Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35Cb-96-2010.pdf
PDF · 80.15 KB
No categories available
35Cb/96/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v právnej veci navrhovateľa v rade 1: X. Z., K. XX, O. a navrhovateľa v rade 2: S. Z., K. XX, O. proti odporcovi v rade 1: Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, Gorského 9, Bratislava a odporcovi v rade 2: Mikro sytém Žilina, s.r.o., Bôrická 13, Žilina, IČO: 36 669 695 na zrušenie rozhodcovského rozsudku
rozhodol:
Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave č. Rsp V-34/2009 zo dňa 10.12.2009.
Súd žalobu voči odporcovi v rade 1 zamieta v celom rozsahu.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovatelia sa žalobou doručenou na súd dňa 29.1.2010 domáhal voči odporcom zrušuje rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave č. Rsp V-34/2009 zo dňa 10.12.2009.
Súd rozhodol vo veci na pojednávaní dňa 6.3.2012 v neprítomnosti účastníkov. Súd v zmysle ust. § 101 ods. 2 môže pojednávať v neprítomnosti účastníka, ktorý bol riadne predvolaný a nedostavil sa na pojednávanie a nepožiadal o odročenie z dôležitého dôvodu. Účastníci boli na pojednávanie riadne predvolaní pričom svoju neúčasť neospravedlnili a z toho dôvodu súd uplatnil fikciu doručenia. V danej veci mal súd za to, že neprítomnosť účastníka nie je prekážkou tomu, aby súd mohol pojednávať a rozhodnúť na základe doposiaľ predložených dôkazov. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, list zo dňa 28.1.2009, námietka neplatnosti rozhodcovskej zmluvy zo dňa 1.6.2009, rozhodcovský rozsudok Rsp V-34/2009 zo dňa 10.12.2009, rozhodcovský spis odporcu v rade 1 a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil nasledujúci skutkový stav:
Z výhradnej zmluvy o sprostredkovaní a poskytovaní služieb súvisiacich s predajom nehnuteľností zo dňa 19.8.2008 súd zistil, že navrhovatelia uzatvorili zmluvu, ktorej predmetom bolo odplatné sprostredkovanie predaja rodinného domu navrhovateľov súp. č. 32 vo Važci tretej osobe za sumu 630.000,-Sk. Odmena za sprostredkovanie bola dohodnutá na sumu 80.000,-Sk.
Zo zmluvných podmienok, ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o sprostredkovaní, súd zistil, že podľa čl. 4.2 sa zmluvné strany dohodli na tom, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy alebo v súvislosti s ňou bude rozhodovať a riešiť jediný rozhodca a to v súlade so zákonom č. 244/2002
Z. z. o rozhodcovskom konaní. Zmluvné strany sa dohodli, že rozhodcovské konanie bude pred Rozhodcovským Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory so sídlom Gorkého 9, Bratislava podľa jeho základných vnútorných právnych predpisov a Rokovacieho poriadku RS SOPK..... Rozhodnutie rozhodcovského súdu bude pre zmluvné strany záväzné. Prípadné odstúpenie niektorej zo zmluvných strán od tejto zmluvy nemá vplyv na platnosť tejto rozhodcovskej doložky.
Zo žaloby zo dňa 30.3.2009 súd zistil, že odporca v rade 2 podal u odporcu v rade 1 žalobu na zaplatenie 80.000,-Sk voči navrhovateľom titulom vzniku skutočnej škody navrhovateľovi v rade 2 vo výške sprostredkovateľskej provízie.
Z rozhodcovkého rozsudku odporcu v rade 1 č. Rsp V-34/2009 zo dňa 10.12.2009 súd zistil, že odporca v rade 1 zaviazal navrhovateľov spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v rade 2 do troch dní od právoplatnosti rozsudku sumu 80.000,-Sk s príslušenstvom a nahradiť v rovnakej lehote odporcovi v rade 2 trovy konania.
Zo žalobného návrhu súd zistil, že navrhovatelia v rade 1 a 2 nevedia čítať a písať a odporca v rade 2 im pri podpise zmluvy o sprostredkovaní nepovedal o žiadnych pokutách v prípade ak by už dom nechceli predať. Rovnako im nepovedal o nejakom rozhodcovskom súde. Z týchto dôvodov nevedia, prečo je v rozsudku odporcu v rade 1 uvedené, že v konaní vyhlásili, že uznávajú právomoc súdu. Uviedli, že listom právneho zástupcu oznámili odporcovi v rade 2, že z uvedených dôvodov je zmluva o sprostredkovaní neplatná a nemôže od nich požadovať zmluvnú pokutu. Z týchto dôvodov na základe ust. § 40, ods. 1 písm. c zákona č. 244/2002 navrhli aby súd zrušil rozsudok č. Rsp V-34/2009 zo dňa 10.12.2009.
Odporca v rade 1 vo svojom vyjadrení zo dňa 19.10.2011 namietol nedostatok svojej pasívnej legitimácie. Súčasne uviedol, že pri prejednávaní veci nevedel o údajnej negramotnosti navrhovateľovi a z toho dôvodu navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Podľa ust. § 40, ods. 1 písm. c zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa ust. § 53, ods. 1 veta prvá OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ust. § 53, ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
35Cb/96/2010 -80
Súd v zmysle tvrdení a návrhu navrhovateľov obsiahnutých v žalobnom návrhu posudzoval ako prioritnú otázku platnosti rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluvných podmienkach odporcu v rade 2 tvoriacich neoddeliteľnú súčasť zmluvy o sprostredkovaní.
Z obsahu zmluvy a postavenia navrhovateľov a odporcu v rade 2 súd vyhodnotil zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 19.8.2008 ako spotrebiteľskú zmluvu. Súd konštatoval, že odporca v rade 2 je preukázateľne podnikateľským subjektom zaoberajúcim sa odplatným sprostredkovaním predaja nehnuteľností kým navrhovatelia sú spotrebiteľmi v zmysle zákonných ustanovení, nakoľko zmluvou sa pokúšali o predaj vlastnej nehnuteľnosti.
Rozhodcovkská doložka umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa podrobiť všetkým zmluvným podmienkam a teda aj rozhodcovskému konaniu. Už len tieto skutočnosti možno považovať za za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopla tejto zmluvnej podmienky na vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Navyše doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku
zmluvného vzťahu. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej doložky ju súd považoval v celosti za neprijateľnú podmienku a teda neplatnú. Takto formulovaná doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ako taká je v zmysle ustanovení OZ neplatná. Rozhodcovská doložka je neprijateľná pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa sa podrobiť výlučne rozhodcovskému konaniu. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom výkon práv z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súdu prináležala povinnosť vyvodiť všetky dôsledky, ktoré pre neho z platnej právnej úpravy vyplývajú s cieľom zabezpečiť aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný. Celý mechanizmus od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok veľmi jednoznačne ukazuje na možnosť veľmi jednoduchého zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takto dokáže zabezpečiť ekvivalent rozsudku súdu takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy, vrátane plnenia z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Odporca v rade 1 ako rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom ( podpisom ) samotnej zmluvy.
Na základe horeuvedeného súd vyhodnotil rozhodcovskú doložku obsiahnutú vo všeobecných zmluvných podmienkach odporcu v rade 2 čl. 4.2. ako neprijateľnú a z toho dôvodu nezakladajúcu právo odporcu v rade 2 iniciovať rozhodcovské konanie voči navrhovateľom u odporu v rade 1.
Súd naviac zobral do úvahy tvrdenie navrhovateľov o ich negramotnosti. Konštatoval, že aj keby sa v konaní samotnom nepreukázal úplná negramotnosť, tak minimálne vzhľadom na ich vek 68 a 64 rokov a absolvované vzdelanie ( 5 tried ľudovej školy ) je viac než dôvodné predpokladať ich významným spôsobom zníženú schopnosť zaregistrovať a uvedomiť si právne dôsledky akceptácie rozhodcovskej doložky.
Vzhľadom na uvedenú argumentáciu súdu a skutočnosť, že už samotnú rozhodcovskú doložku súd vyhodnotil ako neprijateľnú súd zamietol návrh navrhovateľov na doplnenie dokazovania o svedecké výpovede Bibiany Gajdošovej a Ing. Jozefa Mašlonku, zamestnancov odporcu v rade 2 prítomných pri podpise zmluvy o sprostredkovaní ako nehospodárne.
Z toho dôvodu právny dôsledok konania odporcu v rade 2 na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky
- rozhodcovský rozsudok č. č. Rsp V-34/2009 zo dňa 10.12.2009 súd posúdil ako nepožívajúci právnu ochranu a uvedený rozsudok v celom rozsahu zrušil.
Súd návrh voči odporcovi v rade 1 v celom rozsahu zamietol nakoľko jeho námietku nedostatku pasívnej legitimácie vyhodnotil ako dôvodnú.
Podľa ust. § 142 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa ust. § 151, ods. 1 OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151, ods.5 OSP trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Súd nepriznal žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nakoľko konštatoval, že navrhovateľom a odporcovi v rade 1 trovy konania nevznikli
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
35Cb/96/2010 -81
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).