Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4To-17-2012.pdf
PDF · 96.75 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/17/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Ľubici Medveckej, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému D. M. pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 Trestného zákona a iný prečin, o odvolaní okresnej prokurátorky v Komárne ( ďalej len „okresná prokurátorka" ) a odvolaní obžalovaného D. M. ( ďalej len „obžalovaný" ) proti rozsudku Okresného súdu Komárno z 05.12.2011, sp.zn. 14T/19/2011 na verejnom zasadnutí konanom v Nitre 07. marca 2012 takto
rozhodol:
Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, písmeno f/ odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste a výroku o náhrade škody.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a
Obžalovaný:
D. M. , narodený XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom
I. XXX,
o d s u d z u j e :
Podľa § 149 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona ( po zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h/ Trestného zákona ) a § 41 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody 2 (dva ) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s a na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona s a u k l a d á trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na 5 ( päť ) rokov.
odôvodnenie:
Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 05.12.2011 sp. zn. 14T/19/2011 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) uznal obžalovaného vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/, odsek 3 (s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno h/ Trestného zákona ) a zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona (s poukazom na ustanovenie § 139 odsek 1 písmeno h/ Trestného zákona ) na tom skutkovom základe, že:
dňa 6. júla 2010 v čase okolo 18.15 hodine v smere od obce Chotín po ceste číslo II/589 riadil autobus značky Karosa EČ: NZ-578BG, pričom v dôsledku toho, že rýchlosť svojej jazdy neprispôsobil svojim schopnostiam a okolnostiam, ktoré mohol predvídať, v tiahlej pravotočivej zákrute na mokrej vozovke s pravou časťou autobusu prešiel do protismeru, kde sa zrazil s oproti prichádzajúcim osobným motorovým vozidlom značky Toyota Yaris EČ: KN-599CL, ktoré riadil T. I., nar. XX.X.XXXX, tento v dôsledku nárazu napriek tomu, že bol pripútaným bezpečnostným pásom utrpel mnohopočetné zranenia hlavy, hrudníka, brucha a končatín, týmto zraneniam na mieste podľahol, na prednom sedadle sediaca bezpečnostným pásom nepripútaná H. I., nar. XX.XX.XXXX taktiež utrpela mnohopočetné zranenia hlavy, hrudníka, končatín a brucha, ktorým na mieste podľahla, zraneniam hrudníka, hlavy a končatín podľahol aj mal. M. I., nar. X.X.XXXX, ktorý počas jazdy nebol pripevnený v detskej sedačke, mal. S. I., nar. XX.X.XXXX utrpel otras mozgu, zlomeninu dolného konca vretennej kosti vpravo a pomliaždenie sleziny, uvedené zranenia si u neho vyžiadali dobu liečenia najmenej do 9.9.2010.
Za tieto prečiny súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom obžalovanému uložil podľa § 149 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona (po zistení priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písmeno h/ Trestného zákona) a § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona a podľa zásad uvedených v § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody tri roky, výkon ktorého podľa §§ 51 odsek 1, 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona podmienečne odložil s uložením probačného dohľadu nad správaním sa obžalovaného v skúšobnej dobe
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona stanovil skúšobnú dobu štyri roky.
Podľa § 51 odsek 2, odsek 4 písmeno e/ Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť osobne sa ospravedlniť poškodeným F. I. a D. S..
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v cestnej premávke na päť rokov.
Podľa § 281 odsek 1 Trestného poriadku súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Dôvera zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava (ďalej len „poškodený“) škodu vo výške 11.434,65 eur.
Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa 08.12.2011, teda včas, podala proti výroku o treste a proti výroku o náhrade škody napadnutému rozsudku odvolanie okresná prokurátorka, v ktorom síce nenamietala existenciu takých skutkových zistení týkajúcich sa okolností prípadu alebo pomerov obžalovaného, ktoré by neodôvodňovali použitie ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného zákona, ale mala za to, že súd prvého stupňa mal uložiť z hľadiska generálnej i špeciálnej prevencie trest odňatia slobody nepodmienečne so zaradením pre jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia dôvodiac tým, že sa jedná o dopravnú nehodu, ktorá tým, že mala za následok trojnásobnú smrť a jedno ťažké ublíženie na zdraví, vzbudila ohlas verejnosti. V ďalšom namietala nesprávny výrok o náhrade škody a nesprávne použitie ustanovenia Trestného poriadku konkrétne ustanovenie § 281 odsek 1 Trestného poriadku, pričom správne malo byť použité ustanovenie § 287 odsek 1 Trestného poriadku. Vytkla súdu prvého stupňa tiež, že nerozhodol v súlade so zákonom, keď k náhrade škody zaviazal obžalovaného, ktorý v čase dopravnej nehody bol zamestnancom - vodičom autobusovej dopravy v spoločnosti SAD a.s. Nové Zámky, poukazom v tejto súvislosti na ustanovenie § 427 Občianskeho zákonníka.
Zo všetkých týchto dôvodov okresná prokurátorka Krajskému súdu v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) navrhla podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, písmeno e/, písmeno f/ Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku uložiť obžalovanému trest odňatia slobody so zaradením na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 287 odsek 1 Trestného
poriadku uložiť SAD a.s. Nové Zámky povinnosť zaplatiť poškodenému Dôvera poisťovňa a.s. Bratislava titulom náhrady škody sumu 11.434,65 eur.
V zákonnej lehote, a to ústne do zápisnice o hlavnom pojednávaní obžalovaný zahlásil odvolanie smerujúce len proti výroku o náhrade škody, ktoré aj bližšie písomne odôvodnil prostredníctvom svojej obhajkyne. Namietal predovšetkým, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s otázkou výšky uplatnenej škody, pretože bližšie neskúmal, či je nárok poškodeného plne dôvodný. Zároveň namietal, že obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému napriek tomu, že výška škody a vôbec spôsobenie škody neboli súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku rozsudku, čím bolo porušené ustanovenie § 287 odsek 1 Trestného poriadku.
Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu sa v plnom rozsahu stotožnila s dôvodmi odvolania okresnej prokurátorky a jej návrh modifikovala len vo vzťahu k výroku o náhrade škody tak, že navrhla, aby odvolací súd poškodenú Dôveru zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava s jej nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.
Obhajkyňa obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla odvolaniu obžalovaného vyhovieť a rozhodnúť o odkázaní poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Odvolanie okresnej prokurátorky ohľadne výroku o treste navrhla zamietnuť.
Obžalovaný na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu žiadal odvolací súd aby rešpektoval rozhodnutie súdu prvého stupňa aj pokiaľ ide o výrok o treste.
Uviedol, že si je vedomí toho, že to celé bolo na ujmu viacerých rodín, keby bolo možné, dal by svoj život za tie tri životy, je neustále na liekoch, stratil aj zamestnanie. Ľutuje toho čo sa stalo.
Podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 odsek 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 odsek 3 Trestného poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku.
Po vyššie uvedenom rozsahu do úvahy prichádzajúcej prieskumnej povinnosti odvolací súd preskúmal iba výrok o treste a výrok o náhrade škody napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolanie okresnej prokurátorky smerovalo vrátane odvolania obžalovaného tiež ohľadne výroku o náhrade škody, nezistiac žiadne také, týmito odvolaniami ostatným výrokom (o vine ) a konaniu, ktoré im (ako aj výroku o treste a náhrade škody), prechádzalo, nevytýkané chyby, ktoré by mohli odôvodňovať podanie dovolania z niektorého z dôvodov uvedených v ustanovení § 371 písmeno a/ až písmeno l/ Trestného poriadku.
Týmto postupom odvolací súd zistil, že už orgánmi činnými v trestnom konaní bol v prejednávanej veci zadovážený dostatok dôkazov, ktorými boli objasnené aj skutočnosti určujúce závažnosť činu, vrátane príčin a podmienok jeho spáchania obžalovaným a osobné pomery obžalovaného v rozsahu potrebnom na určenie druhu a výmery trestu tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 119 odsek 1 písmeno c/, písmeno d/ Trestného poriadku, ktoré súd prvého stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie o treste. Súd prvého stupňa pri vykonávaní týchto dôkazov na hlavnom pojednávaní postupoval podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku upravujúcich spôsob vykonania dôkazov, pričom sa nedopustil žiadnych závažných chýb, ktoré by mohli mať vplyv na zistenie všetkých skutočností a okolností, na ktoré je podľa § 34 odsek 4 Trestného zákona potrebné prihliadnuť pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, teda najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Napriek tomu, že všetky tieto zistenia súdu prvého stupňa bolo a je možné vyvodiť z výsledkov inak úplného a zákonným spôsobom vykonaného dokazovania zodpovedajúceho kritériám uvedeným v § 2
odsek 10 Trestného poriadku, k niektorým z nich súd prvého stupňa nemohol dospieť vyhodnotením jednotlivých dôkazov v súlade s ďalšou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 odsek 12 Trestného poriadku, teda predovšetkým jednotlivo, ale aj v ich súhrne. Nejde pritom iba o absenciu akýchkoľvek takých skutkových zistení, ktoré by opodstatňovali vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery obžalovaného v posudzovanom prípade pri mimoriadnom znížení trestu podľa § 39 odsek 1 Trestného zákona aj podmienečný odklad trestu odňatia slobody s uložením probačného dohľadu, na ktoré skutočnosti v podanom odvolaní dôvodne poukázala aj okresná prokurátorka, ale aj nepriznanie obžalovanému poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezákonné rozhodnutie pokiaľ ide o výrok o škode v napadnutom rozsudku.
V tejto súvislosti považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že aj pri použití ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody § 39 odsek 1 Trestného zákona ( ktorého použitie ani samotná odvolateľka - okresná prokurátorka nenamietala ), ktoré je v posudzovanom prípade opodstatnené, a to najmä s poukazom na mimoriadne posudky a záruky za obžalovaného a s tým súvisiaci predpoklad, že ide v danom prípade o mimoriadne vybočenie z inak riadne vedeného života, žiadna iná relevantná skutočnosť charakterizujúca okolnosti prípadu alebo pomery obžalovaného neodôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní druhu trestu obžalovanému a to predovšetkým na tri nenapraviteľné následky na životoch ľudí, vrátane dvoch záznamov v evidenčnej karte vodiča.
Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplynulo, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, teda pred spáchaním prečinov v prejednávanej veci viedol riadny život, a teda mala mu byť priznaná aj jedna poľahčujúca okolnosť podľa ustanovenia § 36 písmeno j/ Trestného zákona.
Pokiaľ ide o napádaný výrok o náhrade škody, tak okresnou prokurátorkou ako aj obžalovaným, súd prvého stupňa pochybil, keď Dôveru zdravotná poisťovňa a.s. Bratislava pripustil do konania ako poškodeného, pretože v posudzovanom prípade rozhodnutie ( žiadne ) o náhrade škody neprichádza do úvahy, nakoľko žiadny z poškodených si nemohol uplatniť nárok na náhradu škody podľa § 46 odsek 3 Trestného poriadku voči obžalovanému, nakoľko za škodu v danej veci obžalovaným spáchaným trestným činom spôsobenú podľa § 420 odsek 2 Občianskeho zákonníka zodpovedá zamestnávateľ obžalovaného ( na čo správne aj proti tomuto výroku napadnutého rozsudku podanom odvolaní poukázal prokurátor ).
Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj :
- pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie (§ 321 odsek 1 písmeno b/
- ak je uložený trest neprimeraný (§ 321 odsek 1 písmeno e/ Trestného poriadku).
- ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom ( § 321 odsek 1 písmeno f/ Trestného poriadku ).
Podľa § 321 odsek 2 Trestného poriadku ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 odsek 1 alebo 2 Trestného poriadku, odvolací súd z dôvodu uvedeného v odseku 1 § 321 Trestného poriadku zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného, vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené v odvolaní okresného prokurátora obsiahnuté a aj ďalšie skutočnosti, ktoré mal odvolací súd za zistené a preukázané, a aj s prihliadnutím na vyššie uvedené právne úvahy, s ktorými sa odvolací súd spravoval pri posudzovaní zistených skutočností podľa príslušných ustanovení Trestného zákona v otázke trestu a náhrady škody, na základe odvolania prokurátora podaného v neprospech obžalovaného podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, písmeno e/, odsek 2 Trestného poriadku zrušil výrok o treste napadnutého rozsudku a podľa písmeno f/ §-u 321 odsek 1 Trestného poriadku na podklade odvolaní oboch procesných strán zrušil aj výrok o náhrade škody a za splnenia podmienok ustanovených v § 322 odsek 3 Trestného poriadku odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že podľa § 149 odsek 3 Trestného zákona po zistení poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písmeno j/ Trestného zákona a zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno h/ Trestného zákona s následným použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona (teda rovnováhe poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ) s použitím ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu odňatia slobody § 39 odsek 1 Trestného zákona rešpektujúc obmedzenia v zmysle § 39 odsek 3 písmeno e/ Trestného zákona a s použitím § 41 odsek 1 Trestného zákona uložil obžalovanému úhrnný nepodmienečný trest odňatia v trvaní dvoch rokov, teda bezprostredne na dolnej zmiernenej hranici, a na výkon tohto trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona, pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu v prejednávanej veci nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Zároveň mu uložil i trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu päť rokov, a to aj vzhľadom na evidenčnú kartu vodiča. Odvolací súd má za to, že tento trest tak pokiaľ ide o jeho druh aj výmeru je spôsobilý na dosiahnutie účelu trestu podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona a to v oblasti individuálnej aj v oblasti generálnej prevencie, pretože postačí na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred obžalovaným tak, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne aj iných odradí od páchania trestných činov a zároveň dostatočne vyjadrí aj morálne odsúdenie obžalovaného spoločnosťou.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny
opravný prostriedok.