Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4T/40/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Farkašovej a prísediacich Dušana Beňa a Milana Kováča v trestnej veci proti obžalovanému E. Q. pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/, , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 07.03.2012 takto

rozhodol:

Obžalovaný E. Q. G. H. X. Z., nar. XX.XX.XXXX v Nitre, trvale bytom W., F. ul. č. XXXX/XX, vo väzbe v Ústave na výkon väzby Nitra od 26.11.2010 do 25.5.2011

sa podľa písmeno a/

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. zo dňa 12.4.2011, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/, písmeno d/ na tom skutkovom základe, že:

v dobe od 12.10.2009 do 30.12.2009 sa v priestoroch Ústavu na výkon väzby v Nitre na ul. Cintorínskej vyhrážal osobám K. F. a T. L., a to spôsobom, že v uvedenej dobe bol vo výkone väzby v cele ústavu na výkon väzby, kde bol vedľa jeho cely umiestnený v inej trestnej veci obvinený Y. Š., pričom E. Q. hovoril Y. Š., že je vo väzbe kvôli výpovediam osôb K. F. a T. L. a že keď vyjde von z basy ,,tak sa o nich postará, aj keby to malo byť za 100 rokov a že ich neochráni ani kriminálka, ani banda skinheadov“, pričom Y.Á. Š. po prepustení z Ústavu na výkon väzby v Nitre na slobodu uvedenú skutočnosť v presne nezistený deň v novembri 2010 povedal R. , ktorý Y. Š.Í. viezol v taxíku a tento to následne v presne nezistený deň v novembri 2010 povedal poškodenému K. F. a ten to následne povedal poškodenému T. L., čím vzbudil u poškodených K. F. a T. L.U. dôvodnú obavu o ich život a zdravie a o život a zdravie im blízkych osôb, pričom K. F. a T. L. vystupovali v trestnom konaní vedenom na Prezídiu PZ, Úrad boja proti organizovanej kriminality, odbor Západ pod ČVS: PPZ-18/BOK-Z-2009 ako svedkovia, ktorí vypovedali proti obvinenému E. Q., stíhanému pre obzvlášť závažný zločin vydieračského únosu podľa , písmeno b/ ,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovanému Antonovi Hudecovi a na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného,

vypočutím svedkov R. A., T. L., K. F. a Y. U., prečítaním výpovedí svedkov M. S. a Y.. U. T., a prečítaním na vec sa vzťahujúcich listinných dôkazov.

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Nitra sp.zn. zo dňa 25.5.2011 bol obžalovaný E. Q. podľa písmeno a/ , oslobodený spod obžaloby Okresného prokurátora v Nitre č. zo dňa 12.4.2011 pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/ , pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Súd z výpovede obžalovaného a jednotlivých svedkov, vypočutých vrámci dokazovania pred vyhlásením napadnutého rozsudku, ako aj z prečítaných listinných dôkazov, zistil, že:

Obžalovaný E. Q. v prípravnom konaní ako aj na hlavnom pojednávaní poprel spáchanie skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Uviedol, že v čase keď bol v kolúznej väzbe, tak ani nevedel o tom že vedľa neho v cele je vo väzbe U.. Vedel iba to, že U. je vo väzbe, lebo ho videl stáť na chodbe. So U. sa počas väzby nerozprával a cez otvorené okno s ním nekomunikoval. Keď sa mala vykonať konfrontácia medzi ním a U., tento sa odmietol zúčastniť konfrontácie a mimo zápisnice mu povedal, že to čo uviedol vo svojej prvej výpovedi nie je pravda, čo mu odôvodnil to tým, že na neho bol robený nátlak.

Svedok R. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že do jeho taxíka nastúpil U., s ktorým sa počas cesty rozprával aj o tom, že bol v base. Keď U. povedal, že sa stretáva s K. F., U. mu hovoril, že sedel s Q. na cele resp. že sedeli vedľa seba. Vrámci rozhovoru mu U. povedal „že si to odserú“, ale nepovedal žiadne mená. Nebral to vážne, pretože nič také vážne čo povedal, nebolo. Pri rozhovore padali aj mená F., L., Q. ale v akej súvislosti, to už svedok nevedel uviesť. V rámci rozhovoru mu U. nepovedal, že Q. niečo odkazuje F. alebo niekomu inému. Od U. pri rozhovore nepočul vetu „keď vyjde von z basy, tak sa o nich postará, aj keby to malo byť za 100 rokov a že ich neochráni ani kriminálka, ani banda skienhedov“, a ani sám vetu v takomto znení F. ani L. nepovedal. Počul od U. iba to, ako povedal, že si to odserú. To, čo počul od U. potom povedal F. do telefónu alebo pri osobnom stretnutí.

Svedok T. L. na hlavnom pojednávaní potvrdil, že sa stretol s F., ktorý mu povedal, že A. viezol U., a tento povedal A., že bol v base s Q. a tento mal povedať U., že keď vyjde z basy, tak si to s nimi vybaví. F. mu tiež hovoril, že U. sedel vedľa Q. v base. F. mu nič nehovoril o kriminálke a o skinheadoch. On na to reagoval tak, že dostal strach o seba, aj o svoju rodinu, pretože on aj s F. svedčia v Q. veci, kde je stíhaný za vydieračský únos. Obž. Q. poznal, v minulosti sa stretávali v Mexiku, vedel o ňom, že vie byť normálny aj agresívny. Od doby, keď sa dozvedel, čo mal povedať Q. U. na ich adresu, sa nič nestalo, teda nikto fyzicky na neho ani na jeho rodinu nezaútočil. Svedok v závere svojej výpovede uviedol, že on osobne z obžalovaného Q. nemá obavu, ale má obavu o svoju rodinu.

Svedok K. F. na hlavnom pojednávaní uviedol, že na dátum si už nepamätá, ale bolo to minulý rok, zavolal mu A., ktorý mu hovoril, že viezol U. a ten sa ho pýtal, či sa s ním ešte baví. Keď mu kladne odpovedal, U. mu povedal, že keď on a W. svedčia v Q. veci tak sa tento o nich postará, že si ich vybaví, pričom si svedok pod tým predstavoval, že buď ich zabije alebo zlikviduje. Na to on išiel na políciu, lebo mu policajti kázali, že keď sa mu niekto bude vyhrážať tak má ísť na políciu. Medzi tým, ako to počul od A. a jeho oznámením na polícii uplynul asi týždeň. A. mu nehovoril o skenheadoch, ani od neho nepočul vetu: „tak sa o nich postará aj keby to malo byť za 100 rokov, a že ho neochráni ani kriminálka, ani banda skinheadov“. So U. sa o tejto veci nerozprával. Svedok K. F. rozpory medzi svojimi výpoveďami ohľadne toho, že dňa 27.1.2011 uvádzal, že Q. ako príde domov z basy tak sa jemu a W. teda L. pomstí za to, že svedčia proti nemu, vysvetlil tak, že toto uvádzal v prípravnom konaní, a keď na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa o nich postará a že ich vybaví, vysvetlil tým, že so A. sa o tom bavil viackrát a A. mu hovoril aj toto.

Svedok Y. U. na hlavnom pojednávaní 25.5.2011 využil svoje právo v zmysle a nevypovedal.

Vrámci dokazovania boli prečítané výpovede svedkov M. S. a U. T., ktorí vo svojich výpovediach ku skutku nič neuvádzali. Vrámci dokazovania boli prečítané aj listinné dôkazy zadokumentované v spisovom materiáli.

Uznesením Krajského súdu v Nitre sp.zn.1To/45/2011 zo dňa 05.10.2011 bol rozsudok Okresného súdu Nitra sp.zn. zo dňa 25.5.2011 zrušený a vec bola vrátená súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný súd Nitra v intenciách uznesenia Krajského súdu v Nitre doplnil dokazovanie opätovným výsluchom svedka Y. U.. Tento na hlavnom pojednávania dňa 18.1.2012 po poučení podľa využil svoje právo a odmietol vypovedať, čo odôvodnil tým, že o predmetnej prejednávanej veci nič nevie. Vo veci on vôbec nevypovedal, vie však čo je obsahom jeho zápisnice, lebo ju prečítal, podpísal ju preto, lebo bol pod nátlakom pobytu v cele policajného zaistenia, pričom ani netuší koľko zápisníc podpisoval. Mal vedomosť o tom, že obž. Q. mal byť pustený z väzby na slobodu a potrebovali ho nechať vnútri a to mu bolo aj povedané. Dôvodom odmietnutia výpovede je aj to, že by mohol krivo vypovedať.

Na návrh okresného prokurátora súd nariadil konfrontáciu medzi svedkami Y. U. a R. A. na odstránenie rozporov medzi svedeckými výpoveďami. Svedok Y. U. z rovnaných dôvodov, t.j. že by svojou výpoveďou sebe privodil trestné stíhanie, sa odmietol zúčastniť konfrontácie so svedkom R. A..

Vrámci dokazovania boli prečítané listinné dôkazy zadokumentované v trestnom spise a okresným prokurátorom predložené dva vyšetrovacie spisy Prezídia Policajného zboru Úrad boja proti organizovanej kriminalite Odbor Západ, oddelenie vyšetrovania Trnava ČVS PPZ-289/BOK-ZA-2010 (č.l. 229a, 233)

Podstata protiprávneho konania obžalovaného E. Q. podľa obžaloby mala spočívať v tom, že obžalovaný mal v dobe od 12.10.2009 do 30.12.2009 v priestoroch Ústavu na výkon väzby v Nitre vyhrážať osobám K. F. a T. L. a to spôsobom, že Y. U. hovoril, že je vo väzbe kvôli výpovediam týchto osôb a že keď vyjde von z basy „tak sa o nich postará, aj keby to malo byť za sto rokov a že ich neochráni ani kriminálka, ani banda skinheadov“, pričom Y. U. po prepustení z väzby uvedenú skutočnosť v presne nezistený deň v novembri XXXX povedal R. A., ktorý to povedal K. F. a ten to následne povedal T. L., čím obžalovaný vzbudil u K. F. a T. L.a dôvodnú obavu o svoj život a zdravie a o život a zdravie im blízkych osôb, pričom K. F. a T. L. vystupovali v trestnom konaní vedenom na Prezídiu PZ, Úrad boja proti organizovanej kriminality, odbor Západ pod ČVS:PPZ-18ÚBOK-Z-2009 ako svedkovia, ktorí vypovedali proti obžalovanému, a tým mal spáchať prečin nebezpečného vyhrážania podľa písmeno b/ a písmeno d/ .

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný E. Q. bol vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby v Nitre od 6.2.2009 a svedok Y. U. bol vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby v Nitre od 11.10.2009 do 26.4.2010, kedy bol z väzby prepustený na slobodu. Svedok Y. U. v čase od 12.10.2009 do 26.4.2010 bol umiestnený na cele č. 213, pričom obžalovaný Anton Hudec bol umiestnený na cele č. 214 v čase od 29.9.2009 do 30.12.2009.

Voči obvinenému E. Q. bolo vznesené obvinenie uznesením Prezídia Policajného zboru, ÚBOK odbor Západ, pracovisko Nitra pod č. PPZ-289/BOK-ZA-2010 zo dňa 26.11.2010 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods., 1,2 písm. d/ Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm. I/ Tr.zák. a § 140 písm. b/ Tr.zák.

Zo zápisnice o výsluchu svedka Y. U. spísanej v Nitre dňa 25.11.2010 na Prezídiu PZ ÚBOK, oddelenie vyšetrovania pod ČVS: PPZ-18/BOK-Z-2009, ktorá je súčasťou trestného spisu sp.zn. jednoznačne vyplýva, že svedok Y. U. vypovedal pred vznesením obvinenia (26.11.2010), bez uvedenia pomeru k obvinenému, k veci a stranám. V písomnom poučení sa uvádza: „budete vyslúchaný v trestnej veci obvineného - vo veci, ktorý je stíhaný za vo veci zločinu vydieračského únosu (č.l. 89). Ďalej z písomného poučenia (č.l.91) vyplýva, že svedok po poučení podľa odsek. 1, 2 o práve odmietnuť vypovedať, prehlásil, že poučeniu porozumel, a uvedené právo nevyužíva, vypovedať chce a bude. V závere výpovede (č.l. 92) sa uvádza: „ S osobami E. Q., R. T., E. T., Y. H., Y. W., F. F. a K. F. nie som v žiadnom príbuzenskom ani inom obdobnom pomere“. Nepochybné je, že svedok vypovedal bez prítomnosti obvineného resp. jeho obhajcu.

Z vyšetrovacieho spisu (č.l. 233), ktorý obsahuje 133 strán bolo zistene, že tento koncept vyšetrovacieho spisu, ktorý súhlasí s originálom materilá nachádzajúcom sa na oddelení vyšetrovania, je totožný s vyšetrovacím spisom, ktorý s obžalobou bol predložený súdu a je vedený pod sp.zn. . Z vyšetrovacieho spisu (č.l.229a), ktorý obsahuje 75 strán bolo zistené, že na č.l. 39-42 sa nachádza výpoveď svedka Y. U. pod ČVS: PPZ-289/BOK-ZA-2010 zo dňa 25.11.2010 od 21.00 hod., vypočúvaný v trestnej veci - neznámy páchateľ - prečin nebezpečné vyhrážanie, vyslúchaný je vo veci. Z predtlače zápisnice vyplýva, že bol poučený podľa , o práve odmietnuť vypovedať, ktorému taktiež plne porozumel, prehlásil, že uvedené právo nevyužíva, vypovedať chce a bude. Výsluch bol ukončený 25.11.2010 o 21.45 hod., pričom výsluch vykonal vyšetrovateľ PZ npor. Y.. E. S., za prítomnosti mjr. K.. H...

Pri porovnaní predmetnej zápisnice z vyšetrovacieho spisu (č.l. 229a) so zápisnicami (č.l. 89-92) nachádzajúcimi sa v koncepte vyšetrovacieho spisu (č.l. 233) a v trestnom spise sp.zn. (č.l. 89-92) súd zistil, že obsah výpovede svedka Y. U. je zhodný. Rozdiel medzi výpoveďou vo vyšetrovacom spise (č.l. 229a) a výpoveďami vo vyšetrovacom spise (č.l. 233) a v spise sp.zn. je v tom, že výpoveď vo vyšetrovacom spise (č.l. 229a) sa týka veci ČVS: PPZ-289/BOK-7A-2010, kde svedok vypovedal v trestnej veci neznámeho páchateľa - prečin nebezpečného vyhrážania, a v závere zápisnice nie je uvedený pomer svedka k osobám E. Q., R. T., E. T., Y. H., Y. W., F. F. a K. F.. Na rozdiel od tejto výpovede v zápisniciach o výsluchu svedka v koncepte vyšetrovacieho spisu (č.l. 233) a v trestnom spise bol svedok Y. U. vypočúvaný v trestnej veci obv. E. Q. a spol. - zločin vydierania, vyslúchaný v trestnej veci obvineného - vo veci, ktorý je stíhaný za - vo veci zločinu vydieračského únosu a v závere výpovede je uvedený jeho pomer k osobám osobám E. Q., R. T., E. T., Y. H., Y. W., F. F. a K. F..

Súd nemal žiadne pochybnosti o existencii dvoch rôznych zápisníc z výpovede svedka Y. U. z rovnakého času (od 21.00 hod.21.45) a rovnakého dňa (25.11.2010) ale v dvoch rôznych trestných veciach vedených na Prezídiu Policajného zboru ÚBOK pod ČVS: PPZ-289/BOK-ZA-2010 a PPZ-18/ BOK-Z-2009. Záverom z tohto vyplýva, že svedok bol vypočutý v rovnakom čase v dvoch trestných veciach, čo reálne nie je možné.

Právo obvineného na obhajobu sa aplikuje predovšetkým prostredníctvom jeho základného práva vyjadriť sa v priebehu celého trestného konania ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich. V prípravnom konaní môže obvinený žiadať, aby sa jeho obhajca zúčastnil na jednotlivých procesných úkonoch. Ak nemá obhajcu môže obvinenému povoliť účasť na vyšetrovacích úkonoch policajt. Z uvedených ustanovení nemožno vyvodiť záver, že výsluchy svedkov, ak k nim došlo po začatí trestného stíhania, ale pred vznesením obvinenia, t.j. v dobe, v ktorej obvinený nemohol realizovať svoje právo na obhajobu, majú len z tohto dôvodu charakter nezákonného dôkazu (dôkazu získaného nezákonným spôsobom). Orgány činné v trestnom konaní však musia dbať na to, aby sa zákonne získaný dôkaz nestal dôkazom absolútne neúčinným, alebo naopak, aby bol procesne použiteľný v konaní pred súdom. Použiteľnosť dôkazu v konaní pred súdom môže okrem iného zmariť skutočnosť, že výsluch svedka nebol vykonaný kontradiktórnym spôsobom, t.j. pri zachovaní práv obvineného na obhajobu. Výnimkou z kontradiktórneho postupu v konaní pred súdom prestavuje režim čítania zápisnice o výpovedi svedka uvedené v ustanovení , resp. ustanovenie veta druhá Na druhej strane, ak ide o výsluch svedka, ktorý sa po vznesení obvinenia dostáva do postavenia blízkej osoby vo vzťahu k obvinenému v zmysle , resp. ods. 5 Tr.zák. , v dôsledku čoho nadobúda práva uvedené v , je výsluch takého svedka vykonaný pred vznesením obvinenia pre ďalšie trestné konanie právne neúčinný. Rozhodujúcim hľadiskom pre posúdenie potreby opakovať výsluch svedka v prípravnom konaní po vznesení obvinenia je nepochybne jeho dôkazná hodnota. Ak výpoveď svedka neprináša pre trestné konanie rozhodujúci význam v podobe usvedčovania obvineného zo spáchania trestného činu, alebo naopak preukazovania jeho neviny, je bezpredmetné opakovanie jeho výsluchu po vznesení obvinenia. Ak ale výpoveď svedka je jediným usvedčujúcim dôkazom alebo vo významnej miere rozhodujúcim dôkazom, o ktorý prokurátor mieni oprieť obžalobu, je nevyhnutné výsluch svedka vykonať až po vznesení obvinenia so zachovaním práva obvineného na obhajobu. V tejto súvislosti treba mať na zreteli, že vnútroštátne orgány majú postupovať tak, aby v priebehu celého trestného konania bolo minimálne aspoň raz poskytnuté obvinenému právo na kontradiktórny

postup. Pre spravodlivé súdne konanie tak postačuje, aby výsluch svedka bol vykonaný v prítomnosti obvineného, resp. jeho obhajcu, v konaní pred súdom, čím sa vystavuje tento dôkaz kritickej previerke. V záujme preukázania dôvodnosti postavenia obvineného pred súd treba vykonať dôkazy v prípravnom konaní tak, aby tieto boli použiteľné aj v konaní pred súdom, lebo v opačnom prípade prokurátor berie na seba riziko, že v prípade porušenia zásady kontradiktórnosti v prípravnom konaní, nebude môcť výpoveď svedka v konaní pred súdom reálne použiť.

Ďalej je nepochybné, že v prejednávanej veci bolo začaté konanie pod ČVS:PPZ-289/BOK-ZA-2010, pre prečin nebezpečného vyhrážania a v popise skutku sa uvádza doposiaľ nestotožnená osoba vystupujúca pod menom E. Q., a napriek tomu svedok Y. U. bol vypočutý dňa 25.11.2010 v trestnej veci obv. E. Q. a spol. vo veci zločinu vydieračského únosu ČVS:PPZ-18/BOK-Z-2009. Ak v tejto veci bol svedok Y. U. poučený v zmysle ustanovení , na čo vyhlásil, že svoje právo nevyužíva, vypovedať chce a bude, a v tejto veci aj vypovedal, potom táto výpoveď svedka Y. U. je v konaní pred súdom v prejednávanej veci absolútne právne neúčinná, a napriek správnemu poučeniu, túto výpoveď súd nemohol ani čítať podľa , keďže vypovedal vo veci obv. E. Q., stíhaného pre trestný čin vydieračského únosu, v ktorej bola na Okresný súd Nitra už dňa 2.8.2010 podaná obžaloba. Nepoužiteľnosť tejto výpovede v prejednávanej veci konštatoval aj Krajský súd Nitra vo svojom rozhodnutí sp.zn. zo dňa 5.10.2012.

Následne svedok Y. U. pri výsluchu do zápisnice o výsluchu svedka dňa 10.02.2011 (po vznesení obvinenia) Prezídia PZ, ÚBOK, oddelenie vyšetrovania Nitra ČVS:PPZ-289/BOK-ZA-2010, po poučení podľa využil svoje právo a nevypovedal, nakoľko by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania (č.l.95). Z písomného poučenia (č.l.93) vyplýva, že svedok bol poučený o tom, že bude vyslúchaný v trestnej veci obvineného E. Q., nar. 4.6.1978, ktorý je stíhaný pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/ písmeno d/ s poukazom na a . Toto svoje právo v zmysle ustanovenia svedok využil aj pri konfrontácii s obvineným Q. dňa 10.2.2011 a na hlavnom pojednávaní dňa 25.5.2011 a rovnako aj na hlavnom pojednávaní dňa 18.1.2012 a pri konfrontácii dňa 7.3.2012, pričom uviedol aj dôvod odmietnutia vypovedať.

Právo svedka odoprieť výpoveď, ak by svojou výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo osobám uvedených v veta prvá je dôsledkom ústavnej ochrany a táto má prednosť pred dosiahnutím účelu trestného stíhania a to aj vtedy, ak by v dôsledku jej uplatnenia dokazovanie v konkrétnej veci trpelo tzv. dôkaznou núdzou.

Z výpovede svedka R. A. súd mal jednoznačne preukázané, že počas cesty v taxíku (cca 7 mesiacov po prepustení Y. U. z väzby) mu Y. U. vrámci rozhovoru povedal, že „si to odserú.“ Následne to oznámil K. F.. Z výpovede svedka T. L. súd mal preukázané, že jemu K. F. povedal, že Q. mal povedať U., že keď vyjde z basy, „tak si to s nimi vybaví“. Z výpovede svedka K. F. mal súd preukázané, že od R. A. sa dozvedel, že Y. U. mu v taxíku povedal, že „sa o nich postará, že ich vybaví“. Všetci títo svedkovia popreli, že by počuli vetu: „keď vyjde z basy, tak sa o nich postará, aj keby to malo byť za 100 rokov a že ich neochráni ani kriminálka, ani banda skinhedov“, pričom každý zo svedkov reprodukoval vyjadrenie svedka U. pred R. A. inak.

Zo zápisnice o trestom oznámení K. F. zo dňa 25.11.2010 č.p.: PPZ-289/BOK-ZA-2010 spísanej v Nitre na oddelení vyšetrovania Prezídia policajného zboru, úrad boja proti organizovanej kriminalite vyplýva, že K. F. sa mal cca dva týždne pred podaním trestného oznámenia dozvedieť cestou R. A., že Y. U. mal byť na cele v ÚVV Nitra vedľa E. Q., a E. Q. mu mal povedať, že ak ho pustia z basy že sa o neho postará a tiež o T. L. prezývaného „W.“. Na to dostal veľký strach, zdvihol telefón a zavolal policajtom na ÚBOK. Aj z tejto zápisnice ako aj z výpovede svedka K. F. mal súd preukázané, že svedok až s odstupom času cca 2 týždňov podal trestné oznámenie na obv. Q., čo odôvodnil tým, že nechcel ísť na políciu hocikde, ale tam, kde o veci vedeli a celú vec riešili. Súd mal pochybnosti o skutočnej obave svedka o svoj život a zdravie, a život a zdravie svojich blízkych tak ako to prezentoval vo svojich výpovediach, pretože svedkovi nič nebránilo v tom, aby trestné oznámenie podal ihneď ako sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Odôvodnenie svedka, že nechcel ísť na políciu hocikde, ale tam, kde o veci vedeli a celú vec riešili je nelogické, pretože trestné oznámenie je povinný prijať každý orgán polície.

Súd vyhodnotil dôkazy jednotlivo aj v ich súhrne a podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážený všetkých okolností prípadu, pričom súd pri hodnotení dokazovania tiež a predovšetkým rešpektoval aj jedno zo základných pravidiel vyplývajúcich pri dokazovaní z ďalšej zásady trestného konania uvedenej v , v ktorom je upravená zásada prezumcie neviny a ktorým je jednak pravidlo „in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obvineného“, ak zostanú dôvodné pochybnosti o niektorej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, a tiež ďalšie pravidlo, v zmysle ktorého nedokázaná vina má rovnaký dôsledok a význam ako dokázaná nevina (ktorú obvinený nie je v konečnom dôsledku ani povinný dokazovať). Vzhľadom na to, že obžaloba okresného prokurátora bola opretá o výpoveď svedka Y. U. (priamy dôkaz) vykonanú pred vznesením obvinenia, ktorá výpoveď bola rozhodujúcim dôkazom usvedčujúcim obžalovaného, a na ktorú výpoveď súd z vyššie uvedených dôvodov neprihliadol, a keďže svedok na hlavnom pojednávaní využil svoje právo v zmysle a nevypovedal a ďalšie svedecké výpovede svedkov K. F., T. L. a R. A. (nepriame dôkazy) nezabezpečujú spoľahlivý podklad na to, aby bolo možné vyvodiť bezpečný záver, že sa zažalovaný skutok (ktorý je predmetom trestného stíhania) stal spôsobom popísaným v obžalobe, preto súd obžalovaného pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa , písmeno b/, , v zmysle písmeno a/ oslobodil, pretože nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Pokiaľ prokurátor navrhoval trval na prečítaní výpovede svedka Y. U. zo dňa 25.11.2010, ktorá sa nachádza v dodatočne predloženom vyšetrovacom spise (č.l. 229a) na č.l. 39-42, súd tomuto návrhu nevyhovel a túto výpoveď na hlavnom pojednávaní neprečítal podľa , pretože nebola získaná zákonným spôsobom - kontradiktórnym spôsobom, za prítomnosti obhajcu obžalovaného resp. obžalovaného a o tomto úkone neboli obžalovaný a ani obhajca upovedomení (v podrobnostiach súd poukazuje na vyššie uvedené dôvody) Ďalší návrh na doplnenie dokazovania výsluchom vyšetrovateľa PZ npor. Y.. E. S. a Y.. K.. H. N. súd odmietol, pretože o existencii dvoch rôznych zápisníc s rovnakým podstatným obsahom o výpovedi svedka Y. U., nemal pochybnosti a z akého dôvodu vyšetrovateľ vyhotovil z jedného výsluchu dve rôzne vzápisnice, súd nepovažoval za potrebné v prejednávanej veci vykonať dokazovanie. Pokiaľ prokurátor má podozrenie zo spáchania trestného činu nestotožnenými policajtmi, tak jeho oprávnením je podať podnet na príslušný orgán, aby toto podozrenie bolo preverené.

Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti a okolnosti, súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.