Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoZm/3/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu JUDr. Marty Šašinkovej a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti žalovanému 2/ I. I., T..XX.XX. XXXX, H. S.Š. XXX, právne zast. Jurek, advokátska kancelária, s.r.o., Páričkova 15, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 47 253 983, o zaplatenie 11.745,90 EUR s príslušenstvom a odmenou 39,15 EUR zo zmenky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -287 zo dňa 6.10.2022 jednohlasne, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č.k. -287 zo dňa 6.10.2022 v napadnutom výroku I. a v súvisiacom výroku V. potvrdzuje.

II. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti výroku II., III. a IV. rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.k. -287 zo dňa 6.10.2022 odmieta.

III. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 27. februára 2014, č.k. -11 voči žalovanému 2/ v časti zmenkovej sumy 7.114,90 EUR, spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6% ročne zo zmenkovej sumy 7.114,90 EUR od 12. decembra 2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 26,52 EUR a náhrady trov konania ponechal v platnosti, druhým výrokom v prevyšujúcej časti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 27. februára 2014, č.k. -11, voči žalovanému 2/ zrušil a konanie zastavil, tretím výrokom návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania zamietol, štvrtým výrokom návrh žalovaného 2/ na spojenie veci zamietol a piatym výrokom uložil žalovanému 2/ povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania o námietkach v rozsahu 35,48%.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 3. januára 2014 sa žalobca domáhal, aby súd zmenkovým platobným rozkazom zaviazal žalovaného 1/ (TOP Management, s.r.o.) a žalovaného 2/ na zaplatenie zmenkovej sumy 11.745,90 EUR spolu so 6% ročným úrokom z uvedenej zmenkovej sumy od 12. decembra 2013 do zaplatenia, zmenkovej odmeny vo výške 39,15 EUR a na náhradu trov konania. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že je majiteľom vlastnej zmenky, ktorú vystavil žalovaný 1/ dňa 13. augusta 2013 na sumu 11.745,90 EUR s dátumom splatnosti 11. decembra 2013. Na zmenku nebolo žalovaným doposiaľ nič splatené. Zmenkovým platobným rozkazom z 27. februára 2014, č.k. -11, súd žalobe vyhovel. Proti zmenkovému platobnému rozkazu podal žalovaný 2/ včas námietky, ktoré odôvodnil tým, že by zo zmenky nemal byť zaviazaný žalovaný 2/, pretože zmenku

podpísal v presvedčení, že ju podpisuje za žalovaného 1/. Poukázal na to, že na zmenke vľavo je malými písmenami uvedené meno a rodné číslo žalovaného 2/ s dovetkom „per aval“, na základe čoho nemôže vzniknúť platný záväzkový vzťah ručiteľský. Žalovaný má len základné vzdelanie a nemohlo mu byť známe, že predmetnú zmenku podpisuje ako ručiteľ za seba ako za fyzickú osobu. Žalobca pri podpise zmenky konal špekulatívne, zneužívajúc právnu nevedomosť a neznalosť žalovaného 2/, preto od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať aby poznal význam slova „per aval“ a bol znalý príslušných právnych následkov a žalobca, ako majiteľ zmenky konal pri jej nadobúdaní na škodu žalovaných. V tomto smere namietol pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného 2/. Zároveň mal za to, že výška zmenkovej sumy nezodpovedá výške pôžičky, je výrazne neprimeraná a jej výška odporuje dobrým mravom a zásadám poctivého obchodného styku a vzhľadom na uvedené je zmenka neplatná s poukazom na ust. § 39 Obč. zák.. Ďalej uviedol, že zmenka je neplatná pre jej neurčitosť a zmätočnosť, nie je zrejmé, kto je jej vystaviteľom, zmenkovým dlžníkom a neplatný je aj ručiteľský zmenkový záväzkový vzťah žalovaného 2/. Žalobca v konaní nepreukázal, aký konkrétny kauzálny vzťah zmenka kryje, a z toho dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Zmenkový platobný rozkaz nadobudol voči žalovanému 1/ právoplatnosť 24. marca 2014.

3. Žalobca podaním zo dňa 3.8.2022 zobral žalobu späť v časti zmenkovej sumy 4.631 EUR (predstavujúcej plnenie žalovaného po podaní žaloby vo výške 842 EUR a zmluvné sankcie vo výške 3.789 EUR), spolu s prislúchajúcim zmenkovým úrokom a zmenkovou odmenou. V súvislosti s kauzálnym vzťahom konštatoval, že ide o záväzkový vzťah - zmluvu o revolvingovom úvere č. 175936-30057 z 13. augusta 2013 (ďalej tiež „zmluva o úvere“), ktorá bola uzavretá medzi žalobcom ako veriteľom, žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovaným 2/ ako spoludlžníkom. Na základe uvedenej zmluvy žalobca poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 7.578 EUR. Za poskytnutie úveru sa dlžník a spoludlžník zaviazali zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu vo výške 2.578 EUR, ktorá predstavuje úroky za poskytnutie úveru a to za celú dobu jeho poskytnutia (18 mesiacov). Zmluvná odmena bola splatná ku dňu poskytnutia úveru a bola uhradená započítaním oproti nároku dlžníka na poskytnutie úveru. Predmetný záväzkový vzťah bol vzťahom medzi podnikateľskými subjektmi. Pretože dlžník, resp. spoludlžník neplnili peňažné záväzky (splátky) zo zmluvy riadne a včas, žalobca pristúpil k vyplneniu blankozmenky vystavenej na základe článku 5 zmluvy o úvere. Vyplnenie zmenky sa uskutočnilo v súlade s bodom 5.3 a 5.4 zmluvy, pričom zmenková suma vo výške 11.745,90EUR zahŕňala zostávajúcu výšku úveru (v sume 7.578 EUR s tým, že okamžitá splatnosť nastala podľa bodu 12.3 zmluvy) a výšku zmluvných pokút (v sume 378,90 EUR a 3.789 EUR podľa bodu 12.1 a 12.4 zmluvy, keďže žalovaní boli v omeškaní už s prvou splátkou o viac ako 15 dní po splatnosti.

4. Súd prvej inštancie ďalej poukázal, že s účinnosťou od 1. júla 2016 bol zrušený a nahradil ho (). Podľa , ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa , konania o zmenkovom platobnom rozkaze a šekovom platobnom rozkaze začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa , ak odseky 2 a neustanovujú inak, na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa použijú predpisy účinné odo dňa účinnosti tohto zákona. Podľa , ak bol zmenkový platobný rozkaz alebo šekový platobný rozkaz doručený do dňa účinnosti tohto zákona, súd postupuje podľa doterajších predpisov. Preto za doterajšie predpisy, podľa ktorých súd na základe dokončí konanie o zmenkovom platobnom rozkaze, je možné považovať len ustanovenie ako predpis osobitnej povahy. Na ostatné otázky, ktoré sa v súvislosti s rozhodovaním o zmenkovom platobnom rozkaze aj pred 1. júlom 2016 posudzovali len podľa všeobecnej procesnej úpravy, nie je dôvod aplikovať zákon, ktorý bol 1. júla 2016 zrušený. Vo všetkých tých otázkach, ktoré nie sú výslovne v riešené, sa preto aplikuje .

5. Súd prvej inštancie nariadil vo veci pojednávanie na 6.10.2022. Právny zástupca žalovaného 2/ požiadal súd o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti žalovaného 2/ zo zdravotných dôvodov (COVID-19). V žiadosti bolo zároveň uvedené, že žalovaný 2/ nesúhlasí s pojednávaním v jeho neprítomnosti. Konajúci súd tejto žiadosti nevyhovel, keď dospel k záveru, že v danom prípade neboli kumulatívne naplnené dôvody pre odročenie pojednávania ( ). Súd poukázal predovšetkým na to, že od strany je možné vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak je dôvodom odročenia pojednávania nepriaznivý zdravotný stav strany ( druhá veta ). Vzhľadom k tomu, že žalovaný 2/ je v konaní kvalifikovane zastúpený a zdravotný

stav žalovanému neumožňuje účasť na pojednávaní, možno od žalovaného spravodlivo žiadať, aby sa pojednávanie uskutočnilo bez jeho osobnej účasti. Zároveň bolo poukázané na to, že účasť žalovaného 2/ na pojednávaní súd nepovažuje za potrebnú, čo dokladuje aj postup podľa ustanovenia , keď na pojednávanie súd predvolal len zástupcu žalovaného 2/ a z tohto dôvodu predvolanie nedoručoval aj priamo žalovanému 2/.Navyše výsluch žalovaného 2/ nebol sporovými stranami do uskutočnenia pojednávania navrhovaný. Žalovaný 2/ má právneho zástupcu pre celé konanie, ktorému udelil plnú moc 31.3.2014, ktorý mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým procesným podaniam a dôkazom predložených žalobcom, pričom mal v plnej miere možnosť navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na pojednávaní sa nezúčastnil právny zástupca žalobcu, ktorý sa podaním zo dňa 3.10.2022 ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd pojednával bez jeho účasti. Právny zástupca žalovaného 2/ navrhol na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa Súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel, vzhľadom k tomu, že neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Podľa názoru súdu je zároveň z povahy konania o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu vylúčené rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie (žalobcu, či žalovaného), keďže konanie o námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu vo svojej podstate nepredstavuje konanie o žalobe o splnenie povinnosti ( , ), pretože predmetom tohoto konania je posúdenie dôvodnosti námietok žalovaného proti zmenkovému platobnému rozkazu, ktorý v danom prípade predstavuje rozhodnutie vo veci samej. Výsledkom tohto konania je v zásade len rozhodnutie súdu o tom, či zmenkový platobný rozkaz ponechá v platnosti alebo ho zruší a v akom rozsahu ( druhá veta ) a preto zamietnutie žaloby ( ) alebo jej vyhovenie ( ) neprichádza do úvahy.

6. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ďalej vyplýva, že žalovaný 1/ (TOP Management, s.r.o.), konajúci prostredníctvom žalovaného 2/ ako konateľa, vystavil v Bratislave 13. augusta 2013 na rad žalobcu vlastnú zmenku s doložkou „bez protestu“, na sumu 11.745,90EUR, splatnú 11. decembra 2013 v Bratislave, miesto plnenia: Bratislava, peňažný ústav (adresa): Československá obchodní banka, a.s., zahraničná pobočka v SR, pobočka Námestie SNP č. 29, Bratislava. Na zmenke je uvedené číslo zmluvy: 175936-30057. Zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o mieste plnenia, vystaviteľovi zmenky, remitentovi a avalistovi. Údaj o mieste a dátume vystavenia, dátume splatnosti a zmenkovej sume boli doplnené perom. Na rubovej strane zmenky sa nenachádza indosament a ani žiaden iný údaj. Zmenka bola riadne vystavená a žalovanými podpísaná, má všetky náležitosti predpísané v čl. I. , a keďže nebola v čase splatnosti zaplatená, nie je možné tvrdiť, že sa žalobca zaplatenia domáha bezdôvodne. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. (ďalej len zmenkový zákon) žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Podaním námietok sa zmenkový platobný rozkaz nezrušil, v ďalšom konaní súd už preto len posudzoval, či je obrana žalovaného, vyjadrená v námietkach dôvodná a či ňou tvrdené a preukázané skutočnosti spôsobili úplný alebo čiastočný zánik povinnosti poskytnúť žalobcovi plnenie zo zmenky. V tomto štádiu konania preto dôkazné bremeno ťažilo už len žalovaného a on musí preukázať, či sú splnené podmienky k tomu, aby bol zmenkový platobný rozkaz celkom alebo sčasti zrušený. Súd poukázal na to, že ust. čl. I zmenkového zákona pre platnosť zmenky vyžaduje výlučne podpis vystaviteľa, pričom v priebehu konania nebolo tvrdené, že by žalovaný 1/ zmenku nevystavil (prípade žalovaný 2/ neavaloval). Zároveň je zo zmenky bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že vystaviteľom zmenky bol žalovaný 1/, ktorý je označený obchodným menom, adresou sídla, identifikačným číslom, registrom, v ktorom, bol žalovaný 1/ zapísaný, ako aj číslom zápisu v tomto registri. Skutočnosť, že pri identifikačných údajoch žalovaného 1/ je aj označenie žalovaného 2/, ako konateľa spoločnosti (spolu s jeho rodným číslom a číslom občianskeho preukazu) zmätočnosť, resp. neurčitosť zmenky nespôsobuje. K námietke žalovaného 2/, že mal za to, že zmenku podpisuje za žalovaného 1/ a nie ako zmenkový ručiteľ, súd prvej inštancie poukázal na ust. zmenkového zákona, v zmysle ktorého už čistý (holý) podpis na líci zmenky, bez uvedenia ďalšieho vyhlásenia k nemu, zakladá zmenkové ručenie, ak nejde o podpis zmenečníka alebo výstavcu zmenky. Žalovaný 2/ sa na zmenku podpísal pod doložku „per aval“, ktorá je v zmenkovej praxi bežne využívaná na označenie zmenečného ručenia, a preto nemožno mať pochybnosti o tom, že žalovaný 2/ musel resp. mohol mať vedomosť o tom, že sa svojim podpisom na listine, označenej ako zmenka, zaručuje ako zmenečný ručiteľ.

7. Súd prvej inštancie k námietke žalovaného 2/, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve uviedol, že dôkazné bremeno ohľadom nesprávnosti vyplnenia blankozmenky spočíva na žalovanej strane. Žalovaný 2/ mal uviesť ako mala byť zmenka správne vyplnená a preukázať

tieto tvrdenia. Žalovaný 2/ mal úmysel spochybniť správnosť vyplnenia chýbajúcich údajov na zmenke v rozpore s vyplňovacím oprávnením, avšak ďalej žiadnym spôsobom nepreukázal, ako mala byť blankozmenka vyplnená. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva v plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore plne stačí predloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti výšky zmenkovej sumy.

8. K námietke žalovaného 2/, že zmenková suma je neprimeraná a odporuje dobrým mravom, resp. poctivému obchodnému styku súd uviedol, že v prípade posudzovania odmeny ako úroku za poskytnutie úveru, pri posudzovaní najvyššej prípustnej výšky úroku nestačí len porovnať sumu poskytnutého úveru s dojednaným úrokom, do úvahy je potrebné vziať aj dobu, na ktorú boli peňažné prostriedky poskytnuté, na to, aké zabezpečenie dlžník poskytol, a tým aj na mieru rizika, ktorú veriteľ podstupuje pre prípad nedobytnosti úveru, ako aj na ďalšie konkrétne okolnosti súvisiace s obchodným prípadom. V bode 4.1. zmluvy o úvere bola zmluvná odmena 2.578 EUR dojednaná za celú dobu splácania úveru, t. j. za dobu 18 mesiacov, takže ročný úrok z reálne poskytnutej sumy 5.000,- EUR je 34,37%, čo súd nepovažoval za neprimerane vysoké, pričom súd poukázal na to, že žalobca vzal v prevažnej časti žalobu späť v sume zodpovedajúcej zmluvným pokutám (3.789,- EUR) a v rámci zmenkovej sumy si už uplatňoval len zmluvnú pokutu vo výške 378,90 EUR, čo vzhľadom na nesporné omeškanie žalovaných 1/ a 2/ so splácaním úveru súd nepovažoval za neprimerané. Súd nezistil, že by sa žalobca domáhal plnenia v rozpore s dobrými mravmi (eventuálne v rozpore s poctivým obchodným stykom). K námietke žalovaného 2/, že konanie žalobcu predstavuje civilnoprávnu úžeru (podľa ) z čoho vyvodzoval absolútnu neplatnosť ( ) jeho ručiteľského zmenkového záväzku, súd uviedol, že táto námietka nebola obsiahnutá v námietkach proti zmenkovému platobnému rozkazu, preto na ňu s poukazom na neprihliadal. Okrajovo však k tejto námietke uviedol, že ust. nadobudlo účinnosť 1. júna 2014 a s poukazom na ustanovenie , je na zmluvu o úvere, ktorá bola uzavretá dňa 13. augusta 2013, resp. na avalovanie blankozmenky 13. augusta 2013, teda pred nadobudnutím účinnosti tohto ustanovenia, neaplikovateľné z dôvodu zákazu pravej retroaktivity. Pre nemožnosť aplikácie ust. je potom právne bezvýznamná ne/existencia tvrdenej tiesne, neskúsenosti a nevyspelosti žalovaného 2/ pri uzatváraní zmluvy o úvere, resp. pri avalovaní zmenky. Navyše v priebehu konania o námietkach nevyplynulo, že by bola zneužitá tieseň, neskúsenosť, rozumová vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančná závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany. Naopak, v konaní bolo preukázané, že žalovaný 2/ je síce fyzickou osobou, ale súčasne bol konateľom obchodnej spoločnosti, a preto nemožno na neho pozerať ako na neskúsenú osobu, rozumovo nevyspelú, dôverčivú, alebo ľahkomyseľnú. Na základe uvedeného žalovaného 2/ v predmetnom právnom vzťahu nemožno považovať za fyzickú osobu nepodnikateľa, čo je základným predpokladom pre možnosť aplikácie citovaného ustanovenia.

9. Keďže žalobca vzal v priebehu konania žalobu v časti zmenkovej sumy vo výške 4.631,- EUR spolu s príslušenstvom späť, súd podľa , za súhlasu žalovaného 2/, zmenkový platobný rozkaz v uvedenej časti zrušil a konanie zastavil.

10. Súd prvej inštancie opätovný návrh žalovaného 2/ na prerušenie konania zamietol, keďže na prerušenie konania nebol daný zákonný dôvod, pričom súd (aj odvolací a dovolací) sa s totožným návrhom žalovaného 2/ už v konaní podrobne vysporiadal. Pokiaľ ide o eventuálny návrh žalovaného 2/ na spojenie veci s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. (v prípade, že súd návrhu na prerušenie konania nevyhovie), tomuto návrhu nebolo možné vyhovieť. Spojenie vecí (konaní) totiž prichádza do úvahy len za predpokladu, že tieto začali (resp. prebiehajú) na tom istom súde (viď ust. a ). Žalovaným 2/ navrhované spojenie vecí začatých a prebiehajúcich na rozdielnych súdoch preto nie je prípustné.

11. O nároku na náhradu trov konania o námietkach rozhodol súd podľa a v spojení s V časti zodpovedajúcej úhradám žalovaných po začatí konania (842,- EUR), v ktorej vzal žalobca žalobu späť, zavinil zastavenie konania žalovaný 2/, pričom v tejto časti, ako aj v časti výroku, ktorým súd ponechal zmenkový platobný rozkaz v platnosti (7.114,90 EUR), možno pripísať úspech žalobcovi. V časti zmenkovej sumy zodpovedajúcej zmluvnej pokute (3.789,-EUR), v ktorej vzal žalobca žalobu späť bez odôvodnenia, zavinil zastavenie konania žalobca a naopak bol úspešný žalovaný 2/. Procesný úspech žalobcu tak predstavuje 67,74%, neúspech predstavuje 32,26%. Žalobca v konaní o námietkach dosiahol čistý procesný úspech v rozsahu 35,48%.

12. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ,, a . V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie napriek návrhu žalovaného na pojednávaní rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškania žalobcu podľa ust. , postupoval procesne nesprávne a návrhu žalovaného nevyhovel. Poukázal pritom na rozhodnutia NS SR a Ústavného súdu SR. Podľa žalovaného pôsobí absurdne aj právny názor súdu, že žaloba o zaplatenie zo zmenky nie je žalobou o plnenie. Zdôraznil, že právo na plnenie vyplýva z (žalobcom tvrdeného) relatívneho právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, ktorý môže byť založený na rozličných právnych dôvodoch (zmluva, zodpovednosť za škodu, bezdôvodné obohatenie, iná právna skutočnosť). Aj žaloby na plnenie, ktoré sú primárne založené na absolútnych právach (napríklad vlastnícke žaloby, dedičské žaloby), vyplývajú z právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, do ktorého sa toto absolútne právo relativizovalo.

13. Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie tým, že neakceptoval ospravedlnenie žalovaného a žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu práceneschopnosti /COVID-19/, odňal žalovanému právo zúčastniť sa na pojednávaní dňa 6.10.2022, čím došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Za súčasnej situácie, kedy súd akceptoval nedôvodné ospravedlnenie žalobcu a naopak neakceptoval včasný a preukázaný ospravedlniteľný dôvod na strane žalovaného (COVID) došlo aj k porušeniu požiadavky na „rovností zbraní“ vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Súd tak konal v rozpore so základným ústavným právom na rovnosť účastníkov v konaní podľa .

14. Žalovaný namietal nesprávnu interpretáciu civilnoprávnej úžery súdom prvej inštancie, pričom mal za to, že právny názor súdu je rozporný nielen s dôvodovou správou, právnou praxou, ale aj názormi najvýznamnejších predstaviteľov právnej vedy. Osobitná úprava civilnoprávnej úžery bola prijatá , ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.6.2014. Nová právna úprava začala pôsobiť retroaktívne (nepravá retroaktivita), nakoľko sa vzťahuje aj na už existujúce právne úkony. Inštitút občianskoprávnej úžery zakladá právny následok, ktorým je absolútna neplatnosť právneho úkonu. Absolútne neplatný právny úkon z dôvodu „úžery“, nastáva vtedy ak v súvislosti s uskutočnením právneho úkonu niekto využije (zneužije vo svoj prospech) tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenosť, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť, prípadne neschopnosť plniť záväzky druhej strany. Zároveň neplatnosť nastáva vtedy, ak takáto osoba si nechá sľúbiť alebo sľúbi inému určité plnenie, ktorého hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v zjavnom nepomere. V praxi sa úžera vzťahuje na všetky odplatné právne úkony. Možno predpokladať, že predovšetkým ide o právne úkony v súvislosti s poskytovaním pôžičiek úverové zmluvy. Ak pôjde o poskytnutie pôžičiek, protiplnením je poskytnutie úrokov dojednaných v zmluve. Primeraná výška úrokov je závislá od výšky úrokov, ktoré aplikačná prax odvodzuje od úrokov požadovaných peňažnými ústavmi (spravidla bankami). Žalovaný zdôraznil, že ochrana fyzických osôb pred úžerou sa týka nielen spotrebiteľov. Kvalifikačné kritériá úžery nie je možné vymedziť taxatívne a spôsobuje neplatnosť právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi.

15. Žalovaný ďalej v odvolaní namietal nesprávnu interpretáciu - označenia ručiteľa „avalistu“ s tým, že termín „per aval“ nepozná ani samotný zákon. Preto nemožno požadovať od študenta strednej školy, aby poznal význam latinského slova. V tomto smere obozretnosť mala byť na mieste osoby, ktorá zmenku na podpis predložila, t.j. žalobcu. Súd však odmietol vykonať aj výsluch sporovej strany, ktorý by objasnil princíp obchodnej stratégie, z ktorého by bolo zrejmé, ako k danému vzťahu došlo. Podľa žalovaného neobstojí záver súdu prvej inštancie, že doložka „per aval“ je bežne v zmenkovej praxi využívaná a nemožno mať pochybnosti o tom, že žalovaný musel resp. mohol mať vedomosť, že sa svojím podpisom na listine označenej ako zmenka zaručuje ako zmenečný ručiteľ.

16. K primeranosti zmenkovej sumy a rozporu s dobrými mravmi žalovaný uviedol, že žalobca si bol vedomý, že výška dojednaného úveru nezodpovedá jeho reálnej hodnote, keďže sám v zmluve zaviedol pojem „nominálna výška úveru“, ktorá má byť základom pre výpočet zmluvných pokút. Na jednej strane žalobca znížil svoje obchodné riziko tým, že dlžníkovi reálne prenechal len časť prisľúbených peňažných prostriedkov, na druhej strane zaťažil dlžníka záväzkami, ktoré sú neúmerné k reálnej výške poskytnutého úveru, čo je v zjavnom rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Žalovaný poukázal na reálne poskytnutú výšku úveru a na skutočnosť, že vzhľadom na okolnosti za akých bola uzatvorená zmluva a s poukazom na ustanovenie § 265 Obch. zák., ktoré zakazuje zneužitie práva, nemôže byť poskytnutá právna ochrana takému výkonu práva, ktorý odporuje základným zásadám súkromného práva. Žalobca pri uplatňovaní nárokov na odmenu v podobe úrokov zneužil svoje práva

na úkor dlžníka, keďže výkon týchto jeho práv jednoznačne smeruje len k poškodeniu dlžníka s cieľom dostať ho do nepriaznivej situácie. Keďže zmenková suma predstavuje okrem zmluvných pokút aj nesplatenú istinu úveru, do ktorej bola zahrnutá aj výška zmluvnej odmeny, nemôže byť bianko zmenka vyplnená správne. O uvedenom svedčí aj tá skutočnosť, že tesne pred pojednávaním žalobca zobral späť časť žaloby. S názorom súdu, že zmenková suma bola vyplnená správne žalovaný nesúhlasí a má za to, že právo na zaplatenie zmenky nemohlo vzniknúť. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu na plnenie o zaplatenie zmenkovej sumy v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže k náhrade trov konania, alebo napadnutý rozsudok zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

17. Žalobca sa k odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa prejednal vec podľa , bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. , oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 8.11.2023. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku I. a v súvisiacom výroku V. ako vecne správne potvrdiť. Odvolanie voči výrokom II. III. a IV. napadnutého rozsudku je potrebné odmietnuť.

19. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

20. K napadnutému výroku II. rozsudku, ktorým súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V z 27. februára 2014, voči žalovanému 2/ zrušil a konanie zastavil, odvolací súd poukazuje na to, že subjektívna procesná legitimácia odvolateľa na podanie odvolania vyplýva z ustanovení až 361 Podľa C.s.p, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. tak právo strany podať odvolanie výslovne obmedzuje tým spôsobom, že právo podať odvolanie priznáva strane len v tom prípade, ak bolo rozhodnutie vydané v jej neprospech. Súd prvej inštancie druhým výrokom v prevyšujúcej časti zmenkový platobný rozkaz zrušil a konanie zastavil. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku, neznie v neprospech žalovaného, teda žalovaný nie je osobou oprávnenou podať voči rozsudku v tejto časti odvolanie, z dôvodu nedostatku jeho subjektívneho oprávnenia podať odvolanie voči tej časti rozsudku, ktorá mu nebola v neprospech. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené odvolanie žalovaného voči II. výroku, odmietol podľa ako podané neoprávnenou osobou.

21. Podľa , odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

22. Súd prvej inštancie napadnutým výrokom III. návrh žalovaného na prerušenie konania zamietol a napadnutým výrokom IV. návrh žalovaného na spojenie vecí zamietol. Odvolací súd po zistení, že odvolanie žalovaného proti III. a IV. výroku rozsudku smeruje proti výrokom rozhodnutia, proti ktorým zákon odvolanie nepripúšťa, rozhodol o odmietnutí odvolania žalovaného (z dôvodu jeho objektívnej neprípustnosti). Taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým je odvolanie prípustné, je obsiahnutý v ustanovení až o) . Za danej situácie preto odvolací súd postupujúc v intenciách vyššie citovanej zákonnej úpravy odvolanie žalovaného podľa odmietol, ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné a bez toho, aby sa odvolaním vecne zaoberal.

23. Podľa , , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

24. Podľa , , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

25. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie /výrok I. a V./ v medziach dôvodov odvolania, rozsahu odvolania a vrátane konania, ktoré mu predchádzalo ( a )

bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ). Pokiaľ ide o skutkový stav veci v štádiu, v akom dospel v dokazovaní súd prvej inštancie, odvolací súd má za to, že skutkový stav bol zistený dostatočne a na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s , a preto je viazaný skutkovým stavom veci tak, ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. a súvisiacom výroku V. je potrebné ako vecne správny podľa , potvrdiť. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje.

26. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že sa nemožno stotožniť s argumentmi uvedenými v odvolaní žalovaného 2/, keďže v čase podania návrhu na vydanie zmenkového platného rozkazu mala a aj má zmenka všetky zákonné náležitosti. Zmenka bola vystavená pôvodným žalovaným 1/ s doložkou „bez protestu“ na sumu 11.745,90 EUR a avalovaná žalovaným 2/, ktorý bol zároveň konateľom žalovaného 1/. Na zmenke je uvedené číslo úverovej zmluvy a zo zmenky vyplýva, že na nej boli predtlačené údaje o mieste plnenia, vystaviteľovi zmenky, remitentovi a avalistovi. Preto neobstojí tvrdenie žalovaného 2/, ktorý namietal zmätočnosť a neurčitosť zmenky.

27. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného 2/ týkajúcej sa nevyhovenia návrhu žalovaného 2/ na pojednávaní rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa , kedy súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel, je potrebné uviesť, že tak ako uviedol aj súd prvej inštancie v konaní neboli splnené podmienky pre vydanie kontumačného rozsudku. Žalovaný v odvolaní uvádzal, že z ust. vyplýva povinnosť súdu rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu na pojednávaní, na ktoré sa žalobca nedostavil, ak to navrhne žalovaný a sú zároveň splnené procesné podmienky na jeho vydanie. V prejednávanej veci však podmienky splnené neboli. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa síce na pojednávanie nedostavil, ale svoju neprítomnosť na pojednávaní riadne a včas ospravedlnil podaním zo dňa 3.10.2022 /č.l. 263-264/ z dôvodu hospodárnosti konania a súhlasil, aby súd pojednával bez jeho účasti. Procesné podmienky na rozhodnutie súdu rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa v nadväznosti na riadne ospravedlnenie sa žalobcu neboli splnené. Žalovaný zjavne nepochopil ust. , ktoré si zamieňa s ust. , keď namietal v odvolaní skutočnosť, že žalobca v konaní nepreukázal ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý sa na pojednávanie nedostavil. Žalobca v konaní tento dôvod ani nemusel preukazovať, pretože súd na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie nerozhodol. Ospravedlniteľný dôvod by preukazoval žalobca v prípade vydania kontumačného rozsudku, ktorý by žalobca následne žiadal zrušiť / /. Za účelné považuje odvolací súd zdôrazniť, že súd môže konať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany sporu, a to v súlade s ust. , čím dosiahne tak rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného rozsudku.

28. K odvolaciemu dôvodu, a to neakceptácii ospravedlnenia a žiadosti o odročenie pojednávania žalovaného 2/, pre práceneschopnosť žalovaného 2/ z dôvodu choroby COVID 19, odvolací súd uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v bodoch 12., 16. a 17. napadnutého rozsudku. Žalovaný 2/ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom a súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné vypočuť žalovaného 2/ ako stranu sporu a takýto dôkaz nebol ani sporovými stranami v konaní navrhnutý. Na pojednávanie súd prvej inštancie predvolal právneho zástupcu žalovaného 2/, ktorý sa pojednávania aj zúčastnil. Nemožno preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že mu súd odňal právo zúčastniť sa na pojednávaní, čím malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces a porušeniu požiadavky na „rovnosť zbraní.“ Je potrebné tiež poukázať na to, že od strany je možné vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak je dôvodom odročenia pojednávania nepriaznivý zdravotný stav strany ( druhá veta ).

29. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že konanie žalobcu predstavuje civilnoprávnu úžeru, ktorú súd prvej inštancie nesprávne právne interpretoval, a ktorá je podľa žalovaného aplikovateľná aj na právne vzťahy v režime a pred 1.6.2014. Odvolací súd považuje za podstatné poukázať na skutočnosť, ktorú uviedol aj súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí v bode 49., a to že táto námietka, nebola súčasťou námietok proti zmenkovému platobnému rozkazu, preto na ňu nebolo potrebné prihliadať. „Na námietky podané neskôr už nemožno prihliadať“ / /.

Odvolací súd poukazuje na zásadu koncentrácie námietkového konania voči zmenkovému platobnému rozkazu, podľa ktorej je možné v námietkovom konaní posudzovať len námietky podané v zákonnej 3-dňovej lehote a preto súd prvej inštancie ako aj odvolací súd môže posudzovať len takto podané námietky. Odvolací súd nad rámec uvedeného zdôrazňuje, že v konaní nebolo preukázané zneužitie tiesne, neskúsenosti, rozumovej vyspelosti žalovaného 2/, ktorý je zároveň konateľom pôvodného žalovaného 1/ a u konateľa spoločnosti sa predpokladá určitá rozumová vyspelosť a profesionalita podnikateľa. K aplikácii ust. § 39a Obč. zák., ktorý bol zavedený do Obč. zák. od 1.6.2014 a upravuje úžeru je potrebné uviesť, že sa vzťahuje na fyzickú osobu-nepodnikateľa a je aplikovateľný aj na obchodné záväzkové vzťahy, kde jednou zmluvnou stranou je nepodnikateľ, teda prichádza do úvahy pri absolútnych obchodoch. Vo vzťahu k žalovanému 2/, ako konateľovi spoločnosti, odvolací súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-419/11 zo 14. marca 2013, ktorý je aplikovateľný aj na prejednávanú vec, v zmysle ktorého „fyzickú osobu“, ktorá má úzke podnikateľské väzby alebo väzby spojené s povolaním vo vzťahu k spoločnosti ako sú konateľstvo alebo väčšinový obchodný podiel v tejto spoločnosti, nemožno považovať za spotrebiteľa v zmysle tohto ustanovenia, ak prevezme ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzkov tejto spoločnosti zo zmluvy o poskytnutí úveru.“ Z obsahu spisu je nepochybne zrejmé, že žalovaný 2/ ako avalista prevzal ručenie za vlastnú zmenku vystavenú na zabezpečenie záväzku obchodnej spoločnosti, ktorej bol v inkriminovanom čase konateľom a preto vzhľadom na vyššie uvedené, nemôže mať postavenie spotrebiteľa.

30. K odvolacej námietke - nesprávnej interpretácii označenia ručiteľa „avalista“ a povinnosti študenta strednej školy poznať význam a obsah latinského slovného spojenia, odvolací súd odkazuje na rozsudok súdu prvej inštancie v bodoch 41 a 42 odôvodnenia a zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že žalovaný mal a mohol mať vedomosť o tom, že sa svojím podpisom na listine označenej ako zmenka zaručuje ako zmenečný ručiteľ. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že u konateľa spoločnosti/ aj študenta strednej školy/ sa predpokladá určitá rozumová vyspelosť a profesionalita podnikateľa. Na zdôraznenie odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že zmenečné ručenie (aval) je špeciálnym zmenkovoprávnym zabezpečovacím prostriedkom, na základe ktorého sa zmenečný ručiteľ (avalista) zaväzuje zaplatiť záväzok zo zmenky, t.j. rozdiel od ručenia podľa civilného práva je ten, že záväzok z titulu avala nesmeruje len voči konkrétnemu zmenkovému dlžníkovi (avalátovi), ale avalista zaisťuje zaplatenie záväzku zo zmenky bez ohľadu na to, za koho sa zaručil. Avalista je teda samostatný zmenkový dlžník, ktorý zodpovedá za zaplatenie zmenky, pričom pre záväzok avalistu nie je typická ani zásada akcesority a ani zásada subsidiarity tak, ako je to pri ručiteľských záväzkoch podľa civilného práva. Zásada akcesority pri avale sa uplatňuje len pri vzniku avalu, a to len do tej miery, či záväzok avaláta je platný z hľadiska formy, t.j. ku vzniku záväzku z titulu avala nedôjde, ak je záväzok avaláta neplatný pre formálne vady. Materiálne vady záväzku avaláta však nemajú vplyv na vznik záväzku avalistu, t.j. zásada akcesority sa v tejto súvislosti neuplatňuje, pričom zásada subsidiarity je v zmenkovom práve potlačená úplne tým, že majiteľ zmenky môže svoj nárok voči avalistovi uplatňovať bez ohľadu na to, či skôr uplatnil svoj nárok voči avalátovi, ako aj tým, že avalista nemôže odvodzovať námietky voči plateniu zmenky od avaláta (nemôže uplatňovať námietky výlučne patriace avalátovi), ale môže uplatňovať len svoje námietky voči plateniu zmenky.

31. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného a to primeranosť zmenkovej sumy a rozpor s dobrými mravmi odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v konaní nebolo preukázané zneužitie práva žalobcu na úkor dlžníka, t.j. žalovaného. Predložením prvopisu zmenky, ktorá má všetky náležitosti predpísané v ustanovení čl. I. (ďalej len zmenkový zákon) žalobca svoj nárok vyplývajúci zo zmenky preukázal. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že dôkazné bremeno ohľadom nesprávnosti vyplnenia blankozmenky spočíva na žalovanej strane. Zmenka bola pôvodne blankozmenkou a kauzálnym vzťahom zmenky je zmluva o úvere, súčasťou ktorej je aj dohoda o vyplňovacom práve k blankozmenke. Žalovaný namietal, že blankozmenka bola vyplnená v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, konkrétne rozporoval správnosť doplnenej zmenkovej sumy. Žalovaný 2/ mal uviesť ako mala byť zmenka správne vyplnená a preukázať tieto tvrdenia, čo však v konaní žalovaný nepreukázal. Žalobca ako majiteľ zmenky nie je povinný preukazovať dôvod záväzku a dôkazné bremeno ohľadom oprávnenosti zmenkových námietok spočíva v plnej miere na žalovanom. Žalobcovi na preukázanie svojej aktívnej legitimácie v spore plne stačí predloženie zmenky bez toho, že by bol povinný predkladať akékoľvek dôkazy k preukázaniu dôvodnosti výšky zmenkovej sumy.

32. K namietanému rozporu s dobrými mravmi odkazuje odvolací súd na odôvodnenie napadnutého rozsudku (bod 47.), s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje. Ako podstatné je potrebné uviesť, že zmluvná odmena bola v zmluve o úvere dojednaná na 2.578,- EUR za celú dobu splácania úveru, t.j. za dobu 18 mesiacov, takže ročný úrok z reálne poskytnutej sumy 5.000,- EUR bol 34,37%, čo súd prvej inštancie nepovažoval za neprimerane vysoké a s čím sa stotožnil aj odvolací súd. Žalobca vzal žalobu späť v sume zodpovedajúcej zmluvným pokutám (3.789,- EUR) a v rámci zmenkovej sumy si už uplatňoval len zmluvnú pokutu vo výške 378,90 EUR, čo sa, vzhľadom na nesporné omeškanie žalovaného 2/ a pôvodne žalovaného 1/ so splácaním úveru, odvolaciemu súdu nejaví ako neprimerané.

33. V súvislosti s odvolaním žalovaného považuje odvolací súd za potrebné s prihliadnutím na zásadu viazanosti odvolacími dôvodmi vyplývajúcu z ustanovenia poukázať na skutočnosť, že žalovaný vo svojom odvolaní v zásade zopakoval základný obsah jeho argumentácie uplatnenej v rámci procesnej obrany pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní náležitým, vyčerpávajúcim a presvedčivým spôsobom správne vysporiadal, čo je zrejmé z odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom dal súd prvej inštancie odpovede na všetky otázky majúce podstatný význam pre jeho rozhodnutie obsiahnuté vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

34. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. a súvisiacom výroku V. potvrdil ako vecne správny podľa , .

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu žiadne nevznikli.

36. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 ( tretia veta v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( , ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).