Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/124/2007

Potvrdené rozhodnutím 10Co/52/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Dušana Čima a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Jána Mihala v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. H. F., nar. X. Y. XXXX a 2/ Mgr. T. F., nar. XX. X. XXXX, oboch bytom Q. - X., F. W. XXXX, proti žalovanej: Poisťovňa Poštovej banky, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, o 1,187,68 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Senica zo 6. marca 2012 č. k. 7C/124/2007 - 246 takto rozhodol: Odvolací súd odvolanie v časti, kde došlo k zamietnutiu žaloby, o d m i e t a . Rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo veci samej, kde došlo k vyhoveniu žalobe, ako i v časti trov konania p o t v r d z u j e . Žalobcom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania."

Rozhodnutie

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ G.. H. F., nar. 1.8.1969 a 2/ P.. T. F., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom Š.-X., F. W. XXXX, štátne občianstvo SR, proti odporcovi: Poisťovňa Poštovej banky, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 405 410, o zaplatenie 1.187,68 € (35.780,- Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom sumu 1.187,68 € a úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 1.187,68 € odo dňa 25.10.2006 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania v sume 71,00 € do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ v 1. rade podal dňa 25.10.2006 na tunajšom súde návrh, ktorým sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 35.780,- Sk (1.187,68 €) s príslušenstvom, ktorá suma predstavuje výšku škody vzniknutej na rodinnom dome navrhovateľov poškodením omietky na fasáde danej nehnuteľnosti vplyvom poistného rizika, a to vplyvom námrazy.

Dňa 13.4.2007 vydal OS Senica vo veci platobný rozkaz pod č.k. -32, proti ktorému podal odporca odpor s odôvodnením, že v prípade danej škodovej udalosti nedošlo ku škode v dôsledku deštruktívneho pôsobenia snehu a námrazy nadmernou hmotnosťou a ani nedošlo k poškodeniu strešnej krytiny alebo deštrukcie stavby, ale došlo k zatečeniu vody pod omietku počas zimného dažďa, vplyvom atmosferických zrážok, a preto sa nejedná o škodovú udalosť krytú poistením. Následne na námietku odporcu, ktorú vyslovil pri svojom prvom úkone a týkala sa miestnej príslušnosti súdu vo veci konať, bola vec v zmysle ustanovenia postúpená Okresnému súdu Bratislava II. Tento však s týmto postúpením vyjadril nesúhlas, o ktorom rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením, č. k. -68 zo dňa 30.4.2008 tak, že nesúhlas s postúpením veci je dôvodný a vec bola opätovne predložená na prejednanie a rozhodnutie tunajšiemu súdu dňa 20.6.2008.

Uznesením č. k. -190 zo dňa 19.12.2011 súd pripustil, aby do konania na stranu navrhovateľa vstúpil ďalší účastník, a to : P.. T. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F. W. XXXX, XXX XX Š. X.. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.1.2012.

Navrhovatelia na podanom návrhu trvali.

Odporca s návrhom navrhovateľov nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľov, výsluchom odporcu, zmluvou o združenom poistení stavieb zo dňa 28.1.2000, potvrdením odporcu o uzavretí poistnej zmluvy zo dňa 7.2.2000, zmluvnými dojednaniami pre združené poistenie stavieb, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku a všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu, ako neoddeliteľných súčastí zmluvy, zápisom o škodovej udalosti zo dňa 21.2.2005 a zo dňa 7.10.2005, potvrdením o registrácii škodovej udalosti zo dňa 1.3.2005 a zo dňa 21.7.2005, faktúrou č. 04/06 vystavenou dňa 19.5.2006, splatnou dňa 19.5.2006 a súpisom vykonávaných prác, ako jej neoddeliteľnej súčasti, oznámením stanoviska odporcu k poistnej udalosti zo dňa 24.5.2006, žiadosťou navrhovateľa o opakované prešetrenie poistnej udalosti zo dňa 11.8.2006, odpoveďou odporcu zo dňa 18.9.2006, správou o počasí zo SHMU v deň kedy došlo k škodovej udalosti, písomnými stanoviskami účastníkov konania, znaleckým posudkom č. 2/2011 zo dňa 10.4.2011 vypracovaným Doc. Ing. Jurajom Žilinským, PhD., doplnením znaleckého posudku zo dňa 17.8.2011, ako aj ostatným obsahom spisu zistil tento stav veci:

Z výsluchu navrhovateľov súd zistil, že predmetný rodinný dom na adrese Š. - X., F. W. XXXX bol skolaudovaný v roku 1999. Navrhovatelia uviedli, že do dňa 12.2.2005, kedy prišlo k vzniku spornej škody, na dome žiadna škoda nevznikla. Navrhovatelia tvrdili, že k vzniku škody na ich rodinnom dome došlo v dôsledku udalosti, ktorá je krytá poistením.

Z výsluchu odporcu vyplynulo, že podľa jeho presvedčenia škoda, ktorá vznikla na rodinnom dome navrhovateľov, nie je škodou, ktorá vznikla ako následok poisteného nebezpečenstva a síce námrazu v podobe cencúľov, ktorá sa vytvorila na fasáde rodinného domu a následne pôsobením vetra odtrhla omietku z tejto fasády nemožno pokladať za riziko predpokladané v zmluve, nakoľko tá v bode 23 článku 22. poistných podmienok jasne definuje, čo odporca myslel pod tiažou snehu a námrazy. Dňa 28.1.2000 navrhovatelia a odporca dojednali združené poistenie stavieb (ďalej len „poistná zmluva“) spoločne so zmluvnými dojednaniami pre združené poistenie stavieb, všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie majetku a všeobecnými poistnými podmienkami pre poistenie zodpovednosti za škodu, ako neoddeliteľných súčastí zmluvy (ďalej len poistné podmienky). Následne dňa 7.2.2000 odporca vydal navrhovateľovi poistku ako potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Pôvodne pri uzatváraní poistnej zmluvy mal odporca obchodné meno Poisťovňa TATRA, a.s.. Avšak dňa 6.6.2008, kedy sa konalo valné zhromaždenie odporcu, došlo k zmene jeho obchodného mena na nové obchodné meno, a to Poisťovňa Poštovej banky, a.s. s účinnosťou od 14.6.2008, kedy bol vykonaný zápis zmeny zapisovaných údajov do obchodného registra. Z poistnej zmluvy mal súd preukázané, že poistenie sa vzťahuje na stavby rodinný dom, na ktorom vznikla škoda, ktorej plnenie sa v tomto konaní požaduje od odporcu z titulu jeho postavenia poistiteľa a prístavba bližšie tam špecifikované. Z poistných podmienok mal súd preukázané, že touto poistnou zmluvou sú poistené stavby pre prípad poškodenia alebo zničenia živelnou udalosťou a vodovodnou udalosťou okrem iného tiež oporné múry, pričom za doplnkové živelné poistenie sa považuje poškodenie alebo zničenie veci tiažou snehu alebo námrazy, pričom v zmysle bodu 23. článku. 22 poistných podmienok sa pod tiažou snehu a námrazy rozumie - deštruktívne pôsobenie snehu a námrazy nadmernou hmotnosťou na strešné krytiny alebo nosné konštrukcie budov.

Zo zápisu zo škodovej udalosti mal súd preukázané, že dňa 21.2.2005 a následne dňa 7.10.2005 technik, odporcom poverený, vykonal na základe oznámenia navrhovateľa obhliadku miesta škody, pričom v zápise zo dňa 21.2.2005 je opísaný presný vznik škody, tak, že dňa 12.2.2005 počas silnej poľadovice prišlo k namrznutiu fasády rodinného domu vrstvou ľadu 2 až 3 cm, pričom fasáda nevydržala nápor ľadu a prišlo k poškodeniu omietky. Následne mal súd preukázané, že odporca de facto svojím následným konaním vzniknutú škodovú udalosť uznal za poistnú udalosť, z ktorej je povinný plniť, nakoľko listom zo dňa 1.3.2005 a 21.7.2005 opakovane žiadal od navrhovateľa predložiť doklady o oprave tejto škody.

Z faktúry č. 04/06 vystavenej dňa 19.5.2006, splatnej dňa 19.5.2006 a zo súpisu vykonávaných prác, ako jej neoddeliteľnej súčasti súd zistil, že oprava vzniknutej škody bola v sume 1.187,68 € (35.780 Sk). Opravu zrealizovala firma S. W., IČO: 41441974, Záhumenská 54, 911 04 Trenčín. Z priloženého súpisu prác mal súd preukázané, aké práce a v akej sume bolo potrebné vykonať na uvedenie poškodenej fasády a poškodeného interiéru do pôvodného stavu. Odporca fakturovanú a navrhovateľmi zaplatenú sumu za opravy v priebehu konania nenamietal ani nespochybňoval.

Súd mal preukázané, že navrhovateľ v 1. rade sa snažil vec riešiť mimosúdnou cestou, avšak márne. Z písomných vyjadrení odporcu pred podaním návrhu na súd, mal súd preukázané, že tento vzniknutú škodu nepokladá za škodu, ktorá vznikla ako následok poisteného nebezpečenstva v zmysle poistných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti poistnej zmluvy, a preto v danom prípade nedošlo k vzniku poistnej udalosti, a teda odporca nie je povinný vzniknutú škodu zaplatiť. Odporca uviedol, že zo zápisu o škodovej udalosti mal preukázané, že k vzniku škody došlo v dôsledku zatečenia vody pod omietku počas zimného dažďa vplyvom atmosferických zrážok, a teda k poistnému plneniu v konečnom dôsledku nepristúpil.

Z písomných vyjadrení navrhovateľa mal súd preukázané, že tento nesúhlasil s názorom odporcu a žiadal opakovane prešetriť poistnú udalosť a následne pristúpiť k poistnému plneniu. Nakoľko odporca svoju argumentáciu, že nedošlo k vzniku poistnej udalosti oprel o vyššie uvedený bod 23. článku 22. poistných podmienok, ak by k vzniku škody došlo tiažou snehu a námrazy, ktorú navrhovateľ uviedol ako príčinu a s ktorou ako z vyššie uvedeného vyplýva odporca nesúhlasil.

Zo znaleckého posudku č. 2/2011 zo dňa 10.4.2011 vypracovaným Doc. Ing. Jurajom Žilinským, PhD., doplneným dňa 17.8.2011, mal súd okrem iného preukázané, že škoda nevznikla v dôsledku výrobnej vady materiálu, respektíve nesprávnym pracovným postupom pri nanášaní omietky. Súd mal preukázané, že námraza uvádzaná navrhovateľom na fasáde mohla vzhľadom na počasie, ktoré v deň a v mieste vzniku škody bolo podľa SHMU v Bratislave, vzniknúť. Súd mal preukázané, že omietka spadla nielen v dôsledku pôsobenia gravitačnej sily ťarchy námrazy v podobe cencúľov, ale aj v dôsledku pôsobenia dynamickej sily vetra pôsobiacej na námrazu.

Z písomného vyjadrenia odporcu k znaleckému posudku vyplýva, že podľa jeho presvedčenia k vzniku škody na rodinnom dome došlo v dôsledku pôsobenia vetra a nie v dôsledku tiaže námrazy v podobe cencúľov a nakoľko pre tento prípad navrhovateľ poistený nie je, nevznikla odporcovi povinnosť vyplatiť mu poistné plnenie. K tomuto vyjadreniu odporcu znalec zaujal stanovisko tak, že zotrval na odbornom názore, že hlavnou príčinou vzniku škody na fasáde, spočívajúcej v odtrhnutí omietky z čela balkónovej dosky, bola prítomnosť cencúľov. Tieto cencúle, ktoré boli pevne prichytené k omietke túto odtrhli v rozhodujúcej miere vplyvom horizontálnej sily vetra, respektíve excentrickým osadením cencúľa vzhľadom k ploche omietky. Výpočet posudku v danom mieste uvádza, že mohli vzniknúť v deň vzniku škody podmienky k tomu, aby existujúce cencúle odtrhli predmetnú časť omietky.

Podľa ,, (ďalej len „“), poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.

Podľa , z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

Podľa v znení účinnom do 31.12.2007, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa v znení účinnom od 01.01.2008 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. stanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ,, , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa , za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu.

Podľa , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohoto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania určí a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci súd vyvodil ten právny záver, že návrh bol podaný dôvodne. Súd mal v konaní preukázané, že navrhovatelia a odporca uzatvorili dňa 28.1.2000 poistnú zmluvu, ktorou bol poistený rodinný dom, na ktorom vznikla škoda, ktorej plnenia sa navrhovatelia v tomto konaní domáhajú od odporcu z titulu jeho postavenia poistiteľa. Súčasťou zmluvy boli aj zmluvné dojednania pre združené poistenie stavieb, všeobecné poistné podmienky pre poistenie majetku a všeobecné poistné podmienky pre poistenie zodpovednosti za škodu. Z týchto mal súd preukázané, že navrhovatelia - poistení majú okrem iného právo na poistné plnenie v prípade, ak dôjde k poškodeniu alebo zničeniu poisteného domu tiažou snehu alebo námrazy. Súd sa v tomto konaní zaoberal dvoma základnými otázkami. Prvá, či škoda na poistenom dome vznikla ako dôsledok námrazy v podobe cencúľov a druhá, či sa na túto škodu vzťahuje poistné krytie v zmysle poistnej zmluvy a poistných podmienok. Súd mal v rámci dokazovania bez pochýb a jednoznačne preukázané, že škoda - odpadnutie omietky, ktorá vznikla na poistenom dome, vznikla v príčinnej súvislosti s existenciou a následným odtrhnutím cencúľov v spojení s dynamickými silami vetra. Súd tvrdenie odporcu, že sama gravitačná sila námrazy v podobe cencúľov nestačila na odrhnutie omietky, ale na jej odtrhnutie pôsobili iné sily, napríklad vietor a teda v danom prípade ku škode došlo pôsobením iných síl a nie tiaže námrazy, odmieta. Súd z výsledkov vykonaného dokazovania má za to, že gravitačnú silu tiaže námrazy a existenciu pôsobenia dynamických síl vetra vo vonkajšom prostredí nemožno izolovať, a tak vylučovať ich vzájomné ovplyvňovanie. A síce, ak odporca prevzal na seba povinnosť vyplatiť poistné plnenie za vznik škody pôsobením tiaže námrazy, vzhľadom na všetky okolnosti musel a mal vedieť, že vo vonkajšom prostredí sa vzájomné sily či už viac alebo menej ovplyvňujú, a teda je absurdné tvrdiť, že škoda bola spôsobená pôsobením len jednej z nich. Preto súd dospel k záveru, že tiaž námrazy ako príčinu vzniku škody, na ktorú sa vzťahuje poistné plnenie treba vykladať nielen v rovine pôsobenia gravitačnej sily tejto tiaže, ale aj v rovine pôsobenia ďalších v prírode prebiehajúcich javov, ktoré na túto silu pôsobia. Podľa názoru súdu, vychádzajúc tiež z odborných vyjadrení, by separácia gravitačnej sily tiaže od iných síl pôsobiacich vo vonkajšom prostredí, bola pravdepodobne možná len v uzavretom priestore. Súd ďalej pri zaoberaní sa otázkou, či daná škodová udalosť je poistnou udalosťou, na ktorú sa vzťahuje poistné plnenie v zmysle zmluvy a poistných podmienok, bral do úvahy aj ten fakt, že predmetná poistná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou s poukazom na znenie . Z povahy zmluvných strán je zrejmé, že odporca ako dodávateľ s poukazom na svoj predmet činnosti uvedený v obchodnom registri, konal v rámci podnikateľskej činnosti, pričom uzatvoril zmluvu s navrhovateľom ako fyzickou osobou nepodnikateľom. Z týchto dôvodov súd aplikoval na uvedený právny vzťah ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku bez ohľadu na dohodu strán. Európske právo kladie dôraz na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľských vzťahoch, a preto súdy majú poskytovať a zabezpečovať právnu ochranu spotrebiteľom - v danom prípade navrhovateľom. Z uvedeného dôvodu súd článok 22 bod 23. Všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku, o ktorý sa odporca pri svojej argumentácii opieral, označil v nadväznosti na uvedené za neprimeranú podmienkou v zmysle ust. , ktorá je podľa ust. neplatná. Z

uvedeného dôvodu, súd pri svojom rozhodovaní na túto neprihliadal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Súd dospel k záveru, že navrhovatelia žiadajú oprávnene aj úrok z omeškania, avšak priznať ho súd mohol len vo výške dvojnásobku diskontnej sadzby NBS (nar. vl. č. ) aktuálnej v čase podania návrhu dňa 25.10.2006, t.j. vo výške 8,5 % (4,25 % krát 2) až do zaplatenia a vo zvyšku uplatnených úrokov z omeškania vo výške 9%, návrh zamietol ako nemajúci oporu v zákone.

O trovách konania súd rozhodol podľa , a pretože navrhovatelia boli neúspešní len v časti nepatrnej v pomere k úspechu, súd im priznal plnú náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku v sume 71,00 €. Iné trovy konania si navrhovatelia neuplatnili a ani ich nevyčíslili.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo. Základnými náležitosťami odvolania sú: všeobecné náležitosti (Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.