Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/15/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Zuzany Slušnej v spore žalobcu: A. B. A., spol. C. D. E., so sídlom F. G. XXX/ X, A. B. A., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária Ivan Syrový, s. r. o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47 232 765, proti žalovanému: H. A. B. A., I. J. H. D. K., Brezová pod Bradlom, IČO: XX XXX XXX, zastúpenému: JUDr. Daniela Simanová, advokátka, so sídlom Palkovičova 15, Bratislava, o zaplatenie 447 560,61 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. novembra 2017, č. k. -1520 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13. decembra 2017, č. k. -1607 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 30 603,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.06.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Žalovaný m á proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86 %.

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 1825,84 eur na účet Okresného súdu Trenčín, do troch dní.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť trovy štátu vo výške 134,00 eur na účet Okresného súdu Trenčín, do troch dní.

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť znalkyni L. F. K., so sídlom M., D. XXXX/XX náhradu výdavkov vo výške 970,16 eur, do troch dní.

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť znalkyni L. F. K., so sídlom M., D. XXXX/XX náhradu výdavkov vo výške 71,24 eur, do troch dní.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením vo výroku I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 447 560,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.06.2009 až do zaplatenia na účet žalobcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, výrokom II. žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %, výrokom III. štátu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, výrokom IV. žalovanému uložil povinnosť nahradiť trovy konania štátu vo výške 1 959,84 eur na účet tamojšieho súdu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a výrokom

V. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť znalkyni L. F. K. s miestom výkonu činnosti D. XXXX/XX, M. odmenu vo výške 1 041,40 eur na účet znalkyne do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že bolo nesporné, že strany sporu dňa 02.11.1993 uzatvorili nájomnú zmluvu a dodatky k nájomnej zmluve č. 1 až 5. Uviedol, že v znaleckom posudku č. 4/2012 a jeho dodatku č. 1 znalkyňa N. M. konštatovala všeobecnú hodnotu majetku, technologického zariadenia stanovenú v zmysle vyhlášky č. a prílohy č. 5 k vyhláške č. – tržnú hodnotu 454 532,07 eur s DPH a tržnú hodnotu 381 959,72 eur bez DPH. Podľa názoru súdu znalkyňou stanovená cena 47 820,97 eur s DPH špecifikovaná ako náklady na uvedenie technologického zariadenia na výrobu tepla do prevádzky nemá vplyv na technické zhodnotenie, ktoré bolo vykonané žalobcom a ktoré súviselo s predmetom prenájmu. Žalovaný nemá nárok na odpočítanie tejto sumy, nakoľko si tento nárok voči žalobcovi neuplatnil. Zo záverov Znaleckého posudku L. F. K. č. XX/XXXX z 26.11.2014 a následne zo Stanoviska k vyjadreniu právneho zástupcu žalovaného a právneho zástupcu žalobcu z 30.12.2016 súdu prvej inštancie vyplynulo, že ekonomická zostatková hodnota majetku zaradeného u žalobcu je ku dňu 31.12.2008 vrátane majetku s inv. č. XXX bez DPH 13 162 706,89 Sk, t. j. 436 921,82 eur. Suma vrátane DPH je 519 936,96 eur. Pokiaľ ide o námietky žalovaného vznesené prostredníctvom jeho právneho zástupcu, súd sa nestotožnil s jeho názorom. Znaleckým posudkom vypracovaným L. F. K., jej stanoviskom i samotným jej výsluchom, ktorá riadne reagovala na všetky námietky žalovaného, bola podľa názoru súdu preukázaná správnosť výsledkov riadne realizovaného znaleckého dokazovania a posledného stanoviska znalkyne na pojednávaní konanom dňa 23.10.2017, na ktorý znalecký posudok, stanovisko a odpovede znalkyne na pojednávaní z 23.10.2017 súd v plnom rozsahu odkázal. Je pravdou, že nájomná zmluva trvala od roku 1993 do roku 2008, avšak v danom prípade nie je pravdou, že by sa náklady na zmenu veci medzi nájomcom a prenajímateľom, teda medzi žalobcom a žalovaným, vysporiadavali iba za určité obdobie. Nájomná zmluva bola uzatvorená dňa 02.11.1993, dátum prvého zaradenia do majetku nájomcu - žalobcu bol v októbri 1996 podľa Tabuľky č. X Znaleckého posudku L. F. K., posledné zaradenie do majetku nájomcu - žalobcu bolo vo februári 2006. Z uvedeného vyplýva, že k zhodnoteniu majetku žalovaného došlo v období od 10/1996 do 02/2006. S poukazom na uvedené nie je dôvod brať do úvahy tvrdenie žalovaného realizované prostredníctvom jeho právneho zástupcu, že by sa vysporiadavali náklady na zmenu veci iba za určité trvanie nájomnej zmluvy. Považoval za potrebné zrealizovať znalecký posudok a zistiť protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, teda prenajatého majetku od uzavretia nájomnej zmluvy z roku 1993 do 31.12.2008, čo podľa názoru súdu predstavuje práve zhodnotenie veci v ekonomickom poňatí, keď hodnota technického zhodnotenia prenajatého majetku bola realizovaná jednak z vlastných zdrojov, jednak zo zdrojov cudzích, úverových zdrojov a dotácií. Podľa názoru súdu ekonomická hodnota majetku uvedeného u žalobcu ku dňu 31.12.2008 je protihodnota veci o čo sa zvýšila hodnota veci alebo hodnota veci sa zvýšila o obstarávaciu cenu vykonaného technického zhodnotenia, ktoré bolo počas doby využívania predmetného majetku ponížené, resp. znížené o hodnotu odpisov (resp. o hodnotu amortizácie majetku). V danom prípade obstarávacia cena, ponížená o sumu odpisov (resp. amortizácie), predstavuje účtovnú zostatkovú hodnotu ku dňu 31.12.2008. Poukázal na obstarávaciu cenu (východiskovú cenu), ktorú zobrala do úvahy znalkyňa M., ktorá sa takmer zhoduje s obstarávacou cenou určenou znalkyňou L. F. K. s tým, že táto znalkyňa zistila ešte technické zhodnotenie na kartách majetku č. XXX a č. XXX. Pokiaľ ide o tvrdenie o odpisoch technického zhodnotenia, ktoré mali uhradiť koneční spotrebitelia v cenách tepla, nebolo žalovaným preukázané, že by spotrebitelia, občania odoberajúci teplo a TÚV uhrádzali inú sumu ako cenu odsúhlasenú ÚRSO v rámci legálneho podnikania všetkých výrobcov tepla v SR. Výška odpisov vyjadruje oprávky medzi obstarávacou cenou a zostatkovou hodnotou. Zdroje žalobcu, podľa názoru súdu prvej inštancie, vznikali legálne, keď cenu tepla mal žalobca odsúhlasenú ÚRSO. S poukazom na uvedené súd nie je názoru, že priznanie vyššej ako iba podľa žalovaného zmluvne dohodnutej náhrady výdavkov žalobcovi, teda podľa žalovaného sumy preukázanej na záväzku voči F. banke k 31.12.2008, by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko žalovaný je a bol 38 %-ným spoločníkom žalobcu, mal a musel si byť plne vedomý znenia nájomnej zmluvy a dodatkov k tejto nájomnej zmluve, ktorú uzatváral so žalobcom. Musel si byť plne vedomý dôsledkov jednotlivých ustanovení. Podľa názoru súdu práve nepriznanie sumy 447 560,61 eur žalobcovi by bolo v rozpore s princípmi právnej istoty i v rozpore s dobrými mravmi. Súd poukázal i na skutočnosť, že nebolo preukázané, že by vygenerovaný zisk z odpisov nezodpovedal výške odpisov a ak by tomu aj tak bolo, nebolo by to v rozpore s nájomnou zmluvou, ktorú žalovaný uzatváral, a ktorej dôsledkov si mal byť vedomý, pričom súd opakovane dal do pozornosti, že sám žalovaný je spoločníkom žalobcu. Nebolo tiež preukázané, že v danom prípade by u žalobcu vznikol zisk, ktorý by bol vytvorený nad rámec regulovaných cien a regulovaného zisku pri výrobe a dodávke tepla pre spotrebiteľov. I keby

tomu tak bolo, za uvedené by bol zodpovedný žalovaný ako prenajímateľ, ktorý so žalobcom, ktorého je spoločníkom, takúto nájomnú zmluvu uzatvoril. V nadväznosti na uvedené skutočnosti súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu, ktorú žalobca žiadal, nie sumu stanovenú znaleckým posudkom a stanoviskom L. F. K., keďže žalobcovi nemôže priznať viac, ako žalobca požaduje.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, o ktorom odvolací súd rozhodol rozsudkom zo dňa 17.10.2019, č. k. -1670, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietol, žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v plnom rozsahu, žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 1 959,84 eur na účet Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom do troch dní a povinnosť zaplatiť znalkyni L. F. K. so sídlom M., D. XXXX/XX náhradu výdavkov vo výške 1 041,40 eur do troch dní. 4. Za neopodstatnenú považoval odvolaciu námietku žalovaného, že súd prvej inštancie bol nesprávne obsadený a o veci rozhodol nezákonný sudca. K zásadnej odvolacej námietke žalovaného smerujúcej k veci samej, a to k uplatňovanému nároku žalobcu, uviedol, že žalovaný namietal nedôvodnosť nároku žalobcu, považoval ho v rozpore s nájomnou zmluvou z 02.11.1993 v čl. VIII. ods. 4 a 5 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným, ktorou námietkou sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie vôbec nevyporiadal, hoci v odôvodnení rozsudku citoval nájomnú zmluvu, ktorá bola medzi sporovými stranami uzavretá, nevyvodil z nej žiadny právny záver, pričom táto zmluva bola podstatná pre rozhodnutie v danej veci.

5. Považoval za potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, akú zmluvu sporové strany vlastne uzavreli. Zmluva uzavretá medzi sporovými stranami dňa 02.11.1993 v znení dodatkov č. 1/ až 5/, označená ako nájomná zmluva, bola uzavretá podľa a nasl. s použitím ustanovení v spojení s ďalšími právnymi normami. Peňažný nárok, ktorý uplatňuje žalobca voči žalovanému, žalobca odvodzuje od ustanovenia posledná veta ako protihodnotu toho, o čo zhodnotil majetok žalovaného počas trvania nájomnej zmluvy. Podľa názoru odvolacieho súdu išlo o tzv. zmiešanú zmluvu podľa a , teda zmluvu obsahujúcu prvky rôznych zmlúv. Túto nebolo možné hodnotiť len ako zmluvu nájomnú, keď výslovne z čl. I – preambuly vyplynulo, že uzavretie zmluvy bolo vedené snahou zabezpečiť kvalitnú výrobu a dodávku tepla a teplej úžitkovej vody pre zmluvných odberateľov v meste Brezová pod Bradlom a keď premetom nájmu bola časť majetku mesta slúžiaceho výhradne výrobe, rozvodu a dodávke tepla a teplej úžitkovej vody pre odberateľov mesta Brezová pod Bradlom.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplynulo, že medzi sporovými stranami tak existoval záväzkovo-právny vzťah, ktorého súčasťou bola aj povinnosť žalovaného (čl. VII. Zmluvy) vykonávať investičnú činnosť do tepelného hospodárstva z prostriedkov získaných z jeho nájmu, a ktorá sa podľa čl. VI. o nájomnom v spojení s Dodatkom č. 4 zúčtovala započítaním použitej čiastky nájomcom na investičnú činnosť do prenajatého majetku podľa čl. II. zmluvy a záväzkov prenajímateľa v zmysle čl. VII. bod 1 tejto zmluvy, a podľa čl. V. zmluvy na žalobcu ako nájomcu prešlo aj právo odpisu na celý hmotný investičný majetok a nehmotný investičný majetok, ktoré právo uplatňoval v rokoch 1994 - 2004 (potom došlo k zmene právnej úpravy). Z vykonaného dokazovania odvolaciemu súdu vyplynulo aj to, že žalobca na investičnú činnosť do tepelného zariadenia použil aj finančné prostriedky z vlastných zdrojov, úverov a dotácií. Na základe uvedeného potom (bod 24. rozsudku odvolacieho súdu) podľa odvolacieho súdu dáva zmysel čl. VIII. bod 4 a 5 zmluvy o prípadnom skončení nájmu a vykázaní zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia prenajatého hmotného majetku obstaraného nájomcom z úverových zdrojov, keď sa táto zostatková hodnota mala započítať ako pohľadávka voči prenajímateľovi vo výške zostatkovej hodnoty neprevyšujúcej výšku zmluvne nesplateného úveru poskytnutého za týmto účelom ku dňu ukončenia nájmu, a o prípadnom skončení nájmu zo strany prenajímateľa podľa odsekov 2 a 3 tejto zmluvy, keď vecné a finančné záväzky nájomcu vzťahujúce sa na investície do majetku prenajímateľa podľa tejto zmluvy prevezme prenajímateľ. Toto dojednanie zmluvných strán treba vidieť aj v súvislosti s ostatnými dojednaniami uvedenými v čl. V., VI. a VII. zmluvy, nakoľko investície, resp. zhodnotenie majetku žalovaného zo strany žalobcu nebolo vykonávané len z jeho vlastných zdrojov, úverov a dotácií, ale aj žalovaným prostredníctvom nájomného a odpisov. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dal za pravdu žalovanému, že znenie čl. VIII. ods. 4 a 5 zmluvy v znení dodatkov 1/ až 5/ vyjadruje dohodu zmluvných strán o započítaní pohľadávky v súvislosti s vykázaním zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia prenajatého majetku obstaraného z úverových zdrojov, neprevyšujúcej výšku nesplateného úveru a o vecných a finančných záväzkoch nájomcu vzťahujúce sa na investície do majetku prenajímateľa, ktorá predstavuje odchylnú úpravu od § 667

ods. 1 . Odvolací súd zdôraznil, že je svojou konštrukciou ustanovením dispozitívneho charakteru a pripúšťa tak odchylné dojednanie a bolo nutné v čo najširšej miere rešpektovať slobodnú vôľu zmluvných strán dohodnúť sa inak. umožnil v tomto ustanovení odchylnú úpravu, t. j. dohodou zmluvných strán túto úpravu modifikovať alebo aj úplne vylúčiť. Pokiaľ teda sporové strany uzavreli túto zmluvu ako výraz svojej slobodnej vôle, platí zásada, že zmluvu treba dodržiavať, a to aj v prípade, že by bola pre niektorú stranu nevýhodná.

7. Odvolací súd nárok žalobcu nepovažoval za opodstatnený. Rozsudok súdu prvej inštancie podľa zmenil tak, že žalobu žalobcu zamietol.

8. Dovolací súd o dovolaní žalobcu rozhodol uznesením Najvyššieho súdu SR č. k. -1779 zo dňa 21.12.2022, ktorým rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo 17.10.2019, č. k. -1670 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že aj v konaní na odvolacom súde treba dôsledne trvať na požiadavke úplnosti, výstižnosti a presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu. Podľa názoru dovolacieho súdu postupom odvolacieho súdu v preskúmavanej veci došlo k naplneniu vady podľa . Táto vada spočívala v rozpornom a nedostatočnom odôvodnení rozsudku v podstatných otázkach, od ktorých záviselo správne rozhodnutie veci. Odvolací súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, svoje právne a skutkové závery vyslovil bez jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky skutkové a právne relevantné otázky. Pokiaľ bola namietaná rozpornosť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu z dôvodu, že sa nevysporiadal s námietkou žalobcu ohľadne čo i len čiastočnej dôvodnosti žaloby čo do nepriznania aspoň sumy vo výške nesplateného úveru v F. A. C., O., teda sumu 9 663,88 eur z titulu úveru č. XXXXXX a sumu 20 940,00 eur z titulu úveru č. XXXXXX ako zostatkov na úverových účtoch k 31.12.2008, túto dovolaciu námietku dovolací súd vyhodnotil ako dôvodnú. Vzhľadom na povinnosť všeobecného súdu uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil, uviedol, že odvolací súd by preto mal osobitnú pozornosť venovať aj dostatočnému a presvedčivému odôvodneniu svojho právneho názoru čo do posúdenia článku VIII. ods. 4 a 5 nájomnej zmluvy (každého odseku zvlášť) vo vzťahu k aplikovateľnosti ustanovenia a z toho vyplývajúceho posúdenia dôvodnosti žaloby ako celku, resp. čiastkových nárokov.

9. V odvolacom konaní, ktoré nasledovalo po zrušujúcom rozhodnutí dovolacieho súdu, žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne. Zastával názor, že žalobcovi nárok za požadované technické zhodnotenie prenajatého majetku nepatrí, nárok nie je dôvodný vzhľadom na dohody, ktoré zmluvné strany v čl. VIII. ods. 4 a 5 uzavreli a v ktorých je jednoznačne povedané (na čo poukazoval v doterajších vyjadreniach), že žalobca by mohol mať nárok na finančné a vecné záväzky, v prípade skončenia nájmu a vykázania zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia prenajatého majetku, hmotného majetku obstaraného nájomcom, teda žalobcom, z úverových zdrojov, čiže len z úverových zdrojov, sa táto zostatková hodnota započíta ako pohľadávka voči prenajímateľovi vo výške zostatkovej hodnoty neprevyšujúcej výšku zmluvne nesplateného úveru poskytnutého za týmto účelom ku dňu skončenia nájmu. Žalovaný tým jednoznačne povedal, že trvá na tom, že žalobcovi nepatria žiadne ďalšie finančné prostriedky, pretože žalobca vlastne investoval z majetku mesta, z finančných prostriedkov, ktoré mu žalovaný poskytol. Na výslovnú otázku odvolacieho súdu žalovaný uviedol, že na uplatnenej námietke spočívajúcej v tom, že súd prvej inštancie bol nesprávne obsadený a vec nerozhodol zákonný sudca, netrvá. V odvolaní akcentoval, že vypracovaný znalecký posudok nemá výpovednú hodnotu. V znaleckom posudku došlo k mnohým vyjadreniam znalkyne, na základe ktorých je jednoznačné, že zostatková hodnota, ktorá bola stanovená znalkyňou a ktorú žalobca svojím žalobným návrhom požaduje, nie je v súlade s tým, čo znalkyňa vyčíslovala v rámci znaleckého posudku na základe otázok, ktoré mu stanovil uznesením súd prvej inštancie. Znalkyňa poukázala na rôzne rozdiely, poukázala na duplicitnú evidenciu majetku, resp. na nejaké fiktívne faktúry, čiže znalkyňa vo svojom znaleckom posudku nevychádzala z toho, čo mala hodnotiť, to znamená, zostatkovú cenu, ktorá sa realizuje tak, že pokiaľ sa realizuje technické zhodnotenie na určitom hmotnom, resp. nehmotnom majetku, tak sa z neho odoberajú niektoré veci, niekedy možno sa celá vec rozoberie a tieto veci majú niekedy ešte aj zostatkovú hodnotu, čiže znalkyňa vlastne mala znížiť o zostatkovú hodnotu cenu tohto majetku a následne pripočítať na základe faktúr ceny hodnoty tých majetkov, ktoré boli zaradené do užívania v rámci tohto technického zhodnotenia. Tak, ako žalovaný vo viacerých vyjadreniach uvádzal, znalecký posudok nemá výpovednú hodnotu. Aj zo znaleckého posudku N. M. vyplynulo, že niektoré časti majetku boli zaúčtované duplicitne. V znaleckom posudku sú jednoznačné rozdiely, nezrovnalosti, preto sa žalovaný nemôže stotožniť

s tým, že uplatňovaná suma zo strany žalobcu zodpovedá skutočne zostatkovej cene tohto majetku, ktorú by mal žalovaný uhradiť. Zotrval na názore, že uzavretá zmluva medzi zmluvnými stranami nie je zmluva nájomná, ide o zmluvu zmiešanú, nakoľko žalobcu zaväzuje pre žalovaného v rámci jeho povinností stanovených zákonom vyrábať a dodávať teplo a teplú úžitkovú vodu pre odberateľov v meste Brezová pod Bradlom a tiež pre mesto Brezová pod Bradlom, ktoré bolo jedným z odberateľov. Zmiešaná zmluva upravuje cenovú reguláciu dodávok tepla s tým, že v cenách tepla sa premietajú náklady, ktoré vynakladajú výrobcovia tepla na výrobu. Nazerajúc sa na vec optikou žalobcu uviedol, že žalobca sa snaží nejakým spôsobom navodiť, že žalobca išiel úmyselne podnikať tak, že bude podnikať so stratou. V tejto súvislosti považoval za potrebné povedať, že oprávnené náklady boli jednoznačne zakalkulované. Poukázal na veľký rozdiel medzi dodávateľom tepla, ktorý postavil tepelný systém, tepelné hospodárstvo nanovo „na zelenej lúke“ a dodávateľom tepla, ktorý ako žalobca si tento majetok prenajal. Uviedol, že ten, ktorý mal nový majetok, oprávnené náklady (ekonomické náklady, oprávnené odpisy do technologických zariadení, meracej regulačnej technológie, mzdy, náklady na opravy, nájomné, palivá, energie, správna réžia) premietal do cien tepla, lebo majetok vybudoval, vlastnil a odpisoval. Na rozdiel od dodávateľa tepla, ktorý ako žalobca v podstate dostal od žalovaného celý systém tepelného hospodárstva v roku 1993, prevzal ho, nevynaložil na jeho vybudovanie ani euro (Sk), mal také isté podmienky na uplatňovanie odpisov ceny tepla ako ten, ktorý staval „na zelenej lúke“. Uviedol, že žalovaný (mesto) sa týchto odpisov vzdal, nepoužil ich na rozvoj mesta, nakoľko chcel, aby sa tepelné hospodárstvo dostalo na vyššiu úroveň, aby ľudia mohli platiť menej za dodávky cien tepla a teplej úžitkovej vody, čiže v zmluve sa výslovne dohodli na tom, že odpisy bude uplatňovať žalobca z majetku, ktorý vytvoril zo svojich finančných prostriedkov žalovaný. Odpisy platili spotrebitelia teplej vody a tepla, rovnako mesto Brezová pod Bradlom, ktoré je odberateľom tepla a teplej úžitkovej vody, čím žalovaný žalobcovi umožnil, aby vytváral voľné finančné prostriedky na investovanie do jeho majetku, technických zhodnotení. V podstate nejde o to, že žalobca finančné prostriedky vynaložil, on ich dostával v cenách odpisov, v cene tepla. So žalobcom bola uzatvorená zmluva, v rámci ktorej sa zaviazal používať nájomné, ktoré mal platiť, na rekonštrukcie a technické zhodnotenie majetku. Zastával tak názor, že postup žalobcu, ktorý berie do úvahy iba čl. VIII ods. 4 a 5 zmluvy, postupuje nesprávne, pretože musí zohľadniť aj predchádzajúce ustanovenia, v ktorých si zmluvné strany jednoznačne dohodli práva a povinnosti, ktoré v konečnom dôsledku mali vplyv na to, akým spôsobom zostávajú finančné prostriedky žalobcovi. Systém bol zložitý, avšak všetky podmienky boli dohodnuté v zmluve a súviseli s úhradou nákladov vynaložených žalobcom na technické zhodnotenie, ktoré umožňovali žalobcovi vykonávať vo veľkej časti úhradu z finančných prostriedkov, ktoré žalobca naakumuloval počas obdobia, kedy technické zhodnotenie nevykonával, pretože naň nemal finančné prostriedky zo začiatku trvania zmluvy, čo boli roky 1993 – 2000. S ohľadom na obsah doterajších vyjadrení v priebehu konania akcentoval, že ceny tepla za obdobie rokov 1993 – 2000 zaplatili obyvatelia mesta a aj mesto odpismi, ktoré prenieslo na žalobcu, žalobca majetok neobstaral zo svojich vlastných prostriedkov, išlo o finančné prostriedky, ktoré mohol použiť, keby si ich bol akumuloval a odložil a tak mohol prefinancovať celú investíciu, ktorú vykonal do majetku žalovaného. Z tohto pohľadu rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je v súlade so zákonom.

10. Žalobca k odvolacej argumentácii žalovaného uviedol, že v predmetnej veci bolo vykonané rozsiahle dokazovanie vrátane znaleckého dokazovania. Uviedol, že znalecké dokazovanie bolo súdom nariadené, avšak nič nebránilo žiadnej strane nechať si vypracovať vlastný znalecký posudok, čo je klasická aktivita procesných strán. Zastával názor, že čo sa týka znaleckých posudkov, tieto spoľahlivo ustálili požadovanú protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, teda žalobcom prenajatého majetku od žalovaného. K označeniu zmluvy (čo žalovaná strana bezdôvodne spochybňuje), uviedol, že zmluvné strany zmluvu označili ako nájomnú, všetky dodatky sú označené ako dodatok k nájomnej zmluve, pričom zákon nevylučuje, aby strany okrem zákonných ustanovení uviedli do zmluvy aj iné dojednania. Ako podstatné označil, že jedným z troch spoločníkov žalobcu je žalovaný, čo je pre žalobcu výhodou, pretože nie je potrebné preukazovať odsúhlasovanie investícii. Uviedol, že bytový podnik dokázal vyprodukovať obrovský zisk a rozhodol sa, že zisk investuje do zmodernizovania, do technického zhodnotenia majetku, majetku prenajímateľa: Ak by to nebol nájomný vzťah, tak sa nemôže zhodnocovať majetok prenajímateľa, musel by to byť majetok samotného nájomcu, teda žalobcu. Jedine cez nájomnú zmluvu sa môže hovoriť o zhodnocovaní majetku prenajímateľa, teda žalovaného. Takže žalobca namiesto toho, aby si rozdelil zisk, nevyplatili si zisk s vedomým, že zhodnocujú len majetok. Do určitej miery súhlasil s vyjadrením žalovaného o zápočte s nájomným, čo sa odovzdávalo účtovne, avšak už žalovaným nebolo povedané, že v účtovníctve žalobcu bolo len technické zhodnotenie nad rámec nájomného, ktoré je predmetom sporu. Žalobca teda postupoval v zmysle: „nevyplatili sme

si, investujeme, zhodnocujeme, modernizujeme technologické zariadenie, ktoré nám na konci žalovaný zobral, lebo ukončil nájomný vzťah“. Pre uvedený prípad nájomného vzťahu právnu ochranu pre nájomcu poskytuje . Pokiaľ ide o ustanovenia nájomnej zmluvy, čl. VIII. je jediný, ktorý rieši vzťahy odlišne, ale výlučne len v prípadne skončenia nájmu a vykázania zostatkovej hodnoty z úverových zdrojov. Žalobca v konaní preukazoval a bola to aj osobitná otázka položená znalkyni K., že majetok sa obstarával z vlastných zdrojov, z úverov a dotácií. Takže iba tento článok riešil iba úverové zdroje a to z dôvodu, kebyže skončí nájom. Ak žalobca má nesplatený úver, príkladmo 50 000,- eur, tak práve ten dodatok 2 riešil, že úver prevezme žalovaný, ktorý ho bude musieť dosplácať, pričom je pochopiteľné, že o to menej dostane žalobca ako technické zhodnotenie, lebo súčasne on nevytvoril len aktíva, ale vytvoril aj pasíva, lebo je to nejaký záväzok, ktorý preberá žalovaný. Takže návrh žalobcu by sa ponížil o tie pasíva. V tomto prípade to nie je nutné, lebo celý úver nakoniec po skončení ešte splatil samotný žalobca, takže žalovaný nemusel ani len ten úver splatiť, na ktorý žalobca poukazoval. Žalobca sa riadil tým, že sa nič nedeje, investoval do majetku a spoliehal sa na platné nájomné zmluvy s tým, že raz nájom skončí a žalobca vie, že dostane to, o čo zhodnotí majetok žalovaného. Zastával názor, že naozaj bolo by ochudobnením všetkých spoločníkov žalobcu, ktorí naozaj v dobrej viere investovali, nerozdeľovali si zisk, zhodnotili majetok, ktorý v takom rozsahu, ako ho odovzdal žalobca, nový nájomca si prevzal, takže aj s tým obrovským technologickým zhodnotením a žalobca nechce nič viac len to, ako ustanovujú znalecké posudky. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd odvolanie ako nedôvodné zamietol a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

11. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa a , , nariadil pojednávanie podľa , zopakoval dokazovanie podľa oboznámením nájomnej zmluvy z 02.11.1993, dodatkov č. 1 – 5 k nájomnej zmluve a znaleckého posudku L. F. K. a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť podľa .

12. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je právo strany sporu na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Účelom odôvodnenia rozhodnutia je vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie musí byť navyše aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v odvolacom konaní. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že na taký argument strany sporu, ktorý je pre rozhodnutie podstatný a rozhodujúci, sa vždy vyžaduje špecifická odpoveď. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR (napr. ) „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany; t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu“.

13. Vo vzťahu k priznanému nároku, podaným odvolaním žalovaný rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytýka, že jeho rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko z neho nemožno vyvodiť, ako sa súd vysporiadal s jeho zásadnou námietkou voči uplatňovanému nároku žalobcu, že tento nárok je v rozpore s nájomnou zmluvou zo dňa 02.11.1993 v čl. VIII. ods. 4 a 5 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným.

14. V posudzovanej veci žalobca uplatňuje proti žalobcovi nárok na zaplatenie 447 560,61 eur s príslušenstvom spočívajúci v požadovanej úhrade za technické zhodnotenie prenajatého majetku, ktorej žalobe súd prvej inštancie v celom rozsahu vyhovel. Z rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že prvoinštantný súd nedal jednoznačnú odpoveď, prečo nezohľadnil dohody medzi žalobcom a žalovaným uvedené v čl. VIII. ods. 4 a 5 uzavretej nájomnej zmluvy.

15. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (questio facti), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

16. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní ( ). Ak má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakuje sám ( ). Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem ( ).

17. Pokiaľ odvolací súd v rámci preskúmavania rozhodnutia súdu prvej inštancie je toho názoru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie zopakuje. Vzhľadom na to odvolací súd v danej veci zopakoval dokazovanie oboznámením nájomnej zmluvy z 02.11.1993, s jej dodatkami č. 1 - 5, oboznámil znalecký posudok L. F. K. a sporovým stranám umožnil, aby sa k týmto dôkazom na odvolacom pojednávaní opätovne vyjadrili.

18. Z nájomnej zmluvy zo dňa 02.11.1993 v znení jej dodatkov č. 1 – 5 vyplýva, že zmluva bola uzavretá podľa a nasl. s použitím ustanovenia v spojitosti s ďalšími právnymi normami medzi žalovaným ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom.

19. Podstata nájomného vzťahu spočíva vo všeobecnosti v užívaní cudzej veci za odplatu (nájomné). Obsahom práv a povinností strán nájomného vzťahu je súhrn práv a povinností z neho vyplývajúcich, pričom pre rozsah týchto práv je určujúca predovšetkým nájomná zmluva. Prakticky všetky práva a povinnosti zo všeobecnej úpravy nájomného vzťahu predstavujú dispozitívne ustanovenia, od ktorých sa môžu účastníci odchýliť.

20. Podľa čl. I. preambula - zmluvné strany zmluvu uzatvorili na základe uznesenia Mestského zastupiteľstva v Brezovej pod Bradlom zo dňa 20.10.1993, č. 14/1993 vedené snahou zabezpečiť kvalitnú výrobu a dodávku tepla /T/ a teplej úžitkovej vody /TÚV/ pre zmluvných odberateľov v Meste Brezová pod Bradlom.

21. V čl. II. je uvedený predmet zmluvy – pre účely tejto zmluvy sa konštatuje, že prenajímateľ je podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 138/91 Zb. o majetku obcí vlastníkom majetku, ktorý odovzdáva nájomcovi do nájmu. Súpis tohto majetku tvorí prílohu č. 1 tejto zmluvy, ktorá špecifikuje hmotný investičný majetok /HIM/, drobný hmotný investičný majetok /DHIM/, finančný investičný majetok /FIM/ a nehmotný investičný majetok /NHIM/, slúžiaci výhradne výrobe, rozvodu a dodávke T a TÚV. Spoločnosť A. B. A., C.. C. D. E. na základe tejto nájomnej zmluvy preberá do nájmu od prenajímateľa Mesta Brezová pod Bradlom : 1/ tepelné zariadenia vo vlastníctve Mesta Brezová pod Bradlom, 2/ rozvody pary a horúcej vody od zdroja až po vykurované objekty odberateľov, 3/ všetky zariadenia a priestory pre výrobu, rozvod a dodávku T a TÚV, ako dielne, rozvody, výmenníkové stanice, súvisiace technické zariadenia a NHIM. V čl. III. špecifikácia činnosti sú uvedené záväzky nájomcu vykonávať: 1/ samostatnú výrobnú činnosť pre výrobu, rozvod a dodávku T a TÚV – presne špecifikovanú pod písm. a/ až j/, 2/ ekonomické činnosti súvisiace s nájmom majetku prenajímateľa – špecifikované pod písm. a/ až e/, 3/ činnosti súvisiace s investičnou výstavbou – špecifikované pod písm. a/ až c/, 4/ uplatňovanie nárokov vyplývajúcich zo zmlúv uzatvorených na zabezpečenie predchádzajúcich činností.

22. V čl. IV. sú uvedené ďalšie práva a povinnosti – 1/ nájomca je povinný postupovať pri zariaďovaní záležitostí vyplývajúcich z tejto nájomnej zmluvy so starostlivosťou riadneho hospodára, 2/ ak zariadenie záležitostí vyžaduje uskutočnenie právnych úkonov nad rámec tejto zmluvy, tak na výkon týchto úkonov potrebuje nájomca od prenajímateľa písomné plnomocenstvo zriadené na základe osobitnej dohody, 3/ za účelom zabezpečenia zmluvných povinností nájomcu udeľuje prenajímateľ nájomcovi plnú moc na právne úkony podľa § 31 a nasl. O. z. v plnom rozsahu bez obmedzenia, nájomca túto plnú moc prijíma.

23. V čl. V. je uvedené právo odpisu – 1/ podľa ust. § 28 ods. 2 zákona č. 286/92 Zb. v znení neskorších predpisov v rámci tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že na nájomcu prechádza právo odpisu na celý HIM a NHIM podľa bodu II. tejto zmluvy.

24. Predmetom uzavretej zmluvy podľa dojednania zmluvných strán je súbor zahrňujúci hnuteľné a nehnuteľné veci využívané nájomcom na zabezpečenie príjmov po celé zdaňovacie obdobie ako celok. Právo odpisu prechádza na nájomcu po celú dobu nájmu, 2/ podľa ust. § 28 ods. 3 zák. č. 286/92 Zb. v znení neskorších predpisov v rámci tejto zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že na nájomcu prechádza právo odpisu technického zhodnotenia prenajatého hmotného majetku uhradeného nájomcom.

25. Zmluvné dojednanie o nájomnom vyplýva z čl. VI. Prenajímateľ poskytuje nájomcovi nájom majetku uvedeného v bode II. tejto zmluvy počas doby nájmu za odplatu. Cena prenájmu sa skladá z dvoch zložiek - zložka zodpovedajúca výške daňových odpisov z prenajatého majetku podľa článku II. tejto zmluvy a zložka nájomného. Zmluvné strany sa dohodli v zmysle zákona č. 526/90 Zb. na cene za prenájom majetku tepelného hospodárstva v celkovej výške 1 200 000,- Sk ročne, z toho a/ zložka odpisov vo výške zúčtovaných daňových odpisov k 31.12. každého kalendárneho roka z prenajatého majetku podľa článku II. tejto zmluvy, b/ nájomné vo výške rozdielu dohodnutej sumy 1 200 000,- Sk a zložka odpisov. V prípade, že zložka odpisov dosiahne alebo prevýši sumu 1 200 000,- Sk, dohodli sa zmluvné strany na cene za prenájom majetku tepelného hospodárstva takto: a/ zložka odpisov vo výške zúčtovacích daňových odpisov k 31.12. každého kalendárneho roka z prenajatého majetku podľa článku II. tejto zmluvy, b/ nájomné vo výške 1 200 000,- Sk ročne. Nájomca predloží dva krát ročne k 30.06. a 31.12. rozbor použitia dohodnutej ceny prenájmu. Dohodnutú cenu prenájmu po skončení kalendárneho roka zmluvné strany zaúčtujú započítaním použitej čiastky nájomcom z nájomného na investičnú činnosť do prenajatého majetku podľa článku II. tejto zmluvy a záväzkov prenajímateľa v zmysle článku VII. ods. 1 tejto zmluvy po odpočte daňových povinností prenajímateľ.

26. V čl. VII. je uvedená osobitná povinnosť prenajímateľa – 1/ prenajímateľ prostriedky získané z prenájmu tepelných zariadení použije na investičnú činnosť v oblasti tepelných zariadení mesta Brezová pod Bradlom, ktoré sú predmetom tejto zmluvy alebo na splácanie investičných úverov poskytnutých za týmto účelom, 2/ novovybudované tepelné zariadenia alebo výdavky prenajímateľa na technické zhodnotenie majetku v prenájme u nájomcu prejdú v zmysle tejto zmluvy dodatkom k bodu II. do nájmu spoločnosti A. B. A. C..

27. Pokiaľ ide o skončenie nájmu, dojednanie o skončení nájmu a záväzkoch, ktoré zo skončenia nájmu pre zmluvné strany vyplývajú upravuje čl. VIII., v ktorom je upravený spôsob skončenia nájmu jednak dohodou zmluvných strán, jednak výpoveďou niektorej zo zmluvných strán. 28. Rozhodujúcim z hľadiska dôvodnosti uplatneného nároku je čl. VIII. ods. 4 nájomnej zmluvy, ktorý upravuje, že v prípade skončenia nájmu a vykázania zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia prenajatého hmotného majetku obstaraného nájomcom z úverových zdrojov sa táto zostatková hodnota započíta ako pohľadávka voči prenajímateľovi vo výške zostatkovej hodnoty neprevyšujúcej výšku zmluvne nesplateného úveru poskytnutého za týmto účelom ku dňu ukončenia nájmu.

29. V čl. IX. je uvedená doba nájmu – táto zmluva sa uzatvára na dobu neurčitú. V čl. X. sú uvedené osobitné ustanovenia v bodoch 1/ až 6/, konkrétne v bode 3/ dohodnuté, že v prípade preukázateľnej nevyhnutnosti rekonštrukcie, modernizácie prenajatého majetku podľa článku II. tejto zmluvy a s tým spojeného vyradenia prenajatého majetku, resp. jeho časti vykazujúceho ku dňu vyradenia nulovú zostatkovú hodnotu nezvyšujúcu obstarávaciu cenu rekonštruovaného, modernizovaného majetku, zníži o takto zúčtovanú zostatkovú hodnotu nájomca záväzok z prenájmu voči prenajímateľovi, prípadne o sumu, o ktorú zostatková hodnota je vyššia ako výnosy z likvidácie vyraďovacieho majetku. Toto ustanovenie sa použije primerane v prípade predčasného vyradenia prenajatého majetku podľa článku II. tejto zmluvy vykazujúceho zostatkovú hodnotu z dôvodu predčasného morálneho, resp. fyzického opotrebenia nezavineného nájomcom. V čl. XI. sú uvedené záverečné ustanovenia.

30. Dodatkom č. 1 z 22.11.1996 k nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na zmene čl. VII. bodu 1/ osobitná povinnosť prenajímateľa tak, že prenajímateľ finančné prostriedky získané z prenájmu tepelných zariadení po odpočte daňových povinností použije na investičnú činnosť, eventuálne aj na opravy a údržbu v oblasti tepelných zariadení Mesta Brezová pod Bradlom, ktoré sú predmetom tejto zmluvy alebo na splácanie investičných úverov poskytnutých za týmto účelom. Tá časť prostriedkov získaných z prenájmu tepelných zariadení po odpočte daňových povinností podľa rozhodnutia nájomcu použitá na opravy a údržby tepelných zariadení môže tvoriť maximálne dvadsať percent z celkového množstva finančných prostriedkov nájomného podľa hlavy VI. nájomné tejto zmluvy.

31. Rozhodujúcim pre posúdenie dôvodnosti uplatňovaného nároku je tiež Dodatok č. 2. Uvedeným Dodatkom č. 2 z 25.11.1996 k nájomnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zmene čl. VIII. tak, že doplnili bod 5/ v znení, že v prípade skončenia nájmu zo strany prenajímateľa podľa bodov 2/ a 3/ tejto zmluvy, vecné a finančné záväzky nájomcu vzťahujúce sa na investície do majetku prenajímateľa podľa tejto zmluvy prevezme prenajímateľ.

32. Dodatkom č. 3 z 23.06.2000 k nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že sa ruší Dodatok č. 1 z 22.11.1996 a dňom 23.06.2000 platí Nájomná zmluva o prenájme tepelných zariadení mesta Brezová pod Bradlom čl. VII. bod 1/ v pôvodnom znení a to : 1/ prenajímateľ prostriedky získané z prenájmu tepelných zariadení použije na investičnú činnosť v oblasti tepelných zariadení mesta Brezová pod Bradlom, ktoré sú predmetom tejto zmluvy alebo na splácanie investičných úverov poskytnutých za týmto účelom, 2/ dodatok č. 2 z 25.11.1996 k nájomnej zmluve zostáva v platnosti.

33. Dodatkom č. 4 z 03.01.2005 k nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli, že v čl. III. bod 2/ ekonomické činnosti súvisiace s nájmom majetku prenajímateľa sa vypúšťa bod b/ a číslovanie nasledujúcich sa náležite posunie, v čl. V. právo odpisu sa vypúšťa celá časť a nahrádza sa časťou /čl./ V. nasledujúcim znením – počnúc dňom 01.01.2005 vedie účtovnú evidenciu a inventarizáciu predmetného majetku mesto Brezová pod Bradlom, ktoré ho týmto dodatkom preberá do evidencie na základe o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Mesto Brezová pod Bradlom bude tento majetok odpisovať v súlade so zákonom o účtovníctve a zákonom o dani z príjmov vo výške rovnomerného odpisu. Výšku odpisov bude oznamovať nájomcovi pravidelne štvrťročne do 30 dní od skončenia príslušného štvrťroka, v časti /čl./ VI. nájomné sa vypúšťa celý odsek a mení sa na čl. VI. nájomné – prenajímateľ poskytuje nájomcovi nájom majetku v bode II. tejto zmluvy počas doby prenájmu za odplatu. Cena prenájmu sa skladá z dvoch zložiek: zložka nájomného zodpovedajúca výške zaúčtovaných rovnomerných daňových odpisov z prenajatého majetku podľa čl. II. tejto zmluvy k 31.12. každého kalendárneho roka a zložka nájomného vo výške 12 000,- Sk ročne. Nájomné vo výške odpisov bude prenajímateľ nájomcovi fakturovať štvrťročne najneskoršie do 30 dní po skončení štvrťroka. Dohodnutú cenu prenájmu zmluvnú strany zúčtujú po skončení kalendárneho roka čiastkou použitou nájomcom na investičnú činnosť do prenajatého majetku.

34. Dodatkom č. 5 z 27.12.2005 k nájomnej zmluve sa zmluvné strany dohodli na zmene čl. VI. nájomné tak, že prenajímateľ poskytuje nájomcovi nájom majetku uvedeného v bode II. tejto zmluvy počas doby prenájmu za odplatu. Cena prenájmu sa skladá z dvoch zložiek: a/ zložka nájomného zodpovedajúca výške 30,- Sk na jeden GJ tepla za skutočne dodaný GJ tepla v roku t-2, pričom t je rok, na ktorý sa dohaduje výške nájomného podľa Výnosu Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č. 1/2005 z o dňa 22.06.2005, § 4 bod 2, ods. g/. Toto množstvo bude nájomca každoročne oznamovať prenajímateľovi písomne najneskoršie do 1.1. príslušného kalendárneho roka. Pre rok 2006 sa jedná o množstvo 66 078 GJ a nájomní činí 1 982 340 Sk, b/ zložka nájomného vo výške 12 000,- Sk ročne. Nájomné podľa bod a/ bude prenajímateľ nájomcovi fakturovať štvrťročne najneskoršie do 30 dní po skončení štvrťroka. Dohodnutú výšku prenájmu po skočení štvrťroka zmluvné strany zúčtujú započítaním použitej čiastky nájomcom z nájomného na investičnú činnosť do prenajatého majetku podľa čl. II. tejto zmluvy a záväzkov prenajímateľa v zmysle čl. VII. ods. 1 tejto zmluvy.

35. V danom prípade nájomcom bola spoločnosť s ručením obmedzením, preto možno usudzovať, že nájomca ako podnikateľ predpokladal z nájmu aj dosiahnutie určitého zisku. Medzi stranami sporu bolo nesporným, že počas trvania nájomného vzťahu nájomca prenajatý majetok zhodnotil. Majetok prenajímateľa bol zhodnotený so súhlasom prenajímateľa. Žalovaný má 38 % podiel v spoločnosti žalobcu. V dôsledku ukončenia zmluvného vzťahu medzi nájomcom a prenajímateľom k 31.12.2008 žalobca proti žalovanému uplatňuje náhradu za technické zhodnotenie prenajatého majetku.

36. V nájomnej zmluve uzavretej medzi nájomcom (žalobcom) a prenajímateľom (žalovaným) zo dňa 02.11.1993 v čl. VIII. bod 4 zmluvné strany dojednali, že v prípade skončenia nájmu a vykázania zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia prenajatého hmotného majetku obstaraného nájomcom z úverových zdrojov sa táto zostatková hodnota započíta ako pohľadávka voči prenajímateľovi vo výške zostatkovej hodnoty neprevyšujúcej výšku zmluvne nesplateného úveru poskytnutého za tým účelom ku dňu skončenia nájmu.

37. Dodatkom č. 2 k nájomnej zmluve o nájme majetku tepelných zariadení zo dňa 02.11.1993, ktorý bol medzi zmluvnými stranami uzavretý dňa 25.11.1996, bol čl. VIII. doplnený o ods. 5 tak, že v prípade skončenia nájmu zo strany prenajímateľa podľa ods. 2 a 3 tejto zmluvy, vecné a finančné záväzky nájomcu vzťahujúce sa na investície do majetku prenajímateľa podľa tejto zmluvy prevezme prenajímateľ.

38. Ust. je dispozitívnym právnym ustanovením umožňujúcim zmluvným stranám v zmluve dohodnúť úpravu odlišnú od zákonnej.

39. Pokiaľ žalobca uskutočnil investíciu do technického zhodnotenia majetku prenajímateľa a uzavretá nájomná zmluva zo dňa 02.11.1993 v čl. VIII. skončenie nájmu, ods. 4 obsahuje dojednanie, že v prípade skončenia nájmu a vykázania zostatkovej hodnoty technického zhodnotenia prenajatého hmotného majetku obstaraného nájomcom z úverových zdrojov sa táto zostatková hodnota započíta ako pohľadávka voči prenajímateľovi vo výške zostatkovej hodnoty neprevyšujúcej výšku zmluvne nesplateného úveru poskytnutého za týmto účelom ku dňu ukončenia nájmu (následne zmluvné strany dojednanie doplnili o čl. VIII. ods. 5), uvedené dojednanie/dojednania predstavujú odlišnú situáciu oproti prípadom predpokladaným v ust. , keď v prvom prípade pri vynaložení nákladov spojených so zmenami na veci so súhlasom prenajímateľa nájomca môže požadovať úhradu nákladov za predpokladu, že sa na ich úhradu prenajímateľ zaviazal, až po ukončení nájmu, v druhom prípade vynaloženia nákladov spojených so zmenami na veci so súhlasom prenajímateľa (prenajímateľ dal súhlas so zmenou, ale nezaviazal sa na úhradu nákladov), nájomca po skončení nájmu môže žiadať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci.

40. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu, ktoré tvoria obsah právneho vzťahu nájmu, vyplývajú predovšetkým z obsahu nájomnej zmluvy. Pre rozsah práv a povinností zmluvných strán je smerodajná predovšetkým ich dohoda. Ustanovenia týkajúce sa obsahu zmluvy majú prevažne dispozitívny charakter. To znamená, že platia iba vtedy, ak sa účastníci nedohodli na niečom inom. Práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu sú vzájomnej povahy, z čoho vyplýva, že právu jednej strany zodpovedá povinnosť druhej strany a naopak povinnosti jednej strany zodpovedá právo druhej strany. Ak si zmluvné strany v zmluve dohodnú práva a povinnosti, budú pre nich záväzné a vynútiteľné.

41. Medzi žalobcom a žalovaným existoval záväzkovo-právny vzťah bez ohľadu na jeho označenie, ktorého súčasťou bola povinnosť žalovaného (čl. VII. Zmluvy) vykonávať investičnú činnosť do tepelného hospodárstva z prostriedkov získaných z jeho nájmu, a ktorá sa podľa čl. VI. o nájomnom v spojení s Dodatkom č. 4 zúčtovala započítaním použitej čiastky nájomcom na investičnú činnosť do prenajatého majetku podľa čl. II. zmluvy a záväzkov prenajímateľa v zmysle čl. VII. bod 1 tejto zmluvy, a podľa čl. V. zmluvy na žalobcu ako nájomcu prešlo aj právo odpisu na celý hmotný investičný majetok a nehmotný investičný majetok, ktoré právo uplatňoval v rokoch 1994 - 2004 (potom došlo k zmene právnej úpravy).

42. V pôvodnom znení nájomnej zmluvy, zmluvy uzatvorenej dňa 02.11.1993, zmluvné strany v čl. VIII. ods. 4 upravili nároky vzťahujúce sa ku skončeniu nájmu. V čl. VIII. bod 4 podmienili nárok nájomcu súvisiaci s jeho technickým zhodnotením prenajatého hmotného majetku vykázaním zostatkovej hodnoty za predpokladu, že sa zhodnotenie prenajatého hmotného majetku uskutoční z úverových zdrojov nájomcu. Vyjadrené slovami žalobcu práve majetok obstaraný z úverových zdrojov sa zdal problematický pre budúcnosť. 43. V prípade skončenia nájmu a vykázania zostatkovej hodnoty z úverových zdrojov boli zmluvou o nájme zo dňa 02.11.1993 zmluvné vzťahy medzi stranami upravené. Úverové financovanie bolo separátne upravené z dôvodu, že zhodnotenie prenajatého majetku bolo uskutočnené nielen z vlastných zdrojov nájomcu, ale aj z cudzích zdrojov, úverových zdrojov a dotácií. Vychádzajúc z uvedeného článku, výška vzniknutej pohľadávky bola obmedzená výškou nesplateného úveru. Podľa vyjadrenia žalobcu zmluvné strany si pri podpísaní zmluvy neuvedomili, že pri takomto dojednaní sa poníži záväzok mesta s tým, že zmysel poníženia záväzku mesta pri technologickom zhodnotení bol práve v tom, že žalovaný (mesto) je to, ktoré úver dospláca, čo sa v roku 1996 vyriešilo až prijatím dodatku, ktorý nájomnú zmluvu v čl. VIII. doplnil o bod 5, podľa ktorého vecné a finančné záväzky nájomcu vzťahujúce sa na investície do majetku prenajímateľa podľa tejto zmluvy prevezme prenajímateľ, ktoré ustanovenie v nájomnej zmluve chýbalo. Bez uzavretého dodatku by nájomca (žalobca) dostal menej, lebo by tam bol nesplatený úver, avšak nebola by daná povinnosť prenajímateľa ho (úver) dosplácať. Nakoľko žiadne iné vecné a finančné záväzky zmluvné strany ku dňu skončenia nájmu nemali, slovné spojenie „vecné a finančné záväzky“ vyjadruje záväzky vyplývajúce z úverových zdrojov žalobcu. K 31.12.2008 bol na základe potvrdenia bankou F. A. C., a. s nesplatený úver č. XX/XXX/XXXX so zostatkom 20 940,00 eur a úver č. XX/XXX/ XXXX zostatok 9 663,88 eur, ktorý predstavuje nesplatený zostatok úveru (v F. A. C., O.).

44. Dispozitívnosť dáva zmluvným stranám možnosť, aby sa dohodli inak. V danom prípade zmluvné strany zmluvne vylúčili právo (možnosť) nájomcu po skončení

nájmu žiadať protihodnotu toho, o čo sa zvýšila hodnota veci, čo malo za následok, že neexistoval záväzok žalovaného znášať/nahradiť žalobcovi protihodnotu toho, o čo zhodnotil majetok žalovaného počas trvania nájomnej zmluvy. Pokiaľ zmluvné strany uzavreli túto zmluvu ako výraz svojej slobodnej vôle, platí zásada, že zmluvu treba dodržiavať, a to aj v prípade, že by bola pre niektorú stranu nevýhodná.

45. S prihliadnutím na zmluvnými stranami dojednanú odlišnú úpravu od , žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť (prevziať záväzok za) nesplatenú časť úveru v F. A. C., ktorá ku dňu 31.12.2008 predstavovala sumu spolu 30 603,88 eur, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 30 603,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 28.06.2009 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšujúcej časti žalobu zamietol.

46. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s , . Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 447 560,61 eur (100 %), odvolací súd mu zmeňujúcim rozhodnutím priznal 30 603,88 eur (6,83 % zo žalovanej sumy), vo zvyšku 416 956,73 eur (93,16 % zo žalovanej sumy) žalobu zamietol. Miera úspechu predstavuje rozdiel pomerných úspechov. Nakoľko žalovaný bol úspešný 86 % (93,16 – 6,83), odvolací súd žalovanému priznal náhradu trov konania v rozsahu 86 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

47. Počas súdneho konania štátu vznikli trovy. Tieto boli štátom vynaložené pred účinnosťou , preto v zmysle zásady úspechu v konaní, je povinný tieto trovy štátu uhradiť žalobca vo výške 1 825,84 eur, nakoľko jeho úspech vo veci, vzhľadom na zmeňujúce rozhodnutie odvolacieho súdu bol 6,83 % a žalovaný vo výške 134,- eur, keď jeho úspech vo veci bol 93,16 %. Trovy predstavujú vyplatené znalečné z rozpočtových prostriedkov súdu znalkyni N. M. uznesením zo dňa 14.11.2013, č. k. -847 vo výške 1 100,64 eur, znalečné vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu znalkyni N. M. uznesením zo dňa 04.01.2016, č. k. -1221 vo výške 132,80 eur, ďalej znalečné vyplatené z rozpočtových prostriedkov súdu znalkyni L. F. K. uznesením zo dňa 16.12.2014, č.k. -946 vo výške 726,40 eur, trovy štátu spolu 1 959,84 eur.

48. V súvislosti s výsluchom znalkyne L. F. K. a podaním jej vyjadrenia k námietkam v zmysle , vznikol znalkyni nárok na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov v zmysle . Strany sporu nezložil preddavok na tieto náklady znalkyne, preto odvolací súd s ohľadom na výsledok konania zaviazal žalobcu na náhradu týchto nákladov vo výške 970,16 eur a žalovaného vo výške 71,24 eur. Náklady predstavujú odmenu znalkyne za písomné stanovisko z 30.12.2016 k vyjadreniam žalovaného a žalobcu k znaleckému posudku podľa vyhl. č. - za preštudovanie, spracovanie dokumentácie a znaleckého úkonu 42 hodín á 13,28 eur vo výške 557,76 eur, paušálna náhrada za čiernobiele vyhotovenie listov počet 24 x 0,10 eur, spolu 2,40 eur, náhrada spolu 560 eur, ďalej náhrada za výsluch na pojednávaní dňa 23.10.2017 za 36 hodín / štúdium, spracovávanie poznámok, čas strávený pojednávaním/á 13,28 eur, spolu 478,08 eur, náhrada za stratu času 3,32 eur, náhrada spolu 481,40 eur. Náhrada spolu 1 041,40 eur.

49. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).