Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15P-114-2010.pdf
PDF · 88.44 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/114/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Poprade, samosudkyňou JUDr. Dagmar Soliarovou, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: H. X., X.. XX. X. XXXX, H. X., X.. X. XX. XXXX, H. X., X.. X. X. XXXX, R. X., X.. XX. X. XXXX, Z. X.Ú., X.. X. XX. XXXX, F. X., X.. XX. X. XXXX C. O. X., X.. X. X. XXXX, všetky deti bytom ako matka, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a rodiny Poprad, deti rodičov H. X., X.. XX.X.XXXX, L. J., Ú. - S. XX C. E. X., X.. XX.X.XXXX, L. J., Ú. - S. XX, F. C. J., R. X, v konaní začatom na návrh otca o zmenu výchovného prostredia, takto
rozhodol:
M e n í sa rozsudok Okresného súdu v Poprade č. k. 14P/133/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 12CoP/14/2008 a 12CoP/15/2008 zo dňa 10. 3. 2009 nasledovne:
Maloleté deti H., H. C. H. X. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti otca E. X., L. J., R. X.
Maloleté deti R. C. F. X. sa z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky H. X., L. J., Ú. - S. XX.
Úprava rodičovských práv a povinností k maloletému O. X.Í. o s t á v a nezmenená v zmysle rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 14P/128/2010 - 46 zo dňa 19. 10. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 7CoP/1/2011 - 61 zo dňa 14. 4. 2011.
Konanie o zmenu výchovného prostredia u maloletej Z. X. sa v y l u -č u j e na samostatné konanie.
Otec maloletých detí E. X. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej Simony sumou 60,- eur mesačne a na výživu maloletej Karolíny sumou 50,- eur mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Matka maloletých detí H. X. sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletej H., maloletej H. a maloletého H. sumou 30 % zo sumy životného minima na každé z maloletých detí, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné je splatné vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred k rukám otca.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Tunajšiemu súdu bol doručený návrh otca na zmenu výchovného prostredia u maloletých detí pochádzajúcich z manželstva rodičov a to k H. X., H. X., H. X., R. X., Z. X.Č., F. X. C. O. X.. V predmetnom
návrhu ako aj vo svojich výpovediach uviedol, že na základe rozhodnutia Okresného súdu v Poprade pod sp. zn. 14P/133/2007 zo dňa 4. 9. 2008 boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný hradiť na ich výživu celkovo sumu 12.000,- Sk. Ďalším rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 14P/133/2007 zo dňa 4. 9. 2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. k. 12CoP/14/2008 a 12CoP/15/2008 zo dňa 10. 3. 2009 bol maloletý E. zverený do osobnej starostlivosti otca. Otec v predmetnom návrhu ako aj vo svojej výpovedi uviedol, že maloleté deti od prázdnin, t. j. od augusta 2011 a to konkrétne H., H., H. C. Z. ostali v jeho starostlivosti a preto je potrebné danú situáciu riešiť aj po právnej stránke.
Matka maloletých detí uviedla, že v súčasnosti s poukazom na závery znaleckého posudku súhlasí s tým, aby maloleté deti H.K., H. C. H. boli zverené do osobnej starostlivosti otca a to aj na základe záverov znaleckého posudku a maloleté deti R., F. C. O. boli zverené do jej osobnej starostlivosti a čo sa týka maloletej Z., poukázala na tú skutočnosť, že dieťa sa v súčasnosti samotné pýta, aby ostalo v jej starostlivosti, pričom od 18. 2. 2012 ju má u seba. Nakoľko maloletá samotná teda požaduje, aby bola spolu s mladšími súrodencami v starostlivosti matky, matka žiada, aby aj maloletá Z. bola zverená do jej osobnej starostlivosti.
Kolízny opatrovník vzhľadom na odprezentované výpovede oboch rodičov, vzhľadom na šetrenie pomerov ako aj na závery znaleckého posudku navrhol, aby staršie maloleté deti, t. j. H., H. C. H. boli zverené do osobnej starostlivosti otca, mladšie maloleté deti R., F. C. O. boli zverené do osobnej starostlivosti matky a úpravu rodičovských práv vo vzťahu k maloletej Z. vylúčiť na samostatné konanie. Je totiž potrebné, aby sledovali adaptáciu dieťaťa v rodinnom prostredí a mohli zaujať aj konkrétne stanovisko. Následne je potrebné vykonať s dieťaťom pohovor prostredníctvom referátu poradensko - psychologických služieb a zistiť, aké je najlepšie výchovné prostredie pre maloletú Z.. Výšku výživného kolízny opatrovník ponechal na úvahu súdu s poukazom na nízky príjem na strane matky.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, so znaleckým posudkom ako aj s obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu v Poprade č. k. 14P/133/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove 12CoP/14/2008 a 12CoP/15/2008 zo dňa 10. 3. 2009 boli maloleté deti (v tom čase ešte aj Y.) H., H., H., R., Z. C. F. zverené do osobnej starostlivosti matky. Otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 12.000,- Sk. Maloletý E. bol zverený do osobnej starostlivosti otca. Z manželstva pochádza ešte maloletý O., ktorý je v súčasnosti v starostlivosti matky.
Zo záverov znaleckého dokazovania vyplýva, že matka vo vzťahu k mladším deťom je starostlivá, zvláda starostlivosť, deťom sa venuje a deti nevykazujú známky zanedbania. Vo vzťahu k starším deťom matka od nich žiadala častejšie pomoc pri výchove a starostlivosti o menšie deti, prideľovala im rôzne úlohy a staršie deti sa cítili obmedzené aj v prostredí trojizbového bytu, ktorý nepostačuje pre celkovo deväť ľudí. Ďalej zo záverov vyplýva, že matka je schopná starať sa o deti a aktuálne sú jej schopnosti limitované mierou finančných prostriedkov a obmedzením bytového priestoru. Maloleté deti a to konkrétne menšie deti majú vzťah k obom rodičom primeraný. Staršie deti preferujú otca, majú viac negatívnych väzieb k matke, jej boj vnímajú ako ohrozenie svojich predstáv o živote. Otec je schopný zabezpečiť vyššiu sociálnu úroveň. Pokiaľ sú u otca, odpadávajú im povinnosti starostlivosti o menších súrodencov. Menšie deti sú na matke emocionálne závislé. Z pohľadu starších detí je otec voči nim chápajúci, vyžaduje od nich režim dňa, plnenie si povinností v domácnosti a hlavne uňho majú pocit materiálnej istoty. Úroveň rodiny u otca vnímajú pozitívne a dobre. Z pohľadu znalkyne teda matka má vytvorené veľmi hodnotné pozitívne predpoklady pre starostlivosť o menšie deti a u otca sú tieto predpoklady pre výchovu väčších detí. Maloleté deti sú zdravé, znalkyňa odporúčala styk maloletých detí s druhým rodičom tak, aby boli zachované aj súrodenecké väzby. Mali by sa teda spoločne stretávať každý druhý týždeň u jedného z rodičov počas celého víkendu. Zároveň znalkyňa poukázala, že deti sú dlhodobo emocionálne aj existenčne zaťahované do manželského konfliktu, čo nie je pre nich vhodné ani do budúcna.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia ako aj na závery znaleckého posudku súd zveril maloleté deti H., H. C. H. do osobnej starostlivosti otca, nakoľko tieto staršie deti preferujú toto rodinné prostredie, chcú naďalej ostať v jeho starostlivosti. Maloleté deti R., F. C. O. zveril súd do osobnej starostlivosti matke, nakoľko táto zabezpečuje maloletým deťom riadnu starostlivosť a ako to vyplýva aj zo záverov znaleckého posudku, je takéto rodinné prostredie pre menšie deti vhodné. Pokiaľ sa týka maloletej Z., výchovné prostredie u tohto dieťaťa súd vylúčil na samostatné konanie s tým, že je potrebné podrobnejšie preskúmať, ktoré z rodinných prostredí, aká citová väzba by bola pre dieťa aj v budúcnosti najlepším možným riešením. Preto je aj naďalej potrebné, aby s dieťaťom bol neskôr vykonaný pohovor vrámci referátu poradensko - psychologických služieb a aby sa mohlo zaujať reálne stanovisko vo vzťahu k výchovnému prostrediu u maloletého dieťaťa.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri určení výšky výživného súd vychádzal z príjmov oboch rodičov. Otec maloletých detí počas roku 2010 prerušil živnosť, od 1. 12. 2010 do 31. 5. 2011 bol evidovaný na úrade práce bez nároku na dávku v hmotnej núdzi a od 1. 6. 2011 je zamestnancom firmy D., kde dosahuje priemerný mesačný zárobok okolo 350,- eur. Iný príjem na strane otca nie je. Matka je poberateľkou rodičovského príspevku vo výške 190,- eur, poplatky za bývanie predstavujú 280,- eur a otec hradí výživné na maloletého O. v sume 40,- eur, na maloletú F. 50,- eur a na maloletú R. 50, - eur, čo sa zarátava do príjmu matky. Vychádzajúc z príjmu oboch rodičov ako aj z potrieb maloletých detí, súd zaviazal otca úhradou výživného na maloletú R. v sume 60- eur mesačne, na maloletú F. sumou 50,- eur mesačne a na maloletého O. 40,- eur
mesačne, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku. Pokiaľ sa týka výživného zo strany matky, na maloleté deti, ktoré sú v starostlivosti otca, t. j. maloletej H., maloletej H. a maloletého H., vzhľadom k jej príjmu súd matku zaviazal úhradou výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na každé z maloletých detí, ktorá v súčasnosti zodpovedá sume 26,- eur na každé z maloletých detí.
Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona, podľa ktorých rozhodol.
Vzhľadom na to, že všetci účastníci konania sa na pojednávaní dňa
7. 3. 2012 po vyhlásení rozsudku a poučení o opravných prostriedkoch vzdali práva podať odvolanie, súd vyhotovil rozsudok v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 157 ods. 3 O. s. p..
O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., pretože ide o konanie starostlivosti súdu o maloletých, ktoré môže začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa §-u 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha.
Podľa ods. 2 cit. ust. odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené podmienky konania, rozhodol vecne nepríslušný súd prvého stupňa, rozhodnutie súdu prvého stupňa vyniesol vylúčený sudca, alebo súd prvého stupňa bol nesprávne obsadený, to neplatí, ak senát rozhodol namiesto samosudcu,
b) konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Účastníci konania, ktorí sa práva odvolania výslovne vzdali, toto právo nemajú.