Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-5P/17/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. T., W.. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Piešťanoch, dieťa matky: U. T., F. H., C. X a otca: R. T., F. Y., R..V.E. XXX/X, o zníženie výživného, takto

rozhodol:

Súd návrh na zníženie výživného z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom, došlým súdu dňa 01.03.2010, sa otec maloletého domáhal zníženia výživného na minimálnu zákonnú výšku od 01.02.2010 s odôvodnením, že výživné vo výške 130 eur mesačne, ktoré bolo stanovené rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. nie je schopný zo svojich súčasných príjmov platiť, nakoľko je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie a bude poberať sociálnu dávku vo výške 62 eur.

Matka so znížením výživného nesúhlasila.

Po vykonanom dokazovaní súd prvého stupňa o návrhu otca rozhodol dňa 16.12.2010 tak, že s účinnosťou od 17.05.2010 znížil výživné zo sumy 130 eur na 50 eur mesačne a vo zvyšku návrh zamietol. Na základe odvolania matky Krajský súd v Trnave svojím uznesením č.k. -99 zo dňa 17.03.2011 rozsudok zrušil z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu, uložil súdu prvého stupňa vykonať vo veci ďalšie dokazovanie a až potom vo veci opätovne rozhodnúť.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v smere naznačenom odvolacím súdom, vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, spisom tunajšieho súdu č. , výsluchom rodičov a kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s príjmami rodičov a ich nevyhnutnými výdavkami, potvrdeniami príslušného úradu práce, vyjadreniami lekára, svedeckou výpoveďou otcovho otca, výpisom otca zo živnostenského registra v ČR, potvrdením Pražskej správy sociálneho zabezpečenia, oznámením Finančného úradu pre Prahu 3, ďalšími potvrdeniami otcovho všeobecného lekára, potvrdením ortopéda, potvrdeniami Sociálnej poisťovne a príslušného úradu práce, dožiadaním príslušného rakúskeho súdu ohľadne bývalého zamestnávateľa otca, ako aj obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca na maloletého bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu č. k. - 103 zo dňa 23.07.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 10.11.2009 tak, že výživné bolo zvýšené zo sumy 1.000 Sk na sumu 3.916,38 Sk mesačne s účinnosťou od 01.12.2008 do 31.12.2008 a na sumu 130 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2009, čím bol zmenený rozsudok Okresného súdu Piešťany č.k. -22 zo dňa 28.11.2000. Nedoplatok na zročnom výživnom vo výške 1.040 eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po 40 eur spolu s bežným výživným. Matka v čase posledného rozhodovania bola na materskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 158,60 eur mesačne a prídavky na dve deti. Dňa 08.07.2008 jej pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej H. Q.. Otec maloletého bol rozvedený, býval v T. so svojou priateľkou, v ČR mal živnostenské oprávnenie na podnikanie a cez víkendy chodil pracovať brigádnicky do C. s príjmom podľa jeho vyjadrenia 700 eur mesačne. Maloletý T. mal 15 rokov, mal zvýšené náklady na výživu v súvislosti s aktívnym športovaním ( hokej, kanoistika ), doučovaním angličtiny a zubným strojčekom. Maloletý práve ukončil 9. triedu ZŠ a v novom školskom roku mal nastúpiť na strednú školu v M.. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.12.2009.

Otec súdu uviedol, že približne do novembra 2009 vykonával v Č. brigádnicky bez pracovnej zmluvy výkopové práce, čo aj bolo predmetom jeho podnikania podľa živnostenského oprávnenia, ktoré mal v Č.X. C.. Keď bolo práce menej, počas jeho pobytu v Č. C. odchádzal na víkendy pracovať do C. ako pomocník v kuchyni, chodil tam podľa potreby, keď ho zavolali, najmä v zimnom období, kedy v Prahe nemal prácu. Výšku svojich príjmov otec súdu nepredložil, uviedol iba, že takto zarábal v priemere 8.000 Kč, býval v T. v prenajatom byte so svojou priateľkou, kde mal zaevidovaný aj prechodný pobyt. Podnikanie v Č.X. C. ukončil z dôvodu, že odberatelia neplatili faktúry, čím sa aj dosť zadĺžil (dlhuje Českej sporiteľni cca. 500.000 Kč a toho času prebieha voči nemu exekúcia, na základe ktorej doposiaľ uhradil 20.000 Kč). V novembri 2009 sa vrátil domov k rodičom, čím skončili aj jeho príležitostné práce v C.. Odvtedy zostal na Slovensku, kde od novembra 2009 do februára 2010 nemal žiaden príjem, od februára 2010 sa zaevidoval na úrade práce, kedy mu priznali dávky v hmotnej núdzi. Uviedol, že v dôsledku ťažkej fyzickej práce v Č. C., ktorú vykonával v exteriéri, došlo u neho k zdravotným problémom pohybového aparátu, pre ktoré bol od 17.05.2010 na dlhodobej práceneschopnosti, trvajúcej až do 02.05.2011, počas ktorej mal nárok tiež iba na dávky v hmotnej núdzi, pracovať pritom pre nepriaznivý zdravotný stav nemohol. V súvislosti s ochorením špeciálne výdavky nemal, s výnimkou liekov, ktoré mesačne predstavovali 40 eur. Uviedol ďalej, že od novembra 2009 býva v rodičovskom dome v Y., náklady na bývanie znášajú jeho rodičia, obaja starobní dôchodcovia. Od ukončenia práceneschopnosti si cestou známych hľadá prácu, ale sa mu nepodarilo doposiaľ nikde zamestnať. Má iba príležitostné príjmy z brigád na stavbách, väčšinou iba dozoruje stavby, pretože pre problémy s chrbticou nemôže manuálne pracovať. Istý čas sa zdržiaval u svojej priateľky v F., kde aj príležitostne brigádoval cez kamaráta, firmu súdu uviesť nevedel. Väčšinu času trávi doma u rodičov, ktorí potrebujú jeho pomoc, ak má peniaze, prispeje im na nákupy a stravu. Vedie im domácnosť a popri tom sa stará o svoju ťažko chorú matku, ktorá vyžaduje častý doprovod k lekárom. Starostlivosť o matku mu tiež bráni riadne sa zamestnať, požiadal preto o priznanie opatrovateľského príspevku, pričom z úradu práce mu zatiaľ iba ústne oznámili, že jeho žiadosť bola schválená, zatiaľ však nemá o tom žiadne rozhodnutie, ani výšku príspevku ešte nepozná. Uviedol, že matka by mala podstúpiť v najbližších mesiacoch operáciu, od výsledkov ktorej bude závisieť, či bude vyžadovať naďalej jeho starostlivosť, alebo sa bude môcť zamestnať. Jeho príjmy sú naďalej iba sociálne dávky, v súčasnosti nemá žiadne brigády, občas tipuje. Je nemajetný, iné vyživovacie povinnosti okrem maloletého T. nemá. Výživné synovi zaplatil naposledy dňa 01.02.2010, odvtedy žiadne neplatil. Prakticky od jeho návratu z Č. C. ho živia rodičia, jeho výdavky predstavuje iba bývanie a strava. Je preto ochotný platiť maloletému výživné nanajvýš vo výške 50 eur mesačne. S maloletým sa nestýka, keďže po rozvode manželstva mali s matkou maloletého mimosúdnu dohodu o úprave styku, ktorý mal prebiehať za účasti kolízneho opatrovníka, avšak matka dohodu nerešpektovala, lebo jej rodina si nepriala, aby sa s maloletým stýkal.

Výsluchom matky a z predložených listinných dôkazov bolo zistené, že maloletý T. navštevoval od septembra 2008 do júna 2009 II. ročník strednej školy v M., kde bol aj ubytovaný na internáte. V tom čase náklady spojené s jeho štúdiom predstavovali 150 eur mesačne, ktorá suma v sebe zahŕňala školské poplatky, stravu aj ubytovanie. Matka mu mesačne vkladala na účet syna sumy od 180 do 200 eur, z ktorých pokrýval spomenuté náklady a zvyšok použil ako vreckové. Mimo toho mu matka zakupovala ošatenie a platila spiatočné cestovné domov v hodnote 90 eur dva razy ročne. Po jednom roku sa maloletý musel vrátiť do SR, pretože v nasledovnom ročníku už bolo potrebné jeho bývanie zabezpečiť formou súkromného internátu, ktorý si nemohol dovoliť z finančných dôvodov. Toho času je študentom 2. ročníka Strednej odbornej školy technickej v T.E., kde mal začiatkom školského roka zvýšené náklady v súvislosti so zakúpením učebníc cudzích jazykov a ďalších pomôcok v hodnote cca 40 eur a zakúpením ošatenia na praktickú výuku v hodnote 12 eur. V škole sa nestravuje, matka mu však balí desiatu. V záujme rozvíjania znalostí talianskeho jazyka navštevuje maloletý od septembra 2009 v M. jazykový kurz, poplatok za trimester je 149 eur, okrem toho platí cestovné do M. dva razy týždenne po 1,64 eur spiatočný lístok. Približne dva razy do mesiaca navštevuje posilňovňu, v ktorej jeden vstup stojí 5 eur. Je zdravý.

Matka do leta 2010 bývala u svojich rodičov, kedy sa presťahovala so svojim druhom a mal. dcérou H. do 3- izbového bytu v T. vo vlastníctve rodičov jej druha, kde platia nájomné 151 eur ( do mája 2011 nájomné 123,44 eur mesačne) elektrinu 21,63 eur, plyn 9,64 eur, poplatky za TV, internet už zrušili.. Všetky tieto náklady na domácnosť, ako aj výživu maloletej H. uhrádza matkin druh, pretože matka poberá iba rodičovský príspevok vo výške 194,70 eur (do 31.07.2010 vo výške 256 eur) a prídavky na dve deti. Jej druh bol do februára 2010 nezamestnaný a poberal sociálne dávky, od februára 2010 je živnostník, podniká vo veľkoobchode s koženou galantériou. Maloletá dcéra H. má zvýšené náklady na výživu v súvislosti so zdravotnými problémami, musí absolvovať časté rehabilitačné cvičenia, za ktorými dochádza 1 až 3x týždenne do Ž., do H. N. alebo inde a okrem ceny samotnej rehabilitácie, ktorá sa pohybuje od 8 do 15 eur platí náklady na benzín. Vysoké náklady na dcéru H. pomáha uhrádzať celá jej rodina. Matka poukázala na viaceré rozporné tvrdenia otca, vyjadrila tiež pochybnosť ohľadom dôvodov jeho pracovnej neschopnosti a tiež pochybnosť o tom, že by sa otec mohol starať o svoju matku, keďže nemá žiadne zdravotné vzdelanie, navyše zdravotný stav jeho otca podľa nej nie je taký zlý, aby sa o manželku nemohol postarať on.

Svedeckou výpoveďou R. T. staršieho bolo zistené, že otec maloletého sa vrátil domov po asi päťročnom pobyte v Č. C. pred Vianocami v roku 2009. Chvíľu býval u rodičov, potom, asi po roku sa odhlásil z trvalého pobytu s tým, že si bude hľadať trvalé zamestnanie. Svedok nevedel, kam sa syn odsťahoval, odvtedy však k rodičom chodí len občas na návštevu, trvalé zamestnanie si ale nenašiel, žije z toho, čo si príležitostne zarobí u kamarátov a na stavbách, ako aj z podpory. Informácie o výške jeho príjmov však svedok nemal. Svedok uviedol, že kým otec maloletého býval u rodičov, títo mu poskytovali bývanie aj stravu, a keď si niečo brigádnicky zarobil, prispel aj nákupmi do domácnosti. V súčasnosti má stále kľúče od rodičovského domu, a keď príde, rodičia mu poskytnú čo majú, nič im neplatí. K otázke starostlivosti o chorú manželku svedok uviedol, že túto jej zabezpečuje on a nie ich syn, ktorý bol s matkou u lekára iba raz.

Otec trval na tom, že starostlivosť o matku a rodičovskú domácnosť zabezpečuje on, výpoveď svedka pritom spochybňoval tvrdením, že svedok trpí vážnymi poruchami pamäte, ktorú skutočnosť prisľúbil preukázať súdu lekárskou správou, čo však neurobil.

Súd predvolal k výsluchu aj matku otca maloletého, avšak vzhľadom k jej preukázanému život ohrozujúcemu ochoreniu napokon na jej výsluchu netrval, keďže lekár súdu oznámil, že je onkologickou pacientkou a nie je zdravotne spôsobilá zúčastniť sa pojednávania.

Kolízny opatrovník doporučil súdu zamietnuť návrh na zníženie výživného, keďže nie je v prospech maloletého. Poukázal na skutočnosť, že otec by mohol zabezpečiť svojej matke starostlivosť aj inak než osobne, a to formou štátom platenej opatrovateľky, ktorú možno k chorej osobe zabezpečiť prostredníctvom príslušného úradu práce, tak by mohol nastúpiť do práce.

Z potvrdenia úradu práce bolo zistené, že otec bol naposledy evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 12.02.2010 do 23.05.2011, kedy bol vyradený z evidencie. Od 01.02.2010 je poberateľom dávok v hmotnej núdzi a to od februára 2010 do mája 2010 v sume 62,50 eur, od júna 2010 do novembra 2010 vo výške 125,57 eur, od decembra 2010 do marca 2011 vo výške 62,50 eur, od apríla 2011 do mája 2011 vo výške 97,19 eur a od júna 2011 opäť vo výške 62,50 eur. Sociálna poisťovňa súdu potvrdila, že otec v r. 2010 a 2011 nepoberal žiadne nemocenské dávky, keďže nebol nemocensky poistený od 30.06.2004. Z potvrdenia všeobecného lekára bolo zistené, že otec bol práceneschopný od 17.05.2010 do 02.05.2011 pre vleklé ochorenie pohybového aparátu, pre ktoré bol už v minulosti liečený, ktorá skutočnosť mu pri základnom vzdelaní bráni nájsť si prácu, vyžadujúcu fyzickú námahu. Neskôr ten istý lekár súdu oznámil, že otec nie je invalidný a podľa jeho vedomostí netrpí na žiadne ochorenie, ktoré by ho invalidizovalo. Otcov ortopéd súdu oznámil, že otec bol vyšetrený v jeho ambulancii jednorázovo dňa 11.11.2010, pričom klinický ani rtg nález pri tomto vyšetrení nebol dôvodom na dlhodobé obmedzenie pracovnej schopnosti. Pražská správa sociálneho zabezpečenia potvrdila, že otec si u nej neuplatnil nárok na žiadne dávky nemocenského poistenia. Z výpisu zo živnostenského registra v Českej republike bolo zistené, že otcovi vzniklo oprávnenie dňa 09.05.2007 v rozsahu ohlasovacej živnosti v predmete prípravné práce pre stavby, živnostenské oprávnenie zaniklo dňa 30.06.2008. Finančný úrad Praha 3 súdu oznámil, že otec nepodal daňové priznanie v rokoch 2007 až 2010. Súd vykonal zisťovanie príjmov otca u rakúskeho zamestnávateľa cestou dožiadaného príslušného súdu v cudzine, údaje sa však nepodarilo zistiť, keď dožiadaný súd oznámil, že bývalý zamestnávateľ otca sa už na známej adrese nenachádza a novú adresu sa súdu nepodarilo zistiť. Otec predložil súdu pokladničné bloky o nákupoch svojich liekov za mesiac november 2010 z ktorých vyplýva celkový doplatok v hodnote 39 eur. Predložil tiež súdu upomienku spoločnosti EOS KSI Česká republika, s.r.o., ktorou mu bolo oznámené postúpenie pohľadávky vo výške 305.724,98 Kč od Českej sporiteľne, a.s. a súčasne bol otec vyzvaný na zaplatenie dlhu najneskôr do 29.07.2010.

Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre mal. dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sa aj na starostlivosť rodičov o spoločnú domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie .

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa( § 77 Zákona o rodine).

Predmetom konania je zníženie výživného, ktorého sa domáha otec s odôvodnením, že od novembra 2009 sa jeho príjmy znížili.

V konaní bolo zistené, že otec sa v novembri 2009 vrátil z Č. C., kde výkopovými prácami zarobil podľa jeho vyjadrenia cca 8.000 Kč ( potvrdenie súdu nepredložil, pretože nemal žiadnu pracovnú ani inú zmluvu) a popri tom cez víkendy pracoval v C.. Už v minulom súdom konaní č.k. otec uviedol, že takto si zarobil mesačne okolo 700 eur, a z takto zisteného skutkového stavu aj rozhodoval naposledy súd o výživnom na mal. T. ( ktorý rozsudok bol vyhlásený dňa 23.07.2009 ).

V predmetnom konaní mal súd preukázané, že v novembri 2009 sa otec vrátil z Č. C. domov k rodičom, čím stratil všetky dovtedajšie príjmy. Odvtedy nemal uzavretý žiadny riadny pracovný pomer. Prvé dva mesiace po návrate nemal nijaký príjem, ani sa nezaevidoval na úrade práce, teda bol dobrovoľne nezamestnaný. V evidencii úradu práce bol ako uchádzač o zamestnanie evidovaný až od februára 2010 do mája 2011, kedy ho vyradili z evidencie, pričom ale prácu si nenašiel žiadnu. Z vyjadrenia otca vyplýva, že do C. prestal chodiť pracovať keď sa vrátil z Č., okrem iného aj z dôvodu, že tamojší zamestnávteľ ukončil podnikanie, čo by aj nepriamo vyplývalo z oznámenia rakúskeho súdu, že tento zamestnávateľ sa už na adrese nezdržiava a nová adresa nie je známa. Od r. 2010 mal teda otec ako jediné legálne príjmy dávky v hmotnej núdzi a mimo toho nepravidelné príjmy z príležitostných brigád v SR v oblasti stavebníctva, ktoré pred súdom priznal avšak bez uvedenia konkrétnej výšky priemerných zárobkov. Otec sa vyjadril iba v tom zmysle, že má sotva na živobytie, z dôvodu čoho svojim rodičom ani neprispieval na bývanie a neplatil tiež výživné na mal. T.. Súdu tiež tvrdil, že v čase dlhotrvajúcej práceneschopnosti žiadne zárobky nemal, pretože zdravotný stav mu prácu nedovoľoval.

Súd preto pri posudzovaní jeho vyživovacej schopnosti a možnosti vychádzal z jeho príjmov vo výške cca 700 eur, ktoré dosahoval v Č. C., pretože návrat na Slovensko, ktorý znamenal zanechanie zárobkovej činnosti, otec súdu nijako nezdôvodnil. Súd ho preto považoval za vzdanie sa výhodnejších zárobkov bez vážneho dôvodu v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Berúc do úvahy preukázané vysoké dlhy, ktoré si otec narobil v Č. C., jeho návrat do SR sa javí ako vyhýbanie sa plneniu záväzkov, čomu by nasvedčoval aj ďalší jeho postup v otázkach obstarávania príjmov v nasledujúcom období, kedy si otec po dvoch mesiacoch dobrovoľnej nezamestnanosti, obstaral dávky v hmotnej núdzi ako jediný legálny príjem a následne zostal zjavne bez vážneho dôvodu ( ako vyplýva z vyjadrení ortopéda, na ktorého sa otec odvolával) takmer celý rok práceneschopný, čím mal objektivizovať neschopnosť zamestnať sa a dosahovať normálne zárobky. Aj ďalšie skutočnosti nasvedčujú tomu, že otec sa vyhýba legálnemu zamestnaniu - z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený v máji 2011, ale prácu si žiadnu nenašiel doteraz, teda je zrejmé, že si ju ani nemá záujem hľadať. Napokon aj tvrdenie otca, že jeho zamestnaniu bráni osobná starostlivosť o chorú matku ( a domácnosť rodičov) vyznieva nevierohodne v spojení so svedeckou výpoveďou jeho otca ( ktorého poruchy pamäte súdu otec ničím nepreukázal), ktorý na rozdiel od neho tvrdil, že o chorú matku otca sa stará on, zatiaľ čo otec maloletého žije svojím vlastným životom a domov chodí iba občas. Svedok rovnako potvrdil, že otec maloletého nemal od konca roka 2009 žiadne trvalé zamestnanie a žil iba z dávok a príležitostných prác. K prípadnému schváleniu žiadosti otca o priznanie opatrovateľského príspevku na chorú matku ( ktorú skutočnosť otec ničím nepreukázal) bol súd zhodne s matkou a kolíznym opatrovníkom toho názoru, že opatera matky otca ( ktorú navyše otec zabezpečuje iba sporadicky, resp. nepodarilo sa mu preukázať, že by ju permanentne zabezpečoval) sa dá dosiahnuť aj iným spôsobom, a to takým, ktorý nebude brániť otcovi v zamestnaní a tým aj plnení si vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa.

Vyhodnotením zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že návrh na zníženie výživného nie je dôvodný, pretože aka aj k zníženiu príjmov u otca došlo, tento nepreukázal súdu, že by sa tak stalo bez jeho zavinenia. Súd mal za to, že otec sa dlhodobo dobrovoľne vyhýba zamestnaniu, pričom však okrem dávok v hmotnej núdzi má príjmy z nelegálnych zdrojov, ktorými svoju existenciu dokáže zabezpečiť, a hoci ich presná výška súdu nie je známa, je zrejmé, že dokáže zarobiť cca 700 eur mesačne. Vzhľadom k tomu, že matkina vyživovacia schopnosť je stále znížená z objektívneho dôvodu, keďže poberá iba rodičovský príspevok a navyše matka na rozdiel od otca má až dve vyživovacie povinnosti, nemožno od nej žiadať, aby takmer celú výživu maloletého zabezpečovala sama, resp. za pomoci druha, ktorý nemá voči mal. T. žiadnu vyživovaciu povinnosť. Berúc potom do úvahy, že od minulého rozhodovania o výživnom v r. 2009 náklady na výživu maloletého stúpli ( postúpil na strednú školu, tiež vyrástol, čím sa zvýšili náklady na stravu, ošatenie, kultúrne a športové potreby, pribudla mu nákladná mimoškolská činnosť), súd dospel k záveru, že výživné v sume 130 eur je primerané a zodpovedá schopnostiam a možnostiam otca aj odôvodneným potrebám maloletého, preto návrh zamietol.

O trovách konania súd rozhodol s použitím ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Trnave.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.