Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Co-118-2011.pdf
PDF · 81.2 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/118/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. a sudcov JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Anny Ilčinovej v právnej veci navrhovateľa Exekútorský úrad Snina, JUDr. A. U., súdny exekútor, Ul. S. XXXX/XX, K. proti odporcovi JUDr. A. N., bytom Ul. R. č. XXX/X, C. H. L. v konaní o ochranu osobnosti, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3C 251/2008 - 335 zo dňa 20. 06. 2011, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k. 3C 251/2008 - 345 zo dňa 16. 0.8 2011 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol. Vyslovil, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal uloženia povinnosti odporcovi do budúcna zdržať sa tvrdení, že ako súdny exekútor koná v rozpore so zákonom, zneužíva svoje postavenie na trestnú činnosť a je korupčník. Ďalej navrhoval uložiť odporcovi povinnosť ospravedlniť sa mu písomne a zároveň uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu nemajetkovú ujmu vo výške 3 319,40 Eur.
Následne súd poukázal na výsledky vykonaného dokazovania, výsluchy účastníkov konania, vypočutých svedkov, citoval ust. §§ 11 a 13 Občianskeho zákonníka a uviedol, že z obsahu výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že návrh na ochranu osobnosti podal JUDr. A. U. ako súdny exekútor. Dôvodom na podanie návrhu je podnet odporcu na prešetrenie postupu súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej na exekútorskom úrade navrhovateľa pod sp. zn. Ex 209/2003. Navrhovateľ v návrhu uviedol a trval na tom v celom rozsahu, že v predmetnej exekučnej veci došlo zo strany odporcu k osobným atakom na jeho nielen profesionálny postup, ale aj voči fyzickej osobe z neznámych príčin. Ataky odporcu ďalej vyústili až do takej miery, že podnetom na Protikorupčnom úrade v Košiciach ho obvinil z korupcie. Neopodstatnenosť krokov odporcu mohol preukázať listinnými dokladmi. Ďalej navrhovateľ poukazoval na to, že ako súdny exekútor vykonával proti odporcovi nútený výkon exekučnej činnosti na základe poverenia Okresného súdu Humenné v konaniach vedených pod sp. zn. 10Er 27/2004, 6Er 333/2003, 9Er 8/2005, 6Er 218/2005. Ako listinný dôkaz k návrhu na ochranu osobnosti pripojil list Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len MS SR) zo dňa 16. 08. 2005 (v spise na č. l. 2 - 3), kde je uvedené, že MS SR informuje odporcu, že jeho konanie proti súdnemu exekútorovi bolo hodnotené ako nedôvodné a prešetrovanie sťažnosti považovali za ukončené.
Následne súd citoval ust. § 2 a § 5 zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ako aj ust. § 218a Exekučného poriadku a článok 10 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná a uviedol, že navrhovateľ podal návrh proti odporcovi na ochranu osobnosti ako súdny exekútor a verejný činiteľ. Mieru hranice prípustnosti kritiky odporcu vo vzťahu k navrhovateľovi ako súdnemu exekútorovi je potrebné vykladať v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle ktorej neoprávnenosť zásahu je vylúčená v rámci úradného konania, ak zásah nevybočil z rámca daného platnými právnymi predpismi.
Je nesporné, že podanie odporcu adresované MS SR na postup súdneho exekútora v exekučnej veci sp. zn. Ex 209/2003 (v spise na č. l. 15) zo dňa 13. 07. 2005 bolo vypracované právnickou osobou v zastúpení konateľa odporcu a spoločníka P. E.. MS SR reagovalo vybavením sťažnosti podaním zo dňa 16. 0.9 2005 (v spise na č. l. 42 - 44) s tým, že k takémuto postupu bol odporca, pokiaľ bol účastníkom konania vedeného na Exekútorskom úrade v Snine pod sp. zn. Ex 209/2003, ako fyzická osoba oprávnený v súlade s citovaným ust. § 218a Exekučného poriadku.
Vypočutí svedkovia nepreukázali neoprávnený zásah zo strany odporcu, ktorý by bol spôsobilý zasiahnuť do súkromného života navrhovateľa, pretože svedkovia JUDr. S. a svedok M. Z. uvádzajú, že niekedy v auguste roku 2007 počuli hluk, krik a nadávky v kancelárii navrhovateľa. Svedkovia Ing. B. F., Z. C. a A. Z. nemali vedomosť o predmete konania. Manželka navrhovateľa Z. U. ako svedkyňa uviedla, že niekedy pred dvoma rokmi prišiel navrhovateľ domov podráždený, že mal konflikt s odporcom v kancelárii. Ďalej uviedla, že navrhovateľ je podráždený z dôvodu, že odporca naňho píše sťažnosti. Ani vypočutí svedkovia nepotvrdili skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že odporca prekročil rozsah oprávnenej kritiky vo vzťahu k navrhovateľovi ako verejnému činiteľovi - súdnemu exekútorovi.
Z tohto dôvodu súd návrh zamietol v celom rozsahu. Zdôraznil, že nebol predložený žiaden dôkaz, z ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že odporca prekročil oprávnenosť kritiky navrhovateľa ako súdneho exekútora. Sťažnosti boli odporcom podávané písomne, adresované príslušným orgánom a následne aj posudzované a takúto kritiku odporcu nemožno posúdiť ako útok na ochranu osobnosti navrhovateľa ako súdneho exekútora.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku tak, že vyslovil, že bude o nich rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasil s napadnutým rozhodnutím. Navrhol ho zrušiť. Bol toho názoru, že neodráža objektívny stav, došlo k porušeniu jeho práv garantovaných nielen právnymi predpismi, ale aj Ústavou Slovenskej republiky a dôvodnosť preukáže aj prípadmi judikátmi Európskeho súdu pre ľudské práva. Nesúhlasil s posúdením vyššej miery kritiky vo vzťahu k nemu ako verejnému činiteľovi.
Uznesením č. k. 3C 251/2008 - 345 zo dňa 16. 08. 2011 súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie vo výške 165,50 Eur.
Uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie navrhovateľ. S uloženou povinnosťou zaplatiť súdny poplatok nesúhlasil. Žiadal napadnuté uznesenie zrušiť.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu vo veci samej namietal nedostatok náležitostí odvolania navrhovateľa, ako aj neuvedenie dôvodov odvolania vyplývajúcich z ust. 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Zdôraznil, že navrhovateľ neuviedol žiadne relevantné dôvody odvolania, resp. nové skutočnosti a nové dôkazy, a preto navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p .), vzhľadom na včas podané odvolania (§ 204 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako aj konanie im predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.), s nariadením termínu verejného vyhlásenia rozhodnutia, o ktorom boli účastníci konania písomne upovedomení a zároveň bol oznámený na úradnej tabuli súdu (§ 156 ods. 3 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolania navrhovateľa nie sú dôvodné.
Z obsahu spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec posúdil (§ 153 ods. 1 O. s. p.). Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.
K odvolaniu navrhovateľa odvolací súd uvádza, že z obsahu odvolania nevyplývajú uplatnené námietky vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu. Len tvrdenie navrhovateľa o nesprávnom posúdení vyššej miery kritiky vo vzťahu k verejnému činiteľovi ako občanovi - fyzickej osobe, nebolo opodstatnené. Je nesporné, že súdny exekútor je verejný činiteľ, na čo súd prvého stupňa správne poukázal. Právne posúdenie, ako aj zhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania bolo v súlade s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení č. k. 4Co 129/2010 - 320 zo dňa 28. 01. 2011. Podaním sťažnosti na postup súdneho exekútora adresovanej MS SR nedošlo k zásahu do ochrany osobnosti v rámci úradného konania, lebo odporca ako účastník exekučného konania bol oprávnený prostredníctvom sťažnosti na činnosť súdneho exekútora obracať sa na Komoru súdnych exekútorov alebo na MS SR v súlade s ust. § 218a ods. 1 Exekučného poriadku, na čo súd prvého stupňa takto správne poukázal. Iné uplatnené námietky navrhovateľa z odôvodnenia odvolania nevyplývajú. Odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O. s. p.), a preto nepovažoval odvolanie navrhovateľa za dôvodné. Napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p.
Vo vzťahu k podanému odvolaniu proti uzneseniu o vyrúbení súdneho poplatku za odvolanie odvolací súd uvádza, že ho nepovažoval za dôvodné. Odvolaním nebola napadnutá výška súdneho poplatku ani uložená povinnosť. Uplatnenou námietkou bola namietaná nespravodlivosť vydaného rozhodnutia. Výška súdneho poplatku zodpovedá položke 7 písm. b/ sadzobníka súdnych poplatkov a predstavuje vyrúbený súdny poplatok z odvolania vo veci ochrany osobnosti, t. j. 66,38 Eur a 3 % z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy, t. j. zo sumy 3 319,39 Eur. Poplatková povinnosť navrhovateľa vznikla podaním odvolania v súlade s ust. §. 2 ods. 1 písm. a/ a ods. 4 zákona SNR č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.
Z tohto dôvodu odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie ako správne v súlade s ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
Podľa ust. § 224 ods. 1 a 4 O. s. p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté súdom prvého stupňa v súlade s citovaným ust. § 224 ods. 4 O. s. p.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.