Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_15CoP-24-2023.pdf
PDF · 100.87 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/24/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci účastníkov konania I. W., rod. X., nar. 1.5.1982, trvale bytom Q. XXX/X, O., zastúpeného JUDr. Simonou Čerevkovou, PhD., advokátkou so sídlom v Michalovciach, Masarykova 25, Michalovce a Q.. Q. W., Y.. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, O., zastúpenej JUDr. Andrejom Molnárom, advokátom so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Majlátha 2518/14, Kráľovský Chlmec, v konaní o rozvod a úpravu pomerov manželov k maloletej W. W., nar. X.X.XXXX, trvale bytom Q. XXX/X, O., zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny I., vo veci odvolania voči rozsudku Okresného súdu Trebišov, sp. zn. 16P/135/2022 - 302 zo dňa 17. februára 2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Predmetom konania je rozvod manželstva a úprava výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej W., nar. X.X.XXXX, pochádzajúcej z manželstva rodičov na čas po rozvode.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Trebišov ako súd prvej inštancie (ďalej len ako „súd“), napadnutým rozsudkom pod sp. zn.. 16P/135/2022 - 302 dňa 17. februára 2023 rozhodol tak, že cit.:
I. Manželstvo účastníkov konania I. W., rod. X., nar. X.X.XXXX a Q.. Q. W., rod. I., nar. X.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX v J., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu W. K. O., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom X, rozvádza.
II. Schvaľuje dohodu rodičov v tomto znení: Maloletá W. W.Š., nar. X.X.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Každý z rodičov bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Styk sa neupravuje.
III. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej W. sumou 300 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.
IV. Otec je povinný zasielať výživné určené na tvorbu úspor vo výške 250 Eur, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, na účet maloletej W. vedený v W. W., U..W.. IBAN: W. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil poukazom na príslušné ustanovenia § 23 ods. 1 až ods. 3, § 18, § 19 ods. 1, § 24 ods. 1, ods. 4, ods. 5, § 25 ods. 2, § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 63 ods. 3 Zákona o rodine, ako aj § 52 CMP o trovách konania, podľa ktorého rozhodol súd prvej inštancie o trovách konania.
4. Súd na základe vykonaného dokazovania manželstvo účastníkov konania rozviedol, nakoľko bolo preukázané, že manželstvo je hlboko narušené, manželia spolu nekomunikujú, nežijú ani fyzicky ani intímne prakticky od 29.8.2022, kedy manželka opustila spoločnú domácnosť spolu s maloletou W.. Obaja manželia sa zhodli na tom, že sa vzájomne odcudzili a nechcú v tomto manželstve zotrvať. Súd na čas po rozvode manželstva zveril maloletú W. do osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o ňu od narodenia osobne stará. Otec maloletej bol zaviazaný na platenie výživného, a to sumou 300 eur mesačné výživné a vo výške 250 eur určené výživné na tvorbu úspor. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rodičia dňa 17.10.2022 uzatvorili dohodu o úprave rodičovských práv a povinností na čas po rozvode v tom znení, že maloletá W. W., nar. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach budú obaja rodičia, styk otca s maloletou rodičia nežiadali upraviť. Pri určení výšky výživného vychádzal súd z daňového priznania spoločnosti C., W..Y..R.., ako aj spoločnosti W. I., W..Y..R.., u otca a odpisov mzdových listov za rok 2021 vystavených spoločnosťou C., W..Y..R.., pričom zistil čistý priemerný mesačný príjem zamestnanca za príslušné obdobie roka 2021. Zároveň zistil čistý príjem matky, a to za posledné mesiace september 2022 a október až do novembra 2022 v priemere 932,70 eura (850,21 eura, 931,16 eura a 1016,73 eura). Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka mal súd za preukázané, že maloletá W. pochádza z manželského spolužitia a kolízny opatrovník navrhol návrhu manžela na rozvod vyhovieť, ako aj určiť výživné v prospech maloletej W. vo výške, ktorú navrhla matka maloletej. Styk otca súd s maloletou neupravil, pričom rodičia sa na uvedenom dohodli už spomínanou dohodou zo 17.10.2022. Z uvedených dôvodov preto súd o styku otca s maloletou nerozhodoval.
5. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
III. Obsah odvolania otca
6. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie otec maloletej W., a to namietajúc, že výživné vo výške 300 eur na bežné výživné mesačné a 250 eur na výživné ako tvorbu úspor sa mu zdá neprimerane vysoké, pričom argumentoval tým, že súd rozhodol bez relevantných dôkazov potrebných na zistenie skutočných pomerov a navrhol v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP rozsudok z dôvodu, že neboli vykonané dôkazy, ktoré boli navrhované, zároveň, že súdom boli nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Navrhol zrušiť predmetný rozsudok a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie. Otec argumentoval tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť vzhľadom k tomu, že uzatvoril nové manželstvo, a preto považuje určenie výživného za neprimerane vysoké.
7. Matka maloletej sa vyjadrila k odvolaniu otca tak, že argumentovala, že súd po vykonaní dôkazov a majetkových pomerov otca a matky vydal rozhodnutia, v ktorom sa vysporiadal so všetkými argumentami otca maloletej, vrátane tých, ktoré sú uvedené už v odvolaní otca voči rozsudku. V čase rozhodnutia nemal otec žiadnu inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej W., a preto navrhuje rozsudok ako správny potvrdiť.
8. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý navrhol potvrdiť rozhodnutie súdu prvej inštancie, pretože súd zistil skutkový stav správne a dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom odvolanie otca považuje za nedôvodné.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1 CSP oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané, s poukazom na ustanovenie § 352 CSP, proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s dôrazom na ustanovenie § 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s ustanovením § 127 a § 363 CSP, preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok v jeho napadnutej časti je vecne správny.
10. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd v zmysle § 379 a § 380 CSP je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, sa plne stotožnil s rozhodnutím prvej inštancie, pretože bola jeho argumentácia vecne správna, objektívna, presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré uvádza v odvolaní odvolateľ, ako aj matka detí, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.
12. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci. Odvolací súd nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny. Na zdôraznenie jeho správnosti argumentuje nasledovnými dôvodmi.
13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky na dané skutkové okolnosti pre zmenu rozsahu výživného.
14. Odvolateľ nesúhlasí so stanovenou výškou výživného, považuje rozhodnutie vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutočného stavu veci a závery súdu o stanovení výšky nemajú základ vo vykonanom dokazovaní, poukazujúc na svoj príjem.
15. V nadväznosti na uplatnené odvolacie námietky odvolací súd uvádza, že za situácie súdom zisteného skutočného stavu možno konštatovať, že učenie výživného zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej W., nar. X.X.XXXX. Súd správne určil výšku výživného, ktorá zodpovedá možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného rodiča, t.j. otca, prihliadnuc na osobnú starostlivosť otca, ako aj osobnú starostlivosť matky, pričom bolo preukázané, že o maloletú W. sa vyslovene stará matka maloletej.
16. Odvolací súd pritom poukazuje na listinné dôkazy, z ktorých súd prvej inštancie vychádzal. Ide predovšetkým o daňové priznania za rok 2021 k dani z príjmov právnickej osoby za spoločnosť W. I., W..Y..R.. s úhrnom zdaniteľných príjmov 1 286 483,03 eur s výsledkom hospodárenia 47 882,10 eur, pričom výnosy z hospodárskej činnosti tvorili 1 080 168 eur a za spoločnosť C., W..Y..R.., v ktorej výnosy hospodárskej činnosti za rok 2021 tvorili 148 171 eur tejto právnickej osoby. Zo zmlúv s T. z 22.3.2022 na meno W. W. vyplýva, že otec maloletej pravidelne mesačne sporí sumu po 250 eur na základe obidvoch zmlúv. (Zmluva č. V. XXXXXX U. Č.. XXXXXX).
17. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
18. Súd prvej inštancie podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil existenciu dôvodov na rozhodnutie o výške výživného na maloletú W. vo výške 300 eur na bežné mesačné výživné a na tvorbu úspor vo výške 250 eur mesačne. Pritom predpokladom určenia takejto výšky výživného boli bezpochyby daňové priznania otca ako konateľa v dvoch spoločnostiach. Otec maloletej W. disponuje značným majetkom, vlastní rodinný dom, je jediným konateľom dvoch prosperujúcich spoločností - C., W..Y..R.. a W. I. W..Y..R.., so sídlom O.. Uvedené skutočnosti mal súd preukázané LV č. XXXX parcela č. XXXX/X, vlastník spoločnosť C., W..Y..R.. a LV č. XXX, parcely č. XXXX/X, XXXX/X U. XXXX/X vlastník spoločnosť W. I., W..Y..R.. a LV č. XXX parcely č. XXX, č. XXX/X, XXX a XXX, X rodinný dom vlastník I. W.. Z výpisov z Obchodného registra Okresného súdu Košice I mal súd za preukázané, že jediným konateľom spoločnosti W. I., W..Y..R.. U. C., W..Y..R.. X. I. W. od roku 2013. Zo mzdových listov navrhovateľa vyplýva, že ako konateľ je zamestnancom obidvoch spoločností s mesačným príjmom cca 140 eur. Z podania Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny I. zo dňa 10.10.2022 vyplýva, že od 1.10.2018 je poberateľom peňažného príspevku za opatrovanie vo výške 461,27 eur. Odvolateľ síce argumentuje, že obidve spoločnosti, v ktorých je jediným konateľom sú s mínusovým výsledkom hospodárenia, čo však z daňových priznaní nevyplýva. Vo vozovom parku oboch spoločností sa nachádza niekoľko osobných motorových vozidiel, kamiónov a prívesov, ktoré odpredáva odvolateľ a sú v jeho osobnom vlastníctve. Čo sa týka majetkových pomerov otca, tieto s poukazom na dôvody, ktoré uviedol súd prvej inštancie boli preukázané, a preto odvolací súd nemôže akceptovať odvolaciu námietku odvolateľa - otca maloletej W., že bez relevantných dôkazov potrebných na zistenie skutočných pomerov súd prvej inštancie rozhodol. Otec maloletej považuje uvedené výživné za vysoké a neprimerané. Argumentuje tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletému U., ktorý sa narodil z manželstva v súčasnej dobe. S dôrazom na tieto skutočnosti však odvolací súd nemohol akceptovať uvedenú odvolaciu námietku, pretože otec maloletej W. si musel byť vedomý toho, že má voči maloletej povinnosť vyživovacej povinnosti, ktorá je prvoradá.
19. Súd prvej inštancie preto podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil existenciu dôvodov na určenie výživného na maloletú W. v zmysle príslušných ustanovení § 78 ods. 1, § 121 a § 154 CMP, a to z hľadiska pomerov na strane maloletej W., ako aj oboch rodičov. O výške výživného preto správne rozhodol v súlade s ustanovením § 62 a § 75 Zákona o rodine.
20. Zo skutočného stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplývajú závery, ktoré uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil.
21. Povinnosťou súdu pri určovaní výživného je prihliadať na najlepší záujem dieťaťa, ktorý má relevanciu pri určovaní rozsahu výživného. Každé dieťa má právo mať jasný životný štýl, rastie, potreby sú zvýšené, je potrebné prihliadnuť pri stanovení výživného aj na možné scenáre rozvoja vývoja dieťaťa a podrobiť to v krátkodobom a dlhodobom horizonte. Výživné znamená, že dieťa dostáva prostriedky a aj príležitosti, aby sa mohlo rozvíjať fyzicky, mentálne, duchovne, sociálnym zdravým, normálnym spôsobom, teda potreby dieťaťa pri stanovení výživného sú vnímané v najširšom slova zmysle a čo v najlepšom jeho záujme. Výživné má slúžiť na zabezpečenie všetkých odôvodnených potrieb dieťaťa s cieľom zabezpečiť rozvoj dieťaťa.
22. Zákon o rodine pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súd vychádzal z týchto zákonných kritérií pri určovaní výšky výživného. V priebehu konania zo strany otca neboli tvrdené a predložené relevantné dôkazy preukazujúce neschopnosť otca plniť výživné vo
výške určenej súdom. Je povinnosťou otca, aby objektívne súdu preukázal svoje príjmy a výdaje, svoje majetkové pomery a okruh vyživovaných osôb.
23. Súd prvej inštancie zhodnotil potreby maloletej W., ako aj výdavky na strane matky, maloletej W. a otca maloletej. Matka predložila špecifikáciu potrieb maloletej W. a takisto predložila špecifikáciu svojich nákladov, ktoré súd prvej inštancie posúdil v tom smere, že uvedené preukázané náklady sú adekvátne k veku, ako aj potrebám maloletej W.. Uvedené náklady sú spojené so stravovaním, s nákupom školských pomôcok, potrieb na hygienu, ako aj potrieb na stravovanie a takisto potrieb, ktoré súvisia s bývaním, na ktoré má dieťa povinnosť sa podieľať, ako aj nákladov na nákupy drogérie, kozmetiky s poukazom na zdravotný stav maloletej W.. Súd prvej inštancie vyhodnotil aj všetky výdaje na strane otca, splátky spotrebných úverov, ako aj výdaje na stravu a rodinný dom. Vzal v úvahu aj finančné prevody za predaj motorových vozidiel. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu správne zistil potreby maloletej W. pri stanovení bežného výživného a zároveň posúdil aj nárok na tvorbu úspor vo výške 250 eur s prihliadnutím na tú skutočnosť, že otec maloletej už v čase pred samotným rozvodom mal vytvorené účty, na ktoré sporil v prospech maloletej dvakrát po 250 eur. Z uvedeného tak ako súd prvej inštancie aj odvolací súd má za to, že čiastka 250 eur na tvorbu úspor je adekvátna.
24. Odvolací súd po vyhodnotení zisteného skutočného stavu a vyhodnocujúc odvolacie námietky otca v podanom odvolaní, prijal právny záver a má za to, že v danom prípade je dôvodné uplatnenie princípu potencionality príjmov otca, ktorý je konateľom dvoch spoločností, pričom vlastní hmotný majetok, z ktorého má bezpochyby finančný zisk.
25. Otec nepreukázal v priebehu konania žiadne dôkazy, ktoré by smerovali k záveru takému, že nie je v jeho schopnostiach dosahovať príjem, z ktorého vychádzal súd prvej inštancie, a teda sa nezbavil svojej povinnosti voči maloletej W., na základe ktorej je ako otec povinný uhrádzať mesačné výživné na maloletú W. v takej výške ako určil súd prvej inštancie. Odvolací súd vzal jeho odvolaciu námietku v tom zmysle, že mu pribudla vyživovacia povinnosť ako jednu zo skutočností, ktorú vyhodnotil v prospech otca maloletej W., avšak uvedená skutočnosť nezmenila názor odvolacieho súdu, že súd prvej inštancie o bežnom výživnom, na maloletú W., ako aj o tvorbe úspor rozhodol správne a v súlade so zákonom.
26. Odvolací súd poukazuje na to, že pri uplatnení princípu potencionality príjmu osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd neprihliada len na skutočné, teda faktické príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, t. zn. príjmov, ktoré povinný, teda potenciálne mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti a stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, poprípade jazykových znalostí, ako aj dopytu na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje za každých odôvodnených skutočností, ktoré boli preukázané súdom prvej inštancie v konaní. Pokiaľ ide o otázku súčasného príjmu a majetkových pomerov povinného, je potrebné poukázať a uviesť, že finančné prostriedky, ktorými otec maloletej W. disponuje a jeho majetkové pomery umožňujú, aby v prospech maloletej W. výšku výživného v sume 300 eur a 250 eur na tvorbu úspor uhrádzal.
27. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k dieťaťu nebolo ohrozené. Zjednodušene povedané, pokiaľ rodič plánuje nejakú zmenu, či už svojho zamestnania, bydliska alebo počtu vyživovacích povinností, musí mať na zreteli vždy už existujúce vyživovacie povinnosti tak, aby ich plnenie žiadnym spôsobom neohrozil, a to ani do budúcna so zreteľom na predpoklad zvyšujúcich sa potrieb oprávnených detí v súvislosti s ich vekom, rastom a štúdiom.
28. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolací súd zároveň nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo spravodlivé priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov v zmysle ustanovenia § 55 CMP.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0 hlasov (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).