Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17Er-268-2011.pdf
PDF · 79.63 KB
Case nature
Subarea
17Er/268/2011
Uznesenie
Okresný súd Martin v exekučnej veci oprávneného: Colný úrad Žilina, so sídlom Pri cintoríne 36, 010 04 Žilina, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A.. W. D., U.. XX.XX.XXXX, U. R. F. XX/X, XXX XX G., L. Q. N. XX.XX.XXXX, o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 2.850,17 € s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd exekučné konanie vedené na úrade súdneho exekútora Mgr. Bernarda Janíka, so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, pod. sp. zn. EX 114/2011 z a s t a v u j e.
II. Oprávnený je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia nahradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Bernardovi Janíkovi, so sídlom Exekútorského úradu Daniela Dlabača 2/978, 010 01 Žilina, trovy exekúcie vo výške 165,44 €.
odôvodnenie:
1. Dňa 09.02.2011 doručil Mgr. Bernard Janík tunajšiemu súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spolu s návrhom oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 03.02.2011 a exekučným titulom - vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Martin č. k. 18Cb/141/2004-173 zo dňa 27.05.2009 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Žiline sp. Zn. 14Cob/229/2009 zo dňa 25.11.2010.
2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, Exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
5. Povinný v priebehu exekučného konania dňa 10.10.2013 zomrel. Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov však smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok, avšak iba do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však poručiteľ nezanechal žiaden majetok a dedičské konanie bolo uznesením O. E. G. E.. Q.. XXD/XXX/XXXX Q. N.K. XX.XX.XXXX zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (povinného).
6. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, súd predmetné exekučné konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Súd exekučné konanie zastavil pre nemajetnosť povinného a zároveň rozhodol o trovách exekúcie.
8. Výzvou zo dňa 05.10.2023 bol súdny exekútor vyzvaný na predloženie vyúčtovania trov exekúcie sp. zn. EX 114/2011. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 208,33 €.
9. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
10. Podľa ustanovenia § 200 ods. 1 a 5 Exekučného poriadku (1) Trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo. (5) Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
11. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
12. Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.
13. Podľa ust. § 15 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a. získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b. doručenie príkazu na začatie exekúcie, c. doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d. doručenie exekučného príkazu, e. doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f. doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g. každé zisťovanie bydliska povinného, h. každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i. každé zisťovanie účtu povinného, j. každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
14. Súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie podľa ust. § 200 ods. 1 v spojení s ust. § 196 Exekučného poriadku v sume 165,44 €, ktoré pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa ust. § 15 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. vo výške 46,48 € a z 20 % dane z pridanej hodnoty zo základu tvoreného touto sumou, spolu v sume 55,78 €, z náhrady hotových výdavkov v sume 82,14 € a z 20 % dane z pridanej hodnoty zo základu tvoreného touto sumou, spolu v sume 98,57 € a z náhrady za stratu času v sume 9,24 € a z 20% dane z pridanej hodnoty zo základu tvoreného touto sumou, spolu v sume 11,09. Súd priznal súdnemu exekútorovi nárok na trovy exekúcie spolu v sume 165,44 € .
15. Súdny exekútor si uplatnil odmenu za 19 úkonov exekučnej činnosti. Súd mu priznal odmenu za 14 úkonov a to: získanie poverenia, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 2x zisťovanie bydliska povinného, 6x zisťovanie platiteľa mzdy povinného , 1x zisťovanie účtu povinného, 1x ďalšie zisťovanie majetku povinného, spolu 14 x 3,32 € = 46,48 €. Súd dospel k záveru, že v zmysle § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, súdnemu exekútorovi prináleží odmena za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na začatie exekúcie len jedenkrát. Podľa vyhlášky patrí súdnemu exekútorovi odmena len 3,32 €, bez ohľadu na to, koľko príkazov na začatie exekúcie a koľko exekučných príkazov doručí alebo koľkým subjektom boli doručované. Ak by zákonodarca chcel, aby za každé jednotlivé doručenie príkazu na začatie exekúcie a exekučného príkazu patrila súdnemu exekútorovi paušálna odmena, tak by toto vyjadril tak, ako v ďalších písmenách
§ 15 ods. 1, napr. písm. g), h), i), j), kde uviedol slovo každé. Súdnemu exekútorovi prináleží len náhrada poštovného za ďalšie doručovanie exekučných príkazov aj príkazov na začatie exekúcie. 16. Podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. titulom poštovného a cestovných náhrad spolu v sume 82,14 €.
18. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného a hotových výdavkov titulom kancelárske náklady, pretože podľa ust. § 25 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Čo sa týka poštovného, ktoré má vzniknúť v budúcnosti a súdny exekútor si ho vyúčtoval vo vyúčtovaní trov exekúcie doručenom súdu dňa 09.10.2023, súd náhradu za toto poštovné súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko sa jedná o náklady, ktoré ku dňu rozhodovania súdu ešte neboli vynaložené a preto k tomuto dňu nemožno preskúmať ich vynaloženie v uplatnenom rozsahu.
19. Podľa ust. § 23 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. súdnemu exekútorovi patrí náhrada za stratu času pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
20. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za stratu času podľa ust. § 23 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. v sume 9,24 €.
21. Súdny exekútor si v rámci trov exekúcie uplatnil aj položku 20 % dane z pridanej hodnoty. Vzhľadom na skutočnosť, že súdny exekútor je platiteľom DPH, súd priznal súdnemu exekútorovi podľa ust. § 196 Exekučného poriadku aj náhradu uplatnenej dane z pridanej hodnoty v sume 9,30 € z odmeny súdneho exekútora podľa ust. § 15 ods. 1 Vyhl. č. 288/1995 Z. z. (46,48 €), v sume 16,43 € zo základu tvoreného priznanou náhradou hotových výdavkov (82,14 €) a v sume 1,85 € zo základu tvoreného priznanou náhradou za stratu času (9,24 €).
22. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
23. V zmysle citovaného ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd zaviazal na zaplatenie odmeny súdneho exekútora a náhrady hotových výdavkov oprávneného v priznanej výške 165,44 eur, nakoľko ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
24. Súd exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného a zároveň rozhodol o trovách exekúcie. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 165,44 €. Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného.
Poučenie:
Proti I. výroku uznesenia je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal. Podľa § 363 C.s.p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 C.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 C.s.p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 C.s.p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Proti II. výroku. uznesenia odvolanie n i e j e prípustné.