Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BA-5S/182/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. v právnej veci žalobcu v 1. rade: A. B., trvale bytom C. XX, XXX XX D. E. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX a žalobkyne v 2.rade: G. B., trvale bytom C. XX, XXX XX D. E. F., dátum narodenia: XX.XX.XXXX, obaja právne zastúpení: JANÍČEK LEGAL s. r. o., so sídlom Kominárska 2,4, 831 04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 52 961 249, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A. H. I., Námestie hraničiarov 16, 831 03 Bratislava, 2/ D. I., C. XX, XXX XX D. E. F., 3/ G. I., C. XX, XXX XX D. E. F., 4/ B. F., H. X, XXX XX D. E. F., 5/ DÓZATEAM s.r.o., Štefánikova 13, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 34 109 455, 6/ H. I., C. X, XXX XX D. E. F., 7/ J. I., C. X, XXX XX D. E. F., 8/ Spoločnosť Ježišova, Panská 11, 811 01 Bratislava, IČO: 00 599 051, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OVBP2-2020/80603/CUJ zo dňa 30.06.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej politiky číslo OU-BA-OVBP2-2020/80603/CUJ zo dňa 30.06.2020 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcom voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

III. Správny súd ďalším účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Návrhom na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 15.08.2016 požiadal navrhovateľ príslušný stavebný úrad – obec Ivanka pri Dunaji o vydanie územného rozhodnutia. K predmetnému návrhu sa žalobcovia vyjadrili podaním zo dňa 12.10.2016, v rámci ktorého namietli skutočnosť, že navrhovateľ je inou osobou ako je stavebník uvedený v projektovej dokumentácii. Zároveň požiadali o predloženie relevantných dokladov preukazujúcich zámer stavebníka a vyjadrili nesúhlas z dôvodu nesúladu urbanistického riešenia a architektonického riešenia stavby s okolitým životným prostredím, a to s poukazom na výškové a polohové umiestnenie stavby, s poukazom na umiestnenie stavby v súvislosti so šírkou pozemku a jeho zastavanie a v súvislosti s osadením nehnuteľnosti s už existujúcou zástavbou a dopad stavby na susediacu stavbu vo vlastníctve žalobcov.

2. Stavebný úrad rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 21.02.2017, č. j. Výst. 4444-16-Kt rozhodol o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 150/2 v k. ú. D. E. F. tak ako je zakreslený v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť predmetného rozhodnutia.

3. Proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 21.02.2017 podali žalobcovia odvolanie zo dňa 07.03.2017, v ktorom uviedli, že stavebný úrad nerešpektoval ich pripomienky zo dňa 12.10.2016. Súčasne požiadali, aby stavebný úrad vykonal miestne zisťovanie, pretože v územno-plánovacej dokumentácii neboli zakreslené nové stavby a ani odstupové vzdialenosti stavieb.

4. Žalovaný rozhodnutím č. OU-BA-OVBP2-2017/48478/CUJ zo dňa 02.08.2017, rozhodol tak, že rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 21.02.2017 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný po preskúmaní daného rozhodnutia dospel k záveru, že stavebný úrad nepostupoval v predmetnom konaní procesne správne, odvolaním napadnuté rozhodnutie vydal na základe nesprávnej právnej úvahy a v rozpore s o správnom konaní v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), čo malo za následok jeho nezákonnosť a nepreskúmateľnosť. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad je povinný v novom prejednaní odstrániť zistené nedostatky, t. j. dostatočne zistiť skutkový stav veci vo väzbe na splnenie všetkých zákonných podmienok, opraviť a doplniť projektovú dokumentáciu a v súlade s právnym názorom odvolacieho orgánu vydať rozhodnutie, ktoré bude preskúmateľné a zákonné v celom rozsahu, a to aj vo vzťahu ku kvalifikovanému vysporiadaniu sa so vznesenými námietkami odvolateľov.

5. Stavebný úrad vydal rozhodnutie č. j. Výst. 4444-16-Kt (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) zo dňa 19.02.2020, ktorým rozhodol o umiestnení stavby „Rodinný dom“ na pozemku parc. č. 150/2 v kat. území D. E. F. tak ako je to zakreslené v situačnom výkrese, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť prvostupňového rozhodnutia.

6. Stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia konštatoval, že návrh na umiestnenie stavby zodpovedá hľadiskám starostlivosti o životné prostredie a pri umiestnení navrhovanej stavby boli uplatnené regulačné prvky z platného územného plánu. Stavebný úrad sa súčasne vyjadril aj k urbanistickej požiadavke, k architektonickej požiadavke, k životnému prostrediu, k hygienickým požiadavkám, k veterinárnym požiadavkám, k ochrane povrchových a podzemný vôd, k ochrane pamiatok, k požiarnej komunikácii, k civilnej ochrane a k zachovaniu pohody bývania.

7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali žalobcovia odvolanie zo dňa 08.03.2020 (ďalej len „odvolanie“) považujúc prvostupňové rozhodnutie za vecne nesprávne, a to ako po skutkovej, tak aj po právnej stránke. Uviedli, že ich námietky stavebný úrad zamietol napriek skutočnosti, že pre správne meritórne rozhodnutie vo veci bolo nevyhnutné ich riadne preskúmanie. Poukázali na to, že ťažiskovým problémom, pre ktorý nemožno prvostupňové rozhodnutie akceptovať je rozpor umiestnenia stavby s kritériami STN 73 0508, ktorých vzájomný vzťah je predmetom svetlo-technických posudkov. Uviedli, že stavebný úrad mal pred vydaním prvostupňového rozhodnutia vyhotovené 2 takéto posudky, z ktorých žalobcami predložený posudok neaplikoval. Stavebný úrad neaplikoval nimi predložený posudok z dôvodu, že bolo potrebné vychádzať z pôvodného posudku, ktorý zohľadňuje pôvodný stav kuchyne a zároveň z dôvodu, že kontra posudok rieši okno obytnej kuchyne, ktoré však bolo údajne zrealizované bez povolenia zmeny dokončenej stavby, prípadne zmeny stavby pred dokončením, pričom v pôvodných výkresoch je kuchyňa s plochou do 12 m2, a teda nie je obytná. Žalobcovia v odvolaní zdôraznili, že prerobenie kuchyne zrealizované v roku 2008 bolo prácou udržiavacieho charakteru, viažucou sa na výkon ich vlastníckeho práva.

8. Žalobcovia súčasne uviedli, že dispozícia predmetného okna, ktoré sa nachádza v kuchyni, zostala nezmenená, a teda bola schválená rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 13.02.1985. Následná rekonštrukcia kuchyne svojím charakterom napĺňa znaky udržiavacích prác a na majetku výlučných vlastníkov nehnuteľnosti bola zrealizovaná ešte pred nadobudnutím vlastníckeho práva k susediacemu pozemku, ktorého vlastníkom je stavebník. Všetky práce, vyžadujúce si povolenia ako stavebného úradu, tak aj vlastníka susediaceho pozemku, boli konzultované riadne a včas, o čom svedčí aj písomný súhlas vlastníka susediaceho pozemku zo dňa 13.02.1985.

9. Žalobcovia následne namietli záver stavebného úradu, že ich nehnuteľnosť je „katalógovým typom domu“ a jej umiestnenie znemožňuje umiestnenie rodinného domu na susediacom pozemku. Uviedli, že ako vlastníci nemali objektívnu možnosť vedieť, akým spôsobom bude, resp. kedy bude a či vôbec bude realizovaná výstavba rodinného domu na susediacom pozemku a bolo potrebné vychádzať zo súhlasu predchádzajúceho vlastnícka susediacej nehnuteľnosti.

10. Žalobcovia považovali prvostupňové rozhodnutie za nedostatočné a príliš vágne. Stavebný úrad vhodnosť riešenia nepodložil žiadnymi výpočtami a ani návrhom riešenia požiarnej bezpečnosti. Stavebný úrad žiadnym spôsobom nešpecifikoval, o aké riešenia by malo ísť, a teda, či nepôjde o ďalšie doplnkové stavby, ktoré ešte viac zmenšia odstupové vzdialenosti a svetlo-technické požiadavky susednej stavby.

11. Žalobcovia uviedli, že požadovanú vzdialenosť predmetnej stavby 2m od hranice pozemku stavebný úrad negoval s poukazom na Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), pričom nezohľadňoval požiadavky na denné osvetlenie, požiadavky na zachovanie pohody bývania a ani skutočnosť, že odstupy musia umožňovať údržbu stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti, ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Podľa žalobcov uvedené potvrdzuje to, že pri požiadavke zachovania pohody bývania stavebný úrad poukázal na ich občianskoprávny charakter, pričom však nedodržal dikciu o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „“), keďže aj keď účastníkov odkázal na riešenie usporiadania ich pomerov prostredníctvom súdu, tak konanie neprerušil a ani nevymedzil lehotu, v ktorej mali mať možnosť na predloženie návrhu na rozhodnutie v spornej veci.

12. Záverom žalobcovia konštatovali, že umiestnenie stavby nespĺňa podmienky stanovené o technických požiadavkách na výstavbu, a to najmä s ohľadom na – odstupy stavieb, ktoré určujú odstupové vzdialenosti stavieb. Rovnako tak v zmysle možno menšie vzdialenosti určiť výlučne na základe výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie požiadaviek na vzájomné vzdialenosti v zmysle dikcie . Uviedli, že predmetné výpočty slúžiace na spomínaný účel boli doložené v podobe svetlo-technického posudku, ktorý konštatoval nevyhovujúce podmienky s ohľadom na navrhovaný postup, avšak stavebný úrad tento posudok nezohľadnil, a teda postupoval v rozpore s . Navrhli, aby odvolací orgán prvostupňové rozhodnutie zrušil.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

13. Žalovaný rozhodnutím číslo: OU-BA-OVBP2-2020/80603/CUJ zo dňa 30.06.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, keď dospel k záveru, že stavebný úrad vydal prvostupňové rozhodnutie v súlade so zákonom a na základe správnej právnej úvahy, ako aj v súlade s právnym názorom žalovaného v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí.

14. Žalovaný zdôraznil, že v územnom konaní sa prioritne skúma súlad stavby s verejným záujmom a uviedol, že k predloženej dokumentácii sa kladne vyjadrili dotknuté orgány a právnické osoby, konajúce podľa osobitných predpisov, ktorých stanovené podmienky boli zapracované do rozhodnutia a navrhovateľka bola povinná ich rešpektovať a preukázať ich plnenie v stavebnom, prípadne kolaudačnom konaní. Stavebný úrad na podklade kladných vyjadrení dospel k záveru, že uskutočnením stavby nedôjde k ohrozeniu verejných záujmov a podmienky dotknutých orgánov zapracoval do výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia.

15. Následne žalovaný uviedol, že v prebiehajúcom územnom konaní sa stavebný úrad sústredil na posúdenie návrhu najmä vo vzťahu k podmienkam uvedeným v , predloženú projektovú dokumentáciu preskúmal z hľadísk záujmov, ktoré chránia orgány štátnej správy podľa osobitných predpisov. Predmetná stavba spĺňa požadované kritéria, pričom územným rozhodnutím ešte nedochádza k realizácii stavby, ale vytvára sa ním len právny predpoklad pre ďalšie konanie.

16. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že mal za dostatočne preukázaný súlad s územným plánom obce Ivanka pri Dunaji, ako aj verejný záujem na základe predložených stanovísk dotknutých orgánov. Žalovaný s poukazom na technické parametre stavby mal za to, že nedôjde k zásahu do vlastníckych práv žalobcov, keďže sú to žalobcovia, ktorí si v rámci svojich nelegálnych stavebných úprav zmenili vnútornú dispozíciu kuchyne, a tým obmedzili vlastníčku pozemku/stavebníčku v práve naplno

využívať pozemok v jej vlastníctve. Umiestnenie stavby navrhovateľky bolo súladné aj vzhľadom na . Umiestnením stavby nedôjde k trvalému obmedzeniu užívania pozemku žalobcov a nedôjde k zásahu do práv a oprávnených záujmov vlastníkov susedných nehnuteľností nad mieru primeranú pomerom.

17. Záverom žalovaný konštatoval, že v konaní a rozhodovaní stavebného úradu nebolo zistené také porušenie hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov, ktoré by odôvodňovalo zrušenie prvostupňového rozhodnutia, a preto odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcov

18. Žalobcovia podali dňa 18.09.2020 na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 17.09.2020 (ďalej len „žaloba“), ktorou sa domáhali preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia a ich zrušenia.

19. Žalobcovia namietali (i) podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, (ii) rozpor prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia s administratívnym spisom a nedostatok opory, (iii) nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov a (iv) nesprávne právne posúdenie.

20. Žalobcovia poukázali na porušenie § 47 ods. 2 Správneho poriadku, keď výroky prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia neobsahujú jednoznačnú konkretizáciu práva, pričom nie je zrejmé, na podklade akého ustanovenia, resp. akého právneho predpisu boli rozhodnutia vydané, čo malo za následok nezákonnosť daných rozhodnutí. Následne žalobcovia poukázali na porušenie § 59 ods. 1 Správneho poriadku, kedy žalovaný vadu prvostupňového rozhodnutia neodstránil. V rámci tohto žalobného bodu súčasne žalobcovia poukázali na porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku.

21. Žalobcovia tiež poukázali na to, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie sú vydané v rozpore s administratívnym spisom, pretože stavebný úrad a žalovaný rozhodli v rozpore so stanoviskom hasičského a záchranného zboru (ďalej len „HaZZ“) a vychádzali z rozdielnych rozmerov, resp. rozdielnej veľkosti obsahu pôvodnej vnútornej dispozície kuchyne žalobcov.

22. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je podľa žalobcov zrejmé, prečo sa žalovaný nevysporiadal s ich námietkou, že stavebný úrad v prvostupňovom rozhodnutí neodôvodnil posúdenie požadovanej odstupovej vzdialenosti; (ii) z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé ako sa žalovaný vysporiadal s minimálnymi odstupovými vzdialenosťami navrhovanej stavby od existujúcej stavby žalobcov a navrhovanej stavby od hranice pozemku vo vlastníctve žalobcov a (iii) z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôkazu v administratívnom spise žalovaný vyvodzuje údajné nelegálne úpravy žalobcov na ich rodinnom dome, keďže takáto skutočnosť sa nenachádzala ani v prvostupňovom rozhodnutí.

23. Žalobcovia uviedli, že prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia, keď (i) žalovaný a stavebný úrad nesprávne aplikovali , a , pričom nesprávne právne posúdili vzdialenosť umiestňovaného rodinného domu od spoločnej hranice pozemkov žalobcov a pozemku navrhovateľky a umiestňovaného rodinného domu a domu žalobcov, (ii) žalovaný a stavebný úrad nevyvodili správne právne závery zo stanoviska HaZZ vo vzťahu k územnému konaniu, čím nerešpektovali požiadavky požiarnej bezpečnosti pri vzájomných odstupov stavieb podľa , (iii) žalovaný a ani stavebný úrad nerešpektovali stanovisko príslušného ministerstva k aplikácii a (iv) žalovaný a stavebný úrad subsumovali konkrétny prípad pod nepríslušnú právnu normu, a tým došlo k nesprávnej aplikácii právnej normy.

IV.

Vyjadrenie žalovaného

24. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 16.11.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), pričom mal za to, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z dostatočne zisteného skutkového stavu, predmet konania bol v odvolacom konaní podrobne a v celom rozsahu preskúmaný a správne právne posúdený a v konaní,

ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Účelom odvolacieho konania bolo preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa, a to v celom rozsahu a priebeh odvolacieho konania má iné zásady ako má konanie na prvom stupni.

25. Žalovaný konštatoval, že tvrdenia žalobcov vyjadrené v žalobe sú rovnaké ako odvolacie námietky, ku ktorým sa ako odvolací orgán vyjadril a vyhodnotil ich. Poukázal na to, že územným rozhodnutím sa stavba umiestňuje a nerealizuje sa ňou stavba; dotknutý orgán požiarnej ochrany vo svojej kompetencii vydal súhlasné stanovisko s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby, vo svojom stanovisku uviedol kritériá, ktoré musia byť splnené pred vydaním stavebného povolenia a keďže v danom stanovisku uviedol, že ním overená projektová dokumentácia, vrátane stanoviska musí byť predložená v kolaudačnom konaní, žalovaný nesúhlas žalobcov ako odvolateľov nepovažoval za opodstatnený.

26. Stavebný úrad pri posúdení umiestnenia predmetnej stavby určil, že sa jedná o stiesnené územné podmienky a v takom prípade môže byť vzdialenosť znížená. Žalovaný konštatoval, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne právne posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov konania. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

V.

Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

27. K vyjadreniu sa žalobcovia vyjadrili replikou zo dňa 14.12.2020 (ďalej len „replika“), v ktorej zdôraznili, že žalovaný sa nevyjadril k nasledujúcim v žalobe tvrdeným skutočnostiam: (i) k vymedzeným podstatným porušeniam ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, (ii) k tomu, že stavebný úrad a žalovaný vychádzajú z rozdielnych rozmerov, resp. rozdielnej pôvodnej veľkosti obsahu podlahovej plochy miestnosti žalobcov, (iii) k tomu, na základe čoho žalovaný vyvodzuje údajnú nelegálnosť udržiavacích prác realizovaných na rodinnom dome žalobcov a (iv) k tomu, že žalovaný a stavebný úrad subsumovali konkrétny prípad pod nepríslušnú právnu normu, čím došlo k nesprávnej aplikácii právnej normy. Následne sa žalobcovia vyjadrili k odstupovým vzdialenostiam stavieb a k možnosti reálneho zásahu do práv a právom chránených záujmov žalobcov.

28. Ďalšie písomné podania vo vzťahu k podanej žalobe zo strany účastníkov konania neboli predložené.

VI.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

29. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 v znení Dodatku č. 1 bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: .

30. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní, a to v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a je nutné napadnuté rozhodnutie zrušiť, a to z dôvodov podľa v znení platnom a účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „“).

31. Správny súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, keďže boli splnené podmienky podľa , keď ani jeden z účastníkov konania nepožiadal o nariadenie pojednávania, resp. účastníci konania v priebehu súdneho konania súhlasili s prejedaním veci bez nariadenia pojednávania. Termín

verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.11.2023.

32. Podľa v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie tým nie je dotknuté.

33. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

35. Úlohou správneho súdu bolo s odkazom na vymedzené žalobné body preskúmať napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie. Žalobcovia uplatnili žalobný bod, týkajúci sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov - správny súd tak v prvom rade preskúmal napadnuté rozhodnutie z hľadiska jeho preskúmateľnosti. Správny súd sa s predmetným žalobným bodom stotožnil, keď po oboznámení sa s administratívnym spisom mal za preukázané, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov, čo je dôvodom pre zrušenie takéhoto rozhodnutia podľa .

36. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné zistiť, ako sa žalovaný ako odvolací orgán vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami žalobcov. Samotné napadnuté rozhodnutie je síce vypracované na 12 stranách, avšak od strany 1 až po stranu 3 napadnutého rozhodnutia žalovaný doslovne opísal vybrané časti obsahu odvolania a vyjadrenia k odvolaniu, na strane 4 napadnutého rozhodnutia žalovaný doslovne odcitoval ustanovenia Správneho poriadku a od strany 5 až po stranu 7 napadnutého rozhodnutia žalovaný zosumarizoval priebeh samotného územného konania. Následne žalovaný na strane 8 až 9 napadnutého rozhodnutia znova doslovne citoval ustanovenia a Správneho poriadku.

37. Samotná správna úvaha/právne posúdenie žalovaného tak začína od strany 10 napadnutého rozhodnutia, avšak ani táto správna úvaha, respektíve právne posúdenie nie sú dostatočným spôsobom preskúmateľné. Žalovaný v tejto časti odôvodnenia použil všeobecné frázy, bez akejkoľvek konkretizácie na prejednávanú vec a vo vzťahu k podanému odvolaniu. Uvedené podľa správneho úvahu potvrdzuje to, že žalovaný síce na strane 10 napadnutého rozhodnutia uviedol, že predmetná stavba spĺňa kritériá všeobecných požiadaviek na výstavbu, avšak tieto skutočnosti žalovaný žiadnym preskúmateľným spôsobom neuviedol a ani bližšie nekonkretizoval. Len všeobecný odkaz na to, že územným rozhodnutím sa určuje stavebný pozemok a umiestňuje sa stavba na ňom a týmto rozhodnutím nemôže dôjsť k reálnemu zásahu do práv a právom chránených záujmov účastníkov konania nezbavuje žalovaného ako odvolací orgán povinnosti, aby sa dostatočným spôsobom vysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami a s meritom veci. Všeobecný odkaz na ustálený právny názor, hoc správny, totižto nenapĺňa požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia.

38. Správny súd sa stotožnil s námietkou žalobcov o tom, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacou námietkou ohľadom minimálnych odstupových vzdialeností navrhovanej stavby od existujúcej stavby žalobcov a navrhovanej stavby od hranice pozemku vo vlastníctve žalobcov. Dôvodnosť tejto námietky správny súd vyhodnotil v dvoch rovinách. Prvou rovinou je tá skutočnosť, že žalovaný sa na strane 11 napadnutého rozhodnutia síce vyjadril k umiestneniu predmetnej stavby, avšak výlučne s odkazom na , ktorý parafrázoval a s odkazom na , ktorý znova len parafrázoval. Z uvedeného však nie je zrejmé, ako túto právnu normu žalovaný aplikoval na zistený skutkový stav; rovnako nie je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností žalovaný dospel k svojim záverom. Správny súd opäť zdôrazňuje, že všeobecný odkaz, prípadne citácia právneho predpisu nenapĺňa požiadavku preskúmateľnosti rozhodnutia. Druhou rovinou je skutočnosť, že žalovaný svoj záver o umiestnení stavby odôvodnil tým, že sú to „práve odvolatelia, ktorí v rámci svojich nelegálnych stavebných úprav si zmenili vnútornú dispozíciu kuchyne ..., a tým obmedzili vlastníčku pozemku / stavebníčku naplno využívať pozemok ... v jej vlastníctve.“ Správny súd sa stotožnil

s námietkou žalobcov o tom, že z administratívneho spisu nevyplýva, či bola uvedená skutočnosť v konaní riešená, a to či pred stavebným úradom, tak aj žalovaným. Uvedenú skutočnosť spomenul stavebník vo vyjadrení k odvolaniu, avšak záveru žalovaného nepredchádzalo žiadne konanie (či už žalovaného alebo stavebného úradu), v ktorom by sa riešili údajné nelegálne stavebné úpravy a vplyv týchto úprav. Z uvedeného dôvodu je tak odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. 39. Správny súd uvádza, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania, najmä ak sa ním účastníkovi ukladá konkrétna povinnosť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: zo dňa 19.10.2005, publikovaný v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu pod č. R 33/2006). Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, čo spôsobuje, že správny súd ho nemohol objektívne preskúmať.

40. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť) preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné rozhodnutie je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z neho nemožno zistiť ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté, či prečo bolo rozhodnuté práve tak. Za nedostatočne odôvodnené sa považuje rozhodnutie alebo opatrenie, ak z jeho obsahu nie je zrejmé, aké úvahy viedli orgán verejnej správy pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posudzovaní veci atď. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, ale i to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti, ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 15.11.2022). Z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké úvahy viedli žalovaného k vydaniu napadnutého rozhodnutia – žalovaným prezentované úvahy sú vo všeobecnej rovine, bez akejkoľvek konkretizácie na prejednávané územné konanie a vo vzťahu k obsahu podaného odvolania. Všeobecné konštatovania, jednoduché odkazy na ustanovenia právnych predpisov a právnych záverov, prípadne právnych viet v žiadnom prípade nepostačujú na to, aby mohlo byť rozhodnutie preskúmateľné.

41. Správny súd na podporu svojich záverov uvádza, že „Najvyšší súd má za to, že žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ani len v minimálnych náznakoch neuviedol dôvody svojho právne záveru. Žalovaný len stroho súhlasil s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorého vlastný právny názor v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia v prezentovanom smere úplne absentuje. Toto doplnil o jednotlivé zákonné ustanovenia a opis priebehu správneho konania so záverečným konštatovaním nemajúcim základ v dostatočne zdôvodnenom skutkovom stave o tom, že ustanovenie § 16 ods. 9 zákona o zdravotnom poistení a na žalobcu nevzťahuje. Okrem toho sa námietkam žalobcu nevenoval ani len okrajovo“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: zo dňa 29.11.2016).

42. Je potrebné zdôrazniť, že zmyslom a účelom odôvodnenia rozhodnutia je zhrnúť a zhodnotiť všetky skutočnosti, ktoré sú podkladom pre jeho výrok, a preto je potrebné uviesť nielen hodnotenie dôkazov, ktoré správny orgán vykonal, ale aj reagovať na vyjadrenia a návrhy účastníkov, ktoré pri svojom rozhodovaní nebral do úvahy. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ktoré námietky účastníka považoval za nesprávne a z akého dôvodu a ktoré skutočnosti považoval za preukázané, a aké úvahy ho viedli k danému záveru. Aj odvolací správny orgán by mal náležite odôvodniť svoj názor na prejednávanú vec a nemôže len odkazovať na to, že napadnuté rozhodnutie bolo preskúmané a dôvody prvostupňového rozhodnutia uznané za správne a bez ďalšieho sa stotožniť so závermi prvostupňového rozhodnutia.

43. Správnemu súdu zároveň neušlo pozornosti, že žalovaný vo vyjadrení uviedol, že účelom odvolacieho konania je preskúmať rozhodnutie orgánu prvého stupňa, a to v celom rozsahu. Zároveň uviedol, že priebeh odvolacieho konania má iné zásady ako má konanie na prvom stupni, odvolací orgán uskutočňuje konanie predovšetkým na podklade postúpeného spisového materiálu a nie je povinný vykonať vlastné dokazovanie, ak je skutkový stav náležite zistený, a ani prejednať vec s účastníkmi konania. Tu správny súd uvádza, že s odkazom na Správneho poriadku v spojení s , odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni. Odvolací orgán je povinný, ak je

to nevyhnutné pre náležité objasnenie skutočného stavu veci, vykonať ďalšie dokazovanie alebo zistené nedostatky odstrániť. Treba mať pri tom na zreteli, že účastníci konania sú oprávnení navrhovať dôkazy aj v priebehu odvolacieho konania a ak by odvolací orgán žiadosti účastníkov konania o vykonanie dokazovania nevyhovel, je povinný uvedené riadne odôvodniť v rozhodnutí o odvolaní. Ako vyplýva z odvolania, žalobcovia poukázali na viacero dôkazov, s ktorými sa však žalovaný nevedno ako vysporiadal. Uvedené totižto nie je v napadnutom rozhodnutí žiadnym spôsobom zachytené. Správne konanie I. a II. stupňa predstavuje jeden celok, a preto nie je tvrdenie žalovaného o iných zásadách celkom správne. Povinnosťou žalovaného je totižto prihliadať na zásadu materiálnej pravdy, príznačnú pre celé správne konanie (bez ohľadu na prvostupňové alebo odvolacie konanie).

44. S odkazom na vyššie uvedené skutočnosti tak bol naplnený dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia podľa . Vada nepreskúmateľnosti vytvára prekážku, aby správny súd preskúmal aj ostatné uplatnené žalobné body, správny súd sa ďalšími žalobnými bodmi nezaoberal, keďže by ich posúdenie neprinieslo iný záver a zároveň z dôvodu nepreskúmateľnosti správny súd ani objektívne nemohol pristúpiť k prieskumu ostatných žalobných bodov a ani prvostupňového rozhodnutia. Správny súd tak pristúpil k zrušeniu len napadnutého rozhodnutia, pretože nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia spôsobila, že správny súd nemohol preskúmať prvostupňové rozhodnutie – žalovaný ako odvolací orgán tak bude povinný sa znova vysporiadať s podaným odvolaním, príp. ďalšími návrhmi účastníkov konania a svoje rozhodnutie dostatočne a konkrétne odôvodniť.

45. Žalobcovia boli v konaní pred správnym súdom úspešní, preto im správny súd priznal náhradu dôvodne vynaložených trov konania v úplnom rozsahu podľa . O výške trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa . Ďalším účastníkom konania súd podľa nepriznal nárok na náhradu trov konania z dôvodu, že v konaní boli nečinní, a teda im žiadne trovy v konaní nevznikli.

46. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia ( v spojení s ). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) ( ).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa a ; je žalovaným Centrum právnej pomoci ( a ).