Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15P/15/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov, dieťa rodičov C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E. , zastúpenej JUDr. Michaelou Mihalcovou, advokátkou so sídlom Fatranská 2/E, Košice, IČO: 42 327 962 a A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XX, XXX XX G., v konaní o zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I.M e n í rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. -178 zo dňa 18.5.2021 vo výroku o výške výživného tak, že:

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletému A. B., nar. XX.X.XXXX mesačnou sumou vo výške 150,- Eur vždy do 15-teho dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vopred od 9.2.2024 do budúcna, na účet matky maloletého.

Dlžné výživné za obdobie od 9.2.2024 do 31.8.2024 vo výške 588,60 Eur je otec p o v i n n ý uhradiť na účet matky maloletého v lehote do 30.11.2024.

Otec sa z a v ä z u j e uhrádzať matke maloletého polovicu bežných nákladov súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou a špeciálnou starostlivosťou o maloletého A., ktoré nie je hradené zdravotným poistením, v lehote do 15-tich dní odkedy ho matka maloletého vyzve na ich úhradu a preukáže ich výšku.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka maloletého svojím návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.2.2024 žiada, aby tunajší súd zmenil rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. – 178 zo dňa 18.5.2021 vo výroku o výživnom pre maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX tak, že otcovi zvýši výživné zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne. Svoj návrh matka odôvodnila zvýšenými výdavkami na maloletého v kombinácii s tým, že maloletý má nepriaznivý zdravotný stav a ona je limitovaná v možnostiach zarábať si na potreby maloletého, pričom maloletý začal navštevovať materskú školu a vznikli u neho ďalšie výdavky. Navyše matka poukázala na infláciu posledných rokov, ktorá mala tiež významný vplyv na rast životných nákladov maloletého A.. Kolízny opatrovník navrhol vyhovieť návrhu matky. Otec sa nevyjadril a súdne pojednávania, ako aj výzvy súdu na svoje pomery ignoroval. Dostavil sa akurát na Cochemské stretnutie dňa 9.4.2024, kde uviedol, že so zvýšením výživného nesúhlasí, je nezamestnaný, evidovaný na Úrade práce a nemá žiadnu prácu, občas chodí na fušky, finančne mu pomáha priateľka a má ešte tri vyživovacie povinnosti.

2. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, vyjadreniami účastníkov, spisom Okresného súdu Vranov nad Topľou , spisy Okresného súdu Bardejov , a , potvrdeniami a vyjadreniami účastníkov, správou kolízneho opatrovníka, potvrdeniami C. D. č.l. 5, rozhodnutím Materskej školy so sídlom D. XX, E. H. X, potvrdením č.l. 9, potvrdeniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov č.l. 10 – 13, a č.l. 35 – 39, lekárskymi správami č.l. 80-81, ostatným spisovým materiálom.

3. Rozsudkom Okresného súdu Bardejov č.k. – 75 zo dňa 17.3.2021 bol maloletý A. B. zverený do osobnej starostlivosti matky, súd upravil styk otca s maloletým a určil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletému sumou vo výške 70 Eur mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. – 178 zo dňa 18.4.2021 súd rozviedol manželstvo rodičov maloletého A. a schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matke, súd upravil styk otca s maloletým a určil otcovi výživné na maloletého vo výške 70 eur mesačne. U oboch rodičov maloletého sa jednalo už v poradí o druhé manželstvo. Dôvodom rozvratu manželstva bolo agresívne správanie sa manžela voči manželke, časté požívanie alkoholu z jeho strany, nezáujem o manželku a spoločné maloleté dieťa a nedostatočná finančná starostlivosť o rodinu z jeho strany. Maloletý A. bol v danom čase vo veku 2 rokov, nenavštevoval predškolské zariadenie. Náklady na neho predstavovali 30 Eur plienky, 100 Eur oblečenie a obuv, 40 Eur strava, 10 Eur lieky, 20 Eur detská kozmetika. Matka bola s maloletým na rodičovskej dovolenke, pričom jej príjem predstavoval súčet rodičovského príspevku v mesačnej výške 370 Eur a detských prídavkov na maloletého A. vo výške 24,95 Eur mesačne. Má ďalšie dve maloleté dcéry, ktoré sú zverené ich otcovi, na ktoré prispieva minimálnym výživným. Otec maloletého bol v čase rozvodového konania SZČO, pričom výška výživného mu bola zo strany OS Bardejov určená podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine. Otec má okrem vyživovacej povinnosti k A. ďalšie tri vyživovacie povinnosti k maloletým deťom I. B., nar. XX.X.XXXX, J. B., nar. XX.X.XXXX a K. B., nar. XX.X.XXXX. Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. – 25 zo dňa 26.1.2017 bolo jeho manželstvo s prvou manželkou D. B., L. D. rozvedené, všetky tri maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný povinnosťou prispievať na ich výživu sumou vo výške po 50 Eur mesačne na každé z maloletých detí. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že otec maloletého bol rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. – 463 zo dňa 23.10.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 8.1.2017 uznaný za vinného zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa , za čo mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov, ktorý mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom na skúšobnú dobu 36 mesiacov a bolo mu uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok a ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.

4. Na tunajšom súde sa pod spisovou značkou viedlo konanie, iniciované matkou maloletého dňa 5.5.2023, pričom matka požadovala zvýšenie výživného na maloletého A. B. zo strany otca zo sumy 70 Eur mesačne na sumu 100 Eur mesačne. Matka vzala svoj návrh na začatie konania späť z dôvodu mimosúdnej dohody s otcom maloletého. V priebehu tohto konania tvrdila, že tak urobila pre vyhrážky zo strany otca maloletého a k reálnemu zvýšeniu výživného zo strany otca nedošlo. Na tunajšom súde sa pod spisovou značkou viedlo konanie, iniciované matkou maloletého dňa 28.9.2022, pričom matka požadovala rozšírenie styku otca s maloletým, pričom konanie bolo zastavené pre späťvzatie zo strany matky maloletého.

5. Matka žije v súčasnosti v spoločnej domácnosti s rodičmi a mal. A.. Nevlastní nehnuteľnosti, ani hnuteľné veci vyššej hodnoty. Nehnuteľnosť v ktorej býva, vlastnia jej rodičia. Je stále na rodičovskej dovolenke do 6 roku veku dieťaťa, poberá rodičovský príspevok vo výške 473,3 Eur mesačne a detské prídavky vo výške 60 Eur mesačne. Z dôvodu narušeného vývoja maloletého a diagnóze Aspergerov syndróm, maloletý chodí do škôlky na 4 hodiny, preto je matka doma, nemá žiaden vlastný príjem. S maloletým chodí k neurológovi a detskému psychológovi. Otec maloletému neprispieva žiadnym spôsobom, neprispieva ani určeným výživným. Dlží výživné od marca2024, kedy matka požiadala o náhradné výživné, pričom v minulosti dlžil rovnako za viac mesiacov a až po trestnom oznámení na neho zaplatil. Nad rámec výživného neprispieva otec maloletému žiadnou sumou, ani na darčeky. Otec maloletého je podľa vyjadrenia matky maloletého veľmi násilný a agresívny, čo matka riešila zákazom na priblíženie sa, čo sa podľa jej vyjadrenia riešilo na tunajšom súde. Z toho čo sa deje, má psychické problémy a chodí za psychiatričkou. Maloletý je často chorý, má ORL problémy, Mesačné výdavky na maloletého predstavujú 50 Eur predškolské zariadenia vrátane stravy, 100 Eur strava v domácnosti, 70 –

100 Eur oblečenie a obuv, 50 eur hygienické potreby, 30 Eur lieky, k tomu je potrebné pripočítať náklady súvisiace s diagnózou maloletého a ktoré predstavujú náklady na terapie, vyšetrenia a cestovné náklady s tým súvisiace ( F., D. ...). Otec maloletého je nezamestnaný. Vyučil sa ako tesár, občas pracuje na fuškách.

6. Podľa § 62 ods. 1 – 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

7. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

8. Podľa pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

9. Podľa a , dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

10. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

11. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Predmetom tohto konania je zvýšenie výživného na maloletého A. B., nar. XX.X.XXXX zo strany jeho otca, ktorému bola naposledy určená vyživovacia povinnosť v máji 2021 na sumu 70 Eur mesačne. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že za dobu 3 rokov od posledného určenia výživného došlo k tak podstatnej zmene okolností na strane maloletého A., že je na mieste zvýšenie výživného a to v zmysle návrhu matky o 80 Eur mesačne na sumu 150 Eur mesačne. Náklady na maloletého sa za posledné tri roky zvýšili približne o 130 Eur, je však namieste zaviazať otca prispievať ma na výživu vyššou sumou, než matku, pretože tá sa o neho osobne stará. Zvýšenie predstavuje za obdobie 3 rokov iba 80 Eur, čo zodpovedá sume okolo 27 Eur ročne. Takisto na dennej báze je určená suma 150 Eur mesačne suma, ktorá pri 20 pracovných dňoch zodpovedá sume 7,5 Eur denne a ak by súd vychádzal z 30 pracovných dní, keďže je možné vykonávať prácu aj cez víkendy, tak otec denne potrebuje 5 Eur. Otec sa s maloletým A. nestretáva, nad rámec výživného neprispieva, naopak, má voči nemu dlh na výživnom, osobne sa o maloletého nestará a je preto v jeho možnostiach, zarobiť si na jeho potreby, keďže nevenuje jej žiaden svoj čas. Výdavky na maloletého v sume okolo 330 Eur mesačne sú hodnoverné a otec sa na ich úhrade musí aspoň približne z polovice podieľať najmä za situácie, že výživné na maloletého nebolo zvýšené po dobu 3 rokov. Skutočnosť, že otec nepracuje, je jeho subjektívne rozhodnutie, má voči svojmu maloletému synovi rodičovské povinnosti a to najmä povinnosť vyživovať. Nepreukázal, aby mu v hľadaní si práce a v zarábaní na potreby maloletého bránili objektívne možnosti ( napr. nepriaznivý zdravotný stav) a preto nie je žiaden, aby súd bral do úvahy jeho nízky, resp. žiaden príjem z dôvodu, že nepracuje. Otec je povinný zaobstarať si prostriedky pre výživu

svojho maloletého syna a musí preto urobiť všetko, čo je v jeho silách. Takisto nemôže byť dôvodom na zamietnutie návrhu na zvýšenie výživného skutočnosť, že otec má aj iné vyživovacie povinnosti, pretože tie mal aj predtým a v tomto sa jeho pomery nijako nezmenili.

13. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve SR dosiahla v roku 2023 hodnotu 1 430 eur ( zdroj – Štatistický úrad SR). Otec maloletých má možnosti zarobiť si na svoje potreby aspoň priemernou mzdou, k čomu je ale potrebné vyvinúť aktivitu na trhu práce a následne v samotnom zamestnaní, čo otec bez relevantného dôvodu nečiní. Aj takáto priemerná mesačná mzda by postačila na uspokojenie nielen potrieb jeho maloletého syna v sume 150 Eur mesačne, ale aj potrieb ďalších jeho maloletých detí. Je nepochybné, že náklady na maloletého sa za 3 roky zvýšili. Nie je akceptovateľné, aby sa otec maloletého nedokázal zamestnať hoc na čiastočný úväzok, ako brigádnik, v zamestnaní na ktoré nepotrebuje špeciálne odborné vzdelanie ani skúsenosti, prípade v zahraničí a zarobiť si na potreby svojho syna sumou vo výške 150 Eur mesačne. Otec nevykonáva žiadne iné aktivity, resp. činnosť ( ako napríklad opatrovanie inej fyzickej osoby), ktoré by mu v hľadaní si práce a v samotnom zamestnaní sa objektívne bránili. Nezamestnanosť pri možnostiach, ktoré súčasná doba predstavuje ( ponuky práce cez rôzne internetové stránky ako napr. Profesia.Sk, alebo pracovné agentúry), súd hodnotí ako nezáujem otca o prácu, na čo nesmie doplácať jeho maloletý syn. Otec je povinný vziať akúkoľvek prácu, ktorá mu umožní zaobstarať si prostriedky na životné potreby svojich maloletých detí a nič objektívne mu v tom v súčasnosti a ani v minulosti nebráni a nebránilo. V súčasnosti ponuka práce pre pozíciu tesár na Profesia.sk. v Prešovskom kraji predstavuje mesačnú mzdu od 1.350 Eur vyššie, čo je suma, ktorá dokáže zabezpečiť 150 Eur mesačne pre maloletého A..

14. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine účinného od 1.4.2005 sa zaradili majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšírili východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný sa vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, ktoré zahŕňajú takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Žiadny účinný zákon v Slovenskej republike nezakotvuje povinnosť pracovať. Nezakotvuje ani právo, resp. povinnosť pracovať v odbore, v ktorom je osoba vyučená. Zákon o rodine však zakotvuje výslovne povinnosť rodiča živiť svoje dieťa (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Potencionálny príjem nie je ten, ktorý povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Súd tiež poukazuje na to, že výlučná osobná starostlivosť o maloletého je len na pleciach matky a aj táto okolnosť sa musí prejaviť v peňažnom vyjadrení výživného plnenia zo strany otca, ktorý takúto starostlivosť o maloletého v pomere k starostlivosti matky, neposkytuje. Otec súdu nepreukázal také objektívne okolnosti, ktoré by mu dôvodne bránili v možnosti zarobiť si na potreby maloletému sumou, ktorú mu určil súd a súd je toho názoru, že táto schopnosť u neho nie je nijakým spôsobom znížená, preto jeho námietky k návrhu matky, aj z tohto dôvodu nie je možné považovať za dôvodné. Zvýšenie výživného je teda dôvodné v celom rozsahu.

15. Zvýšením výživného došlo k zmene rozsudku Vranov nad Topľou č.k. – 178 zo dňa 18.5.2021 vo výroku o výške výživného pre maloletého A. B.. Dlžné výživné za obdobie od podania návrhu dňa 9.2.2024 do 31.8.2024 ( keďže v čase rozhodnutia súdu o zvýšení výživného dňa 21.8.2024 bolo splatné dlžné výživné za celý mesiac august 2024) predstavuje sumu 588,6 Eur, na zaplatenie ktorého súd otcovi určil lehotu do 30.11.2024 na účet matky maloletého. Jedná sa približne o 3 mesiace na zaplatenie sumy, ktorú otec mal maloletému uhrádzať priebežne, keďže 3 roky mu platil ( nie vždy v celom rozsahu) výživné, ktoré bolo z roka na rok stále menej uspokojujúce vzhľadom na stále sa zvyšujúce potreby maloletého. Vedel o tomto konaní a o nároku maloletého na sumu 150 Eur mesačne, nejedná sa o nereálnu sumu, skôr naopak a teda lehota 3 mesiace na zaplatenie je pre otca maloletého primeraná, vzhľadom na všetky vyššie popísané okolnosti.

16. Podľa § 28 Zákona o rodine Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije alebo je neznámy. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a

povinností obmedzený alebo pozastavený. Ak je jeden z rodičov obmedzený v spôsobilosti na právne úkony, druhý rodič vykonáva rodičovské práva a povinnosti sám len v takom rozsahu, v akom je spôsobilosť prvého rodiča na právne úkony súdom obmedzená.

17. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

18. Súd rozhodol o sume 150 Eur mesačne zo strany otca maloletého ako výživné na bežné potreby maloletého. Zároveň však vzal do úvahy nepriaznivý zdravotný stav maloletého A. ( Aspergerov syndróm), obmedzenia matky pri zamestnaní sa a náklady s tým súvisiace, pričom zaviazal otca maloletého povinnosťou podieľať sa na úhrade 1 bežných nákladov, súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou a špeciálnou starostlivosťou o maloletého A., ktoré nie je hradené zdravotným poistením tak, aby obaja rodičia znášali v rovnakej výške tieto nepravidelné náklady, ktoré súvisia so starostlivosťou o maloletého. Ich realizácia prebehne tak, že ak ich matka uhradí, následne vyzve otca maloletého, ktorému takéto výdavky zároveň preukáže , na úhradu 1 z nich v lehote 15 dní. Súd poukazuje na to, že takýto výrok sám o sebe nie je automaticky vykonateľný, keďže nie je určená konkrétne povinnosť v konkrétnej výške za špecifikovanú starostlivosť, ktorá nie je hradená verejným zdravotným poistením, upravuje však povinnosti oboch rodičov v otázke bežných úhrad takejto zdravotnej a špeciálnej starostlivosti na maloletého a určuje pomer, v akom sa na tom majú podieľať, čo dáva matke následne možnosť domáhať sa civilnou žalobou v sporovom konaní náhrady 1 takýchto bežných nákladov.

19. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá na ich náhradu nárok, pretože na iné rozhodnutie o ich priznaní neboli splnené zákonné podmienky.

Poučenie:

Odvolanie proti tomuto rozsudku sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa odseku 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Dokiaľ

o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu. Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne príslušného súdu podľa Civilný mimo sporový poriadok. Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky, prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu. Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým, alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa (Civilný mimo sporový poriadok), a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.