Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10P/155/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, štátna občianka SR, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov matky C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/X, XXX XX E., t.č. bytom F. XXXX/X, XXX XX E., štátna občianka SR, zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Martina Slosiariková, s.r.o., so sídlom Topoľová 33, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 54830591 a otca G. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XX, XXX XX I., štátny občan SR, o návrhu navrhovateľky – starej matky maloletej D. J. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XXX/XX, XXX XX L., štátna občianka SR, zastúpená JUDr. Katarínou Kollárovou, advokátkou, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 42395585, na úpravu styku starej matky s maloletým dieťaťom, takto

rozhodol:

I. Stará matka maloletej D. J. B., nar. XX.XX.XXXX je o p r á v n e n á sa s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX stýkať v nasledovnom rozsahu:

- každý párny kalendárny týždeň v stredu od 16.00 hod. do 18.00 hod. a v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod.,

- každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 08.45 hod. do 11.45 hod. a v nedeľu od 08.45 hod. do 11.45 hod.,

- počas vianočných sviatkov roku 2023 25.12. v čase od 15.30 hod. do 18.30 hod., a to všetko bez prítomnosti matky maloletej, s tým, že stará matka maloletú prevezme a po ukončení styku odovzdá v mieste bydliska matky maloletej.

II. Matka maloletej C. B., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n á maloletú na styk so starou matkou včas a riadne pripraviť a starej matke styk s maloletou umožniť.

III. V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Dňa 13.06.2023 formou elektronického podania bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľky – starej matky maloletej, v ktorom prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žiadala, aby súd upravil jej styk s maloletou, a to v rozsahu bežného styku každú stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každú sobotu a nedeľu od 11.00 hod. do 16.00 hod., a tiež upravil styk počas letných prázdnin v rozsahu 2 týždňov, ako i počas vianočných sviatkov v rozsahu 1 týždňa, tak ako to bližšie špecifikovala v podanom návrhu. O trovách konania žiadala rozhodnúť tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Zároveň žiadala vydať neodkladné opatrenie, ktorým by súd upravil jej styk s maloletou zhodne s výrokom navrhovaného rozsudku.

Svoj návrh zdôvodnila tým, že aktuálne dochádza medzi jej synom a matkou maloletej k nezhodám, keď matka opakovane jej synovi, teda otcovi maloletej odopierala a obmedzovala stretávanie s maloletou A. a v čase podania návrhu bolo vedené na tunajšom súde aj konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa. Ohľadne maloletej uviedla, že s ňou od narodenia trávila veľa času a od 10.02.2023 na žiadosť matky maloletej táto maloletú opatrovala po dobu cca 5 hodín každú sobotu a nedeľu v kalendárnom mesiaci. Počas tejto doby ju kŕmila, prebaľovala, kočíkovala, hrala sa s ňou a starala celkovo o jej zdraví, duševný rozvoj a vývoj. Medzi ňou a M. sa vytvoril veľmi silný citový vzťah, v jej prítomnosti je maloletá vždy spokojná, usmiata, neplače, pritúli sa k nej, navykli si na seba. Zlom nastal v polovici apríla 2023, kedy sa vzťahy medzi rodičmi maloletej značne zhoršili a odvtedy je aj vo vzťahu k nej komunikácia s matkou maloletej náročná, táto začala bezdôvodne obmedzovať styk starej matky s maloletou, resp. ho podmieňovať rôznymi príkazmi a zákazmi. Tiež je problematická dohoda s matkou maloletej z dôvodu, že táto vopred dohodnutý termín stretnutia niekoľkokrát mení, posunie, či dokonca zruší. Z týchto dôvodov ju vyzvala listom zo dňa 24.05.2023 prostredníctvom jej právnej zástupkyne, aby jej styk s vnučkou M. umožnila. Matka maloletej na to reagovala, že jej styk umožní, ale iba za jej prítomnosti a maximálne po dobu jednej hodiny týždenne. Navrhovateľka poukázala na to, že maloletá je v pravidelnom neobmedzenom osobnom styku s rodičmi matky maloletej, s ktorými žije v spoločnej domácnosti, avšak jej styk s vnučkou dobrovoľne neumožňuje. Nakoľko podľa jej názoru už nie je možné sa s matkou maloletej o styku dohodnúť, žiadala, aby rozhodol súd, keďže vyjadrila presvedčenie, že úprava styku s maloletou je v jej záujme, vzhľadom na jej ďalší zdravý vývoj.

2. Tunajší súd uznesením zo dňa 28.06.2023 č.k.10P/155/2023-22, ktoré nadobudlo vykonateľnosť 19.07.2023, upravil styk starej matky s maloletou A. tak, že táto bola oprávnená sa s ňou stretávať každú stredu v kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každú nedeľu v kalendárnom týždni od 11.00 hod. do 16.00 hod.. Matku maloletej zaviazal v určenom čase maloletú riadne pripravenú odovzdať starej matke pred svojim bydliskom a stará matka bola povinná v určenom čase maloletú na tom istom mieste matke odovzdať. V prevyšujúcej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a zároveň určil, že toto neodkladné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vo veci samej o úpravu styku starej matky k maloletej vedenej na tunajšom súde pod sp.zn.10P/155/2023. Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 05.09.2023 sp.zn.14CoP/32/2023 I.stupňové uznesenie tunajšieho súdu zo dňa 28.06.2023 zmenil tak, že neodkladným opatrením dočasne upravil styk starej matky s maloletou Aurorou v rozsahu každej stredy v párnom kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod. a každej soboty v nepárnom kalendárnom týždni od 16.00 hod. do 18.00 hod., pričom tiež určil, že do 30.11.2023 sa bude styk starej matky s maloletou realizovať za prítomnosti matky maloletej a od 01.12.2023 bez prítomnosti matky maloletej. Vo zvyšnej časti návrh starej matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol a vo zvyšnej časti uznesenie tunajšieho súdu potvrdil. Toto súdne rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.09.2023.

3. Dňa 30.10.2023 formou elektronického podania bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie matky maloletej prostredníctvom jej právnej zástupkyne k podanému návrhu, v ktorom okrem iného uviedla, že s ním v celom rozsahu nesúhlasí, keď svoje výhrady uviedla už v odvolaní voči nariadenému neodkladnému opatreniu a keďže podľa jej názoru boli neodkladným opatrením vydaným v tomto konaní porušené jej základné práva, podala ústavnú sťažnosť. K návrhu uviedla, že pre úpravu styku maloletého dieťaťa s blízkym príbuzným sú rozhodujúce okolnosti na strane maloletého dieťaťa ako vek, zdravotný stav, denný režim, vzťah s príbuzným a tiež okolnosti na strane rodičov a blízkeho príbuzného, ich vzájomný vzťah, časové a hospodárske možnosti a pod.. Prvoradým hľadiskom by mal byť záujem dieťaťa a tiež je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Medzi účastníkmi nie je sporné, že dieťa bolo v kontakte so starou matkou vo veku 6-8 mesiacov, pričom je všeobecne známe, že v takom útlom veku dieťa ešte nemôže fixovať osoby z jeho okolia a vytvárať si k ním citové väzby, a teda za tak krátky čas sa nemohla u dieťaťa vytvoriť k starej matke súdržnosť, ktorej absencia by mala negatívny dosah na mentálne zdravie, resp. ďalší vývoj maloletej. Podľa ich názoru stará matka neosvedčila a nepreukázala svoju spôsobilosť zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú, či má vytvorené vhodné bytové podmienky, či pozná denný režim a potreby maloletého dieťaťa, resp. či navrhovaná úprava styku do nej nezasahuje, či je dieťa pripravené na realizáciu styku bez prítomnosti matky, že styk nekoliduje so stykom dieťaťa s otcom, ani do práva matky na styk s dieťaťom, resp. pripravenosť dieťaťa na odlúčenie od matky. Zároveň vyjadrila presvedčenie, že úprava styku starej matky s maloletou nie je nutná, pretože aj v súčasnosti prebieha. Zotrvala na tom, že dieťa trpí od júna 2023 separačnou úzkosťou, keď odkázala na potvrdenie od klinického psychológa, ako i pediatra, s tým, že sa neodporúča realizácia styku s maloletou bez prítomnosti matky, nie viac ako jednu hodinu. Matka maloletej tiež uviedla, že na základe právoplatného a vykonateľného neodkladného opatrenia sa styk starej matky s maloletou realizuje, avšak maloletá býva po stretnutiach zničená, unavená, nervózna, zaspáva s plačom, matku stále objíma. Dieťa aj naďalej pri stretnutiach vyžaduje prítomnosť matky, ktorá pre ňu predstavuje pocit istoty. Navyše matka počas styku so starou matkou môže túto poučiť o vhodnosti podávania stravy dieťaťu, oboznámeniu s potrebami dieťaťa, čo dieťa má alebo nemá rado a pod.. Podľa jej názoru je bežnou praxou súdu, že sa styk v útlom veku dieťaťa aj s otcom realizuje za prítomnosti matky. Navrhovaná úprava styku starou matkou by znamenala, že matka maloletej by s ňou nemohla tráviť kontinuálne žiaden víkend. Úprava styku počas letných prázdnin resp. vianočných sviatkov v navrhovanom rozsahu je tiež absolútne neprijateľná a nezodpovedá najlepšiemu záujmu maloletého dieťaťa, s tým, že z realizovaných stretnutí starej matky s maloletou na základe neodkladného opatrenia vyplýva, že dieťa nie je pripravené na styk ani v rozsahu 2 hodín bez prítomnosti matky. Pre prípad, že by súd mal za to, že je potrebné upraviť styk starej matky s dieťaťom súdnym rozhodnutím, za primeraný navrhla styk v rozsahu 1 hodiny každú nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod. v nepárnom kalendárnom týždni za prítomnosti matky, keďže neprítomnosť matky by nesporne znamenalo odmietnutie stretnutia zo strany maloletej a tým aj k zmareniu účelu styku. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla matka návrh starej matky zamietnuť.

4. Dňa 08.11.2023 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie otca maloletej, ktorý uviedol, že sa v plnom rozsahu s návrhom stotožňuje, s tým, že potvrdil, že od narodenia Aurory jeho matka vypomáhala matke maloletej s osobnou starostlivosťou o ňu a táto v tom čase nemala voči tomu žiadne výhrady, naopak ju o to sama požiadala. V prítomnosti jeho matky bola maloletá vždy spokojná, usmiata, neplakala, túlila sa k nej. Zlom nastal až v apríli 2023, kedy sa zhoršili vzťahy medzi ním a matkou maloletej, na základe čoho začala obmedzovať styk matka maloletej aj starej matke, a tiež aj jemu. Dohoda s matkou maloletej je problematická, táto nemá záujem, aby sa jeho rodinní príslušníci stretávali s jeho dcérou. Naopak nakoľko matka maloletej žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, títo sú s maloletou v neobmedzenom osobnom styku a častokrát aj nahrádzajú osobnú starostlivosť matky o maloletú. Vyjadrili presvedčenie, že matka maloletej nehľadí na záujem ich dcéry, ale túto iba využíva ako prostriedok boja medzi nimi. Maloletá A. je pritom vo veku, kedy si vytvára pocit rodinnej spolupatričnosti a upevňuje vzťahy s rodinnými príslušníkmi, preto považuje za dôležité, aby sa rozvíjal a upevňoval aj styk so starou matkou z jeho strany, a pokiaľ to matka maloletej nie je dobrovoľne ochotná podporiť, žiada, aby o tom rozhodol súd. Na záver oznámil, že z dôvodu pracovných povinností, je v zahraničí v USA, a teda nie je schopný objektívne sa zúčastniť vytýčeného termínu pojednávania, avšak navrhol, že by sa ho mal záujem zúčastniť prostredníctvom technického zariadenia určeného na prenos obrazu a zvuku prostredníctvom videokonferencie alebo iných prostriedkov komunikačnej technológie.

5. Dňa 09.11.2023 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľky k vyjadreniu matky maloletej, v ktorom okrem iného uviedla, že stále pretrváva snaha matky obmedziť jej stretávanie s maloletou A., s tým, že odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia súdom I.inštancie matka maloletej súdom uloženú povinnosť v mesiacoch júl, august až do 10.09.2023 nesplnila a styk s jej vnučkou A. jej v týchto dňoch neumožnila. Styk sa začal realizovať až od 16.09.2023, s tým, že navrhovateľka podrobne opísala priebeh jednotlivých realizácií styku od tohto dátumu až do 01.11.2023, keď opísala jednak správanie matky maloletej, správanie samotnej maloletej, ako aj jej vlastné správanie, a tiež ich vzájomné interakcie, resp. to, akým spôsobom styk prebiehal, teda kde sa realizoval, čo na ňom s maloletou robili a pod.. Na záver uviedla, že je v záujme maloletej, aby už od útleho veku udržiavala vzťahy s blízkymi príbuznými z oboch strán rodičov, s tým, že starí rodičia sú v podstate druhými najdôležitejšími osobami v živote maloletého dieťaťa a majú byť aktívnou súčasťou života dieťaťa. Poprela, že by maloletá A. bola zo stretnutí s ňou unavená, resp. že 2 hodiny v jej prítomnosti by ju vyčerpávali, naopak je v jej prítomnosti spokojná, neplače, navzájom sa tešia zo vzájomnej prítomnosti. Umožnenie styku s jej vnučkou je tak jej zákonným právom, ako aj zákonným právom maloletej A., s tým, že je aj záujmom štátu a spoločnosti, aby maloleté dieťa udržiavalo rodinné vzťahy, nielen s rodičmi, ale aj inými blízkymi osobami, keď udržiavanie kontaktu maloletého dieťaťa so starými rodičmi je nepochybne v záujme dieťaťa a jeho ďalšieho zdravého vývoja.

6. Dňa 14.11.2023 bolo na tunajší súd formou elektronického podania doručené vyjadrenie matky maloletej k vyjadreniu starej matky, v ktorom okrem iného uviedla, že stará matka podala nepravdivý opis realizácie styku s maloletým dieťaťom v zmysle neodkladného opatrenia, na základe toho aj matka maloletej opísala jednotlivé stretnutia, na ktorých sa realizoval styk starej matky s maloletou od 16.09. do 01.11.2023. Matka maloletej tiež uviedla, že stará matka neguje zaužívanú formu starostlivosti, ako aj požiadavky matky na starostlivosť o dieťa, napriek informovaniu matkou ohľadne dodržiavania nariadenia, odporúčaní lekárov, či už na zdravý, motorický alebo psychický vývoj a hygienu dieťaťa. Udržiavanie kontaktu so starými rodičmi je síce pre maloleté dieťa prínosné, ale nie za každých okolností a v tomto prípade má záujem maloletého dieťaťa prevažovať nad záujmom starej matky. Taktiež matka maloletej poukázala na to, že neodkladným opatrením určený styk objektívne jej znemožňuje plniť si povinnosť v zmysle rozvodového rozsudku v súvislosti s umožnením styku otcovi maloletej, ktorý má začať v rovnaký čas, ako má starej matke končiť styk s maloletou.

7. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 15.11.2023, na ktoré sa dostavila navrhovateľka, matka maloletého dieťaťa, obe ich právne zástupkyne, ako i poverená zamestnankyňa kolízneho opatrovníka, pričom obe právne zástupkyne, ako i kolízny opatrovník mali doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil otec maloletej, ktorý mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd informoval prítomných, že vzhľadom na krátkosť času nebolo možné zrealizovať požiadavku otca maloletej ohľadne pojednávania prostredníctvom videokonferencie, s tým, že v dôsledku toho požiadal otca maloletej prostredníctvom emailu o vyjadrenie, či napriek tomu trvá na svojej osobnej účasti na pojednávaní alebo bude súhlasiť s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Na základe toho sestra otca maloletej, ktorá sa v pojednávacej miestnosti nachádzala ako verejnosť po opustení pojednávacej miestnosti sa s otcom maloletej telefonicky skontaktovala a následne po návrate do pojednávacej miestnosti uviedla, že tento prostredníctvom emailu obratom oznámi, že súhlasí s pojednávaním v neprítomnosti. Následne bola asistentkou senátu predložená emailová komunikácia s otcom maloletej, ktorý dňa 15.11.2023 o 11.27 hod. oznámil svoj súhlas. Súd postupoval v súlade s ustanovením , vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti otca maloletého dieťaťa.

8. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložili účastníci konania v jeho priebehu, resp. ktoré si súd vyžiadal z úradnej povinnosti a to: elektronickú komunikáciu účastníkov z č.l.50-64, správu MUDr. Dúžekovej z č.l.65, lekárske správy z č.l.66-67, výňatok zo stránky N. z č.l.68-70, správu D. C. I., psychologická ambulancia, klinický psychológ z č.l.80, výňatok zo stránky N. z č.l.107-109, elektronickú komunikáciu účastníkov z č.l.110-113, fotodokumentáciu maloletého dieťaťa pripojenú ako príloha vyjadrenia matky z č.l.129, správu Obce Budča z č.l.166, správu Mesta Zvolen z č.l.169-170, správu Obce Lieskovec z č.l.173 a oboznámil sa s obsahom pripojených rozhodnutí Okresného súdu Zvolen v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp.zn.10P/155/2023, , ako i rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn.10P/117/2023-112 a -103, správu z prešetrenia rodinných pomerov ÚPSVaR Zvolen zo dňa 07.11.2023 a priebežnú správu z poradensko-psychologického procesu vystavenú so psychológom RPPS J. O., tiež vykonal dokazovanie výsluchom starej matky maloletej a matky maloletej a oboznámil sa s prednesmi právnych zástupkýň účastníkov konania a tiež s prednesom poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka maloletej na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav. Z elektronickej komunikácie medzi starou matkou a matkou maloletej, ako aj komunikácie medzi ich právnymi zástupkyňami súd zistil, že ich predmetom bolo dojednávanie možnosti realizácie styku starej matky s maloletou, najmä ohľadne jeho času a rozsahu. Z dokladu vystaveného J. P. Q., všeobecným lekárom pre deti a dorast, súd zistil, že je tu uvedené, že z dôvodu toho času prítomnej separačnej úzkosti neodporúča kontakt s inými osobami bez doprovodu matky dieťaťa, s tým, že táto odluka môže mať negatívny vplyv na psychický vývoj dieťaťa. Zároveň je tu rukou napísané meno dieťaťa, adresa, rodné číslo a dátum 21.07.2023 vo Zvolene. Z lekárskych správ J. F. R., pediatrického gynekológia, súd zistil, že sa týkajú maloletej a jedná o správy z januára 2023 v počte 3 a tiež správu z februára 2023 v počte 1. Z výňatku z internetovej stránky N. súd zistil, že rieši otázku potreby rozsahu spánku detí vo veku od 0 mesiacov do 3 rokov, čo sa týka počtu denných spánkov, ako i času denného i nočného spánku. Zo správy D. I. C., klinického psychológa, zo dňa 03.08.2023 súd zistil, že je tu uvedené psychologické vyšetrenie maloletej Aurory zo dňa 01.08.2023, s tým, že ako dôvod vyšetrenia je tu uvedené vznik prejavov separačnej úzkosti u maloletej, keď na vyšetrenie prichádza matka s maloletou, s tým, že otcova matka žiada o kontakt s vnučkou bez prítomnosti matky a je tu uvádzaný konfliktný zážitok, kedy táto vzala dieťa z kočíka a to začalo silno plakať a odvtedy preukazuje znaky separačnej úzkosti. Správa obsahuje osobnú anamnézu. Okrem iného je tu uvedené, že manželova matka v čase manželstva pomáhala vždy na pár hodín s malou, nakoľko sa matka učila na skúšky v zamestnaní a otec dieťaťa odmietol sa o dieťa starať. Svokra ju kočíkovala, nebrala si ju k sebe domov. Keď oslovila matku dieťaťa, že chce byť s malou, vyhovela jej a stretli sa v detskom centre. Ohľadne vyšetrenia je uvedené, že v kontakte matka – dcéra je vytvorený vzťah bazálnej dôvery, pevná vzťahová väzba, matka stále kojí, primeraný vzťah, primeraná starostlivosť matky o dieťa, pri matke dieťa euforické. Akonáhle zo strany psychologičky snaha o zobratie na ruky dieťa výrazne úzkostné, plač, hľadanie matky, potom ukľudnenie. V závere je okrem iného uvedené, že na základe psychologického vyšetrenia jednoznačne zisťuje znaky výraznej separačnej úzkosti dieťaťa, vznik vysokej úzkosti spôsobilo emočné prežívanie dieťaťa pri pokuse svokry o jeho násilné vzatie z kočíka do auta. Tento zážitok bol preň traumatizujúcou skúsenosťou. Z tohto dôvodu, ako aj vzhľadom k veku dieťaťa nedoporučuje stretávanie svokry s dieťaťom bez prítomnosti matky. Doporučila, aby ich spoločný čas bol zredukovaný na mieru, kde dieťa je v kontakte aktívne, teda určite nie na 2 či 5 hodín, v opačnom prípade sa jedná o násilné donucovanie dieťaťa. Dieťa nie je nikdy vecou, ktorá niekomu patrí. Aby separačná úzkosť dieťaťa bez matky pominula, nedoporučila v rannom veku dávať dieťa nasilu do rúk akejkoľvek inej osoby. Uviedla, že všetky informácie boli poskytnuté zo strany matky, nakoľko nie je súdny znalec, jej závery majú hodnotu doporučenia. Kontrola v prípade potreby. Z výňatku webovej stránky N. súd zistil, že sa tu pojednáva o probléme separačnej úzkosti, kedy sa začína prejavovať, ako sa prejavuje, ako pracovať s dieťatkom na znížení separačnej úzkosti. Z elektronickej komunikácie medzi matkou maloletej a starou matkou v období od 10.02. do 16.04.2023 súd zistil, že ich obsahom bolo dojednávanie termínov styku starej matky s maloletou a pokyny matky maloletej ohľadne maloletej počas týchto stykov, čo sa týka spania, jedenia, hrania a pod.. Zo správy Obce Budča súd zistil, že sa týka matky maloletej, ktorá má v ich obci trvalý pobyt a v súčasnosti sa tiež zdržiava na inej adrese v ich obci, na verejnosti sa správa primerane, nie sú im známe jej povahové vlastnosti a nemajú informácie o jej rodinných a majetkových pomeroch. Zo správy Mesta Zvolen zo dňa 12.10.2023 súd zistil, že otec maloletej je prihlásený k trvalému pobytu v meste, s tým, že poštovú adresu, ani adresu prechodného pobytu nahlásenú nemá. Zo správy Obce Lieskovec zo dňa 12.10.2023 súd zistil, že stará matka maloletej je v ich obci prihlásená na trvalý pobyt, je vlastníčkou nehnuteľností v obci, iné informácie o nej nemajú. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 19.06.2023 sp.zn.10P/117/2023-112 súd okrem iného zistil, že v tomto konaní bolo rozhodnuté rozsudkom, ktorým sú manželstvo rodičov maloletej rozviedol a upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletej na čas po rozvode tak, že maloletú A. zveril do osobnej starostlivosti matky, obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, v bežných veciach, otca maloletej zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 1.000,- EUR, ktoré rozdelil na bežné výživné vo výške 600,- EUR a výživné na tvorbu úspor vo výške 400,- EUR a zároveň upravil styk otca s maloletou A. na každú sobotu a nedeľu v čase o 18.00 hod. stredoeurópskeho času v trvaní 15 minút prostriedkami elektronickej komunikácie určenými na prenos obrazu i zvuku, s tým, že matka maloletej je povinná ju v určenom čase riadne na styk s otcom pripraviť a tiež uložil matke maloletej povinnosť písomne informovať formou emailových správ otca maloletej o jej zdravotnom stave, záujmoch a všetkých podstatných skutočnostiach týkajúcich sa maloletej jedenkrát mesačne. Z pripojeného rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 19.06.2023 sp.zn.10P/116/2023-103 súd okrem iného zistil, že týmto rozsudkom bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej Aurore rovnakým spôsobom ako v konaní o rozvod manželstva, s tým, že toto konanie upravovalo výkon rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu. Zo správy ÚPSVaR Zvolen zo šetrenia rodinných pomerov zo dňa 07.11.2023 súd okrem iného zistil, že matka maloletej žije spolu s maloletou na adrese aktuálneho pobytu v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jej rodičov. V dome žijú aj starí rodičia maloletej zo strany matky. Jedná sa o prízemný rodinný dom, novostavbu, s tým, že je moderne zariadený nábytkom a osobnými potrebami rodiny, pôsobí útulne, príjemne, je udržiavaný v poriadku a čistote. Matka má spolu s maloletou zariadenú izbu, kde má maloletá samostatnú postieľku, spáva však s matkou na posteli, ktorá je zabezpečená sieťkou. Izba je prispôsobená veku a potrebám, má tam maloletá vytvorené vhodné podmienky. Počas šetrenia v domácnosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, starostlivosť o maloletú je na požadovanej úrovni. Maloletá ešte nenavštevuje žiadne zariadenie, je doma s matkou, jej ošetrujúcou lekárkou je MUDr. Dúžeková. Maloletá je zdravá, nenavštevuje odborných lekárov. Matka s ňou chodí na plávanie a jedenkrát týždenne na fyzioterapiu. Matka je toho času na rodičovskej dovolenke. Stretávanie maloletej s otcom prebieha podľa rozsudku formou videohovorov. Aktuálne stretávanie maloletej A. so starou matkou prebieha podľa neodkladného opatrenia, pričom stretávanie prebieha za prítomnosti matky. Matka sa vyjadrila, že toho času prebieha bez problémov. V čase styku starej matky s maloletou je táto v pohode, neplače, ide k starej matke, určený čas trávi so starou matkou buď niekde na ihrisku, v meste, prípadne v Lieskovci, idú na prechádzku, na preliezky. Stará matka sa v čase styku maloletej venuje. Matka uviedla, že po príchode starej matky maloletú posadí matka do auta starej matky a na mieste si už stará matka maloletú z auta sama vyberie a trávi s ňou čas. Matka sa v ich prítomnosti nachádza. Matka naďalej vyjadrila nesúhlas, aby styk prebiehal bez jej prítomnosti. V styku nechce brániť, ale chce byť počas styku prítomná. Matka vyjadrila s návrhom starej matky nesúhlas, navrhla upraviť styk na každú nepárnu stredu od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu sobotu od 16.00 hod. do 17.00 hod. a každú nepárnu nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod.. Pokiaľ ide o otca maloletej na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava, pracovne dlhodobo je v zahraničí. Stará matka žije na adrese trvalého pobytu v rodinnom dome, ktorý je v jej osobnom vlastníctve, žije tam aj jej dcéra S., narodená v roku 1998 a partner matky. Jedná sa o prízemný rodinný dom – bungalov s rozsiahlym pozemkom, kde sa nachádza aj detská izba, s tým, že dom je moderne zariadený nábytkom a osobnými potrebami rodiny, pôsobí príjemným dojmom, udržiavaný v poriadku a čistote. Maloletá A. má tam pripravenú detskú izbu, kde má dostatok hračiek, vytvorený vhodný priestor na trávenie voľného času. Stará matka sa vyjadrila, že stretávanie s maloletou vnučkou prebieha podľa súdneho rozhodnutia, buď v stredu alebo sobotu, toho času prebieha styk bezproblémovo. Na začiatku styku si maloletú nepreberá stará matka, ale matka maloletej ju posadí do auta starej matky a na mieste styku si už maloletú preberie z auta stará matka. Táto uviedla, že maloletá je pokojná, usmieva sa, v aute si výska. Na mieste styku si ju stará matka zoberie z auta na ruky, ide so starou matkou bez plaču, potom sa spolu hrajú, idú na prechádzku, na ihrisko. Stará matka sa jej počas styku venuje. Rodičia, ako aj stará matka navštevovali na ich úrade RPPS, kde prebieha poradenský proces za účelom zlepšenia komunikácie a možnosti vzájomnej spolupráce. Matka tento proces ukončila na základe vlastnej žiadosti. Z priebežnej správy z poradensko-psychologického procesu vystavenej J. D. T. O., psychológom RPPS, súd okrem iného zistil, že je v nej okrem iného uvedené, že toho času sa uskutočňuje styk maloletej so starou matkou dieťaťa, pričom uvádzali klienti, že stretnutia starej matky sú výrazne konfliktné, a teda do psychologického procesu prizvali starú matku maloletej. Obe klientky na individuálnych konzultáciách vyjadrili súhlas s možnosťou vzájomného stretávania sa na RPPS. Počas konzultácie so starou matkou vnímali záujem nestratiť kontakt s vnučkou, s ktorou by chcela byť v pravidelnom kontakte aj počas pobytu jej syna v zahraničí. Počas konzultácie s matkou dieťaťa táto uvádzala, že dcéra má u psychológa potvrdenú separačnú úzkosť, a preto nepovažuje za dobré, aby dieťa bolo so starou matkou bez jej prítomnosti. Tiež táto verbalizovala, že stretnutia so starou matkou prežíva dieťa tenzne a je veľmi rozrušujúce. Počas konzultácií s matkou v poradni vnímali, že dieťa sa samostatne hralo vo vytvorenom detskom kútiku s hračkami bez zjavnej potreby opakovaného kontaktu s matkou, spontánne reagovalo na podnety od poradcu bez známok napätia či strachov prostredníctvom neverbality. Na základe týchto skutočností vyjadrili domnienku, že matka pracuje na uvádzanej separačnej úzkosti u dieťaťa, maloletá je toho času z hľadiska veku senzitívna na emócie prezentované matkou a tým sa dostáva do popredia práve práca matky v procese rodinných stretnutí. V poradni bola uskutočnená jedna dyadická konzultácia starej matky a matky maloletej, bol dohodnutý termín druhej spoločnej konzultácie, avšak pár dní potom matka dieťaťa zrušila spoluprácu, keď sa vyjadrila „chcem zrušiť stretávanie, už sa ich nebudem zúčastňovať, nevidím v tom pridanú hodnotu, prídem domov a mám rozhádzané dieťa, že som bola dlho od neho preč“. V závere je uvedené, že vzhľadom na rozhodnutie matky o zrušení pokračovania spolupráce nebolo možné pracovať na zlepšení kontaktu starej matky s maloletou a komunikácie medzi starou matkou a matkou maloletej. Vyššie uvedené údaje majú informačný charakter správy o psychologicko-poradenskom procese, práce s klientami, nenárokuje si na účely súdno-znaleckého posudzovania. Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľky na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržala podaného návrhu a ich ďalších písomných vyjadrení, s tým, že nad rámec toho k veci ešte uviedla, že aj Krajský súd v Žiline v rámci konania o neodkladnom opatrení konštatoval, že tu existuje dôvod a priestor na úpravu styku starej matky s maloletou, s tým, že táto sa nebráni možnosti dohody vo vzťahu k rozsahu styku s maloletou, avšak rozhodne nemožno akceptovať rozsah navrhovaný matkou. Tiež je stará matka v plnej miere pripravená rešpektovať denný režim dieťaťa, jeho stravovacie návyky a pod., ale nemožno sa stotožniť s tvrdením matky, že tento denný režim je schopná zabezpečiť len ona sama, keďže už aj predtým zabezpečovala starostlivosť o maloletú v širšom rozsahu než počas 2 hodín, ako je tomu teraz, a to bez akýchkoľvek problémov. Skonštatovala, že v súčasnosti sa styk realizuje v zmysle predmetného neodkladného opatrenia, aj navrhovateľka to vníma tak, že vzťahy medzi ňou a matkou sa navzájom zlepšujú, aj keď komunikácia nie je ešte ideálna. Na záver uviedla, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tu neexistuje ochota matky dohodnúť sa, s tým, že stará matka bola násilne odstrihnutá od vnučky po dobu 4 mesiacov, nakoľko táto bez nariadeného neodkladného opatrenia odmietala styk starej matky umožniť. Aktuálny vek maloletej na rozdiel od protistrany považujú za podstatný pre vytváranie citových väzieb s najbližšou rodinou, a pokiaľ ide o tvrdenú separačnú úzkosť, táto nebola v konaní reálne preukázaná, a pokiaľ by ňou aj maloletá trpela, je nevyhnutné, aby došlo k postupnému odlučovaniu maloletej od matky a nie, aby naopak matka podporovala fixáciu maloletej na ňu, pretože takýmto spôsobom by sa separačná úzkosť iba prehlbovala. Poukázala aj na to, že už len počas dňa pojednávania maloletá je v starostlivosti starých rodičov zo strany matky niekoľko hodín, a pokiaľ sú schopní zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloletú oni, nie je dôvod domnievať sa, že by toho nebola schopná stará matka zo strany otca. Vzhľadom na vyslovený predbežný právny názor súdu vyjadrila súhlas s úpravou styku počas pracovných dní v rozsahu 2 x po 2 hodiny, s tým, že počas ďalšieho kalendárneho týždňa navrhla styk upraviť širšie, a to počas víkendov od 09.00 hod. do 16.00 hod.. Taktiež uviedla, že rešpektovali prítomnosť matky na stretnutiach, avšak zastáva názor, že od 01.12. už nie je prítomnosť matky nevyhnutná a žiadala styk upraviť bez jej prítomnosti. Rozsah úpravy styku počas vianočných sviatkov ponechala na zvážení súdu. Na otázku súdu, dokedy má otec maloletej ďalej vykonávať prácu v zahraničí, resp. či má plánovanú nejakú dovolenku alebo trvalý návrat na územie SR, uviedla po konzultácii s klientkou, že predpokladaný termín návratu je v marci budúceho roka. Z prednesu právnej zástupkyne matky maloletej na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržala ich písomných vyjadrení a nad rámec toho k veci okrem iného uviedla, že dieťa je iba vo veku 15 mesiacov, táto verbálne nekomunikuje a dieťa sa v tomto veku ešte nefixuje na osoby okolo seba, nevytvára si k nim citové väzby, a preto absencia styku so starými rodičmi by jej nespôsobila žiadnu citovú ujmu do budúcnosti. Zároveň ale poukázala na to, že v súčasnosti sa styk realizuje, a preto tiež jej žiadna ujma nevzniká. Stará matka sa o maloletú starala len počas obdobia približne 2 mesiacov, od februára do apríla tohto roku, keď maloletá mala približne polroka a väčšinu času spala, s tým, že stará matka iba rešpektovala všetky pokyny matky, ktoré jej táto dávala počas starostlivosti o ňu. Matka styku starej matky s maloletou nikdy nebránila a vždy sa snažila dohodnúť, aj keď mala inú predstavu o rozsahu a spôsobe realizácie styku. Ani v súčasnosti matka počas stretnutí so starou matkou do toho nezasahuje, ale dieťa stále vyžaduje jej prítomnosť, keď z náručia matky nechce ísť priamo k starej matky. S poukazom na súdne rozhodnutie matka bola nútená zmeniť denný režim dieťaťa, konkrétne z dvoch spánkov na jeden, čo považuje za obmedzovanie rodičovských práv matky v starostlivosti o maloletú. Nakoľko nie je možné predvídať ako dlho bude separačná úzkosť u maloletej pretrvávať, žiadala, aby súd neurčoval prechodné adaptačné obdobie na realizáciu styku za prítomnosti matky, ale aby styk upravil iba v prítomnosti matky, a to v rozsahu jedenkrát za 2 týždne v rozsahu 1 hodiny, konkrétne v nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod.. Na záver uviedla, že je potrebné vzhľadom na útly vek dieťaťa pristupovať k veci citlivo s individuálnym prístupom, keďže maloletá ešte nevie vysloviť svoj názor a trpí separačnou úzkosťou. Nie je možné vychádzať zo všeobecných princípov, ale vždy sa jedná o jedinečné dieťa. Styk v navrhovanom rozsahu zo strany starej matky dieťa ohrozuje a je možné, že ju bude následne odmietať. Stará matka nepozná režim dieťaťa, ani nebol tam pokus o výlučnú osobnú starostlivosť z jej strany. Matka nikdy nenechala maloletú bez jej prítomnosti s výnimkou dňa pojednávania, kedy nemala inú možnosť. Úpravu styku počas Vianoc vzhľadom na vek dieťaťa považuje za nadbytočnú. Prítomnosť matky pri realizácii styku označila za nevyhnutnú, jednak vo vzťahu k dieťaťu, ako jej emocionálna podpora, ako aj vo vzťahu k starej matke, ako jej podpora ohľadne zabezpečovania potrieb maloletej. Z výsluchu starej matky maloletej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že návrh bola nútená podať z dôvodu, že jej syn je v zahraničí, a teda sa jej nedalo realizovať stretávanie s vnučkou cez neho a komunikácia s matkou bola v tom čase veľmi problematická. Ona chce, aby zostali súčasťou života malej Rorinky, keďže ju ľúbia, záleží im na nej a chcela by, aby tento styk aj do budúcnosti sa realizoval v čo najširšom rozsahu. Keď sa malá narodila stretávali sa s tým, že na začiatku malú matka kojila a preto chodili ju spolu väčšinou len kočíkovať alebo išli pozrieť jej rodičov, teda prastarých rodičov maloletej. Asi niekedy v januári alebo februári tohto roku sa o ňu začala starať viac, vždycky si to dohadovali cez Messenger, Karina jej napísala, kedy sa stretnú, väčšinou to bolo okolo 11.00 hod.. Stretávali sa často u jej rodičov, teda prastarých rodičov malej, s tým, že sa dohodli, či to bude v sobotu alebo v nedeľu. Ona sa vždy prispôsobila, aby sa mohli stretnúť, pričom sa s ňou stretávala aj ich najbližšia rodina a boli to pre nich úžasné chvíle. Väčšinou to stretnutie trvalo do nejakej 16.00-17.00 hod.. C. im vždy nachystala, čo jej majú dať jesť, väčšinou nejaký príkrm z drogérie DM. Pri týchto stretnutiach nebola prítomná ani matka, ani otec maloletej, matka ju tam doviezla a potom si buď po ňu aj prišla alebo ju odviezla ona, prípadne ju okolo 15.00 hod. dala do kočíka a tak ju doniesla. Vždy rešpektovala, čo jej povedala C., keďže si bola vedomá, že je jej mama a najlepšie vie, čo je pre ňu dobré. Na doplňujúcu otázku súdu uviedla, že mlieko jej nedávala, keďže im ho nedávala matka, pamätala si, že na Vianoce minulého roka mala C. odsaté mlieko a to jej vtedy dávala. Dávala jej aj čaj, ktorý jej C. nachystala a vždy mala aj pripravené plienky na prebalenie, prípadne náhradné oblečenie. Oni sa už potom s ňou hrali, kočíkovali ju a pod.. Problémy nastali až v polovici apríla, kedy sa zhoršili vzťahy medzi manželmi, čo vyvrcholilo aj rozpadom ich manželstva. V súčasnosti sa tie stretnutia realizujú v stredu a v sobotu, prvé sa uskutočnilo 16.09., spočiatku to bolo nepríjemné, lebo matka maloletej ju stále kontrolovala, chodila za ňou takým nepríjemným spôsobom. Potom začali chodiť na tie psychologické sedenia, s tým, že tiež prvýkrát to bolo nie príjemné, ale keď sa potom na ďalší raz stretli už s malou, tak to bolo oveľa lepšie, nedochádzalo už ku konfrontáciám a ticho sa rešpektovali, resp. keď bolo treba niečo riešiť, tak si odpovedali a doteraz to týmto spôsobom obdobne prebieha. Ona rešpektuje pravidlá, ktoré jej matka nastaví a chápe, že je len starou matkou, ktorá dieťa nevychováva, ale sa s ním hrá, rozmaznáva ho, a že takto je to rozdelené. Na otázky právnej zástupkyne matky maloletej ohľadne jej vzťahu s matkou maloletej uviedla, že ju berie ako bývalú nevestu, vzťah hodnotila ako normálny, vždy ju rešpektovala ako manželku syna, nepovedala by, že sa jedná o nepriateľský vzťah, i keď nemá potrebu sa s ňou objímať a bozkávať. Na otázku, či pozná denný režim dieťaťa, uviedla, že aktuálne ho nepozná, lebo sa s malou stretáva len počas 2 hodín v priebehu týždňa, ale dúfa, že keby mala možnosť sa s ňou stretávať dlhšie, tak jej matka denný režim dieťaťa podrobnejšie objasní. Na otázku, ako hodnotí starostlivosť matky o maloletú, uviedla, že jej nemá čo vyčítať, možno by sa našli nejaké rozpory, ale nič podstatné. Na otázku, či ju nejakým spôsobom obmedzuje realizácia styku za prítomnosti matky, uviedla, že áno, v tom zmysle, že by chcela styk realizovať aj so svojou ďalšou rodinou, ale nechce vyvolávať konflikty, takže sa doteraz o to nepokúsila. Na otázku, či sa informuje o maloletej aj mimo upraveného rozsahu styku, uviedla, že na tých spoločných stretnutiach sa snažila s matkou komunikovať, pýtať sa na maloletú, ale matka maloletej reagovala slovami „nekomunikujem“. Na otázku, či blahoželala malej k narodeninám, uviedla, že v tom čase mala mať s ňou styk, mala u nich pripravenú oslavu s tortou, ale keďže všetky stretnutia vtedy musela riešiť cez políciu, keďže jej ju odmietala dať, tak sa styk nerealizoval a nemohla jej zablahoželať. Na doplňujúcu otázku, či jej poslala aspoň blahoželanie v písomnej forme, uviedla, že jej nemá záujem posielať blahoželanie, chce jej dať osobne pusu na líčko, keďže bývajú neďaleko. Na otázku, akým spôsobom si predstavuje možnú dohodu s matkou maloletej, uviedla, že by chcela s malou byť aspoň každý druhý víkend v sobotu a nedeľu napríklad od 10.00-11.00 hod. do tej 17.00 hod.. Z výsluchu matky maloletej na pojednávaní súd okrem iného zistil, že podľa nej stará matka maloletej klame vo svojich vyjadreniach, keď pôvodne uvádzala, že sa o maloletú starala od 11.02., potom tvrdila, že už od narodenia, ale skutočnosť bola taká, že do toho februára 2023, keď sa stretli, tak zabezpečovala všetko ona a stará matka iba tlačila kočík. Od toho februára do apríla tam bolo asi 9 víkendov, kedy sa tie stretnutia realizovali, čo bývalo buď v sobotu alebo v nedeľu, dieťa prinášala okolo 11.00 hod., s tým, že dieťa nakŕmili, chvíľu sa s ním pohrali a potom zo 2 hodiny spalo, a tak jej ho aj vracali okolo 16.00 hod.. Dieťa malo vtedy 6 resp. 8 mesiacov, nemalo separačnú úzkosť a napríklad aj keď sa dieťa pokakalo, tak jej mali volať a neprebaľovať ju sami. Na otázku súdu, či v tom čase vo vzťahu k starostlivosti o maloletú zo strany starej matky evidovala nejaké dostatky, uviedla, že nie, že stará matka rešpektovala to čo jej ona povedala, nechala sa poučiť, ale stalo sa, že doniesli dieťa neskôr ako sa dohodli a malá už plakala. Na doplňujúcu otázku súdu, čo sa zmenilo, keď dovtedy maloletú nechávala v starostlivosti starej matky v jej neprítomnosti a potom vyžadovala už svoju prítomnosť, uviedla, že sa zmenilo správanie starej matky, s tým, že keď si prišla po veci do spoločného bytu s otcom maloletej, tak stará matka kričala na celý panelák a vznikali tam konflikty, a tiež sa stalo po tých pojednávaniach, že prišla pred ich dom a vytrhla jej malú z náručia. V tom čase jej ona navrhovala stretnutia za jej prítomnosti, a to v rozsahu 2 hodín raz za 2 týždne. Potvrdila, že stretnutie prvé sa realizovalo toho 16.09. a na kamerovom zázname, ktoré majú nainštalované na ich dome by bolo vidno, že ona sa správala bezproblémovo a naopak navrhovateľka bola konfliktná. Počas tých 2 mesiacov, čo sa styk realizuje, z jej strany tam posun nie je, ona sa vždy správala milo, ale po tých psychologických stretnutiach začala sa tak správať aj navrhovateľka, nevie, či bola tam poučená právničkou alebo čo sa z jej strany zmenilo. Ona jej aj na tých stretnutiach odpovedá ohľadne vecí, čo sa týkajú maloletej. Potvrdila, že psychologické sedenia už nepokračujú, ona to ukončila, jednak na nich navrhovateľka klamala, ale aj ona to vyhodnotila, že to nie je v prospech maloletej, vzhľadom na tú jej separačnú úzkosť, že tam nepotrebuje ona vysedávať, keďže tam nemôže malú zobrať so sebou. Zotrvala na tom, že by bola ochotná dohodnúť sa na styku v rozsahu 1 hodiny raz za 2 týždne, konkrétne v nedeľu od 16.00 hod. do 17.00 hod.. Na otázku súdu, aby popísala priebeh stretnutí starej matky s maloletou v jej prítomnosti, uviedla, že ona malú posadí pred ich domom do autosedačky, zapne si ju tam už stará mama a potom si ju na mieste, kde prídu aj vyberie alebo keď idú niekam kočíkom, tak ju zase posadí do kočíka a potom ju zase stará mama z kočíka vyberá, resp. si ju tam aj zapína. Stretnutia si manažuje stará mama, teda kde sa budú uskutočňovať, čo sa tam bude robiť, ona jej do toho nezasahuje, dieťa tam zvykne aj jesť, napríklad jej donesie ona nejakú ovocnú kapsičku, sušené ovocie a pod.. Na otázku súdu, či počas tých stretnutí zaznamenala nejaké problémy, konfliktné situácie a pod., uviedla, že nie, nič také sa tam nevyskytlo, dieťa je tam spokojné. Na doplňujúcu otázku súdu, či sa pokúsila napríklad na nejaký kratší čas realizovať styk bez jej prítomnosti, napríklad, že by dieťaťu povedala, že na chvíľku ide preč, uviedla, že to neskúšala, lebo ona si dieťa pozná a vie ako by reagovala. Na otázku súdu, či existujú situácie, keď odchádzala od maloletej, keď si potrebuje napríklad niečo vybaviť, uviedla, že napríklad ku kaderníčke chodí s malou a keď niečo potrebuje vybaviť, realizuje to vtedy, keď malá spí. Doma ju nenecháva samú ani s jej rodičmi, hoci je na nich zvyknutá. Na otázku právnej zástupkyne starej matky, či ju alebo niekoho z rodiny otca pozvala na narodeninovú oslavu maloletej, uviedla, že nie, lebo otec je v Amerike a oni nemali vtedy taký vzťah, aby ju tam pozývala. Na otázku, či nejakým spôsobom rieši problém separačnej úzkosti maloletej, uviedla, že sa to nijakým spôsobom nelieči, ale hovorí starej matke ako má kvôli tomu k nej pristupovať, ale aj čo sa týka motoriky a pod. a je to aj v správach, ktoré posiela otcovi. Na otázku súdu, aby uviedla, aký je bežný denný režim dieťaťa, uviedla, že vstáva okolo 08.00 hod., prebalí sa, potom okolo 08.30 hod. raňajkuje, väčšinou kašu, jogurt, nasleduje hranie, okolo 10.00 hod. má desiatu, čo býva nejaká zelenina, ovocie, jogurt, kapsička, rožok so syrom a pod., znovu sa hrá, okolo 11.40 hod. nasleduje obed, to má väčšinou varené jedlo alebo nejaký hotový príkrm, prípadne polievku, následne je dieťa nakojené a zaspáva okolo 12.00 hod., spí približne do 15.00 hod., po zobudení má tzv. druhý obed, čo je to isté ako na obed, potom nasleduje hranie, okolo 17.00 hod. má olovrant, čo je väčšinou tiež nejaká kapsička, ovocie a pod., znovu sa hrá, okolo 18.40 hod. má kašu na večeru, potom sa ešte nakojí, okolo 19.00 hod. až 19.30 hod. zaspáva. Pred spaním sa nekúpe, ale vždy počas dňa, keď sa pokaká, čo je väčšinou dvakrát, sa osprchuje a v noci ju ešte niekoľkokrát cca 4-5 kojí, nakoľko sa ešte v noci budí. Na otázku kolíznej opatrovníčky uviedla, že malá mala zdravotný problém a preto mala od urologičky nariadené, že má mať po stolici zvýšenú hygienu, a preto trvala na tom, že ju bude prebaľovať vždy ona. Ona dovolila starej matke aj po narodení dieťaťa, aby si ju napríklad zobrala na ruky a pod., ale stalo sa, že dieťa malo 2 týždne povedala jej, že si má umyť ruky a ona povedala, že si ich umyla doma. Z prednesu poverenej zamestnankyne kolízneho opatrovníka súd zistil, že návrh starej matky považujú za dôvodný, s tým, že aj podľa ich názoru je potrebné tento styk upraviť, keďže sa nedokážu vzájomne dohodnúť, tak ako to vyplýva aj z priebežnej správy z poradensko-psychologického procesu. Je podľa nich žiadúce, aby sa dieťa stýkalo s blízkou rodinou aj zo strany otca a vytváralo si vzťahové väzby aj týmto spôsobom. Rozhodne nesúhlasia s navrhovaným rozsahom úpravy styku zo strany matky, ktorý označila za nepostačujúci. Majú za to, že dieťa vo veku 15 mesiacov zvládne stretávanie aj v širšom rozsahu, minimálne v takom, ako doposiaľ formou neodkladného opatrenia, resp. navrhla, aby bolo určené adaptačné obdobie, kedy by ešte istý čas prebiehalo stretávanie za prítomnosti matky a približne od 18.mesiacov, aby sa styk realizoval už v jej neprítomnosti. Vo zvyšku ponechali rozhodnutie na zvážení súdu.

9. Súd dal na zváženie účastníkom možnosť uzavrieť kompromisnú dohodu ohľadne rozsahu a frekvencie úpravy styku, napríklad každý párny kalendárny týždeň v stredu a piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. a nepárny kalendárny týždeň každú sobotu a nedeľu od 09.00 hod. do 12.00 hod., s tým, že by tak bol rešpektovaný aj denný režim dieťaťa a prípadne by bolo ešte určené prechodné adaptačné obdobie v rozsahu 1 až 2 mesiacov, kedy by sa ešte styk realizoval v jej prítomnosti a následne približne od toho 18.mesiaca veku dieťaťa už bez jej prítomnosti, a tiež by sa upravil styk počas vianočných sviatkov v rozsahu niekoľkých hodín. V reakcii na to právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že by s tým súhlasili a boli ochotní to akceptovať. Právna zástupkyňa matky maloletej uviedla, že by to akceptovali, len za podmienky, že by sa styk realizoval za prítomnosti matky bez časového obmedzenia, a ak by dieťa na to následne reagovalo dobre, tak by sa to mohlo riešiť zmenou tohto súdneho rozhodnutia. Matka maloletej uviedla, že nesúhlasí nielen s formou realizácie styku, teda v jej neprítomnosti, ale ani s navrhovaným rozsahom, keďže nedovolí, aby jej dieťa bolo psychicky týrané.

10. Podľa § 25 ods. 5 Zákona o rodine, k je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä

a) úroveň starostlivosti o dieťa,

b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,

d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,

f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,

h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností. Podľa článku 4 (ďalej len „“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

11. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľky – starej matky maloletej je čiastočne dôvodný. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že pomery v rodine maloletej stále vyžadujú ingerenciu súdu ohľadne úpravy styku maloletej s jej starou matkou zo strany otca, nakoľko súd aj s poukazom na priebeh pojednávania v súdenej veci zastáva názor, že nie je možné túto záležitosť riešiť mimosúdnou dohodou, keďže názory starej matky a matky maloletej ohľadne rozsahu, frekvencie, ako i spôsobu realizácie styku s maloletou sú diametrálne odlišné. Taktiež od času, kedy súd, či už I.stupňový, ako i odvolací, rozhodovali o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v tejto veci, nedošlo k zmene ani ohľadne toho, že otec maloletej je stále dlhodobo pracovne v zahraničí, konkrétne v USA, v dôsledku čoho jeho styk s maloletou prebieha len elektronickou formou, tak ako to súd upravil v rámci konania o rozvod manželstva rodičov maloletej, resp. konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu. Táto skutočnosť má zásadný vplyv aj na to, že stará matka maloletej sa s ňou nemôže stýkať prostredníctvom jej syna, teda otca maloletej, čo by bola prirodzená forma styku. Súd taktiež trvá na tom, že je splnená aj druhá podmienka vyplývajúca z vyššie citovaného ustanovenia § 25 ods. 5 Zákona o rodine, kedy súd upravuje styk dieťaťa s blízkymi osobami, a to, že úprava tohto styku je potrebná v záujme samotného maloletého dieťaťa. Súd sa nemohol stotožniť s názorom prezentovaným právnou zástupkyňou matky maloletej, že vzhľadom na útly vek dieťaťa cca 15 mesiacov táto si ešte nevytvára citové väzby k ostatným osobám v okruhu svojej rodiny, a preto by absencia styku so starými rodičmi jej ani do budúcnosti nespôsobila žiadnu citovú ujmu. Naopak súd je presvedčený, že je jednoznačne v záujme maloletej, aby si už aj v tomto veku vytvárala vzťah nielen k vlastným rodičom resp. matke, ale aj k starým rodičom, a to nielen zo strany matky, keďže táto žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi, ale dieťa má právo mať zabezpečený aj pravidelný kontakt so starou matkou zo strany otca, aby tak mohli byť rozvíjané práve citové väzby aj s ňou resp. s rodinou otca. Pokiaľ ide o formu realizácie styku starej matky s maloletou, t.j. či sa tento má realizovať v prítomnosti alebo v neprítomnosti matky maloletej, čo bola tiež medzi účastníkmi sporná otázka, súd styk už nateraz upravil bez prítomnosti matky, keď jednak vychádzal aj zo samotného rozhodnutia odvolacieho súdu v rámci konania o neodkladnom opatrení, ktorý už sám časovo ohraničil styk v prítomnosti matky len do 30.11.2023, čím stanovil adaptačné obdobie tak, aby minimalizoval prípadný nežiadúci resp. náhly stresujúci vplyv na maloletú, avšak zároveň dal do pozornosti aj matke maloletej, že je potrebné aktívne podporovať maloletú pri procese vymanenia sa z prílišnej závislosti len na nej a budovania pocitu istoty aj vo vzťahu k iným blízkym osobám, konkrétne v tomto prípade k starej matke. Súd však z výsluchu matky maloletej na pojednávaní zistil, že táto nevyužila predmetné adaptačné obdobie na to, aby maloletú postupne pripravovala na to, že by sa styk so starou matkou následne mal realizovať už v jej neprítomnosti, keď na otázku súdu uviedla, že počas týchto stretnutí nikdy nenavodila takú situáciu, že by maloletej vysvetlila, že sa na chvíľu vzdiali a po krátky čas tam napríklad zostane len so starou matkou. Matka argumentovala tým, že svoje dieťa pozná a vie ako by reagovalo, avšak súd má za to, že bez toho aby sa takáto situácia uskutočnila a bolo by preukázané, ako by dieťa reagovalo, jedná sa len o dohady a domnienky zo strany matky. Taktiež súd v rámci uzavretia kompromisnej dohody navrhoval matke ešte ponechať na určité obdobie napríklad v rozsahu 1 až 2 mesiacov, aby sa styk realizoval ešte za jej prítomnosti a až cca od veku 18.mesiacov, tak ako to navrhoval aj kolízny opatrovník maloletej, sa realizoval v jej neprítomnosti, avšak matka maloletej na to nereflektovala. Súd preto zastáva názor, že by ďalšie adaptačné obdobie neplnilo vzhľadom na postoj matky požadovaný účel.

Pokiaľ ide o rozsah resp. frekvenciu styku starej matky s maloletou, súd tento upravil v širšom rozsahu oproti aktuálne právoplatnému a vykonateľnému neodkladnému opatreniu, keď súd vychádzal z toho, že neodkladným opatrením bolo potrebné tento styk upraviť aspoň v nevyhnutnom rozsahu, vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia a zároveň bolo potrebné zistiť, akým spôsobom bude aj maloletá na tento styk so starou matkou reagovať, a to aj s poukazom na dlhšie časové obdobie, kedy sa styk nerealizoval vôbec, vzhľadom na odmietavý postoj matky maloletej. Súd však dospel k záveru, vychádzajúc v podstate zo zhodných tvrdení oboch účastníkov konania, že priebeh styku počas približne 2 mesiacov, cca od polovice septembra do polovice novembra tohto roku je čo sa týka vzťahu medzi starou matkou a maloletou v zásade bezproblémový. Matka maloletej len uvádzala, že je potrebné, aby ona posadila maloletú do autosedačky pri začatí styku resp. do kočíka, kde ju už stará matka zapne a následne si ju na mieste samotnej realizácii styku stará matky vyberie a ďalej ten priebeh styku je v jej réžii. Taktiež matka maloletej nespochybňovala, že stará matka rešpektuje jej pokyny resp. odporúčania tak, aby to bolo v najlepšom záujme maloletej, či už pokiaľ ide o stravovanie, spôsob trávenia času s maloletou a pod., za toto obdobie mala stará matka možnosť spoznať potreby a preferencie maloletej, ktoré bude môcť napĺňať. Súd teda konkrétne určil rozsah styku počas párneho kalendárneho týždňa v stredu a v piatok v rozsahu po 2 hodiny od 16.00 hod. do 18.00 hod. a počas nepárneho kalendárneho týždňa v sobotu a v nedeľu v rozsahu 3 hodín od 08.45 hod. do 11.45 hod., keď súd prihliadol na vek maloletej, teda aby maloletá bola schopná bez akejkoľvek záťaže tento styk v rozsahu 2 resp. 3 hodín absolvovať, s tým, že súd v plnej miere rešpektoval matkou maloletej uvádzaný denný režim dieťaťa, do ktorého týmto nebude nijakým spôsobom zasiahnuté, keďže počas pracovných dní bude maloletá už po dennom spánkom a tzv. druhom obede a styk sa bude realizovať v čase jej hrania, s tým, že stará matka jej počas tohto obdobia podá len olovrant, t.j. nejaké ovocie alebo niečo podobné, a počas víkendových dní sa styk bude realizovať po raňajkách maloletej, opäť v čase jej hrania, s tým, že stará matka jej bude znovu podávať len desiatu, t.j. zeleninu, ovocie, jogurt a pod. a matke maloletej ju bude odovzdávať v čase pred plánovaným obedom maloletej, a teda aj pred denným kojením a denným spánkom maloletej. Taktiež takto upraveným stykom sa vylúči stret styku starej matky s maloletou so stykom otca s maloletou podľa zatiaľ neprávoplatných súdnych rozhodnutí, na čo poukazovala matka maloletej. Pokiaľ ide o matkou uvádzanú separačnú úzkosť maloletej, súd zastáva názor, že táto nebola jednoznačne v konaní ani preukázaná, keďže zo správy pediatričky MUDr. Dúžekovej ani nevyplýva, že by ona túto diagnostikovala, iba ju konštatuje a s poukazom na to odporúča kontakt s inými osobami len za doprovodu matky, s tým, že opačný postup by mohol mať negatívny vplyv na psychický vývoj dieťaťa. Rovnako pokiaľ ide o správu psychologičky D. C., z jej obsahu vyplýva, že táto vychádzala výlučne z tvrdení matky maloletej a pokiaľ v závere uvádzala, že boli u maloletej zistené znaky výraznej separačnej úzkosti, súdu sa jednak javí neobjektívne, že táto bez ďalšieho konštatuje, že vznik tejto vysokej úzkosti spôsobilo emočné prežívanie dieťaťa pri pokuse svokry o jej násilné vzatie z kočíka do auta, čo malo byť pre ňu traumatizujúcou skúsenosťou, hoci tieto závery sa neopierajú o nejaké výsledky z vyšetrenia, ale o matkou uvádzané tvrdenie. Rovnako pokiaľ ide o tam popísaný spôsob vyšetrenia, v tom zmysle, že dieťa bolo pri matke euforické a akonáhle zo strany psychologičky prišla snaha o zobratie dieťaťa na ruky, toto bolo výrazne úzkostné a reagovalo plačom, súd má za to, že fakt, že takýmto spôsobom dieťa reagovalo na psychologičku, teda osobu, ktorú zrejme videlo prvýkrát v živote, nie je netypické, resp. môže byť znakom prirodzenej povahy dieťaťa, keď nie každé dieťa reaguje na cudziu osobu bezproblémovo, ale pre vyvodenie nejakých záverov by bolo potrebné vidieť reakciu maloletej v interakcii práve so starou matkou, teda s osobou, ktorú už pozná a má k nej vytvorený emocionálny vzťah. Pokiaľ by však aj súd vychádzal z toho, že u maloletej sa prejavujú príznaky separačnej úzkosti, je potrebné s tým pracovať v tom zmysle, že je snaha túto odstrániť resp. ju znižovať a prirodzene sa tak deje práve tým spôsobom, že postupne na kratšie časové úseky je dieťa ponechané v starostlivosti inej blízkej osoby tak, aby si dieťa nevytváralo na matku nezdravú fixáciu, čo nie je možné vylúčiť, keď samotná matka maloletej na pojednávaní uvádzala, že dieťa ani na krátky čas nenecháva ani v starostlivosti svojich rodičov a čokoľvek potrebuje realizovať bez maloletej, rieši to iba počas jej spánku, čo však súd vzhľadom na vek maloletej už nepovažuje za prirodzené. Pokiaľ ide o navrhovanú úpravu styku starej matky s maloletou počas sviatkov resp. prázdnin, v tejto časti upravil súd styk iba počas vianočných sviatkov roku 2023, a to na deň 25.12. v rozsahu tiež 3 hodín, konkrétne od 15.30 hod. do 18.30 hod, opäť tak, aby bol plne rešpektovaný denný režim dieťaťa, jeho vek a potreby, avšak s tým, že súd zastáva názor, že aj počas takýchto sviatkov, ktoré sú primárne prežívané v kruhu najbližšej rodiny, má mať aj stará matka aspoň v minimálnom rozsahu právo tieto stráviť so svojou vnučkou a na druhej strane tým bude aj samotná maloletá obohatená o príjemné zážitky a takýmto spôsobom strávené spoločné chvíle s rodinou zo strany otca. Pokiaľ stará matka maloletej žiadala upraviť styk s vnučkou v širšom rozsahu v zmysle podaného návrhu, súd v prevyšujúcej časti jej návrh zamietol, keď navrhovanú úpravu styku počas každého víkendu považoval za zásah do rodičovských práv matky maloletej resp. tiež starých rodičov zo strany matky maloletej. Pokiaľ ide o dĺžku trvania styku súd prihliadol na najlepší záujem maloletej, keďže matka maloletej uvádzala, že maloletá pred zaspatím počas dňa vyžaduje ešte kojenie, a pokiaľ ide o úpravu styku počas letných prázdnin resp. vianočných sviatkov, súd prihliadol k tomu, že sa jedná o styk starého rodiča, a to aj v spojení s vekom maloletej a tiež súd prihliadol k tomu, že je predpoklad, že počas nasledujúceho roka už otec maloletej ukončí svoje pracovné pôsobenie v zahraničí, a teda primárne počas sviatkov resp. prázdnin bude styk s maloletou realizovať samotný otec.

12. Podľa § 57 C.m.p., o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Podľa § 58 C.m.p., o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa C.m.p., žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline, písomne v troch vyhotoveniach ( veta prvá ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

V súlade s odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( C.m.p.),

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 C.m.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov. Ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému alebo o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa a nasl. C.m.p..