Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 1 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_13C-192-2009.pdf
PDF · 227.13 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/192/2009
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci žalobkyne: A. B. C., r.č: 615325/6769, bytom C. XX, XXX XX A., zastúpenej JUDr. Igorom Čerevkom, advokátom, Janka Kráľa 3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: D. E. C., F.: XXXXXX/XXXX, bytom G. X, XXX XX A., zastúpenému JUDr. Branislavom Kahancom, advokátom, Vajanského 33, 080 01 Prešov, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
V y p o r i a d a v a bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že:
I. Súbor nehnuteľností označených ako byt - C. H. XX, A., a to:
- nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie A., byt číslo X nachádzajúci sa na 1. poschodí v bytovom dome súpisné číslo XXXX I. A., J. C. H. XX, K. A. H. XXX/X, spolu so spoluvlastníckym podielom XXXX/XXXXX na spoločných častiach a zariadeniach domu,
- spoluvlastnícky podiel 1/6 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, kat. územie A., ako parcela č. XXX/X - záhrady o výmere 574 m2, a
- spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXX, na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXXX, kat. územie A., ako parcela č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1569 m2, parcela č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 296 m2, a parcela č. XXX/X – záhrady o výmere 142 m2, p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
II. Hnuteľné veci – zariadenie nachádzajúce sa v byte strán sporu č. 4 v A., J. C. H. XX ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v členení:
- kuchyňa so spotrebičmi v zelenom prevedení vyhotovená na mieru v roku 2009
- jedáleň zn. SIA pozostávajúca z jedálenského stola. 4 stoličiek a vitríny v drevenom prevedení zakúpená v roku 2009
- obývacia stena štvordielna v orechovom prevedení nadobudnutá v roku 1985
- sedačka kožená hnedá rohová, kreslo a konferenčný stolík, nadobudnutá v roku 1992
- detská izba pozostávajúca z kovovej postele a červenej skrine nadobudnutá v roku 2003
- detská izba drevená - masív nadobudnutá v roku 1992
- spálňa v olivovo - krémovom prevedení, bukas, nadobudnutá v roku 1985
- šatník - trojdielne skrine z drevotriesky nadobudnuté v roku 1992
- predsieň (skriňa, botník 3 ks) nadobudnuté v roku 1992
- televízor zn. Bang - Oluffsen nadobudnutý v roku 2003
- obraz Kytica od J. Plachého
- automatická práčka Zanussi nadobudnutá v roku 2008
- vysávač na paru nadobudnutý v roku 2003
- barová stolička 1 ks zakúpená v roku 2003
- kancelárske kreslo kožené svetlohnedé zakúpené v roku 2003
- príbor 32 ks zn SIA. poháre sklenené 10 ks. krčah na víno zn. SIA. obedová súprava 19 ks zn. SIA, zakúpené v roku 2005
- HIFI veža Technics zakúpená v roku 1990
p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
III. Súbor nehnuteľností označených ako rodinný dom – G. H. X, A., a to:
- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, kat. územie A., rodinný dom L. H. XXXXX K. A. H. XXXX/ XX I. A.,
- spoluvlastnícky podiel 1/5 na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX, kat. územie A., ako parcela č. XXXX/XX - záhrady o výmere 302 m2, a
- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXXX, kat. územie A., ako parcela č. XXXX/XX – záhrady o výmere 592 m2, p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
IV. Hnuteľné veci – zariadenie nachádzajúce sa v rodinnom dome strán sporu súpisné číslo 11955 v A., ul. G. H. X ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, v členení:
- nábytok atypický zhotovený firmou CREATEC so sídlom v Detve, nadobudnutý v roku 2003, nachádzajúci sa:
- v zádverí - botník, skriňa lavica. skrinka, vešiak. skrinka na kľúče
- v obývačke - knihovnička, skrinka pod televízor
- v hosťovskej izbe - skrine 2krát dvojdverové
- v kúpeľni - skrinka pod umývadlo
- v galérii - knihovníčka
- v spálni - skriňa. knihovníčka
- v pracovni - stôl. 2 skrine, polica
- v detskej izbe - skrinková zostava 3krát. písací stôl
- v detskej izbe - skrinková zostava 3krát. písací stôl. troidielna skriňa. posteľ
- v kúpeľni pre deti - skrinková zostava
- obývačka: kožená sedacia súprava maslová, konferenčný stolík
- jedáleň: stôl ROLF BENZ, stoličky kožené biele 4 ks, kreslá kožené ROLF BENZ 2 ks, jedálenská skrinková štvordielna súprava biela
- kuchyňa zn. Sykora vyrobená na mieru so spotrebičmi zn. Elektrolux, barová stolička
- lustre v obývačke, jedálni a kuchyni
- kožené sedačky rozťahovacie v maslovej a červenej farbe
- konferenčný stolík
- manželská posteľ, nočné stolíky 2 ks, bielizník
- vírivka
- záhradný nábytok z teakového dreva: 6 stoličiek, stôl, 2 ležadlá, slnečník, servírovací stolík
- obrazy od S. Mrázovej - 5 ks
- keramické mozaikové hodiny
- elektronika: televízor Bang – Oluffsen, DVD prehrávač, CD prehrávač, televízor Sony, všetko zakúpené v rokoch 2002 – 2004 p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
V. Nehnuteľnosť označenú ako pozemok – časť F., A., a to:
- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, kat. územie A., ako parcela č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 400 m2, p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne.
VI. Nehnuteľnosť označenú ako pozemok – obec B. I., a to:
- nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat. územie Dulová Ves, ako parcela č. XXX/XX – orná pôda o výmere 72 m2, p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného.
VII. 1000 ks akcií obchodnej spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, so sídlom Sofias Vempo 14, Limassol, Cyperská republika, registračné číslo firmy – HE 133027, miesto registrácie – Ministerstvo obchodu, priemyslu a turizmu, Cyperská republika p r i k a z u j e v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného.
VIII. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie jej podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 156.400,- Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 21.9.2009 sa žalobkyňa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu vzniknutého uzavretím manželstva dňa 13.7.1985 a zaniknutého právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 9C/23/2008-62 zo dňa 21.10.2008 (o zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva). Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.11.2008, a po ňom bolo manželstvo strán sporu následne aj rozvedené. Žalobkyňa v žalobe vymedzila niektoré veci a hodnoty, ktoré za trvania manželstva nadobudli strany sporu do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej aj „BSM“), a v rámci širšieho vyporiadania navrhovala vyporiadať „aj hodnoty majetkových a iných účastí žalovaného v obchodných spoločnostiach, resp. iných subjektoch, ako aj prípadné ďalšie majetkové práva“.
2. Počas konania následne žalobkyňa, v nadväznosti na vyjadrenia žalovaného a zmeny vlastníctva niektorých nehnuteľností (zahŕňajúcich aj prevody nehnuteľností s úplným vyporiadaním kúpnej ceny medzi stranami), postupne upravovala rozsah majetkových hodnôt, ktoré podľa nej mali byť predmetom vyporiadania. Podľa podania žalobkyne označeného ako úprava návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 26.7.2019 (č.l. 1795 spisu) nimi mali byť (okrem iného) nehnuteľnosti a hnuteľné veci tak ako sú špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku, ako aj súbor nehnuteľností označených ako pozemky – G. M., z ktorých časti označené ako byt – C. H. XX v hodnote 240.000,- Eur, rodinný dom – G. H. X, Prešov v hodnote 400.000,- Eur, ako aj s nimi súvisiace hnuteľné veci – zariadenie bytu a rodinného domu, ďalej pozemok – H. F., A. v hodnote 12.000,- Eur a 500 ks akcií obchodnej spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, so sídlom Sofias Vempo 14, Limassol, Cyperská republika, registračné číslo firmy – HE 133027, miesto registrácie – Ministerstvo obchodu, priemyslu a turizmu, Cyperská republika (ďalej len „spoločnosť ROSE WELL TRADE LIMITED“) v hodnote 453.450,- Eur žalobkyňa navrhovala prikázať do jej výlučného vlastníctva, a časti označené ako pozemky – obec N., pozemky – obec M. v hodnote 10.000,- Eur a 500 ks akcií obchodnej spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED v hodnote 453.450,- Eur navrhovala prikázať do výlučného vlastníctva žalovaného s povinnosťou žalovaného zaplatiť jej sumu vo výške 75.000,- Eur titulom predaja nehnuteľností označených ako pozemky – obec B. I. (pozn. súdu: žalobkyňa pritom pozemky v obci B. I., a to: nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, kat. územie B. I., ako parcela č. XXX/XX – orná pôda o výmere 72 m2, a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie B. I., ako parcela č. XXX/X – orná pôda o výmere 1119 m2, a parcela č. XXX/ XX – orná pôda o výmere 1766 m2, označila za predmet vyporiadania patriaci do BSM už predtým vo svojej žalobe, v predchádzajúcej sumarizácii majetku tvoriaceho BSM zo dňa 6.3.2015 – č.l. 1110 spisu, i v podaní s návrhom na vyporiadanie BSM zo dňa 14.9.2015 – č.l. 1239 spisu), ktoré mal žalovaný speňažiť kúpnou zmluvou za kúpnu cenu 150.000,- Eur bez vedomia a súhlasu žalobkyne v kalendárnom roku 2019. V súvislosti s nehnuteľnosťami označenými ako pozemky – obec B. I. však žalovaný neskôr na pojednávaní dňa 8.10.2019 (čl. 1955 spisu) oznámil, že ohľadom nehnuteľností v katastrálnom území obce B. I. došlo k odstúpeniu od kúpnej zmluvy a uvedená nehnuteľnosť patrí do BSM, predložil žiadosť o zápis odstúpenia od kúpnej zmluvy, a následne spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania (z dôvodu, že Okresný úrad Prešov, katastrálny úrad ešte nerozhodol o záznamovej listine) aj znalecký posudok, podľa ktorého boli ocenené na sumu 47.900,- Eur (č.l. 1970 spisu). Žalobkyňa sa pritom na pojednávaní 14.1.2020 (po oboznámení so žiadosťou žalobcu o odročenie pojednávania a jej prílohami) vyjadrila tak, že túto cenu nerozporuje, avšak nemá záujem, aby táto nehnuteľnosť bola prikázaná do jej výlučného vlastníctva .
3. Žalovaný voči vyššie uvedenému vymedzeniu majetku patriacemu podľa žalobkyne do BSM, a jeho hodnote, tak ako bola uvedená v predchádzajúcom odseku, okrem námietok vo vzťahu k akciám spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, do ukončenia dokazovania na pojednávaní dňa 5.4.2022 nenamietal. V súvislosti s hodnotou hnuteľných vecí – zariadenia bytu a rodinného domu, ktorú žalobkyňa predtým naposledy špecifikovala len vo svojom podaní označenom ako návrh na vyporiadanie BSM zo dňa 14.9.2015, ktoré však bolo úplne zmenené návrhom zo dňa 26.7.2019 (v ktorom hodnotu zariadenia bytu a rodinného domu už žalobkyňa samostatne nešpecifikovala), pritom strany na
pojednávaní dňa 5.4.2022 zhodne navrhli, aby boli prikázané tomu, komu bude prikázané vlastníctvo konkrétnych nehnuteľností s tým, že hodnotu uvedených hnuteľných vecí s poukazom na celkovú masu BSM nepovažujú za podstatnú).
4. V poslednom komplexnom návrhu žalobkyne na vyporiadanie BSM zo dňa 26.7.2019 bola, okrem vyššie uvedeného, ako ďalšia vec patriaca do BSM (s návrhom na jej prikázanie do výlučného vlastníctva žalovaného), uvedená i položka označená ako pozemky – obec N., pri ktorej však neskôr počas konania, podľa zhodného vyjadrenia strán sporu, došlo k prevodu nehnuteľností na tretiu osobu a k vyporiadaniu všetkých práv, a vzhľadom na to preto napokon podľa ich vyjadrení predmetom vyporiadania BSM byť nemali, a položka označená ako akcie Hotela M. C. v celkovej hodnote 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur), ku ktorým však žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 16.9.2019 uviedol (č.l. 1936 spisu), že v minulosti bol počas trvania manželstva minoritným vlastníkom akcií Hotela M. C. v zanedbateľnom (so zreteľom na ich trhovú hodnotu) počte 10 kusov, ale tieto niekedy v roku 2007 aj so zreteľom na ich nízku „ekonomickú“ využiteľnosť scudzil s tým, že trhová hodnota predmetných akcií sa pohybovala v rozhodnom období (rok 2007) na úrovni 307,- Sk (10,19 Eur) za jednu akciu, a do masy BSM by tak mohla patriť suma 3.070,- Sk (101,90 Eur). Poukázal k tomu aj na článok o odkupovaní zvyšných akcií N. M. zo dňa 20.2.2007 publikovaný v internetových novinách O.. Žalobkyňa následne na toto vyjadrenie žalovaného k akciám N. M. nijako nereagovala a návrh na vyporiadanie BSM v tejto časti do ukončenia dokazovania bližšie nešpecifikovala a ani dôkazne nepodložila.
5. Na základe týchto postojov mal preto súd napokon za to, že strany sporu, z ktorých má v danom prípade každá súčasne postavenie žalobcu i žalovaného (tzv. iudicium duplex), vyjadrili zhodne (§ 186 ods. 2 CSP), že predmetom vyporiadania BSM majú byť nehnuteľnosti a hnuteľné veci uvedené v bode 2. tohto odôvodnenia, a to v hodnotách uvedených v tomto bode. Okrem toho (nad rámec zhody s postojom žalovaného) žalobkyňa vo svojich podaniach uviedla, že predmetom vyporiadania BSM má byť aj 1000 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, s čím však žalovaný nesúhlasil, a v priebehu konania všeobecne pôvodne ešte aj to, že predmetom vyporiadania BSM má byť aj zostatok z vyúčtovania transakcií a spoločných príjmov získaných z predaja spoločného majetku (pred zánikom BSM v rokoch 2002 až 2008), pričom však výšku tohto zostatku počas konania viackrát menila, a žalobca s takouto položkou vôbec nesúhlasil s tým, že peňažné prostriedky boli spotrebované v manželstve a namietal, že podstatnou je otázka aká masa tvorila BSM ku dňu jeho zániku. Žalobkyňa k tomu na pojednávaní dňa 14.5.2015 (č.l. 1164 spisu) síce uviedla, že pokiaľ došlo k úkonom, ktorými žalovaný odoberal majetok zo spoločného BSM tento sa musí opätovne zarátať do masy BSM, na výzvu súdu, aby tieto úkony špecifikovala, však uviedla iba všeobecne, že za takéto úkony považuje vlastne všetky úkony, ktorými odišli peniaze zo spoločného účtu s tým, že sa jednalo o obdobie kedy sa schyľovalo k zániku manželstva, a s odkazom na odborné vyjadrenie (P. I.), ktoré predložila, všeobecne poukazovala na možnosť, že na účtoch boli uskutočnené finančné operácie, ktoré mohli byť predmetom vyporiadania BSM. Vo svojom návrhu na vyporiadanie BSM zo dňa 26.7.2019 následne žalobkyňa napokon síce ešte uviedla, že na základe (jej) analýzy finančných operácií, príjmov a výdavkov počas trvania manželstva sporových strán v rokoch 2002 až 2008 nadobudli sporové strany hnuteľný majetok v sume 1.155.984,- Eur s tým, že po odrátaní výdavkov a spotreby hodnota nadobudnutého finančného hnuteľného majetku tvoriaceho BSM predstavuje podľa nej 296.980,- Eur a zostala vo výlučnej dispozícii odporcu, túto položku však do konkrétneho návrhu na rozhodnutie súdu o prikázaní tejto časti BSM do vlastníctva niektorej zo strán sporu žalobkyňa neuviedla. Strany sporu nad rámec vyššie uvedeného (majetku označeného žalobkyňou) žiadne ďalšie konkrétne veci či hodnoty, ktoré by mali byť predmetom vyporiadania BSM strán sporu, s návrhom na ich konkrétne zohľadnenie v rozhodnutí súdu a prikázanie niektorej zo strán sporu, v priebehu konania do ukončenia dokazovania dňa 5.4.2022 neuviedli.
6. Pokiaľ ide o postoj žalovaného, ten od začiatku konania (z hľadiska vyššie uvedeného vymedzenia toho, čo by malo byť predmetom vyporiadania) nesúhlasil len s tým, že by predmetom vyporiadania BSM strán sporu mali byť aj akcie spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED. Vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 16.9.2019 (č.l. 1935 spisu) žalovaný uviedol, že v spoločnosti Hotel B., E. nemala akúkoľvek majetkovú účasť žiadna zo sporových strán, a že v čase zániku BSM, t.j. v roku 2008, bola jediným akcionárom spoločnosti Hotel B., E.. A. spoločnosť ROSE WELL TRADE LIMITED so sídlom na Cypre, o ktorej žalobkyňa tvrdila, že vlastnícky patrila v tomto období žalovanému, čo on poprel. Tvrdil, že s prihliadnutím na oficiálny zápis v registri Cyperskej republiky svedčiaci v prospech pána Q. R. a jeho manželky je nepochybné, že predmetné akcie spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, nepatria žalovanému D. E. C., a preto ani nemôžu byť predmetom vyporiadania BSM.
V súvislosti s predbežným názorom súdu vysloveným v priebehu konania na pojednávaní aj v súvislosti s pokusom o zmier (§ 181 ods. 2 a § 148 ods. 1 CSP) - v ktorom súd vyslovil, že podľa vykonaných dôkazov sa javí, že do masy BSM patria aj akcie spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED - žalovaný, s poukazom na to, že (ako uviedol): „sa v súdnom spise nachádza písomnosť (čl. 962 súdneho spisu), že medzi pánom Q. R. a žalovaným D. E. C. bola dňa 19. septembra 2002 uzatvorená innominátna Zmluva o zverení správy, podľa ktorej má za určitých podmienok prednostné právo na prevedenie akcií spoločnosti pán D. E. C., avšak nie je vlastníkom týchto akcií“ tvrdil, že uvedené právo (na prevedenie akcií spoločnosti) nikdy neuplatnil. Podotkol, že táto Zmluva o zverení správy nebola uzatvorená aj s manželkou pána Q. R., R. R., a že napriek súdom preukázaným skutočnostiam, že 500 kusov akcií spoločnosti vlastní cyperský občan pán Q. R. a ďalších 500 kusov akcií vlastnila až do svojej smrti jeho manželka R. R., súd sa nezaoberal otázkou, prečo táto innominátna zmluva je uzatvorená len medzi pánom Q. R. a žalovaným D. E. C., a nie aj s jeho manželkou. Uviedol, že zmluvu o zverení správy akcií chápal ako právo do budúcna disponovať s akciami v prípade, ak by mala spoločnosť v budúcnosti nejaké aktíva (čl. 1154), a že s pánom Q. R. ho zoznámil D. D. M., ktorý s ním dňa 15.10.2002 spísal Dohodu o postúpení práv, ktoré mal zo Zmluvy o zverení správy (čl. 975), a D. D. M. na pojednávaní uviedol, že zastupoval spoločnosť ROSE WELL TRADE LIMITED (čl. 1064). Podľa žalovaného sa súd nezaoberal skutočnosťami, aký právny vzťah majú medzi sebou pán Q. R. a D. E. C. E. D. D. M. navzájom. Neprihliadol na vyjadrenia a dôkazy počas konania a na možnosť klamlivých tvrdení a iných právnych dojednaní vyplývajúcich zo spoločného podnikania, ale jednostranne uznal bez ďalšieho výpoveď pána Q. R. za pravdivú. Podľa žalovaného nemožno súhlasiť so súdom, že na základe výpovede zainteresovanej osoby pána Q. R., bez skúmania vzájomných právnych vzťahov medzi ním a D. E. C., a ním a D. D. M. (pozn. súdu: vo vzťahu ku ktorým pritom žalovaný neuviedol vôbec žiadne konkrétne tvrdenia, ktoré by mohli byť predmetom dokazovania), možno určiť, kto je vlastník akcií, o to viac, ak štátny úradný záznam svedčí v neprospech názoru súdu.
7. Napokon žalovaný, okrem jeho vyjadrení k tvrdeniam žalobkyne o jednotlivých položkách BSM a návrhom na vyporiadanie BSM (ktoré súd zohľadnil v predchádzajúcich bodoch odôvodenia tohto rozsudku), dodatočne (až) v priebehu konania (začatého ešte v roku 2009) vo svojom vyjadrení zo dňa 16.9.2019 (po 10 rokoch súdneho konania) vyjadril stanovisko, že podiely oboch strán sporu na BSM nie sú rovnaké, čo podľa jeho názoru zakladá tzv. disparitu podielov, a síce rozdielne určenie podielov pre každého z manželov (č.l. 1938 spisu). Uviedol, že zo žalobkyňou predložených výpisov z účtov za obdobie rokov 2006 – 2008, ako aj z výpisov z účtu žalovaného je nepochybné, že je to práve žalovaný, ktorý sa podstatnou mierou podieľal nielen na nadobudnutí spoločného majetku a spoločnej domácnosti, ale aj zabezpečoval jeho následné udržiavanie a ďalšie zveľaďovanie s tým, že miera akou sa žalovaný podieľal na nadobudnutí a udržiavaní spoločného majetku podľa neho podstatným spôsobom prevyšuje prínos žalobkyne do BSM, ktoré je v tomto sporovom konaní predmetom vyporiadania. Uviedol, že dosahoval počas trvania manželstva, a to najmä v období rokov 2001 – 2002 podstatne vyšší pravidelný mesačný príjem ako žalobkyňa samotná, a že práve príjem dosahovaný žalovaným ako jedným z manželov, ktorý bol výlučne v jeho dispozícii, bol žalovaným pravidelne počas trvania manželstva používaný na krytie všetkých tak nevyhnutných, ako aj bežných a nadštandardných potrieb rodiny. Podľa jeho názoru z doposiaľ do súdneho spisu zabezpečených dôkazov vyplýva nadštandardná životná úroveň strán sporu, pričom na jej dosiahnutie vyvíjal žalovaný značné úsilie (pozn. súdu: ktoré však žalovaný v konaní nijako bližšie nešpecifikoval). Žalovaný ďalej poukázal na niektoré rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR (pozn. súdu: ktoré ako predpoklad disparity pertraktovali nutnosť mimoriadnych zásluh a okolností daného prípadu) a uzavrel, že dôvod na disparitu podielov vzhliada aj v príjmoch dosahovaných stranami sporu v rozmedzí rokov 2006 – 2008. Dodal, že okrem toho bol v období rokov 2001 – 2002 príjem žalovaného mnohonásobne vyšší ako príjem žalobkyne, a disparitu podielov vyjadril percentami v pomere 75 % podielu v jeho prospech ku 25 % podielu prislúchajúcemu žalobkyni.
8. Na ďalšie dodatočné tvrdenia žalovaného uvedené oneskorene v jeho písomnom podaní zo dňa 5.4.2022, označenom ako „záverečná reč s poukazom na ustanovenie § 182 C.s.p.“ (v ktorom navyše žalovaný bez dostatočne konkrétneho vysvetlenia zrozumiteľným uvedením rozhodujúcich skutočností stručne uviedol, že niektoré nehnuteľnosti - B. I., F. E. M. - do masy BSM nepatria), doručenom súdu dňa 28.4.2022 po skončení dokazovania (vydaní uznesenia, ktorým súd v zmysle ust. § 182 CSP vyhlásil dokazovanie za skončené), súd neprihliadal (§ 153 a 154 CSP).
9. Počas konania ešte žalovaný písomným podaním zo dňa 2.6.2021 (č.l. 2256 spisu) doplneným podaním zo dňa 22.6.2021 (č.l. 2268) navrhol zrušiť znesenie Okresného súdu Prešov sp. zn.
13C/192/2009 zo dňa 11.4.2017 v spojení s uznesením sp. zn. 13C/192/2009 zo dňa 20.10.2017 (o ustanovení znalca na stanovenie všeobecnej hodnoty podniku Hotel B., E.. A.), ktoré je právoplatné a zo strany tunajšieho súdu nezrušiteľné, a prerušiť konanie do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci vedenej na Ústavnom súde SR pod sp. zn. III. ÚS 357/2021 o porušení jeho práv uznesením Najvyššieho súd SR sp. zn. 7CdoGp/1/2020 zo dňa 28.1.2021, ktorým tento odmietol dovolanie generálneho prokurátora proti vyššie uvedeným uzneseniam.
10.1. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 13C/192/2009-2334 zo dňa 5.5.2022 tak, že návrh žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o jeho vyššie uvedenej ústavnej sťažnosti zamietol, a bezpodielové spoluvlastníctva strán sporu vyporiadal tak, že I. súbor nehnuteľností označených ako byt - C. H. XX, A. prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, II. hnuteľné veci – zariadenie nachádzajúce sa v byte strán sporu č. X v A., J. C. H. XX ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, III. súbor nehnuteľností označených ako rodinný dom – G. H. X, A., prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, IV. hnuteľné veci – zariadenie nachádzajúce sa v rodinnom dome strán sporu súpisné číslo XXXXX v A., ul. G. H. X ku dňu zániku ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, V. nehnuteľnosť označenú ako pozemok – časť F., A., prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalobkyne, VI. súbor nehnuteľností označených ako pozemky – obec M., prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného, VII. súbor nehnuteľností označených ako pozemky – obec B. I., prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného, a VIII. 1000 ks akcií obchodnej spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, prikazuje v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného s tým, že IX. žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie jej podielu z bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumu 156.400,- Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
10.2. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že strany sporu boli od roku 1985 manželmi, na základe čoho im vznikol režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva a nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva (okrem zákonom stanovených výnimiek). Dňa 29.11.2008 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/23/2008-62 zo dňa 21.10.2008, ktorým bolo ich bezpodielového spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva zrušené, a následne došlo aj k rozvodu ich manželstva, no k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu dohodou do času rozhodovania súdu nedošlo. Ďalej súd prvej inštancie vychádzal z toho, že medzi stranami v čase do skončenia dokazovania nebolo sporné, že za trvania ich manželstva nadobudli nehnuteľnosti a hnuteľné veci, ktoré súdu uviedol v bodoch I. až VII. výrokovej časti vyššie uvedeného rozsudku. Cena týchto vecí bola medzi stranami na základe ich zhodných resp. nespochybnených vyjadrení ku dňu rozhodovania súdu ustálená tak, že veci označené stranami súhrnne ako byt - C. H. XX, A. majú hodnotu 240.000,- Eur, rodinný dom – G. H. X, A. hodnotu 400.000,- Eur, pozemok – časť F. hodnotu 12.000,- Eur, pozemky – obec M. hodnotu 10.000,- Eur a pozemky – obec B. I. hodnotu 47.900,- Eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že žiadna zo strán proti tomu nenamietala, a že medzi stranami zostalo sporné (okrem spôsobu akým má byť masa BSM medzi nimi vyporiadaná) iba to, či do tejto masy BSM patria aj akcie spoločnosti ROSE WELT TRADE LIMITED, ktorá bola ku dňu zániku BSM jediným akcionárom obchodnej spoločnosti Hotel B., E.. A.. Podľa žalobkyne túto spoločnosť ROSE WELT TRADE LIMITED počas trvania manželstva nadobudol a vlastnícky riadil žalovaný, a tento majetok tak má byť preto podľa nej súčasťou vyporiadania ich BSM, čo však žalovaný popieral s tým, že vlastníkom tohto majetku je niekto iný. Po vykonanom dokazovaní pritom súd prvej inštancie dospel k záveru, že skutočným vlastníkom akcií spoločnosti ROSE WELT TRADE LIMITED v zmysle ust. § 123 OZ, ktorý počas trvania manželstva so žalobkyňou nadobudol a mal ku dňu zániku BSM právo akcie tejto spoločnosti v medziach zákona držať, užívať, požívať ich úžitky a nakladať s nimi, bol žalovaný. Tento záver súd prvej inštancie odvodil najmä zo „Zmluvy o zverení správy“ uzavretej dňa 19. septembra 2002 medzi pánom Q. R. a žalovaným D. E. C. (značenej v originály ako „TRUS DEED“, viď č.l. 960 a 962 spisu), podľa ktorej bol žalovaný ako grantor zainteresovaným príjemcom a mal právo na 500 splatených akcií v podniku menom F. O. Q. S., spoločnosti zapísanej na Cypre a držanej pánom Q. R. ako správcom. Podľa bodu (B) tejto zmluvy mal žalovaný ako grantor právo mať spomínané akcie bezodkladne zaregistrované na svoje vlastné meno, ale z jeho vlastných dôvodov si v tom čase neprial uplatniť tieto svoje práva, a ako výsledok tohto faktu boli spomínané akcie aj naďalej registrované na meno horeuvedeného správcu pána Q. R., ktorý mal za to dostať dohodnutú odmenu za konanie tak, ako bolo tam uvedené, a ktorý súhlasil takto konať. Z uvedenej
zmluvy o výkone správy tak súd prvej inštancie odvodil, že jej účelom bolo zatajiť meno grantora D. E. C. ako skutočného vlastníka 500 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED a upraviť jeho práva a povinností pri správe týchto akcií, ktoré mal preňho pán Q. R. ako správca držať/spravovať a podľa jeho pokynov s nimi nakladať tak, aby jeho záujmy ako grantora v daných akciách boli plne zabezpečené. Podľa žalobkyňou predložených príloh obsahovo rovnakú zmluvu na 500 ks akcií pritom v rovnaký deň žalovaný uzavrel aj s osobou označenou ako R. R. (č.l. 966 súdneho spisu), na základe čoho súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný teda podľa týchto zmlúv vlastnícky ovládal celých 1000 ks akcií uvedenej spoločnosti. Rovnaký záver pritom podľa súdu prvej inštancie vyplynul aj z úradného prekladu miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R. urobeného a podpísaného na Okresnom súde Lemesos dňa 20.8.2013 (č.l. 953 a 957 súdneho spisu), keď pán Q. R. pred súdom prisahal a vyhlásil, že je jediným riaditeľom a jedným z dvoch akcionárov spoločnosti Rose Well Trade Limited, a že (bod 2. vyhlásenia) podľa trustových zmlúv (Trust deeds) ktoré sa nachádzajú uňho a jeho vedomostí od roku 2002 až do dňa tohto vyhlásenia konečným oprávneným majiteľom 500 akcií spoločnosti Rose Well Trade Limited je pán E. C. zo Slovenska, pričom obsahovo rovnaké vyhlásenie ako pod bodom 2. vo svojom vyhlásení urobil pán Q. R. (porovnaním textu) dňa 20.8.2013 urobila aj R. R. (viď č.l. 953 a 965, i 1352 súdneho spisu). Súd prvej inštancie pritom poukázal aj na to, že pán Q. R., ktorému podľa žalovaného svedčí oficiálny zápis o vlastníctve akcií spoločnosti Rose Well Trade Limited v registri Cyperskej republiky, dokonca ešte aj dodatočne a opakovane s odstupom času podľa zápisnice o jeho výsluchu na Okresnom súde Lemesos dňa 28.1.2016, uskutočnenom na základe dožiadania tunajšieho súdu, podal miestoprísažnú výpoveď v ktorej uviedol, že podľa jeho údajov je žalovaný exkluzívnym akcionárom spoločnosti napriek tomu, že po doručení súdneho nariadenia skutočnému majiteľovi im žalovaný oznámil a poslal inú splnomocneneckú zmluvu, že hneď po 2002, t.j. od októbra 2002 previedol všetky akcie spoločnosti Rose Well Trade Ltd. na inú osobu (č.l. 1346 spisu). Pre úplnosť súd prvej inštancie poukázal aj na to, že uvedené závery napokon podporujú aj do spisu doložené písomné vyhlásenia dcér žalovaného, a to D. K. C. a R. E. C. zo dňa 8.7.2020 (č.l. 2090 a 2091 spisu), v ktorých tieto uviedli, že žalovaný, ktorý je ich otcom, je majiteľom Hotela B. E. s tým, že N. B. kúpil v roku 2002, vnímajú ho ako rodinný majetok, otec vždy rozprával a vystupoval ako majiteľ Hotela B., a robil v hoteli rozhodnutia ako majiteľ. Na základe všetkého vyššie uvedeného mal preto súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný mal, tak ako to vyplýva z predložených zmlúv uzavretých s pánom Q. R. a pani R. R. zo dňa 19.9.2002, právo mať spomínané akcie (spoločnosti Rose Well Trade Limited) bezodkladne zaregistrované na svoje vlastné meno, a to najneskôr od 19.9.2002 minimálne až do času miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R., a že tento majetok reprezentovaný 1000 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, v jeho stave ku dňu zániku BSM strán sporu, tak do jeho vyporiadania nepochybne patrí.
10.3. Ohľadom hodnoty akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED súd prvej inštancie v rozsudku vychádzal z toho, že podľa miestoprísažnej výpovede pán Q. R. pri jeho výsluchu pred dožiadaným súdom na Cypre, vo vzťahu ku ktorej strany sporu nepredložili žiadne námietky, táto spoločnosť vlastnila ku dňu jeho výpovede iba akcie hotela na Slovensku, na základe čoho mal súd za to, že vzhľadom na zrejmé ťažkosti spojené s oceňovaním zahraničnej spoločnosti, subsidiárne za primeraného použitia ust. § 264 ods. 1 CSP, hodnotu spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, resp. jej akcií, ktorá ku dňu zániku BSM strán sporu vlastnila iba akcie spoločnosti Hotel B. E.. A., možno považovať za približne zhodnú s hodnotou jej jediného majetku, teda s akciami spoločnosti Hotel B. E.. A.. Podľa záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie L. E., s.r.o. zo dňa 14.5.2019 (č.l. 1675 spisu) pritom súd prvej inštancie uzavrel, že všeobecná hodnota podniku Hotel B., E.. A., so stavom k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. k 29.11.2008, stanovená podnikateľskou metódou je vo výške 906.900,- Eur.
10.4. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie následne pri vyporiadavaní BSM vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké, a toho, aby jednotlivé aktíva boli prikázané sporovým stranám s prihliadnutím na nimi vyjadrené preferencie a predpoklady lepšieho využitia ich vlastníctva, keďže rodinný dom sa nachádza na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a zároveň tak, aby čiastka potrebná na vzájomné vyrovnanie bola súčasne čo najnižšia a jednotlivé časti majetku boli prikázané najmä tomu kto ho po zániku BSM väčšinou doposiaľ užíval, nakladal s ním a mohol brať z neho úžitky /keďže po zániku BSM dochádzalo aj k jeho zmenám, či už jeho opotrebovaním alebo ďalšou transformáciou (prevodom akcií spoločnosti hotel B. E.. A. zo spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED na iné osoby)/ tak, aby boli ďalšie spory i prípadné ťažkosti so zápisom
vlastníctva akcií v registri cudzieho štátu (Cyperskej republiky) čo najviac eliminované, a vo veci samej rozhodol tak, ako je uvedené vyššie (bod 10.1. tohto odôvodnenia).
11. Proti tomuto rozsudku (ako i zamietnutiu návrhu na prerušenia konania) však podal žalovaný odvolanie, v ktorom vo vzťahu k rozsahu BSM namietal (bod. 11. uznesenia odvolacieho súdu), aby v čase vyhlásenia rozsudku boli predmetom vyporiadania masy BSM nehnuteľnosti označené ako súbor nehnuteľností M. E. B. I., ako aj 1 000 ks akcií v obchodnej spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED. Ďalej žalovaný proti rozsudku súdu prvej inštancie namietal (bod 12. uznesenia odvolacieho súdu), že rozsudok okrem iného zavádza stav, kedy obe nehnuteľnosti určené na bývanie majú pripadnúť do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom sa súd nezaoberal otázkou bytovej náhrady žalovaného, resp. vôbec neposúdil tú skutočnosť, či žalovaný má vyriešenú bytovú otázku iným spôsobom, ako ani neskúmal či má dostatok finančných prostriedkov nielen na výplatu vyrovnania podielu, ale aj zaobstarania adekvátneho štandardného (minimálne) bytu. Okrem toho žalovaný vo svojom odvolaní vyjadril aj stanovisko (bod 13. uznesenia odvolacieho súdu), že podiely oboch strán nie sú rovnaké, čo zakladá tzv. disparitu podielov. Záverom žalovaný namietal (bod 14. uznesenia odvolacieho súdu), že súd prvej inštancie sa náležite nevenoval jeho procesnej obrane, čím zaťažil rozhodnutie vadou nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia a navrhol, aby odvolací súd konanie prerušil do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu SR o sťažnosti vedenej pod sp. zn. III. ÚS 357/2021 (o porušení o porušení jeho práv uznesením Najvyššieho súd SR sp. zn. 7CdoGp/1/2020 zo dňa 28.1.2021), a aby odvolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
12. Na základe takéhoto (vyššie uvedeného) odvolania žalovaného Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 12Co/39/2022 – 2401 zo dňa 27.4.2023 odvolanie (žalovaného) voči výroku o zamietnutí návrhu na prerušenie prvoinštančného konania odmietol a návrh na prerušenie odvolacieho konania zamietol, avšak napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13.1. Vo vzťahu k zrušeniu rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol (bod 25.), že súbor nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. M. a B. I., ktoré súd prvej inštancie vo svojom rozsudku z 05.05.2022 vyporiadal tak, že ich prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného, opustili masu BSM pred rozhodnutím súdu prvej inštancie, konkrétne nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. M. v roku 2012 (výpis z LV č. XX) a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. B. I. v roku 2020 ( výpis z LV č. XXXX). Okrem toho stavba popísaná vo výroku napadnutého rozsudku ako priemyselná budova so súpisným číslom XX k.ú. M. je toho času evidovaná ako dom. Potom za situácie, že označené nehnuteľnosti boli vyvedené z režimu BSM na základe prevodných zmlúv, ktoré urobil iba žalovaný sám a bez súhlasu žalobkyne, ktorá sa relatívnej neplatnosti týchto zmlúv nateraz nedovolala, mala sa stať predmetom vyporiadania iba hodnota za takýto majetok získaná. Nič na tom nemôže zmeniť ani skutočnosť, že k prevodu došlo po zániku bezpodielového spoluvlastníctva do času jeho vyporiadania (podporne napr. NS ČR, sp. zn. 22Cdo/2055/2011, sp. zn. 22Cdo/172/2012).
13.2. Pokiaľ ide o akcie cyperskej spoločnosti odvolací súd uviedol (bod 33.), že za predpokladu, že by bolo bez akýchkoľvek rozumných pochybností preukázané (s tým, že v čase rozhodovania odvolacieho súdu však podľa odvolacieho súdu tak tomu nebolo z dôvodov nižšie uvedených), že ich vlastníkom bol ku dňu zániku BSM žalovaný, odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej rozhodovacej prax by tie (ich hodnota) patrili do masy BSM len za predpokladu, ak boli nadobudnuté aspoň z časti z prostriedkov patriacich do BSM za trvania manželstva [napr. NS SR, sp. zn. 8Cdo/196/2018, 2Cdo/168/2005 (R 27/2007)]. Pri ich ocenení sa vychádza z ich stavu (ktorý je určený ich kvantitou a kvalitou v danom čase) v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, avšak z ich ceny či cenových relácií platných v čase vyporiadania. Ich cena by mala byť určená tzv. obvyklou cenou (trhovou alebo všeobecnou) [napr. NS SR, sp. zn. 2Cdo/168/2005 (R 27/2007)]. V prípade zániku spoločnosti po zániku bezpodielového spoluvlastníctva do doby jeho vyporiadania, sa predmetom vyporiadania nestávajú samé akcie, lež iba ich hodnota. Ak súd prvej inštancie vo svojom rozsudku z 05.05.2022 vychádzal z ceny akcií určenej znaleckým posudkom vypracovaným dňa 14.05.2019, odklonil sa od ustáleného právneho názoru, podľa ktorého bol povinný vychádzať z ich ceny v čase vyporiadania BSM (napr. NS SR, sp. zn. 6Cdo/53/2019). Niet však čo súdu prvej inštancie na druhej strane v tomto smere vytknúť, že hodnotu akcií cyperskej spoločnosti aj vzhľadom na zrejmé ťažkosti spojené s oceňovaním zahraničnej spoločnosti dal oceniť cez prizmu hodnoty akcií Hotela B., ako jediného majetku cyperskej spoločnosti.
13.3. Odvolací súd ďalej uviedol (bod 35.), že žalovaný o.i. namietal i nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v súvislosti s akciami cyperskej spoločnosti, kde konkrétne tvrdil, že predmetná cyperská spoločnosť bola založená podľa The Companies Law a aj Zmluva o zverení správy, z ktorej súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný je konečným vlastníkom akcií cyperskej spoločnosti, a ktorú žalovaný chápal ako právo do budúcna disponovať s akciami v prípade, ak by mala spoločnosť v budúcnosti nejaké aktíva, ktoré právo si však nikdy neuplatnil, ba ho naopak previedol na tretiu osobu, bola spísaná podľa The Companies Law a nie podľa akéhosi Zákona o činnosti spoločnosti poskytujúcich administratívne služby a súvisiace činnosti, preto má zásadný význam rozlišovať medzi právnym statusom „konečného užívateľa výhod“ a právnym statusom „vlastníka“, pričom cyperská spoločnosť je riadnou obchodnou spoločnosťou založenou podľa The Companies Law , a teda jej evidovaní akcionári sú aj jej riadnymi vlastníkmi, pričom oficiálny zápis svedčil v prospech pána Q. R. a jeho manželky R.. Preto akcie cyperskej spoločnosti žalovanému nepatria a nemôžu byť tak predmetom vyporiadania BSM. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalovanými v odvolaní nenamietaných (pozn. súdu prvej inštancie: správne zrejme „namietaných“) skutočností nezodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia, pretože z neho vôbec nevyplýva/nemožno v žiadnej možnej interpretácii vyvodiť, ako s vyššie uvedenou argumentáciou žalovaného súd prvej inštancie naložil. Osud uvedenej prvoinštančnej argumentácie žalovaného v rozhodnutí súdu prvej inštancie tak podľa odvolacieho súdu ostal nepovšimnutý a nejasný, a súd prvej inštancie tak porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces s tým, že uvedený postup súdu prvej inštancie je preto nutné označiť ako arbitrárny, odporujúci princípu materiálneho právneho štátu. Ostatné odvolacie námietky žalovaného odvolací súd označil za nedôvodné.
13.4. Odvolací súd napokon uzavrel, že vo svetle vyššie uvedeného mu neostávalo nič iné, iba rozhodnutie súdu prvej inštancie v merite veci a v súvisiacom výroku o trovách konania s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu v rozsahu zrušenia vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s použitím ust. § 391 CSP. Povinnosťou súdu prvej inštancie bolo v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, t.j. opätovne vec meritórne prejednať, v potrebnom rozsahu vykonať dokazovanie, výsledky celého konania zhodnotiť a až potom o veci rozhodnúť s tým, že je potrebné náležite sa vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 a ods. 3 CSP odôvodniť.
14. Na základe uvedeného sa súd prvej inštancie vecou zaoberal opätovne. V písomnom podaní zo dňa 14.8.2023 označenom ako vyjadrenie k uzneseniu Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.4.2023, sp. zn. 12Co/39/2022 (č.l. 2413 súdneho spisu) žalobkyňa v súvislosti s bodom 35. uznesenia odvolacieho súdu (bod 13.3. odôvodnenia tohto rozsudku) uviedla, že vyššie uvedený záver Krajského súdu v Prešove je pre ňu v kontexte odôvodnenia rozsudku prvej inštancie nezrozumiteľný a nekompatibilný, a že súd prvej inštancie podľa nej rozsiahlym a podrobným spôsobom vo svojom odôvodnení napadnutého rozsudku vysvetlil a vyhodnotil rozsiahle dokazovanie, ktoré prebehlo aj na súde v Cyperskej republike, s tým, že tieto dôkazy majú jasnú a zrozumiteľnú vypovedaciu hodnotu. Žalobkyňa zdôraznila, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.01.2021, sp. zn. 7CdoGp/1/2020 odmietol dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky, týkajúce sa podania mimoriadneho opravného prostriedku proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 11.04.2017, sp. zn. 13C/192/2009-1406, v spojení s uznesením z 20.10.2017, sp. zn. 13C/192/2009-1438. Uviedla, že v predmetnom rozhodnutí Najvyšší súd Slovenskej republiky v bode č. 15 vyslovil nasledujúci právny názor: „Obiter dictum dovolací súd dodáva, že ani v prípade vecného dovolacieho prieskumu napadnutého uznesenia prvostupňového súdu o nariadení znaleckého dokazovania (k čomu pre vyššie uvedené závery nedošlo, pozn.) by dovolanie GP nemohlo byť s najväčšou pravdepodobnosťou úspešné. Ak totiž prvostupňový súd vychádzal pri vydaní uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania na ocenenie spornej nehnuteľnosti z ním doteraz zisteného skutkového stavu (s dôrazom na výpovede žalobkyne, dcér účastníkov, miestoprísažného vyhlásenia „formálnych“ vlastníkov akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED pred súdnym orgánom na Cypre a pod., čo vyplýva z obsahu spisu, pozn.), že všetko nasvedčuje tomu, že žalovaný je v rozhodnom čase bol vlastníkom, resp. mal majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti Hotel B., E.. A., potom takýto postup súdu nemožno považovať za arbitrárny, či zjavne neodôvodnený. Žalobkyňa dodala, že aj keď vyššie uvedené rozhodnutie nie je výsledkom, resp. rozhodnutím vo veci samej, právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky má podľa nej jednoznačnú vypovedaciu hodnotu, vzhľadom na vykonané dokazovanie pred
prvostupňovým súdom o tom, že majetok zatajovaný žalovaným patrí do masy BSM s tým, že je nesporné, že najvyššou súdnou autoritou je Najvyšší súd Slovenskej republiky a v zmysle právnej istoty a legitímnych očakávaní sú právne názory najvyšších súdnych autorít, v tomto prípade názoru vyslovené vo vyššie citovanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pre súdy nižších inštancií záväzné. Podľa žalobkyne je preto prekvapujúce, že sa Krajský súd v Prešove sa vo svojom rozhodnutí žiadnym spôsobom nevysporiadal s citáciou právneho názoru, ktorý vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky.
15. Na pojednávaní žalobkyňa trvala na podanom návrhu v zmysle jeho písomného vyhotovenia a všetkých jej prednesov a navrhovala, aby súd rozhodol v zmysle pôvodného rozsudku s korekciami ohľadom nehnuteľností, ktoré už nie sú v spoločnom vlastníctve, čo vysvetlila v tom zmysle, aby tieto nehnuteľnosti neboli predmetom vyporiadania, avšak ich hodnota zostala predmetom vyporiadania a boli započítavané v hodnotách tak, ako boli určené v (predchádzajúcom) priebehu konania.
16. Strana žalovaného na pojednávaní uviedla, že pozemky v obci M. boli žalovaným predané za sumu 10.000,- Eur (pozn. súdu prvej inštancie: čo zodpovedá ich oceneniu stranami tak ako to bolo ustálené aj v pôvodnom rozsudku), a že pokiaľ sa týka súboru nehnuteľností označených ako pozemky B. I., ktoré boli pôvodne v konaní ocenené na sumu 47.900,- Eur, predmetom prevodu neboli všetky pozemky, ale len dva z nich, a z tohto dôvodu nie je možné podľa jeho názoru hovoriť o ustálení ceny. Strana žalovaného uviedla, že žalovaný nenašiel kúpne zmluvy ohľadom prevodu týchto nehnuteľností a navrhla, aby si súd vyžiadal kópie prevodných zmlúv z katastra nehnuteľností. Ohľadom akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMETED poukázala strana žalovaného tiež na potrebu preukázania toho, či boli tieto akcie nadobúdané z majetkov (prostriedkov) patriacich do BSM, k čomu navrhol aby bol dotazovaný cyperský registrový súd, prípadne cyperská spoločnosť aby dokladovala akým spôsobom boli vkladané peňažné prostriedky do tejto spoločnosti, prípadne aby si súd vyžiadal tiež kúpnu zmluvu o prevode akcií stým, že podľa ich vedomostí boli akcie spoločnosti Hotel B. E. prevádzané zo spoločnosti Interhoteli a.s.. Súd prvej inštancie však na pojednávaní k tomu v rámci predbežného hodnotenia poukázal na to, že (nevyhnutným) predpokladom zistenia, že by akcie nadobudnuté niektorou zo strán počas trvania BSM mali prípadne patriť iba do výlučného vlastníctva len jednej zo strán konania, je tvrdenie a zistenie jednak toho, že tieto akcie boli nadobudnuté niektorou zo strán počas trvania BSM, a súčasne aj tvrdenie a zistenie toho, že sa tak stalo z prostriedkov výlučných, avšak že doteraz v priebehu konania takéto skutkové tvrdenie vznesené nebolo. Rovnako tak súd poukázal aj na to, že aj pokiaľ sa týka ohodnotenia súboru nehnuteľností pozemkov B. I., tak každá zo strán by mala uviesť vlastnú predstavu o hodnote predmetu vyporiadania, a len v prípade ak s ňou druhá strana nesúhlasí (táto otázka resp. skutočnosť je sporná), môže byť vykonávané k nejakému tvrdeniu (ďalšie) dokazovanie vhodne navrhnutým dôkazným prostriedkom. Na to žalovaná strana uviedla, že nesúhlasí už z prvou časťou, že by akcie mali patriť do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a z toho dôvodu sa nevedia vyjadriť ani k tomu z akých prostriedkov mali byť nadobudnuté, a popierajú, že by tieto akcie mali byť nadobúdané do vlastníctva, resp. dispozície strán sporu, k čomu navrhli (opätovný) výsluch žalovaného. Strana žalovaného dodala, že rovnako tak sa nevedia vyjadriť k ohodnoteniu pozemkov B. I.. Navrhli, aby súd rozhodol tak, že by všetky nehnuteľnosti prikázal do podielového spoluvlastníctva strán sporu.
17. Strana žalobkyne v reakcii na prednesy strany žalovaného na pojednávaní uviedla, že pokiaľ sa týka spornej hodnoty nehnuteľností označených ako súbor nehnuteľností v obci B. I., tak súbor týchto nehnuteľností bol v priebehu konania v zásade ocenený, pretože ich hodnotu určil samotný žalovaný a oni ju akceptovali, a že ak aj niektoré nehnuteľnosti boli odčlenené z tohto súboru, získal za nich pravdepodobne adekvátnu hodnotu a časť zostala v jeho vlastníctve s tým, že súbor týchto nehnuteľností však naďalej zodpovedá hodnote tak, ako bola ocenená medzi stranami sporu, a teda pokiaľ bude táto nehnuteľnosť prikázaná žalovanému, bude naplnený aj ekvivalent ich majetkovej hodnoty. S odročením pojednávania nesúhlasila.
18. Na otázku súdu ohľadom informácií, resp. skutkových tvrdení k existencii spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED s poukazom na to, že je rozdiel medzi zruśením spoločnosti, po ktorom spravidla nastupuje jej likvidácia, a zánikom spoločnosti, strany sporu, resp. ich právni zástupcovia na dotaz súdu zhodne uviedli, že nemajú žiadne vedomosti o týchto skutočnostiach.
19. Súd sa opätovne oboznámil so žalobou oboznámil so žalobou a všetkými prostriedkami procesného útoku a obrany, ktoré strany sporu počas konania uplatnili, pričom v priebehu konania vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, výsluchom svedkov ako aj označenými listinnými dôkazmi (§ 132 ods. 1 CSP), ktoré boli na pojednávaní prečítané, resp. ktorých odpis bol stranám sporu v priebehu konania doručený, a preto ich na pojednávaní osobitne nečítal, viď § 204 CSP). Súd pritom poukazuje na to, že k zisťovaniu skutkového stavu pristúpil najmä v rozsahu jeho vymedzenia v prostriedkoch procesného útoku a procesnej obrany, ktorými je súd viazaný žalobou, predmet konania bol vymedzený konkrétnymi tvrdenia strán sporu a dôkazmi navrhnutými na ich preukázanie s tým, že ďalšie dôkazy v zmysle § 295 CSP môžu slúžiť len na nevyhnutné preukazovanie alebo zisťovanie v žalobe konkrétne tvrdených skutočností, a nie na vyhľadávanie a zisťovanie ďalších (iných) skutočností, ktoré strany konania počas konania určite a zrozumiteľne konkrétne netvrdili.. „Dokazovaním v sporovom konaní sa má preukázať to, čo strany tvrdili, a nie zisťovať to, čo strany netvrdili. Dokazovanie nemá slúžiť strane sporu na to, aby prostredníctvom neho zistila, či (náhodou) existujú skutočnosti v jej prospech (tzv. fishing expectations)“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 571). Na základe zhodných (resp. nepopretých) tvrdení rozhodujúcich skutočností (§ 132 ods. 1, § 151 a § 186 ods. 2 CSP) a vykonaných dôkazov pritom súd prvej inštancie zistil tento podstatný skutkový stav:
20. Strany sporu boli od roku 1985 manželmi, na základe čoho im vznikol režim bezpodielového spoluvlastníctva manželov ku všetkému, čo môže byť predmetom vlastníctva a nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva (okrem zákonom stanovených výnimiek). Dňa 29.11.2008 nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/23/2008-62 zo dňa 21.10.2008, ktorým bolo ich bezpodielového spoluvlastníctvo manželov za trvania manželstva zrušené, a následne došlo aj k rozvodu ich manželstva. K vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu dohodou nedošlo.
21. Medzi stranami v čase do skončenia dokazovania nebolo sporné, že za trvania ich manželstva nadobudli nehnuteľnosti a hnuteľné veci uvedené v bodoch I. až VI. výrokovej časti tohto rozsudku, ako aj súbor nehnuteľností označených ako pozemky – obec M., a (v rámci súboru nehnuteľností označených pôvodne ako pozemky B. I., spolu s nehnuteľnosťou uvedenou v bode IV. výrokovej časti tohto rozsudku) nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, kat. územie B. I., ako parcela č. XXX/X – orná pôda o výmere 1119 m2, a parcela č. XXX/XX – orná pôda o výmere 1766 m2. Cena týchto vecí bola medzi stranami na základe ich zhodných resp. nespochybnených vyjadrení (viď body 2. a 3. tohto odôvodnenia) ku dňu rozhodovania súdu ustálená tak, že veci označené stranami súhrnne ako byt - C. H. XX, A. majú hodnotu 240.000,- Eur, rodinný dom – G. H. X, A. hodnotu 400.000,- Eur, pozemok – časť F. hodnotu 12.000,- Eur, pozemky – obec M. hodnotu 10.000,- Eur a pozemky – obec B. I. hodnotu 47.900,- Eur. Žiadna zo strán proti tomu nenamietala. Žalovaný síce oneskorene (v jeho písomnom podaní zo dňa 5.4.2022, označenom ako „záverečná reč s poukazom na ustanovenie § 182 C.s.p.“) ešte uviedol, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území B. I. nepatria do masy BSM, keďže boli nadobudnuté z peňažných prostriedkov patriacich do jeho výlučného vlastníctva (ktoré obdržal od jeho rodičov), a že rovnako tak pozemok - časť F. nepatrí do BSM, keďže bol nadobudnutý z peňažných prostriedkov patriacich do výlučného vlastníctva žalobkyne (ktoré obdržala od svojich rodičov), na tieto oneskorené tvrdenia však súd neprihliadal, keďže tieto by znamenali jednak zmenu dovtedajších žalobných tvrdení (žaloby, viď primerane aj § 140 ods. 2 CSP), na ktorých sa ich strany zhodli (iudicium duplex), žalovaný ich uviedol nesubstancovane bez uvedenia bližších okolností a označenia akýchkoľvek dôkazov, a najmä v zmysle ust. § 153 ods. 2 CSP oneskorene, nakoľko ak by konal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania, mohol tieto skutočnosti nepochybne uviesť už skôr (konanie je vedené od roku 2009). Súd prvej inštancie však napokon ohľadom zisteného skutkového stavu oproti pôvodnému rozsudku urobil korekciu v tom, že súbor nehnuteľností označených ako pozemky – obec M., a dva pozemky – pozemky v katastrálnou území B. I., ktoré žalovaný počas konania predal, opustili masu BSM, a preto predmetom vyporiadania ďalej byť nemohli, a predmetom vyporiadania tak zostali len ich hodnoty.
22. Medzi stranami teda podľa ich vyjadrení ku konkrétnym hodnotám, ktoré urobili predmetom vyporiadania, napokon zostalo sporné (okrem spôsobu akým má byť masa BSM medzi nimi vyporiadaná) iba to, či do tejto masy BSM patria aj akcie spoločnosti ROSE WELT TRADE LIMITED, ktorá bola ku dňu zániku BSM jediným akcionárom obchodnej spoločnosti Hotel B., E.. A.. Podľa tvrdení žalobkyne túto spoločnosť ROSE WELT TRADE LIMITED počas trvania manželstva nadobudol
a vlastnícky riadil žalovaný, a tento majetok tak má byť preto podľa nej súčasťou vyporiadania ich BSM, čo však žalovaný popieral s tým, že vlastníkom tohto majetku je niekto iný. Po vykonanom dokazovaní však súd opätovne dospel k jednoznačnému záveru, že skutočným vlastníkom akcií spoločnosti ROSE WELT TRADE LIMITED v zmysle ust. § 123 OZ, ktorý počas trvania manželstva so žalobkyňou nadobudol a mal ku dňu zániku BSM právo akcie tejto spoločnosti v medziach zákona držať, užívať, požívať ich úžitky a nakladať s nimi, bol žalovaný.
23. Tak ako v pôvodnom rozsudku pritom súd prvej inštancie poukazuje na to, že tento záver vyplýva najmä zo „Zmluvy o zverení správy“ uzavretej dňa 19. septembra 2002 medzi pánom Q. R. a žalovaným D. E. C. (značenej v originály ako „TRUS DEED“, viď č.l. 960 a 962 spisu), podľa ktorej bol žalovaný ako grantor zainteresovaným príjemcom a mal právo na 500 splatených akcií v podniku menom ROSE WELL TRADE LTD., spoločnosti zapísanej na Cypre a držanej pánom Q. R. ako správcom. Podľa bodu (B) tejto zmluvy mal žalovaný ako grantor právo mať spomínané akcie bezodkladne zaregistrované na svoje vlastné meno, ale z jeho vlastných dôvodov si v tom čase neprial uplatniť tieto svoje práva, a ako výsledok tohto faktu boli spomínané akcie aj naďalej registrované na meno horeuvedeného správcu pána Q. R., ktorý mal za to dostať dohodnutú odmenu za konanie tak, ako bolo tam uvedené, a ktorý súhlasil takto konať. V ďalšom texte tejto zmluvy boli pritom v bode 1. písm. a – h) uvedené prehlásenia a pokyny ako mal správca konať, konkrétne aby správca držal/spravoval spomínané akcie za nasledujúcich podmienok: a) Na základe tohto poverenia si spomínané akcie ponechať, alebo ich na základe pokynu grantora (žalovaného) previesť v mene grantora, alebo, na príkaz grantora, previesť spomínané akcie, alebo ktorúkoľvek z nich, za podmienok a na osobu, alebo osoby určené grantorom a zaplatiť zisk z predaja ktorejkoľvek z akcií grantorovi. b) Na základe tohto poverenia previesť tieto akcie na grantora, ak po písomnom oznámení správcu grantorovi grantor po dobu viac ako 15 dní od dátumu výpovede neurčí inú osobu, na ktorú majú byť tieto akcie prevedené, a následne, ak grantor takýto prevod neprijme, previesť tieto akcie na akúkoľvek inú osobu podľa voľby správcu, po zabezpečení skutočnosti, že záujmy grantora v daných akciách budú plne zabezpečené. c) Preplatiť grantorovi všetky dividendy, ktoré sa stanú splatnými vo vzťahu k týmto akciám, alebo akúkoľvek ďalšiu sumu, na ktorú by mal držiteľ týchto akcií ináč právo, buď prostredníctvom existencie spoločnosti, alebo jej ukončenia, a tak dlho ako bude spomínaný správca pokračovať alebo vystupovať ako registrovaný držiteľ týchto akcií, alebo akejkoľvek ich časti. d) Vo vzťahu k týmto akciám vykonávať akékoľvek ďalšie práva, alebo právomoci po konzultácii s grantorom (v tejto zmluve ináč bližšie nešpecifikované), ktoré právo, alebo právomoc by majiteľ týchto akcií vykonával v reálnom čase, vrátane akéhokoľvek práva, alebo právomoci týkajúcej sa rozdeľovania/ prideľovania nových akcií, distribúcie akéhokoľvek majetku horeuvedenej spoločnosti v hotovosti alebo ináč. Akékoľvek akcie získané správcom ako dôsledok vlastnenia spomínaných akcií budú spravované správcom opäť za tých istých podmienok ako je uvedené v tejto zmluve. e) Zúčastňovať sa, vykonávať všetky dostupné práva a voliť na valnom zhromaždení spoločnosti vo vzťahu k týmto akciám, pokiaľ možno, po konzultácii s grantorom, ale v každom prípade spôsobom nie poškodzujúcim záujmy grantora a/alebo nie proti predchádzajúcim písomným inštrukciám grantora. f) Vo všeobecnosti konať, pokiaľ ide o tieto akcie, spôsobom nie škodlivým záujmom grantora a/alebo nie proti predchádzajúcim písomným inštrukciám grantora. g) Promptne dodať grantorovi oznamy a iné dokumenty oznamované hore uvedenou spoločnosťou jej akcionárom, vrátane jej účtov. h) S ohľadom na vyššie spomínané držať, držať tieto akcie v správe výlučne pre grantora. Z uvedenej zmluvy o výkone správy je tak podľa názoru súdu zrejmé, že jej účelom bolo zatajiť meno grantora D. E. C. ako skutočného vlastníka 500 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED a upraviť jeho práva a povinností pri správe týchto akcií, ktoré mal preňho pán Q. R. ako správca držať/ spravovať a podľa jeho pokynov s nimi nakladať tak, aby jeho záujmy ako grantora v daných akciách boli plne zabezpečené. Podľa žalobkyňou predložených príloh obsahovo rovnakú zmluvu na 500 ks akcií pritom v rovnaký deň žalovaný uzavrel aj s osobou označenou ako R. R. (č.l. 966 súdneho spisu). Žalovaný teda podľa týchto zmlúv vlastnícky ovládal celých 1000 ks akcií uvedenej spoločnosti.
24. Rovnaký záver, ako je uvedený v bode 22. tohto odôvodnenia (o tom, že skutočným vlastníkom spoločnosti ROSE WELT TRADE LIMITED v zmysle ust. § 123 OZ, ktorý mal ku dňu zániku BSM právo akcie tejto spoločnosti v medziach zákona držať, užívať, požívať ich úžitky a nakladať s nimi, bol žalovaný), pritom podľa názoru súdu prvej inštancie úplne jednoznačne stále vyplýva aj z úradného
prekladu miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R. urobeného a podpísaného na Okresnom súde Lemesos dňa 20.8.2013 (č.l. 953 a 957 súdneho spisu), podľa ktorého pán Q. R. pred súdom prisahal a vyhlásil, že je jediným riaditeľom a jedným z dvoch akcionárov spoločnosti Rose Well Trade Limited, a že (bod 2. vyhlásenia) podľa trustových zmlúv (Trust deeds) ktoré sa nachádzajú uňho a jeho vedomostí od roku 2002 až do dňa tohto vyhlásenia konečným oprávneným majiteľom 500 akcií spoločnosti Rose Well Trade Limited je pán E. C. zo Slovenska s tým, že kópia trustovej zmluvy (Trus deed) s dátumom 19.9.2002 je pripojená ako dôkaz (pozn. súdu: zhodná s anglickým originálom vyššie uvedenej Zmluvy o výkone správy). Ako vyplýva z bodu 3. tohto vyhlásenia, pán Q. R. zároveň vyhlásil, že ako riaditeľ spoločnosti Rose Well Trade Limited na základe inštrukcií, ktoré dostával od žalovaného, otvoril bankové účty v mene spoločnosti v banke A. C. /ktoré boli podľa jeho doplňujúceho miestoprísažného vyhlásenia zo dňa 30.8.2013 (viď č.l. 969 i 1353) otvorené dňa 20.9.2002 na základe inštrukcií žalovaného/, ďalej že dňa 12.8.2013 informoval žalovaného o súdnom procese (na Okresnom súde Lefkosia) a osobitne o obsahu vydaného príkazu, na základe ktorého je povinný uviesť meno skutočného oprávneného majiteľa akcií spoločnosti Rose Well Trade Limited, a že dňa 19.8.2013 (pozn. súdu: o 5 dní neskôr) dostal od pána E. C. dopis (e-mail), v ktorom mu mal uviesť, že právo na všetky akcie spoločnosti Rose Well Trade Limited preniesol dňa 15.10.2002 na nejakého pána menom D. M.. Podľa žalobkyňou predložených príloh obsahovo rovnaké vyhlásenie ako pod bodom 2. vo svojom vyhlásení urobil pán Q. R. (porovnaním textu) pritom dňa 20.8.2013 urobila aj R. R. (viď č.l. 953 a 965, i 1352 súdneho spisu). V tejto súvislosti preto možno osobitne poukázať aj na to, že neobstojí teda ani námietka žalovaného (bod 6. tohto odôvodnenia), že Zmluva o zverení správy nebola uzatvorená aj s manželkou pána Q. R., R. R. (viď aj záver predchádzajúceho bodu a zmluva na č.l. 966 súdneho spisu), a že súd sa nezaoberal tým, že 500 kusov akcií spoločnosti vlastní cypreský občan pán Q. R. a ďalších 500 kusov akcií vlastnila až do svojej smrti jeho manželka R. R..
25. Pre úplnosť pritom súd prvej inštancie opätovne poukazuje aj na to, že pán Q. R., ktorému podľa žalovaného svedčí oficiálny zápis o vlastníctve akcií spoločnosti Rose Well Trade Limited v registri Cyperskej republiky, dokonca ešte aj dodatočne a opakovane s odstupom času podľa zápisnice o jeho výsluchu na Okresnom súde Lemesos dňa 28.1.2016, uskutočnenom na základe dožiadania tunajšieho súdu, podal miestoprísažnú výpoveď v ktorej uviedol, že podľa jeho údajov je žalovaný exkluzívnym akcionárom spoločnosti napriek tomu, že po doručení súdneho nariadenia skutočnému majiteľovi (pozn. súdu: podľa kontextu a predchádzajúceho vyhlásenia zrejme súdneho nariadenia na oznámenie skutočného majiteľa) im žalovaný oznámil a poslal inú splnomocneneckú zmluvu, že hneď po 2002, t.j. od októbra 2002 previedol všetky akcie spoločnosti Rose Well Trade Ltd. na inú osobu (č.l. 1346 spisu).
26. Vzhľadom na to preto súd prvej inštancie námietky žalovaného týkajúce sa oficiálneho zápisu v registri Cyperskej republiky, s poukazom na to, že (1) podľa vykonaných dôkazov je zrejmé, že medzi oficiálnym zápisom vlastníctva akcií a reálnym právom k nim nemusí byť zhoda, ďalej na to, že (2) z predložených zmlúv o výkone správy je zrejmé, že žalovaný (prinajmenšom) v minulosti nechcel, aby uvedené akcie, hoci mal na to právo, boli zaregistrované na jeho meno, pričom žiadne dôvody jeho anonymity pre ktoré tak konal, a v súvislosti s ktorými by zároveň prípadne malo byť zrejmé kedy prípadne mali tieto jeho dôvody zaniknúť (z ktorých by vyplývalo, že by už eventuálne ďalej nemal žiadny dôvod svoje vlastníctvo akcií tajiť) nevysvetlil, a tiež s poukazom na to, že (3) zo správ oficiálnych vlastníkov vyplýva, že žalovaný je skutočným vlastníkom týchto akcií, považoval aj naďalej za účelové.
27. Pozornosti súdu pritom neušlo ani to, že pokiaľ ide o poukaz žalovaného na jeho dohody o postúpení práv uzavreté s D. M. a datované ku dňu 15.10.2002 /ktoré sa napokon podľa žalobkyňou predložených príloh mali týkať aj jeho práv voči pani R. R., a nie len práv voči pánovi Q. R. ako to vzhľadom na ich obsah vedome zjavne nepravdivo uvádzal žalovaný (viď bod 6. tohto odôvodnenia a č.l. 975 a 976 spisu)/, pri ktorom sa žalovaný obmedzil všeobecne len na tvrdenie o nedostatku skúmania vzájomných právnych vzťahov (bez toho aby ich podstatu a význam zároveň konkrétne vysvetlil), tak podľa týchto dohôd nešlo o pokyn správcom na prevod akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED na inú osobu (tak ako to predpokladali zmluvy o výkone správy uzavreté s pánom Q. R. a pani R. R.), ale malo ísť len o postúpenie práv vyplývajúcich zo zmluvy o správe (obsahom ktorej boli práva a povinnosti pri udeľovaní pokynov), a okrem toho, že (tieto dohody o postúpení práv) boli (z hľadiska ich formy a významu) na rozdiel od zmlúv o výkone správy uzavreté bez osvedčenia času a pravosti podpisov, pozornosti súdu ešte neušlo navyše ani to, že tieto dohody zjavne neboli správcovi, tak ako to vyplýva z jeho vyjadrení pred dožiadaným súdom a obsahu ním predloženej e-mailovej komunikácie vyjadrujúcej jeho rozčarovanie /v ktorej uviedol, že: „S veľkým prekvapením som prečítal tvoj mal o postúpení
tvojich práv na ROSE WELL na tretiu osobu bez nášho vedomia. Je to veľmi vážna záležitosť, mal si nám to hneď oznámiť, pretože sú isté pokyny ktoré by sa mali vtedy vykonať“ (č.l. 1303 spisu)/, notifikované už (aspoň) bezprostredne pri jeho telefonickom oznámení žalovanému (o súdnom procese a príkaze na oznámenie skutočného vlastníka), ale boli správcovi pánovi Q. R. zaslané (bez toho aby bolo zároveň zrejmé, že mali byť doručené aj druhému správcovi spravujúcemu ďalších 500 ks akcií – pani R. R.) až dodatočne po viac ako desiatich rokoch od v nich deklarovaného podpisu. Okrem toho, v súvislosti s (nejasným) obsahom dohody o postúpení práv, na ktorú bez ďalšieho (neurčito) poukázal žalovaný, súd poukazuje aj na pochybnosti o jej význame s odkazom na ust. § 525 ods. 1 OZ, podľa ktorého postúpiť nemožno pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Všetky tieto skutočnosti podporujú podozrenia o účelovom konaní žalovaného. Aj v týchto súvislostiach je preto podľa názoru súdu absolútne nepravdepodobné a ťažko uveriteľné, že by sa iné osoby, pri ktorých žalovaný odkazom na ich oficiálny zápis v registri na Cypre poukazuje na ich vlastníctvo akcií dotknutej spoločnosti, v prípade ak by boli ich skutočnými vlastníkmi, vo svojom miestoprísažnom vyhlásení pred súdom na Cypre priznávali len k ich správe (z ktorej im nepochybne vyplývajú najmä rôzne povinnosti), a nie aj ku skutočnému vlastníctvu akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, ak táto spoločnosť má podľa ich vyjadrenia (pána Q. R.) na výsluchu k otázkam zaslaným dožiadanému súdu (viď č.l. 1257, 1259 a 1346) len aktíva (akcie spoločnosti Hotel B., E.. A.) a žiadne záväzky, a že by sa zároveň osoba, ktorej mal žalovaný podľa týchto dohôd nejaké práva postúpiť (D. D. M.), o tieto práva, dotýkajúce sa značného majetku, bližšie nezaujímala, a ich nadobudnutie sama správcom po tak dlhý čas neoznámila. Neurčité tvrdenia žalovaného o postúpení práv zo zmluvy o výkone správy, a o tom, že zmluvu o zverení správy akcií údajne chápal ako právo do budúcna disponovať s akciami v prípade, ak by mala spoločnosť v budúcnosti nejaké aktíva (ktoré pritom spoločnosť ROSE WELL TRADE LIMITED podľa doplňujúceho miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R. o otvorení účtov v banke A. C. dňa 20.9.2012 podľa inštrukcií žalovaného bezprostredne po uzavretí zmlúv o výkone správy v tom čase zjavne aj mala), preto súd vyhodnotil ako účelové s cieľom zatajiť svoje právo mať spomínané akcie bezodkladne zaregistované na svoje vlastné meno.
28. Pre úplnosť súd prvej inštancie opätovne poukazuje aj na to, že uvedené závery napokon plne podporujú aj do spisu doložené písomné vyhlásenia dcér žalovaného, a to D. K. C. a R. E. C. zo dňa 8.7.2020 (č.l. 2090 a 2091 spisu), v ktorých tieto uviedli, že žalovaný, ktorý je ich otcom, je majiteľom Hotela B. E. s tým, že Hotel B. kúpil v roku 2002, vnímajú ho ako rodinný majetok, otec vždy rozprával a vystupoval ako majiteľ Hotela B., a robil v hoteli rozhodnutia ako majiteľ. Vyhlásili v nich, že v roku 2004 a 2005 boli celá rodina na dovolenke na Cypre, keďže Hotel B. bol napísaný na cyperskú spoločnosť Rose Well Trade Limited a na Cypre mal správcu, s ktorým potreboval riešiť pracovné záležitosti, a že o všetkých týchto skutočnostiach majú vedomosť, keďže sa jedná o ich otca. Vo vzťahu ku týmto vyhláseniam pritom strany sporu do ukončenia dokazovania nevzniesli žiadne pripomienky a nijako sa k nim nevyjadrili, a neurobili tak ani po zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu.
29. Na základe všetkého vyššie uvedeného mal preto súd prvej inštancie aj naďalej za preukázané, že žalovaný mal, tak ako to vyplýva z predložených zmlúv uzavretých s pánom Q. R. a pani R. R. zo dňa 19.9.2002, právo mať spomínané akcie (spoločnosti Rose Well Trade Limited) bezodkladne zaregistrované na svoje vlastné meno, a to najneskôr od 19.9.2002 minimálne až do času miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R., a tento majetok reprezentovaný 1000 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, v jeho stave ku dňu zániku BSM strán sporu, tak do jeho vyporiadania nepochybne patrí.
30. Pokiaľ ide o výhradu odvolacieho súdu, že z pôvodného rozsudku nebolo zrejmé ako súd prvej inštancie naložil s argumentáciou žalovaného, ktorý tvrdil, že predmetná cyperská spoločnosť bola založená podľa The Companies Law a aj Zmluva o zverení správy, z ktorej súd prvej inštancie vyvodil, že žalovaný je konečným vlastníkom akcií cyperskej spoločnosti, a ktorú žalovaný chápal ako právo do budúcna disponovať s akciami v prípade, ak by mala spoločnosť v budúcnosti nejaké aktíva, ktoré právo si však nikdy neuplatnil, ba ho naopak previedol na tretiu osobu, bola spísaná podľa The Companies Law a nie podľa akéhosi Zákona o činnosti spoločnosti poskytujúcich administratívne služby a súvisiace činnosti, preto má zásadný význam rozlišovať medzi právnym statusom „konečného užívateľa výhod“ a právnym statusom „vlastníka“, pričom cyperská spoločnosť je riadnou obchodnou spoločnosťou založenou podľa The Companies Law , a teda jej evidovaní akcionári sú aj jej riadnymi vlastníkmi, pričom oficiálny zápis svedčil v prospech pána Q. R. a jeho manželky R.. Preto akcie cyperskej spoločnosti žalovanému nepatria a nemôžu byť tak predmetom vyporiadania BSM. (bod 35. uznesenia odvolacieho
súdu), tak súd prvej inštancie poukazuje na to, že uvedené námietky žalovaného súd prvej inštancie v kontexte vyššie uvedených zistení súd hodnotil ako účelové, tak ako sa to pokúsil vysvetliť už bode v bode 26. odôvodnenia tohto rozsudku (resp. bode 22. pôvodného rozsudku). Na doplnenie tohto odôvodnenia pritom súd prvej inštancie poukazuje na to, že za rozhodujúce, tak ako bolo uvedené už vyššie, považoval súd prvej inštancie samotný text zmluvy ako i obsah miestoprísažných vyhlásení pána Q. R. ako aj pani R. R., z obsahu ktorých nepochybne vyplýva ich dohoda so žalovaným o tom, že tento je, resp. bol ku dňu zániku BSM skutočným vlastníkom akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMETED oprávneným mať tieto akcie napísané na vlastné meno a udeľovať im pokyny na nakladanie s nimi, a to bez ohľadu na to podľa akého zákona mala byť táto spoločnosť založená či zmluva o zverení správy spísaná, vychádzajúc z týchto skutočností, pri ktorých súd nezistil a ani žalovaný netvrdil ich rozpor s akýmkoľvek zákonom, ako aj zo všeobecnej zásady „pacta sunt servanta“ a subsidiárne i z ustanovenia § 51 OZ, podľa ktorého účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená.
31. Pokiaľ ide o hodnotu akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED súd vychádzal z toho, že podľa miestoprísažnej výpovede pán Q. R. pri jeho výsluchu pred dožiadaným súdom na Cypre, uskutočnenom na základe žiadosti procesného súdu k tomu, aby bol vypočutý a oznámil všetky majetkové aktíva a pasíva ovplyvňujúce hodnotu spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED ku dňu 29.11.2008 (viď čl. 1257, 1259 a 1346 súdneho spisu), vo vzťahu ku ktorej strany sporu nepredložili žiadne námietky, táto spoločnosť vlastnila ku dňu jeho výpovede iba akcie hotela na Slovensku, na základe čoho mal súd za to, že vzhľadom na zrejmé ťažkosti spojené s oceňovaním zahraničnej spoločnosti, subsidiárne za primeraného použitia ust. § 264 ods. 1 CSP, hodnotu spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, resp. jej akcií, ktorá ku dňu zániku BSM strán sporu vlastnila iba akcie spoločnosti Hotel B. E.. Prešov, možno považovať za približne zhodnú s hodnotou jej jediného majetku, teda s akciami spoločnosti Hotel B. E.. A.. Tento postup už pritom prešiel aj testom odvolacieho súdu (záver bodu 33. uznesenia odvolacieho súdu). Podľa záverov znaleckého posudku znaleckej organizácie SK ACTIVE, s.r.o. zo dňa 14.5.2019 (č.l. 1675 spisu), ktorého odpis bol stranám sporu (rovnako ako odpis všetkých vyššie uvedených listín) v zmysle ust. § 204 CSP v priebehu konania doručený a ktorého obsah nebol stranami spochybnený / ku ktorému žalobkyňa uviedla, že nemá žiadne námietky (č.l. 1718), a žalovaný sa vyjadril tak, že proti spôsobu a metóde vypracovania predmetného znaleckého posudku nemá žiadne námietky a záver z neho plynúci berie na vedomie (č.l. 1721)/, všeobecná hodnota podniku Hotel B., E.. A., so stavom k zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.j. k 29.11.2008, bola stanovená podnikateľskou metódou vo výške 906.900,- Eur. Pokiaľ ide o (všeobecný) poukaz odvolacieho súdu na to, že ak súd prvej inštancie vo svojom rozsudku z 05.05.2022 vychádzal z ceny akcií určenej znaleckým posudkom vypracovaným dňa 14.05.2019, odklonil sa od ustáleného právneho názoru, podľa ktorého bol povinný vychádzať z ich ceny v čase vyporiadania BSM, tak súd prvej inštancie poukazuje na to, že si je a aj predtým bol vedomý potreby takéhoto postupu a snažil sa ním aj riadiť, avšak poukazuje na to, že po vypracovaní uvedeného znaleckého posudku žiadna zo strán v konaní nijako netvrdila inú hodnotu podniku Hotel B., E. a ani jej zmenu než bola hodnota uvedená v tomto znaleckom posudku, ktorá by tak prípadne bola sporná a následne by tak mohla či mala byť predmetom (nového či ďalšieho) dokazovania, a nepredložila k tomu ani žiadny (novší) dôkazný návrh. V zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP pritom súd prvej inštancie iné (než stranami navrhnuté) dôkazy bez návrhu vykonať nemohol, a preto mu napokon nezostávalo iné, než aj naďalej vychádzať z tých cien, ktoré boli predtým v konaní ustálené, a vo vzťahu ku ktorým žiadna zo strán ich zmenu, a to ani v rámci predchádzajúceho odvolacieho konania, netvrdila a ani dôkazy k tomu nenavrhla.
32. Podľa § 143 OZ - v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
33. Podľa § 144 OZ - veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.
34. Podľa § 145 ods. 2 OZ - z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia spoločne a nerozdielne.
35. Podľa § 148 ods. 1 OZ - zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
36. Podľa § 149 ods. 1 OZ - ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
37. Podľa § 149 ods. 3 OZ - ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
38. Podľa § 150 OZ - pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
39. Podľa § 853 ods. 1 OZ - občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.
40. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je typickým príkladom tzv. iudicium duplex, za ktoré sa považujú spory a iné právne veci, ohľadom ktorých majú legitimáciu na začatie konania obe „sporné“ strany, žalobu môže podať ktorákoľvek z nich, a obe strany sporu majú zároveň postavenie žalobcu i žalovaného. Ohľadom spôsobu vyporiadania vzájomných vzťahov pritom súd v zmysle § 216 ods. 2 CSP nie je viazaný návrhmi strán sporu, pretože spôsob vyporiadania sa týka obidvoch strán (iudicium duplex), a vyplýva priamo zo zákona.
41. Súd teda v týchto prípadoch nie je viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania (žalobným návrhom), ale len tým, čo strany sporu (určite a zrozumiteľne) urobili jeho predmetom, pretože, na druhej strane, len tí zase môžu určiť predmet sporu (konania).
42. Podľa § 217 ods. 1 CSP - pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
43. „Súd v tomto konaní vyporiada len tie veci, ktoré účastníci urobia predmetom vyporiadania; súd tiež nie je povinný (a zjavne ani oprávnený) zahrnúť do vyporiadania veci, ktoré účastníci neurobili predmetom vyporiadania. ... Predmetom konania je vyporiadanie spoločného majetku, t.j. tie veci, práva a záväzky, ktoré tvoria súčasť spoločného majetku a ktoré jeden z účastníkov urobil predmetom konania. ... V konaní je potrebné vykonať na návrh i realizáciu zápočtov (v prospech spoločného majetku či v prospech samostatných majetkov manželov). Tým sa rozumie, že manželia jednak uhradia svoje záväzky voči spoločnému majetku, jednak spoločný majetok vyrovná záväzky voči samostatným majetkom manželov.“ (D. T., D. L., R. T., R. N. a kol.: Občanský zákonník I,II, 2. vydání, Praha: C.H.Beck, 2009, s. 1008, 1010).
44. V tejto súvislosti súd v zhode s názorom Najvyššieho súdu ČR (ktorý vzhľadom na vtedajšiu totožnosť právnej úpravy možno plne vztiahnuť aj na tento prípad) zdôrazňuje, že „Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov súdom môžu byť len tie pohľadávky každého z nich z titulu úhrady toho, čo zo svojho vynaložili na spoločný majetok, a ich spoločné pohľadávky voči niektorému z nich z titulu náhrady toho, čo bolo zo spoločného majetku vynaložené na jeho oddelený majetok, ktoré urobili predmetom konania.“ (Soudní rozhledy, 2007, č. 5 – Nejvyšší soud ČR sp.zn. 22 Cdo 999/2006, in: D. T., D. L., R. T., R. N. a kol.: Občanský zákonník I,II, 2. vydání, Praha: C.H.Beck, 2009, s. 1022, dostupný aj na O.).
44. Pokiaľ ide o (neustálený) poukaz žalobkyne na zostatok z vyúčtovania transakcií a spoločných príjmov získaných z predaja spoločného majetku (pred zánikom BSM v rokoch 2002 až 2008), ktoré boli zase naopak podľa žalovaného počas manželstva spotrebované, a ktorého výšku žalobkyňa počas konania viackrát menila, do 3 rokov od zániku BSM v návrhu neustálila a túto položku do konkrétneho návrhu na rozhodnutie súdu o prikázaní tejto časti BSM do vlastníctva niektorej zo strán sporu napokon ani vôbec neuviedla (a preto sa ňou súd napokon vo svojom konečnom rozhodnutí ani nezaoberal), súd
(aj vzhľadom na absenciu odôvodnenia práve rokmi 2002-2008 rozsiahle stanovenej celkovej spätnej dĺžky tohto obdobia pred zánikom manželstva, ako aj s tým súvisiaci nedostatok ustálenia konkrétnych skutkových tvrdení ktoré by mohli byť predmetom konkrétneho dokazovania a rozhodnutia), poukazuje na to, že podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 22 Cdo 14/2006 „Zo sporu o vyporiadanie spoločného majetku manželov nemožno robiť spor, v ktorom by sa súd zaoberal vzájomným vyúčtovaním celého spotrebného spoločenstva manželov (porovnaj Komentář k občanskému zákoníku, Praha Panorama 1987, díl I. str. 534)“. Pri tak dlhom období a s tým súvisiacom obrovskom objeme položiek príjmov a výdavkov podľa názoru súdu obvykle ani nemožno od strán sporu spravodlivo požadovať, aby všetky takéto položky vedeli identifikovať a vyjadriť sa k nim, čo má svoj odraz aj v konštantne zdôrazňovaných rovnakých záveroch súdnej praxe, podľa ktorej „Zo sporu o vyporiadanie BSM nemožno robiť vyúčtovací spor, v ktorom by sa dohľadávali jednotlivé výnosy a výdavky s ich účelovým určením spravidla bez možnosti dospieť ku spoľahlivým záverom“ (napr. rozsudok NS ČR sp. zn. 22 Cdo 1192, sp. zn. 22 Cdo 1287/2014, a mnohé ďalšie).
45. V danom prípade nebolo sporné, že strany sporu boli manželmi od 13.7.1985, a že ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov bolo súdom právoplatne zrušené 29.11.2008. Nehnuteľnosti a hnuteľné veci, ktoré niektorá zo strán sporu urobila ku dňu skončenia dokazovania (určite a zrozumiteľne) predmetom vyporiadania, sú uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Z vykonaného dokazovanie súd zistil, že všetky tieto veci nadobudli strany sporu ako manželia, či už spoločne alebo niektorým z manželov, počas trvania manželstva, teda v zmysle ust. § 143 OZ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Akcie spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED v počte 1000 ks boli síce zaregistrované na meno správcov (pána Q. R. a R. R.), z vykonaného dokazovania (tak ako je to bolo uvedené v bodoch 19. až 25. odôvodnenia pôvodného rozsudku, čo sa súd prvej inštancie sa pokúsil vo svojich úvahách bližšie vysvetliť či doplniť v bode 23. až 30. tohto odôvodnenia) však vyplynulo, že skutočným vlastníkom akcií spoločnosti ROSE WELT TRADE LIMITED v zmysle ust. § 123 OZ, ktorý (najneskôr od 19.9.2002 minimálne až do času miestoprísažného vyhlásenia pána Q. R., teda počas trvania BSM strán sporu a aj po jeho skončení) mal právo mať spomínané akcie tejto spoločnosti bezodkladne zaregistrované na svoje vlastné meno, bol žalovaný, a tieto akcie tak do BSM strán sporu nepochybne patria.
46. Z vyjadrení strán sporu a podanej žaloby ďalej vyplýva, že ku komplexnému vyporiadaniu ich BSM dohodou a ani nevyvrátiteľnou zákonnou domnienkou (márnym uplynutím lehoty podľa § 149 ods. 4 OZ – keďže návrh na jeho súdne vyporiadanie bol podaný ešte pred uplynutím troch rokov od jeho zániku) nedošlo, a preto sú tieto veci ku dňu rozhodnutia súdu stále v režime ich bezpodielového spoluvlastníctva. V tejto súvislosti totiž súd pripomína, že „Občiansky zákonník nemá ustanovenia o tom, podľa akých zákonných ustanovení sa riadia vzťahy manželov ohľadom vecí, ktoré patria do ich bezpodielového spoluvlastníctva, najmä správa tohto majetku, v období, keď toto spoluvlastníctvo síce už zaniklo, kedy však ešte nebolo vykonané jeho vyporiadanie. Je preto nutné v zmysle ustanovenia § 496 o.z. (teraz § 853 ods. 1 OZ), vychádzať z ustanovení občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojim obsahom a účelom im najbližšie. Prax súdov vychádza správne z toho, že takýmito najbližšími ustanoveniami sú ustanovenia o bezpodielovom spoluvlastníctve manželov a z týchto ustanovení analogicky vychádzajú“ (porovnaj R 42/1972, K výkladu ustanovení občanského zákoníku o bezpodílovém spoluvlastnictví manželů).
47. V prejednávanom prípade súd prvej inštancie následne v zmysle ust. § 150 OZ pri vyporiadavaní opätovne vychádzal z toho, že podiely oboch bývalých manželov sú rovnaké. Žalovaný síce dodatočne (až po 10 rokoch od začatia súdneho konania) vyjadril stanovisko, že podiely oboch strán sporu by nemali byť rovnaké, a to dokonca až v pomere 75% podielu v jeho prospech v pomere k 25% podielu v prospech žalovanej (ktorého konkrétny výpočet vôbec nijako neodôvodnil), žiadne konkrétne a závažné skutočnosti, ktoré by pritom ale mali vplyv na nadobúdanie alebo udržanie spoločného majetku, resp. ktoré by svedčili o mimoriadnych okolnostiach a jeho mimoriadnych zásluhách, však v konaní netvrdil a ani nepreukázal. Takýmito dôvodmi by pritom mohli byť obvykle iba skutočnosti svedčiace o tom, že žalobkyňa permanentne, alebo aspoň pravidelne v závažnej miere, vzhľadom na svoje možnosti a schopnosti, v čase nadobúdania spoločného majetku hrubo v rozpore so zákonom, resp. so všeobecne vžitými predstavami (dobrými mravmi), zanedbávala nadobúdanie a udržanie spoločných vecí, či starostlivosť o deti alebo obstarávanie spoločnej domácnosti, ktorá sa tomuto v zmysle ust. § 150 OZ kladie na roveň, resp. o nejakom žalobcovom mimoriadnom úsilí, ktoré však v konaní nijako konkrétne tvrdené a ani preukázané neboli. Pokiaľ ide pritom o poukaz žalobcu na to, že dosahoval počas trvania manželstva, a to najmä v období rokov 2001 – 2002 podstatne vyšší
pravidelný mesačný príjem ako žalobkyňa samotná, a že dôvod na disparitu podielov vzhliada aj v príjmoch dosahovaných stranami sporu v rozmedzí rokov 2006 – 2008 (ktorých výšku pritom bližšie nešpecifikoval), tak súd k tomu poukazuje jednak na to, že z týchto vyjadrení nie je zrejmé, či tento zvýšený príjem nesúvisel práve so správou spoločného majetku, a tiež na to, že rozdiely v príjmoch sú prítomné vo väčšine rodín, zákon s nimi však nespája nerovnosť ich podielov. Práve naopak, s prihliadnutím na osobitosti muža a ženy, na často krát ich osobitné postavenie, možnosti a schopnosti, na obvykle väčšiu osobnú starostlivosť ženy o deti (najmä v útlom veku) a na obstarávanie spoločnej domácnosti, i solidárnu úlohu rodiny vzájomne si pomáhať tak, aby životná úroveň jej členov bola približne rovnaká, zákon i súd vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú v zásade rovnaké.
48. Možno teda opätovne uzavrieť, že v danom prípade žiadne výnimočné a osobitne závažné skutočnosti odôvodňujúce určenie iných než rovnakých podielov bývalých manželov v tomto konaní riadne a včas tvrdené a ani zákonom stanoveným procesným postupom súdu zistené neboli. Pre úplnosť pritom súd poukazuje aj na to, že v priebehu konania došlo medzi stranami podľa ich prednesov dohodami k čiastkovému vyporiadaniu niektorých hodnôt ich predajom a rovnocenným rozdelením výťažku, a nie je zrejmé, prečo by mal byť práve zostávajúci spoločný majetok podľa žalovaného vyporiadaný inak. „Vo vzťahu k predchádzajúcej čiastočnej dohode o vyporiadaní treba neskôr prihliadať na to, ako boli v dohode premietnuté zásady vyplývajúce z ust. § 150 OZ tak, aby kritériá uvedené v tomto ustanovení neboli neodôvodnene použité nejednotne.“ (uznesenie NS SR z 12.8.2021, sp. zn. 5Cdo/169/2019).
49. Pri vyporiadaní BSM súd vychádzal z toho, aby jednotlivé aktíva boli prikázané sporovým stranám s prihliadnutím na nimi vyjadrené preferencie a predpoklady lepšieho využitia ich vlastníctva, keďže rodinný dom sa nachádza na pozemku, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej, a zároveň tak, aby čiastka potrebná na vzájomné vyrovnanie bola súčasne čo najnižšia a jednotlivé časti majetku boli prikázané najmä tomu kto ho po zániku BSM väčšinou doposiaľ užíval, nakladal s ním a mohol brať z neho úžitky /keďže po zániku BSM dochádzalo aj k jeho zmenám, či už jeho opotrebovaním alebo ďalšou transformáciou (prevodom akcií spoločnosti hotel B. E.. A. zo spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED na iné osoby)/ tak, aby boli ďalšie spory i prípadné ťažkosti so zápisom vlastníctva akcií v registri cudzieho štátu (Cyperskej republiky) čo najviac eliminované.
50. Tento postup pritom primerane zodpovedá aj zásade ustálenej v súdnej praxi v konaniach o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov tak, aby (najmä s ohľadom na dobu uplynutú od rozvodu manželov či oddelené bývanie manželov) boli veci prikázané tomu z účastníkov, ktorý ich má či naposledy mal v držaní a u ktorého došlo k ich amortizácii. Tak judikoval aj Najvyšší súd ČR v rozsudku sp. zn. 22 Cdo 980/2003.
51. Do výlučného vlastníctva žalovaného súd prikázal 1000 ks akcií spoločnosti ROSE WELL TRADE LIMITED, ktorých hodnota (v ich stave ku dňu zániku BSM, keď táto spoločnosť bola jediným akcionárom, a teda vlastnila všetky akcie spoločnosti Hotel B. E.. A.) bola v tomto konaní na základe znaleckého posudku (voči obsahu ktorého strany ku skončeniu dokazovania nenamietali) ustálená na sumu 906.900,- Eur, ďalej v šiřšom zmysle aj hodnotu súboru nehnuteľností označených ako pozemky – obec M., ktorých hodnota bola v konaní stranami ustálená na 10.000,- Eur a ktoré žalovaný počas konania za túto hodnotu podľa vlastných vyjadrení aj predal, a napokon aj zostávajúcu nehnuteľnosť v katastrálnom území B. I. v širšom zmysle aj spolu s hodnotou ostatných nehnuteľností tvoriacich predtým súbor nehnuteľností označených ako pozemky – B. I. a ocenených spolu na sumu 47.900,- Eur, spolu teda majetok s prihliadnutím na všetky hodnoty v sume 964.800,- Eur.
52. Do výlučného vlastníctva žalobkyne súd prikázal ostatný majetok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to v hodnote 240.000,- Eur ustálenej za byt – C. H. XX, ďalej v hodnote 400.000,- Eur za rodinný dom – G. H. X, Prešov a v hodnote 12.000,- Eur za pozemok – časť F., A., spolu teda v hodnote 652.000,- Eur, čo je o 312.800,- Eur menej než je hodnota spoločného majetku prikázaného do výlučného vlastníctva žalovanému.
53. Vzhľadom na uvedené, vychádzajúc z rovnosti podielov bývalých manželov a s prihliadnutím k tomu, že žalovaný bude mať zo spoločného majetok, ktorého hodnota je o 312.800,- Eur vyššia než hodnota majetku prikázaného žalobkyni (z ktorého by jej mala patriť polovica), súd žalovanému na spravodlivé vyrovnanie podielov strán sporu uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni polovicu rozdielu týchto súm vo výške
156.400,- Eur tak, aby hodnoty ich vyporiadacích podielov boli rovnaké. V zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP je lehota na plnenie spravidla tri dni od právoplatnosti rozsudku, vzhľadom na výšku sumy a nedostatok zistení svedčiacich o tom, že by žalovaný s takouto sumou aktuálne disponoval však súd v tomto prípade určil na splnenie lehotu 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku, ktorú považoval za primeranú povahe veci a tomu, aby mal žalovaný možnosť sa na úhradu tejto sumy (či už predajom časti svojho majetku, zabezpečením úveru alebo inak) pripraviť.
54. O náhrade trov konania súd prvej inštancie opätovne rozhodoval podľa pomeru úspechu strán sporu v zmysle § 255 ods. 2 CSP O.s.p. s prihliadnutím na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP.
55. Súd pripomína, že aj podľa výkladu z už vyššie citovaného rozboru Nejvyššího soudu ČSR „pri rozhodovaní o nákladoch konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádzajú súdy napospol z ustanovení § 142 O.s.p. (pozn. súdu: teraz § 255 CSP). Túto prax treba považovať za správnu. Pokiaľ súdy vidia procesný úspech alebo neúspech oboch manželov v tom, ako veľkého podielu sa im zo spoločného majetku dostane, ide o postup, ktorý zodpovedá tomu, že súdy nie sú návrhom na vyporiadanie viazané pri zisťovaní rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva a pri vykonaní vyporiadania“ (R 42/1972), a ani v tomto prípade nevidí zásadný dôvod na odklon od tohto názoru.
56. Vo vzťahu k náhrade trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva (zahŕňajúcich aj trovy odvolacieho konania) súd vychádzal z toho, že strany sporu v konaní nepredniesli od začiatku konania ustálené konkrétne návrhy na ich vyporiadanie (tak aby bolo možné podľa nich určiť ich hodnotu a úspešnosť v tomto konaní), ani jedna zo strán nebola vo svojich návrhoch na úkor druhej výrazne úspešnejšia, a nemožno teda uvažovať o ich prevažujúcom a určiteľnom pomere úspechu a neúspechu v konaní, a keďže rozhodnutie vychádza z toho, že ich podiely sú rovnaké, i s prihliadnutím na to, že vyporiadanie BSM je v záujme oboch strán, rozhodol tak, že žiadna zo strán na náhradu trov konania nemá právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.