleté dieťa. Posledné spoločné bydlisko účastníkov bolo na adrese S. O. XX, Č. - G., V. - B., Č. Y.. U oboch ide o manželstvo prvé.
Účastníci konania uzavreli manželstvo po krátkej, asi polročnej známosti. Podľa vyjadrenia navrhovateľky ich manželstvo bolo vcelku harmonické až do narodenia ich dcéry. Odporca začal viac času tráviť so známymi, neprejavoval o navrhovateľku a dcéru záujem, bol nezodpovedný. V dôsledku jeho správania v júli 2009 odišla od odporcu a s dcérou sa vrátila k rodičom na Slovensko. Následne v mesiaci august, v záujme zachovania rodiny sa k odporcovi vrátila. Jeho správanie sa nezmenilo a preto v septembri 2009 opätovne opustila ich spoločnú domácnosť a od uvedenej doby nežijú spolu. K obnoveniu manželského spolužitia účastníkov už nedošlo. Navrhovateľka s dcérou žije na Slovensku u svojich rodičov. Odporca od novembra 2010 žije v spoločnej domácnosti s jeho terajšou priateľkou a jej maloletou dcérou.
Dňa 14.10.2009 bol na tunajšom súde podaný zo strany navrhovateľky návrh na rozvod jej manželstva s odporcom. Toto konanie bolo zastavené z dôvodu, že súd nemal právomoc vo veci konať z dôvodu, že navrhovateľka nemala pred podaním návrhu na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt po dobu 6 mesiacov.
Z obsahu spisu tunajšieho súdu č. 11P/42/2010 bolo zistené, že pod uvedeným číslom bolo vedené konanie na návrh matky maloletej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej Sofii. Otec maloletej na pojednávaní konanom dňa 10.6.2010 uviedol, že jeho čistý mesačný príjem činí 25 000,- Kč. Žije sám, po úhrade všetkých nákladov mu na živobytie ostáva suma 4 500,- Kč. V konaní bola súdom schválená rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 120,- eur mesačne. Zároveň bolo vyčíslené dlžné výživné v sume 960,- Kč, ktoré bolo povolené otcovi splácať v 30,- eur mesačných splátkach.
Podľa článku 3 ods. 1 písm. a/, oddiel 1, kapitola II nariadenia Rady ES č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu na ktorého území:
- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva,
alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred
podaním návrhu, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam má "domicil".
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práce súkromnom a procesnom, v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Navrhovateľka je občanom Slovenskej republiky, odporca je občanom Českej republiky. Posledné spoločne bydlisko účastníkov bolo v Českej republike. Navrhovateľka je od 5.10.2009 hlásená k trvalému pobytu na adrese uvedenej v záhlaví tohto rozsudku, odporca žije naďalej v Českej republike. Od septembra 2009 sa navrhovateľka zdržiava na území Slovenskej republiky s úmyslom tu natrvalo zotrvať a teda má tu svoj obvyklý pobyt. Vzhľadom na uvedené je daná právomoc tunajšieho súdu na konanie v zmysle citovaného článku Nariadenia ES č. 2201/2003.
Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 23 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo
nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem mal. detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a § 19 Zákona o rodine.
Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania je vážne a trvalo rozvrátené. Obaja účastníci potvrdili, že dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti. V konaní nebolo preukázané jednoznačne zavinenie niektorého z účastníkov na rozpade ich manželstva. Obaja účastníci však zhodne navrhli ich manželstvo rozviesť. V súčasnej dobe totiž účastníci spolu nežijú v jednej domácnosti a to od septembra 2009. Ich manželstvo je len formálne a neplní svoj účel. Vzhľadom na tvrdenia oboch účastníkov, nie je tu predpoklad obnovenia ich manželského spolužitia. Obnovenie manželského spolužitia nie je ani v záujme ich maloletého dieťaťa, poukazujúc na skutočnosť, že deti by mali vyrastať v kľudnom a harmonickom prostredí. Súd preto manželstvo účastníkov rozviedol.
Podľa § ll3 ods. l O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úprave práv a povinností rodičov k mal. deťom na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Podľa § 25 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 2, 4 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z
rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. U
rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Z manželstva účastníkov pochádza jedno maloleté dieťa. Osobnú starostlivosť o dcéru, od doby, kedy účastníci nežijú v spoločnej domácnosti t.j. od doby, kedy ich dcéra mala necelý polrok, zabezpečuje navrhovateľka. V jej starostlivosti o dieťa prešetrením pomerov zo strany kolízneho opatrovníka neboli zistené žiadne nedostatky. Odporca dcéru doposiaľ nenavštevuje, vzhľadom na vek dieťaťa medzi nimi nie je vytvorená citová väzba. Vzhľadom k tomu bola maloletá Sofia zverená na čas po rozvode manželstva účastníkov do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať ich majetok.
Príjmom matky maloletej je len rodičovský príspevok. V súčasnej dobe žije s dcérou u svojich rodičov. Otec maloletej je živnostníkom. V roku 2010 ako podnikateľ v daňovom priznaní uviedol príjmy vo výške 300 000,- Kč a výdavky vo výške 180 000,- Kč, daň uhradil vo výške 18 000,-Kč. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len k maloletej Sofii. Sofia navštevuje predškolské zariadenie, jej zdravotný stav je dobrý. Oproti poslednej úprave rodičovských práv a povinností v konaní vedenom pod č. 11P/42/2010 sa pomery na strane rodičov nezmenili. Zmenili sa pomery na strane maloletej Sofie, ktorá navštevuje predškolské zariadenie a teda vzrástli náklady na jej výživu.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd zaviazal otca prispievať na výživu dcéry sumou 150,- eur mesačne. Otec maloletej vykonáva podnikateľskú činnosť, z ktorej má príjmy. Výšku jeho záväzkov súdu nepreukázal. Pri určení výšky výživného súd vychádzal aj z toho, že matka si prevažnú časť svojej vyživovacej povinnosti plní osobnou starostlivosťou o dieťa a tiež z toho, že deti by mali mať zabezpečenú tú istú životnú úroveň, ako by žili v spoločne s oboma rodičmi. V neposlednom rade súd poukazuje na to, že výživné pre maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča. Otec maloletej vo svojom písomnom vyjadrení uviedol neprimerane vysoké výdavky na telefón, internet, pohonné hmoty, je užívateľom dvoch motorových vozidiel.
Pri úprave styku otca s maloletou súd posudzoval najmä okolnosti na strane dieťaťa. Z vykonaného dokazovania je zrejme, že maloletá svojho otca prakticky nepozná. Od útleho veku žije v domácnosti len s matkou, otec o stretávanie sa s dcérou doposiaľ záujem neprejavoval. Preto súd jeho styk s dcérou upravil tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
O trovách konania súd nerozhodol poukazujúc na ustanovenie § 151 ods. 1 O.s.p. z dôvodu, že účastníci si náhradu trov konania neuplatnili. Trovy štátu pozostávajú z trov ustanoveného právneho zástupcu navrhovateľky. Ich náhrada štátu nebola priznaná vzhľadom na to, že v konaní neboli jednoznačne preukázané príčiny rozvratu manželstva účastníkov. Súd odporcu nezaviazal úhrade súdneho poplatku poukazujúc na § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Z.z.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /§ 42 ods. 3 O.s.p./ uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Zb. v znení neskorších predpisov. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, môže podať návrh aj na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že opäť prijíma svoje predošlé priezvisko.