Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20P-154-2011.pdf
PDF · 86.68 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-20P/154/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Annou Križákovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom - Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Bratislave, dieťa matky: V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. č. 8, L., a otca: K. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom ubytovňa B. č. XXX, V., za účasti R. liečebno-výchovného sanatória - centra detí, G. ulica 1, R., v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a .
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.12.2011 sa otec domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi K.. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho manželka je ZŤP, vážne onkologicky chorá na invalidnom dôchodku, má zvýšené náklady na liečbu a je nezamestnaná.
Matka maloletého K. sa k návrhu nevedela vyjadriť, ale uviedla, že sama je onkologicky liečená, avšak nemá zvýšené náklady na lieky. Všetky lieky, ktoré berie sú jej preplácané zo zdravotného poistenia. Sama začala trpieť onkologickým ochorením skôr ako manželka otca. O jej chorobe sa dozvedela až z jeho predchádzajúceho obdobného návrhu vo februári 2010.
Zástupkyňa kolízneho opatrovníka v závislosti od vykonaného dokazovania navrhla vyhovieť žiadosti otca čiastočne.
Nakoľko nad maloletým je na základe rozhodnutia tunajšieho súdu č.k. 17P 201/2010-56 zo dňa 22.11.2010 nariadená ústavná starostlivosť v R. liečebnom sanatóriu - centre detí, G. 1, R., na účet ktorého je otec povinný poukazovať výživné, súd s predmetným zariadením konal ako s účastníkom konania podľa § 94 ods. 1 O.s.p.. S návrhom na zníženie výživného nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť z dôvodu, že náklady a potreby maloletého majú rastúcu tendenciu (v súvislosti s vekom a ďalej nástupom na strednú školu a pod.). Náklady na pobyt maloletého v zariadení predstavovali podľa jeho vyčíslenia v roku 2011 sumu 892 eur mesačne. V tejto sume sú zahrnuté náklady na bývanie, stravovanie, osobné vybavenie, obslužné, cestové, vreckové, zdravotnú starostlivosť a ostatné náklady spojené s liečebno
- výchovnou starostlivosťou.
Otec ani zástupca Súkromného liečebno - výchovného sanatória sa na pojednávanie nariadené vo veci nedostavili, pričom svoju neúčasť ospravedlnili a požiadal, aby súd vo veci konal a rozhodol v ich neprítomnosti. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, potvrdeniami o príjmoch rodičov maloletého a manželky otca H. Z. oboznámil sa s obsahom spisov tunajšieho súdu sp.zn. 17P 202/2009 a 17P 201/2010, ako aj ako aj ďalším na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom, pričom zistil tento skutkový stav veci:
V čase nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletým, v konaní o ktorej bol naposledy určovaný rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému K., bol otec zamestnaný vo firme V. A., s.r.o. s priemerným mesačným zárobkom XXX,XX eur, z ktorého mu boli vykonávané zrážky na výživné vo výške 82,99 eur, exekúcia v sume 46,61 eur a dohoda o zrážkach 31 eur, pričom ďalšie dohody o zrážkach čakali v poradí. Bol ženatý a okrem K. mal jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka maloletého bola rozvedená, bez ďalších vyživovacích povinností, invalidná dôchodkyňa s dôchodkom vo výške XXX,XX eur.
O zníženie výživného, ktoré bolo v tom čase určené na sumu 82,98 eur, žiadal otec ešte pred nariadením ústavnej starostlivosti voči maloletému a to návrhom zo dňa 22.05.2009, ktorý bol zamietnutý rozsudkom tunajšieho súdu 17P 202/2009-77 z 15.02.2010. V čase rozhodovania o tomto návrhu otcovi trvala vyživovacia povinnosť voči maloletému H.. Spolu s manželkou býval na ubytovni v V.. Nevlastnil žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok, len veci osobnej potreby. Ako absolvent R. odborného učilišťa J. výber povolania. Od r. 2000 mal pôžičky z banky a z nebankových subjektov, ktoré splácal mesačne vo výške 2.500,- Sk, zrážkami zo mzdy a tiež exekučne. Manželka už v tom čase trpela onkologickým ochorením, pričom náklady na lieky u nej predstavovali asi 1.000,- Sk. Dosahoval čistý príjem XXX,XX eur. Manželka otca pracovala vo firme L.-S, s.r.o., kde od januára do septembra 2009 zarobila cca XXX,XX eur mesačne a následne jej boli do konca roku 2009 vyplácané nemocenské dávky spolu vo výške XXX,XX eur.
Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletému došlo k istej zmene pomerov v súvislosti s plynutím času (viac ako 1 rok) a v tejto súvislosti s prirodzeným rastom životných nákladov. Maloletý je umiestnený v ústavnom zariadení, s čím sú spojené značné výdavky.
Matke sa osobné pomery podstatne nezmenili, keď je naďalej na plnom invalidnom dôchodku vo výške XXX eur mesačne, popri ktorom poberá príspevok na prepravu. Keďže trpí F. má zníženú schopnosť zamestnať sa. Voči synovi si svoju vyživovaciu povinnosť riadne plní.
Otec pracuje ako vrátnik - informátor s čistou mzdou podľa potvrdenia zamestnávateľa vo výške XXX,XX eur. Okrem mal. K. má ešte jednu vyživovaciu povinnosť a to voči maloletému H. Z. pochádzajúcemu z jeho predchádzajúceho manželstva, na výživu ktorého je podľa rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 8P 45/2010-79 zo dňa 19.08.2010 povinný platiť sumou 60 eur mesačne. Jeho súčasná manželka H. Z. je vážne onkologicky chorá, vyžadujúca zvýšenú osobnú starostlivosť manžela a na plnom invalidnom dôchodku, ktorý poberá podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne vo výške XXX,XX eur. Okrem toho je od 01.01.2008 poberateľkou peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia vo výške 17,62 eur. Za spoločné ubytovanie vydá otec mesačne sumu XXX eur.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a pod.), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru (existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
V prejednávanej veci súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že návrh na zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému K. nie je dôvodný, keď potreby maloletého dieťaťa, ovplyvnené jeho pobytom v ústavnom zariadení na základe rozhodnutia súdu, za zohľadnenia súčasných možností a schopností matky, ktorá je na invalidnom dôchodku, odôvodňujú výživné zo strany otca minimálne vo výške určenej posledným rozhodnutím o výživnom. Jeho osobné a zárobkové pomery sa od poslednej úpravy oficiálne nezmenili. Naopak, nakoľko ani navrhovateľ ani jeho zamestnávateľ v potvrdení o príjme nepoukazovali na zrážky z príjmu z dôvodu splátok úverov, resp. exekúcii, dá sa predpokladať, že tieto nie sú už aktuálne a teda otec má pravdepodobne dokonca vyšší disponibilný príjem. Súd mal za to, že na strane otca nedošlo k zmene jeho osobných pomerov ani v súvislosti s onkologickým ochorením jeho manželky, keď vychádzajúc z vykonaného dokazovania, predovšetkým obsahom pripojených spisov, bolo preukázané, že takýmto ochorením trpela už od r. 2008, resp. v r. 2009, t.z. aj v čase ostatných dvoch úprav rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému. Hospitalizácia manželky, resp. nepreukázané zvýšené výdavky na jej liečbu neodôvodňujú zníženie vyživovacej povinnosti otca voči maloletému K., rovnako ako trvanie jeho vyživovacej povinnosti voči synovi H., o zvýšení ktorej bolo rozhodnuté ešte pred nariadením ústavnej starostlivosti nad maloletým K..
Súd teda dospel k záveru, že je v jeho schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého K. v doterajšej výške. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti rozhodol teda tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a návrh na zníženie výživného otca voči maloletému K. v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania rozhodol súd v súlade s ust. § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne alebo ústne do zápisnice.
Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. , t.z.:
1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.