Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoE/75/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: mal. G. F., nar. XX.XX.XXXX, H. XX, X. H. X. Y., zast. matkou H. F., H. XX, X. H. X. Y., proti povinnému: E. F., X. L. XXX, X. L., o vymoženie výživného, o odvolaní povinného a zástupcu oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. -35 zo dňa 23. januára 2012, takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 80 a 57 ods. 2 Ex. por. V odôvodnení uviedol, že dňa 23.06.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené podanie povinného na zastavenie exekúcie. Ako dôvod na zastavenie exekúcie povinný uviedol, že dlžné výživné zaplatil, taktiež platí bežné výživné vo výške 49,79 Eur mesačne a ku dňu podania zaplatil aj trovy exekúcie vo výške 731,88 Eur. V mesiacoch september 2009 až apríl 2010 zrážkami zo mzdy bola vyplatená celá pohľadávka oprávneného, ako i trovy exekúcie. Povinný uvádza, že výživné platí pravidelne, načas a v plnej výške. Za každý mesiac je u súdnej exekútorky uložená kópia ústrižku poštových peňažných poukazov o úhrade za posledný rok (od 20.06.2010 do 19.05.2011). Povinný uvádza, že si je vedomý, že má syna a platiť výživné aj naďalej bude, ale nakoľko je uhradený dlh na výživnom a bežné výživné platí a boli uhradené aj trovy exekúcie, žiada o zastavenie exekúcie. K svojmu podaniu priložil úradný záznam od súdnej exekútorky, v ktorom sa uvádza, že k 21.04.2010 boli vykonávané zrážky zo mzdy povinného a k 15.06.2010 povinný uhradil celý dlh na výživnom, ako aj trovy exekúcie a sumy na bežnom výživnom sú poukazované priamo povinným prostredníctvom poštových peňažných poukazov matke maloletého oprávneného. Dňa 08.08.2011 súd prvého stupňa vyzval súdneho exekútora, aby sa vyjadril k podaniu povinného na zastavenie exekúcie, aby uviedol podrobnejší priebeh exekúcie, či je dlžné výživné zaplatené, ako aj trovy exekúcie, či povinný platí bežné výživné. Dňa 30.08.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie sa exekútora k podaniu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uvádza, že exekúcia sa vykonávala zrážkami zo mzdy u zamestnávateľa povinného, a to G., a.s., B. a z nemocenských dávok zo Sociálnej poisťovne, B.. Sumy, ktoré boli prijaté na exekútorský úrad od 16.09.2009 do 21.04.2010 spolu vo výške 2.037,50 Eur matke oprávneného exekútorský úrad poukázal sumu 918,45 Eur. Matka oprávneného úradu oznámila, že povinný pravidelne poukázal k jej rukám prostredníctvom poštovej peňažnej poukážky bežné výživné od marca 2009 do júna 2011. Súdny exekútor uviedol, že z uvedeného dôvodu boli zrušené zrážky zo mzdy povinného u zamestnávateľa G., a.s., B. a to listom dňa 23.04.2010 za predpokladu, že povinný bude naďalej platiť bežné výživné k rukám matky oprávneného. Taktiež uviedol, že k 30.06.2011 došlo k vymoženiu zameškaného výživného aj trov exekúcie a povinný platil bežné výživné k rukám matky oprávneného. Súdny exekútor nevedel posúdiť, či povinný bude platiť bežné výživné aj naďalej, teda po zastavení exekúcie, ale keby sa tak aj stalo, matka maloletého môže znova podať návrh na vykonanie exekúcie. Dňa 26.07.2011 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie matky maloletého oprávneného k podaniu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedla, že otec maloletého si začal plniť vyživovacie povinnosti až keď začalo proti nemu trestné stíhanie a následne

exekúcia cez súdneho exekútora. Matka uviedla dôvody, pre ktoré nesúhlasí so zastavením exekúcie, a to, otec nejaví záujem o syna 4 roky, je neustále nezamestnaný, nehľadá si prácu, je alkoholik a gambler, svoje motorové vozidlo prepísal na p. M., a to isté by urobil so svojím majetkom, aby mu na exekúcii nemali čo vziať, sú vedené proti nemu tri exekúcie v prospech oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, nakoľko neplatil výživné na svoje tri deti. Matka maloletého oprávneného uvádza, že nemá istotu, že bude aj po zastavení exekúcie si povinný riadne plniť svoje vyživovacie povinnosti, a preto žiada, aby exekúcia trvala až dokiaľ syn nebude riadne študovať a súd podanie povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Súd prvého stupňa sa zaoberal jednotlivými vyjadreniami a dôkazmi doloženými k podaniu povinného na zastavenie exekúcie a zistil, že dlh na výživnom, ako aj trovy exekúcie, boli povinným uhradené, a to prostredníctvom zamestnávateľa G., a.s. so sídlom vo B., ktorý vykonával zrážky zo mzdy povinného. Na základe tejto skutočnosti súdny exekútor doručil zamestnávateľovi príkaz, by ukončil vykonávanie zrážok zo mzdy povinného z dôvodu úhrady dlhu. Bežné výživné platí povinný pravidelne a včas prostredníctvom poštových peňažných poukážok k rukám matky oprávneného. Súd prvého stupňa ďalej uvádza, že na to, aby exekúcia mohla byť zastavená, je potrebné, aby boli splnené dve podmienky súčasne, a to aby bol dlh na výživnom v plnej výške zaplatený a aby bol predpoklad, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Súd prvého stupňa má za to, že obidve podmienky sú splnené. Zaplatenie dlhu na výživnom je v tomto konaní preukázané a nikto túto skutočnosť nepopiera. Zrážku zo mzdy vykonáva zamestnávateľ na základe exekučného príkazu vydaného súdnym exekútorom. Predpoklad, že výživné bude povinný platiť ďalej dobrovoľne, je daný skutočnosťou, že k dnešnému dňu povinný platí bežné výživné poštovými peňažnými poukážkami k rukám matky oprávneného. Pokiaľ by povinný prestal platiť výživné na maloletého Davida, tak matka maloletého môže znova podať návrh na vykonanie exekúcie. Záverom dodáva, že o trovách exekúcie rozhodovať nebude, nakoľko podľa vyjadrenia súdneho exekútora už mu boli povinným uhradené.

Proti výroku napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie zástupkyňa oprávneného, ktorá poukázala na skutočnosť, že povinný riadne nepracuje, a tak nemôže zabezpečiť riadne platenie výživného. Uvádza, že doteraz riadne nespolupracoval s úradom, keď mu boli vyplácané dávky v hmotnej núdzi, a tak mu boli zastavené. Do pozornosti dáva rozsudok / -100, kedy povinný chcel znížiť výživné na 20,- Eur s tvrdením, že si na výživné musel požičiavať. Podľa jej názoru všetky šeky na bežné výživné nie sú písané jeho rukou a sú posielané z V., odkiaľ si požičiaval peniaze. Záverom dodáva, že nemá istotu, že povinný bude bežné výživné uhrádzať aj naďalej po zastavení exekúcie. Na základe uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa zrušil.

Proti odôvodneniu napadnutého uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj povinný, ktorý namieta správnosť vyjadrenia súdu prvého stupňa, že o trovách exekúcie rozhodovať nebude, nakoľko podľa vyjadrenia súdneho exekútora mu už boli povinným uhradené. Poukazuje na ust. § 200 ods. 2 Ex. por., pričom podľa jeho názoru v napadnutom uznesení súd prvého stupňa síce rozhodol o zastavení exekúcie, avšak v tomto uznesení absentuje výrok o trovách. Súd prvého stupňa v odôvodnení len uvádza, že o trovách exekúcie rozhodovať nebude, nakoľko podľa vyjadrenia súdneho exekútora mu už boli povinným uhradené. Je toho názoru, že napadnuté uznesenie je postihnuté vadou, t.j. chýba v ňom obligatórny výrok o trovách. Uvádza, že v exekučnom konaní vedenom proti jeho osobe súdny exekútor určil predbežné trovy exekúcie na sumu 292,33 Eur a následne určil ďalšie trovy na sumu 731,88 Eur, proti ktorej sa však neodvolal. Po celkovej úhrade však povinný zistil, že exekútorovi zaplatil na trovách viac, ako bolo súdnym exekútorom určené v upovedomeniach (1.120,- Eur), a teda nemal ani možnosť sa k ich výške vyjadriť, resp. vzniesť námietku. Na základe uvedeného navrhol, aby súd rozhodol tak, že doplní uznesenie o výrok o trovách konania.

Odvolací súd preskúmal vec v zmysle ust. a dospel k záveru, že odvolanie zástupkyne oprávneného, ako aj povinného nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť podľa , pretože je vo výroku vecne správne. Rozhodol bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu v zmysle ust.

Odvolací súd dodáva:

Podľa odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 200 ods. 2 Ex. por., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Odvolací súd skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval, či odvolanie povinného smeruje proti tej časti napadnutého uznesenia, proti ktorej je odvolanie prípustné. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný odvolaním zo dňa 13.02.2012 napadol len odôvodnenie napadnutého uznesenia, a teda v súlade s odvolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Povinný namietol správnosť vyjadrenia súdu prvého stupňa, v ktorom uviedol, že o trovách exekúcie rozhodovať nebude, nakoľko podľa súdneho exekútora mu už boli povinným uhradené. Bol toho názoru, že keďže súd rozhodoval o zastavení exekúcie v súlade s Ex. por. mal rozhodnúť aj o trovách exekúcie. V napadnutom uznesení však tento výrok absentuje. Odvolací súd musí dať za pravdu povinnému, nakoľko v súlade s Ex. por. súd prvého stupňa skutočne má povinnosť pri rozhodovaní o zastavení exekúcie rozhodnúť aj o trovách, a to buď priamo v uznesení o zastavení exekúcie alebo v samostatnom uznesení. Nakoľko tak súd prvého stupňa nespravil, o predmetných trovách musí rozhodnúť dodatočne samostatným uznesením. Odvolaciemu súdu z obsahu spisu nie je zrejmé, akú výšku predmetné trovy exekúcie v skutočnosti dosiahli, nakoľko súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie uviedol inú sumu, akú povinný v skutočnosti uhradil. Súd prvého stupňa len na základe tvrdenia súdneho exekútora o uhradení trov exekúcie skonštatoval, že tieto boli povinným už uhradené, avšak v tomto postupe absentuje preskúmanie ich reálnej výšky, resp. ich odôvodnenosti súdom. Uhradenie trov exekúcie povinným totiž mohlo predstavovať aj uhradenie vyššej sumy, než akú reálne dosiahli. Súd prvého stupňa by mal preto následne požiadať súdneho exekútora o predloženie predmetného exekučného spisu spolu s vyčíslením trov exekúcie a ich preukázaním, exekučný spis preskúmať a stanoviť výšku trov exekúcie. V prípade, že súd určí trovy exekúcie v nižšej sume, než akú uhradil povinný, súdny exekútor povinnému uvedený preplatok vráti.

Podľa § 80 Ex. por. na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods. 2), ak sa zrážky vykonávajú už len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

Podľa § 57 ods. 2 Ex. por. exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

Podľa § 58 ods. 1 Ex. por. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Pokiaľ išlo o odvolanie zástupkyne oprávneného, táto v podanom odvolaní zo dňa 12.02.2012 žiadala zrušiť napadnuté uznesenie. Uviedla, že povinný riadne nepracuje, a teda nemôže ani zabezpečiť riadne platenie výživného, pričom nemá istotu, že povinný bude výživné platiť aj naďalej. Odvolací súd má však za preukázané, že povinný pracuje v spoločnosti G., a.s. so sídlom vo B., čo preukazuje aj skutočnosť, že exekúcia bola vymáhaná zrážkami zo mzdy, a týmto spôsobom došlo aj k vymoženiu dlhu na výživnom, ako aj trov exekúcie. Zo spisu, ako aj z priložených fotokópií poštových poukážok vyplýva, že povinný si riadne platil bežné výživné, t.j. v plnej výške a včas k rukám matky oprávneného. V súlade s ust. § 80 teda došlo k naplneniu dvoch podmienok potrebných na zastavenie exekúcie zrážkami zo mzdy, a teda že dlh na výživnom je v plnej výške zaplatený a súčasne je predpoklad, že povinný bude výživné plniť naďalej dobrovoľne. Predpoklad ďalšieho dobrovoľného platenia výživného je, podľa odvolacieho súdu, rovnako ako podľa súdu prvého stupňa daný skutočnosťou, že povinný riadne, včas a v plnej výške platí bežné výživné k rukám matky oprávneného. V prípade, že by povinný prestal platiť výživné, odvolací súd je rovnakého názoru, ako súd prvého stupňa, že zástupkyňa oprávneného má právo opätovne podať návrh na vykonanie exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa správne exekúciu zastavil.

Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa potvrdil.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.