Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18CoP-20-2012.pdf
PDF · 79.02 KB
Case nature
Area
Subarea
18CoP/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kupkovej a sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej, vo veci starostlivosti súdu o maloletého A. W. O. nar. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Poprade, dieťa rodičov E. O., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., časť E. Z., K. XX/X a Z. L., nar. XX.X.XXXX, bytom Z., A. XXX/XX, o návrhu otca na zníženie výživného a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní oboch rodičov proti rozsudku Okresného súdu v Poprade č.k. 10P/65/2011-20 zo dňa 28.11.2011 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca na zníženie výživného a rovnako zmietol aj návrh matky na zvýšenie výživného. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V rozhodnutí vychádzal zo zistenia že otec maloletého požiadal o zníženie výživného zo sumy 50 Eur mesačne z dôvodu, že určené výživné je pre neho vysoké, nakoľko od januára 2011 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a poberá iba dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur mesačne. Matka dieťaťa žiadala zvýšiť výživné z dôvodu, že 4.2.2012 sa skončí jej materská dovolenka a dieťa bude musieť umiestniť do škôlky, s čím budú spojené zvýšené náklady.
Vykonaným dokazovaním zistil, že posledná úprava výživného na maloletého bola prevedená rozsudkom Okresného súdu v Poprade č.k. 14P/317/2010-35 zo dňa 31.5.2011. V čase tejto úpravy bol otec maloletého evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 25.1.2011 a matka poberala rodičovský príspevok. Otec podal návrh na zníženie výživného s odstupom 5 mesiacov. Zistil, že pomery na strane rodičov ani na strane maloletého dieťaťa sa od posledného rozhodnutia podstatne nezmenili. Otec maloletého v súčasnej dobe poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur, ktoré v čase posledného rozhodnutia nepoberal. Matka sa aj naďalej stará o maloletého, poskytuje mu celodennú starostlivosť a jej príjem pozostáva z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa. Matka odôvodnila návrh na zvýšenie výživného iba tým, že od februára umiestni dieťa do škôlky, s čím sa zvýšia jeho potreby. Na základe takto zisteného skutkového stavu vec posúdil podľa § 75 ods. l ,§ 78 ods. l, § 62 Zákona o rodine a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na zvýšenie ani na zníženie výživného. Konštatoval, že od poslednej úpravy prešlo iba 5 mesiacov a nebola preukázaná od poslednej úpravy zmena pomerov na
strane rodičov ani na strane maloletého dieťaťa. Návrh matky na zvýšenie výživného, s ohľadom na skutočnosť, že plánuje dieťa umiestniť do predškolského zariadenia považoval za predčasný. Výrok o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. l, písm. a) O.s.p.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa včas podal odvolanie otec maloletého. Poukázal na skutočnosť že je v hmotnej núdzi a poberá iba príspevok 62,50 Eur a žiadal, aby odvolací súd prihliadol na ustanovenie § 62 ods. 3 Zákona o rodine.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa sa odvolala aj matka maloletého a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zvýši výživné zo strany otca zo sumy 50 Eur mesačne na sumu 60 Eur mesačne od 1.12.2011. Poukázala na skutočnosť, že otec sa vyhýba nájsť si zamestnanie. Je vyučený v profesii kuchár, čašník. Preukázala, že stratu zamestnania si zavinil sám, nezodpovedným konaním a svojvoľne zmenil tri zamestnania v priebehu dvoch rokov. Poukázala na to, že otec sa o dieťa vôbec nezaujíma a naplatí ani súdom stanovené výživné. Jej návrh na zvýšenie výživného považuje za dôvodný a požadované zvýšené výživné za primerané potrebám a veku dieťaťa, nakoľko dieťa vo februári bude mať tri roky
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu oboch rodičov písomne vyjadril a navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na základe ktorého správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozsudku má podklad v zistenom skutkovom stave. Na týchto správnych skutkových zisteniach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonnou vyživovacou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Hmotno-právnou podmienkou toho, aby súd mohol vo veci opakovane rozhodnúť o výške výživného, je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. K zmene však môže dôjsť iba vtedy, keď sa zmeny závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s pomermi v čase vyhlásenia rozsudku.
Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, pri rozhodovaní o zmene výživného na účely zistenia pomerov ako podkladu takéhoto rozhodovania je potrebné porovnať okolnosti, dôležité pre určenie výživného v čase vydania skoršieho rozhodnutia s okolnosťami dôležitými v čase vydania nového rozhodnutia, pričom pokladom zmeny právoplatného rozhodnutia je výrazná a trvalá zmena okolností (nie prechodného charakteru) na jednej či druhej strane, ktoré boli podkladom skoršieho rozhodnutia a ktoré už s ohľadom na existujúce zmeny nezodpovedajú zákonom stanoveným hľadiskám pre rozhodovanie o výživnom. Takouto zmenou môže byť podstatne vyšší vek dieťaťa, zvýšenie jeho potrieb v súvislosti so štúdiom, zvýšenie či zníženie zárobku rodičov. Vyživovacia povinnosť, vyplývajúca z citovaných zákonných ustanovení slúži na zabezpečenie výživy a to vždy na úkor povinnej osoby. Povinnými osobami sú obaja rodičia dieťaťa. Hľadiskom určujúcim rozsah vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade maloletého A. W., vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav, záujmy ako aj majetkové pomery, zárobkové možnosti a schopnosti povinného, teda otca navrhovateľky.
Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že od posledného rozhodnutia nedošlo k takej zmene pomerov ktorá by odôvodňovala zmenu výšky výživného. Je nepochybné, že od poslednej úpravy prešlo iba 5 mesiacov a potreby maloletého sa podstatným spôsobom nezmenili. Záver súdu prvého stupňa o predčasnom návrhu matky na zvýšenie výživného je správny. Pre rozhodnutie je podstatný stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a v tom čase bola ešte matka maloletého na materskej dovolene. V prípade že dôjde k zmene pomerov aj na strane dieťaťa je možné výšku výživného zmeniť. Táto zmena však musí byť preukázaná.
Pokiaľ sa týka otca maloletého, odvolací súd považuje aj rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného za správne. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pri poslednej úprave výživného súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že otec maloletého sa svojvoľne vzdal zamestnania a na túto skutočnosť prihliadol pri stanovení výšky výživného v súlade s ustanovením § 78 ods. l Zákona o rodine. Bolo nepochybne zistené že otec maloletého v priebehu 2 rokov 3 krát zmenil zamestnanie z vlastného rozhodnutia a posledné zamestnanie v spoločnosti Lidl bolo ukončené z dôvodu, že nenastúpil na nočnú smenu ako aj zistené požitie alkoholu. Odvolací súd je toho názoru, že je v možnostiach a aj schopnostiach otca dosiahnuť príjem aspoň vo výške, aký dosahoval v poslednom zamestnaní t.j. 290 Eur mesačne. Z takého príjmu doposiaľ stanovená výška výživného v sume 50 Eur mesačne je primeraná možnostiam a schopnostiam otca ako potrebám maloletého, s prihliadnutím na príjem matky a jej osobnú starostlivosť.
So zreteľom na uvedené, ako aj správne rozhodnutie súdu prvého stupňa o trovách konania, odvolací súd postupom podľa § 219 ods. l O.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. l O.s.p. v spojení s § 146 ods. l, písm. a) O.s.p. Konanie starostlivosti súdu o maloleté deti je konaním, ktoré je možné začať aj bez návrhu a v takomto konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.