Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/15/2012

Potvrdené rozhodnutím 9Co/208/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Kotrčovej, členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka, JUDr. Jána Burika v právnej veci navrhovateľa COFIDIS, a.s., so sídlom v Bratislave, Suché Mýto 1, IČO: 36 816 337, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovzská, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Žabotova 2/B, IČO: 36 866 881 proti odporcom v rade 1/ Z. H., nar. X. X. XXXX, bytom K. X. XXX, v rade 2/ L. H., nar. X. X. XXXX, bytom K. X. XXX, v konaní o zaplatenie 886,13 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k. 6C/15/2012-43 zo dňa 6. 3. 2012, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal, p o t v r d z u j e . V ostatnej časti, odvolaním účastníkov nenapadnutej, rozsudok okresného súdu p o n e c h á v a nedotknutý."

Rozhodnutie

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa COFIDIS, a.s. Suché Mýto 1, Bratislava, IČO: 36 816 337, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Antovzská, s.r.o., so sídlom Žabotova 2/B, Bratislava, IČO: 36 866 881, proti odporcom v 1. rade Z. H., nar. XX. XX. XXXX, v 2. rade L. H., nar. XX. XX. XXXX, odporcovia v 1. a 2. rade bytom K. X. XXX, v konaní o zaplatenie 886,13 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť navrhovateľovi spoločne a nerozdielne 197,19 eura v mesačných splátkach po 40,-eur, prvá splátka splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod následkom straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo aj len jednej splátky.

Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ uplatnil voči odporcom pohľadávku 886,13 eura, ktorú špecifikoval ako zostatok úveru vo výške 657,14 eura, úrok za poskytnutie úveru vo výške 138,27 eura, poistnéh vo výške 40,01 eura a poplatok z omeškania so splácaním úveru vo výške 50,71 eura vypočítaných ku dňu 30.11.2010. Návrh odôvodnil tým, že dňa 1.10.2007 uzatvoril s odporcami v zmysle bodu 1. Všeobecných obchodných podmienok (VOP) na predtlačenom formulári Zmluvu o revolvingovom úvere č. 70005245. Návrh zmluvy o úvere a všeobecné obchodné podmienky, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy obsahovali najmä údaje o výške úverového limitu, úrokovej sadzbe 2,14 % mesačne, poistnom a hodnotu RPMN 29 %. Zmluvu uzavrel odporca v 1. rade ako dlžník a odporkyňa v 2. rade ako spoludlžníčka. Odporcovia však nedodržali dojednané podmienky, splátky neplatili riadne a včas, a preto navrhovateľ odstúpil od zmluvy listom zo dňa 1.7.2010. Podaním zo dňa 6.2.2012 navrhovateľ spresnil nárok a uviedol, že odporcom bolo poskytnuté čerpanie vo výške 663,88 eura dňa 2.10.2007, vo výške 82,98 eura dňa 24.4.2008, vo výške 23,24 eura dňa 4.8.2008, vo výške 33,19 eura dňa 20.11.2008 a vo výške 19,64 eura dňa 22.1.2009 (spolu bolo poskytnuté čerpanie vo výške 822,93 eura), a to prevodom na bankový účet odporcov uvedených v zmluve o revolvingovom úvere. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie , podľa ktorého časť obsahu zmluvu možno určiť aj odkazom na Všeobecné obchodné podmienky. Odporcovia uhradili celkom 625,74 eura, pričom v úverovom účte klienta je uvedené aj storno úrokov, ktoré bolo vyčíslené v celkovej sume 9,59 eura. Storno úrokov pritom nepredstavuje platbu vykonanú zo strany odporcov, navrhovateľ ju vykonal z dôvodu, že odporcovia uhradili minimálnu mesačnú splátku úveru pred dňom splatnosti, čiže dňom očakávanej mesačnej splátky. Navrhovateľ sa odvolal na článok 4.2. VOP a tvrdil, že odporcovia sú povinní uhradiť zostatok úveru vo výške 657,14 eura. Navrhovateľ žiadal priznať takisto úroky za poskytnutie úveru, a to vo výške 2,14 % mesačne, čo bolo uvedené priamo na zmluva a súčasne aj v prílohe 2 zmluvy, t.j. v sadzobníku poplatkov. Navrhovateľ preto splátky odporcov v 1. a 2. rade započítal postupne aj na úroky z úveru, a

preto aktuálna výška úverov za poskytnutie úveru je suma 138,27 eura. Poplatok z omeškania vo výške 50,71 eura navrhovateľ odôvodnil článkom 7.2. VOP, podľa ktorého ak bola očakávaná mesačná splátka k 12.3.2009 vo výške 26,52 eura a odporcovia sa s jej úhradou dostali do omeškania o viac ako 15 dní, navrhovateľ si účtoval poplatok z omeškania vo výške 8 % z minimálnej splátky úveru, teda zo sumy 26,52 eura. Jednotlivé splátky odporcom sa preto postupne započítali aj na poplatok za omeškania, ktorého aktuálna výška je 50,71 eura.

Navrhovateľ sa na pojednávanie nariadené na deň 6.3.2012 neustanovil, pričom svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil. E-mailom zaslal súdu spolu s ospravedlnením aj písomné zdôvodnenie, ale týmto spôsobom boli zaslané iba prvé tri strany podania a podací hárok zo dňa 2.3.2012 (poštou súdu bolo doručené po pojednávaní dňa 7.3.2012 celé podanie, ktoré však obsahovalo sedem strán textu a podací hárok). Podľa súd vec prejednal aj v neprítomnosti navrhovateľa. Prihliadol pritom na obsah spisu a listinné dôkazy predložené do termínu pojednávania.

Odporcovia v 1. a 2. rade s návrhom nesúhlasili a vyslovili presvedčenie, že ak niečo navrhovateľovi dlhujú, tak je to určite nie taká čiastka ako je uplatnená v tomto konaní. Potvrdili, že si u odporcu požičali 20.000,- Sk - odporca v 1. rade uviedol, že on nepozná termín revolvingový úver, finančné prostriedky si požičal pre úpčely rekonštrukcie rodinného domu a dohodol sa na splátkach po 799,- Sk mesačne. Úver splácal dovtedy kým mal finančné prostriedky. Nakoľko s manželkou mali aj iné dlžoby, viedli sa voči nim exekúcie a exekútor im zablokoval účet, nemali prostriedky ktorými by splácali dlh voči navrhovateľovi. Túto skutočnosť oznámil odporca v 1. rade navrhovateľovi telefonicky s tým, že požiadal o poskytnutie dlhšej lehoty splatnosti. Vtedy mu však bolo zo strany navrhovateľa oznámené, že dlhuje vyše 23.000,- Sk, čo ho nahnevalo, pretože v tom čase splácal pôžičku vyše dvoch rokov a keď si požičal 20.000,- Sk nemohol byť po dvoch rokoch dlh 23.000,- Sk. Odporca v 1. rade uviedol, že on zmluvu s navrhovateľom pochopil ako zmluvu o pôžičke 20.000,- Sk, pričom z mesačných splátok časť išlo na splatenie pôžičky a časť ako jeho sporenie s tým, že túto sumu si mohol kedykoľvek vybrať. Odporca v 1. rade potvrdil, že si nejaké peniaze vybral, tieto však nevedel presne špecifikovať, ale vyslovil presvedčenie, že naraz si 2.500,- Sk nevyberal. Boli to menšie sumy. Až neskôr po telefonáte s pracovníčkou navrhovateľa zistil, že keď si vyberal peniaze v priebehu splácania tak si vlastne neznížil dlh, ale tento stále narastal, preto sa rozhodol už peniaze viacej nebude nevyberať a bude len splácať úver. Odporcovia v 1. a 2. rade zhodne uviedli, že sú ochotní navrhovateľovi splatiť rozdiel medzi poskytnutým úverom a nimi zaplatenými splátkami. Odporcovia nesúhlasili s tým, aby boli povinní platiť akékoľvek poplatky, keď uviedli, že v písomnom návrhu je uvedené, že bola dojednaná RPMN 29 %, ale v zmluve nič také nie je. Takisto odporcovia neboli ochotní zaplatiť poistné, pretože žiadnu poistnú zmluvu neuzavreli. Uviedli, že v zmluve o úvere je v pravo kolónka poistenie, ale tam nie je nič vyznačené, takže poistenie úveru nebolo dojednané. Takisto im nebol odovzdaný formulár o zmluvných podmienkach zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ ide o VOP, ktoré boli uvedené priamo v zmluve o úvere tieto boli písané takým drobným písmom, že ich nebolo možné prečítať - na preukázanie svojho tvrdenia odporcovia predložili originál Zmluvu o revolvingovom úvere COFIDIRECT č. 70005245 uzavretú dňa 28.9.2007. Odporca v 1. rade uviedol, že má odložené všetky bločky o platbách, pričom nespochybnil navrhovateľom uvádzané úhrady spolu vo výške 625,74 eura.

Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že dňa 28.9.2007 bola uzavretá zmluva o revolvingovom úvere COFIDIRECT č. 70005245 na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úverový limit s možnosťou navýšenia 20.000,- Sk a minimálnou mesačnou splátkou 799,- Sk. Medzi účastníkmi bolo nesporné, že okrem prvej platby 20.000,- Sk (563,88 eura poskytnutej dňa 2.10.2007) navrhovateľ poskytol odporcom ďalšie platby, tak ako to tvrdil navrhovateľ spolu vo výške 822,93 eura. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval navrhovateľ v postavení dodávateľa služieb a odporcovia v postavení spotrebiteľa a potom uvedená zmluva spadá do pôsobnosti o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení a o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej ZSÚ).

V zmysle § 4 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

Podľa § 4 ods. 2, písm. g) ZSÚ v znení platnom v čase uzatvárania zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN); ak nie je uvedená spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

RPMN predstavuje preto podstatnú náležitosť zmluvy a pokiaľ táto nie je priamo v zmluve uvedená, tento nedostatok zákon nesankcionuje neplatnosťou zmluvy ako takej, ale tým, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nesporne v zmysle ide v predmetnej veci o tzv. absolútny obchodno-záväzkový vzťah a úverová zmluva sa spravuje ustanoveniami . Pokiaľ sa však jedná o spotrebiteľský úver je potrebné na tento zmluvný vzťah aplikovať normy spotrebiteľského práva a potom zákon ZSÚ je zákonom špeciálnym vo vzťahu k úprave úverovej zmluvy v .

Odporcovia si požičali u navrhovateľa finančné prostriedky za iným účelom ako pre podnikanie, a potom neuvedenie RPMN v samotnej zmluve má za následok, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ preto odporcovia poukázali navrhovateľovi celkom splátky vo výške 625,74 eura, tieto súd započítal na úhradu poskytnutého úveru vo výške 882,93 eura. Potom zostáva nezaplatená už iba suma 197,19 eura a preto v tejto časti súd návrhu vyhovel. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že RPMN je dojednaná aj v prípade ak jej výška je uvedená vo všeobecných obchodných podmienkach, súd sa s týmto tvrdením navrhovateľa nestotožnil. Účelom uvedenia RPMN je totiž informovať spotrebiteľa o všetkých nákladoch, ktoré sú s úverom spojené, a preto musí byť uvedená v samotnej zmluve číselným údajom. Nepostačuje preto uvedenie RPMN vo všeobecných obchodných podmienkach alebo v iných materiáloch vypracovaných navrhovateľom. Naviac z originálu zmluvy, ktorú uzavreli účastníci možno konštatovať, že všeobecné obchodné podmienky sú písané takým malým písmom, že bez použitia technického prostriedku (napr. lupy) sú veľmi často čitateľné. Túto skutočnosť namietali aj odporcovia v priebehu konania.

V časti pokiaľ navrhovateľ žiadal zaviazať odporcov na zaplatenie zostatku úveru vo vyššej sume ako 197,19 eura a takisto v časti, pokiaľ žiadal priznať úroky za poskytnutie úveru a poplatky s omeškaním so splácaním úveru, nárok vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je nedôvodný, a preto ho súd zamietol.

Navrhovateľ do termínu pojednávanie nepreukázal nárok na zaplatenie poistného, ktoré uplatnil vo výške 40,01 eura. Odporcovia poukázali na to, že žiadnu poistnú zmluvu neuzavreli. Z originálu zmluvy pritom vyplýva, že navrhovateľ tlačivo „návrh na uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere COFIDIRECT“ koncipoval tak, že v strede textu v kolónke poistenie/pristúpenie k poisteniu na krytie úveru uviedol, že predmetom zmluvy je aj umožniť dlžníkovi dobrovoľné poistenie schopnosti splácať úver za podmienok rámcovej zmluvy č. 7769V dohodnutej medzi veriteľom ako poistníkom a poisťovňou CNP Assurances a CNP IAM a za splnenia Všeobecných poistných podmienok č. 7769 dňa 28.9.2007 -09/07. Vedľa je vyznačený priestor na odmietnutie poistenia. Z takto koncipovaného textu však v žiadnom prípade nemožno usudzovať, že došlo k platnému uzavretiu poistnej zmluvy v zmysle a nasl. . Odporcovia uzatvárali s navrhovateľom zmluvu s vedomím, že sa jedná o zmluvu o úvere. Pokiaľ táto zmluva obsahuje text inej zmluvy, tento je nezrozumiteľný a nemá náležitosti riadnej poistnej zmluvy. Potom s poukazom na ustanovenie sa jedná o neplatný právny úkon. Pokiaľ preto navrhovateľ z titulu poistného uplatnil voči odporcom pohľadávku 40,01 eura, aj v tejto časti jeho návrh nie je dôvodný, a preto ho súd zamietol.

S poukazom na ustanovenie odporcovia žiadali povoliť splátky na zaplatenie dlžnej sumy. Túto žiadosť odôvodnili svojou sociálnou situáciou, keď obidvaja sú starobnými dôchodcami, pričom dohromady poberajú starobný dôchodok mesačne vo výške 460,- eur a len náklady na elektrinu majú mesačne 100,- eur. Vzhľadom na zistené majetkové pomery odporcov, súd im povolil splácať istinu 197,19 eura v mesačných splátkach po 40,- eur. Pokiaľ odporcovia nezaplatia čo aj len jednu splátku, stane sa splatným celý dlh naraz.

Odporcovia sú manželia a zmluvu o úvere uzavreli spoločne, aj keď odporca v 1. rade je uvedený ako dlžník a odporkyňa v 2. rade ako spoludlžníčka. Finančné prostriedky použili spoločne, a potom v zmysle

súd zaviazal obidvoch odporcov na zaplatenie priznanej istiny spoločne a nerozdielne.

Vzhľadom na výsledok konania, s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 2

, vzniklo odporcom právo na náhradu trov konania. Odporcovia si však náhradu trov konania neuplatnili, a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ si povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/95 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).