Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Co-34-2023.pdf
PDF · 115.29 KB
Case nature
Subarea
15Co/34/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Balegovej a členov senátu JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Vlasty Ondrejkovej, v spore žalobcu: A. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpený: Advokátska kancelária Motyčka, s. r. o., so sídlom Štefánikova trieda 52, 949 01 Nitra, IČO: 53 503 007, proti žalovanej: E. A., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D., zastúpená: JUDr. Diana Beresecká, advokátka, so sídlom Farská 33, 949 01 Nitra, IČO: 50 940 937, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 18C/72/2023 – 14 zo dňa 17. 08. 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd m e n í uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 18C/72/2023 – 14 zo dňa 17. 08. 2023 v napadnutej časti I., II. a V. výroku tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a a žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania proti žalobcovi n e p r i z n á v a.
II. Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
III. Odvolací súd odvolanie žalovanej proti III. a IV. výroku uznesenia Okresného súdu Nitra č. k. 18C/72/2023 – 14 zo dňa 17. 08. 2023 o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil E. A., nar. XX. XX. XXXX, aby dočasne nevstupovala do rodinného domu na adrese B. C. XXX/XX, D., ktorý sa nachádza na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape p. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 210 m2, na parcelu p. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 210 m2, na parcelu p. č. XXXX/X - orná pôda vo výmere 483 m2, na parcelu p. č. XXXX/X - záhrada vo výmere 999 m2 a na parcelu p. č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 533 m2 nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX pre k. ú. D., obec D., okres F. G., ktoré sú v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľa, podiel 1/2 a odporkyni, podiel 1/2 (I. výrok). Ďalej nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa E. A., nar. XX. XX. XXXX, zakazuje priblížiť sa k navrhovateľovi A. A., nar. XX. XX. XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, s výnimkou účasti úkonov v trestnom a občianskoprávnom konaní (II. výrok). Súd odporkyňu poučil, že môže proti navrhovateľovi podať samostatnú žalobu vo veci samej týkajúcej sa navrátenia nárokov do pôvodného stavu. Následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia (III. výrok). Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia (IV. výrok) a navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov konania proti odporkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením (V. výrok).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/, h/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 CSP Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a v časti povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na § 2 písm. a/, § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca navrhuje nariadiť neodkladné opatrenie na ochranu svojho života a zdravia. Súd posúdil návrh na nariadenie neodkladného opatrenia a zistil, že je dôvodný. Žalobca osvedčil, že žalovaná sa voči nemu dopúšťa psychického násilia spočívajúceho v tom, že mu vulgárne nadáva, vyhráža sa mu fyzickým útokom na jeho osobu, „že vybaví, aby ho dali dole“, že ho dá zbiť a tiež, že mu otrávi psa, vzbudzuje u žalobcu strach, čomu svedčí aj to, že sa vo vlastnom dome zamyká pred ňou vo svojej izbe z obavy o svoj život. Nariadením neodkladného opatrenia sa zabráni prípadnému útoku žalovanej na žalobcu, ktorý vzhľadom na ním opísané doterajšie správanie žalobkyne možno očakávať, nakoľko tá sa mu vyhrážala doposiaľ len slovne, ale s úmyslom mu ublížiť na zdraví, navyše žalovaná už bola Okresným riaditeľstvom PZ v Nitre, odbor poriadkovej polície, vykázaná zo spoločného obydlia od 07. 08. 2023 na dobu 14 dní. V tejto súvislosti súd uviedol, že právo na ochranu života a zdravia, ktoré je ohrozované, má absolútnu povahu, pričom je silnejšie ako právo na obydlie. Žalobca podľa názoru súdu osvedčil, že zo strany žalovanej dochádza k takému správaniu, ktoré žalobcu ohrozuje, a preto bolo potrebné jeho návrhu vyhovieť.
4. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žiadal o zákaz priblíženia podľa § 325 ods. 2 písm. h/ CSP. Z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia mal súd osvedčené, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery žalobcu v časti zákazu približovania sa navrhnutým neodkladným opatrením. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ktorým by bolo žalovanej uložené priblížiť sa k navrhovateľovi na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov, sú splnené. Vzdialenosť menšiu ako 50 metrov súd považoval za primeranú tomu, aby sa vylúčila možnosť ataku zo strany žalovanej a súčasne dáva možnosť stranám, aby sa navzájom včas spozorovali a predišlo sa tak ich priblíženiu na kratšiu vzdialenosť. Dôkazy predložené žalobcom napĺňajú hypotézy uvedené v ustanovení § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP, žalovaná svojím konaním vo vzťahu k žalobcovi môže dôvodne ohroziť jeho telesnú a duševnú integritu, preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel v plnom rozsahu. Súd záverom poznamenal, že neposudzuje a neskúma, či zo strany žalovanej skutočne došlo k násilnému správaniu voči žalobcovi, a preto nijako nie je dotknutá prezumpcia neviny žalovanej. Preukázanie násilného správania môže byť predmetom iba priestupkového, resp. trestného konania. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia ochrany práv a oprávnených záujmov osoby, proti ktorej neodkladné opatrenie smeruje (žalovaná), súd v súlade s § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovanú o možnosti podania žaloby vo veci samej. Následkom úspešnej žaloby je potom zrušenie neodkladného opatrenia. Právo žalovanej na eventuálnu náhradu škody, ktorá jej v súvislosti s výkonom neodkladného opatrenia vznikne, prípadne iné nároky spojené s jej vylúčením z užívania obydlia, pritom nie sú týmto opatrením nijako dotknuté. Súd zároveň uviedol, že žalobcovi neuložil povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože je toho názoru, že vydaním uznesenia sa dosiahne trvalá úprava pomerov strán sporu a navyše aj sám žalobca uviedol, aby mu súd túto povinnosť neuložil. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, na základe ktorých bol žalobca v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspešný v plnom rozsahu, a preto mu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 100 %. Pretože navrhovateľ nezaplatil súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého je poplatníkom podľa § 2 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, súd mu túto povinnosť uložil napadnutým uznesením vo výške 33 eur podľa položky 1 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 8 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb.
5. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/, g/ a h/, t. j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že žalobca vo svojom návrhu len opisuje, ako ju a jej dcéru vymkol a nevedeli sa dostať späť do domu. Žalovaná búchala na terasové dvere s tým, aby ich žalobca vpustil dnu. Žalobca v návrhu uvádza, že sadol do auta a išiel na políciu. Ako dôvod tohto konania uvádza, že vytušil, že mu žalovaná bude chcieť spraviť napriek ešte viac a zavolá políciu. Tak sa totiž žalovaná správala aj k bývalému manželovi. Žalobca mal vedieť, že ho bude chcieť očierňovať, ako očierňovala pred všetkými aj jeho. Sadol teda do auta a išiel na políciu sám. Z návrhu
žalobcu nevyplýva žiadna konkrétna závažná skutočnosť, ktorá by sa mala odohrať dňa 06. 08. 2023, a ktorá by odôvodňovala tak závažný zásah do jej práv, ako je zákaz vstupu do vlastného domu. Pre žalovanú je preto nepochopiteľné, že za takéhoto skutkového stavu bola políciou vykázaná z obydlia, a že jej bolo nariadené neodkladné opatrenie. Priznala však, že medzi ňou a žalobcom sú v manželstve problémy, a že žalobca podal návrh na rozvod manželstva. Problémy v manželstve začali v lete 2022, kedy jej priateľky ukázali správy, ktoré im napísal žalobca, v ktorých s nimi flirtoval a pozýval ich do spoločnej domácnosti v čase, keď nebola doma. Jednu takúto správu poslal jej kolegyni H. I., ktorú pripojila aj k svojmu odvolaniu. Táto svedkyňa by vedela potvrdiť, že jej žalobca nosil do práce kvety a mal „sexistické poznámky“. Aj ďalšia svedkyňa I. J. by vedela potvrdiť, že jej žalobca písal správy a navrhoval jej, aby prišla k nemu na vínko. Táto svedkyňa však svoju SMS komunikáciu so žalobcom vymazala. V máji 2023 bol žalobca hospitalizovaný v nemocnici. V tom čase mu prala pracovné oblečenie, v ktorom našla lieky podporujúce sexuálnu aktivitu zn. A. XXX. V balení bolo 8 kusov tabliet, z ktorých už 6 chýbalo, pričom žalobca jej nevedel vysvetliť, kedy a s kým tieto lieky použil. Od toho času sa žalobca k nej, ako aj k jej dcére začal neznesiteľne správať. Pravidelne ich vyhadzoval z domu, dcéru zhadzoval pred kamarátkami a vyhodil ich z domu. Dcére nadával, že je alkoholička a obviňoval ju, že mu kradne peniaze a alkohol. V noci ich úmyselne budil, zažínal svetlo, oplzlo im nadával. Zo strachu pred ním začali spávať v jednej izbe. Raz v noci sa stalo, že spiacej dcére hodil na hlavu psa. Po nociach chodil von a keď sa vrátil, hlasno búchal dverami a púšťal televíziu. Vždy, keď okolo neho prejde, opľuje ju. Zakázal jej chodiť do kúpeľne, kde je vaňa a do hosťovskej izby. Keď si chcela umyť vlasy vo vani, surovo do nej strčil a vyhodil ju s tým, že tam nemá čo robiť. Zakazoval im pozerať televíziu z dôvodu, že elektrinu platí on. V stredu 02. 08. 2023 ju ráno zavrel v komore, hoci vedel, že musí ísť do práce. Keď ju pustil, chytil jej tenisky a hodil ich dolu schodiskom. Keď si po ne išla, niekoľkokrát ju sotil. Žalobca sa k nej a k jej dcére správa takto preto, aby ich prinútil odísť z domu. Jeho správanie žalovaná pociťuje ako príkorie, nedokázala jesť a z tohto dôvodu za posledný rok schudla 10 kíl, o čom predložila fotografie. Podľa názoru žalovanej súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď si nevykonal lustráciu žalobcu ohľadne prípadných iných civilných a trestných konaní. Ak by tak urobil, zistil by, že žalobca bol trestným rozkazom Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 21T/78/2014 zo dňa 15. 08. 2014 uznaný vinným zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona, ktorého sa dopustil voči G. K. G., matke svojej dcéry F. A., nar. XX. XX. XXXX. Podľa informácií žalovanej bolo dňa 11. 03. 2014 voči žalobcovi začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, nevedela však uviesť, s akým výsledkom. Žalovaná ďalej poukázala na to, že žalobca je XXX kg vážiaci muž, ktorý sa v minulosti dopúšťal protiprávneho konania voči blízkym osobám, čo sa stávalo aj v ich rodine. Z návrhu žalobcu pritom nevyplýva žiadna skutočnosť, z ktorej by sa dalo usudzovať, že žalovaná ohrozuje život alebo zdravie žalobcu, ako to súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval. Zo skutočností, ktoré uviedla, vyplýva presný opak, a že žalobca má násilnú povahu a trvalo vedie neusporiadaný život. Žalovaná záverom konštatovala, že do spísania odvolania nebolo voči nej vznesené obvinenie, keďže v žalobcovom trestnom oznámení nie sú uvedené skutočnosti, ktoré by takýto postup odôvodňovali. Vykázanie jej osoby zo spoločného obydlia je z tohto pohľadu nepochopiteľné a predčasné rozhodnutie. Podľa názoru žalovanej bolo jediným dôvodom, pre ktorý súd nariadil neodkladné opatrenie, rozhodnutie o vykázaní zo spoločného obydlia. Táto skutočnosť však nemôže byť dostatočná na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa tak výrazným spôsobom zasiahlo do jej práv. S poukazom na uvedené skutočnosti navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanej náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
6. Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým a právnym posúdením napadnutého uznesenia a považuje ho za vecne správne. Je nesporné, že podkladom pre podanie návrhu boli pretrvávajúce vzťahové problémy, ktoré sa stali pre žalobcu neúnosné, a preto dlhodobé psychické týranie zo strany žalovanej vyústilo až do krajného riešenia, a to k odlúčeniu manželov a podaniu trestného oznámenia na žalovanú. Ku konštatovaniu žalovanej, ktorá poukazuje na váhový rozdiel medzi nimi, žalobca poznamenal, že ho považuje za absurdný. Už v minulosti sa totiž stalo, že sa žalovaná zahnala v kuchyni na žalobcu nožom. Tohto času žalovaná predmetnú nehnuteľnosť neobýva, nemá v nej žiadne osobné veci, a teda samotné neodkladné opatrenie žiadnym negatívnym spôsobom neovplyvňuje výkon jej práv. Práve naopak, žalobca má za to,
že nariadené neodkladné opatrenie garantuje stabilitu práv a odvracia potencionálne nebezpečenstvo na živote, zdraví, či majetku. Vo vzťahu k žalovanej žalobca poznamenal, že jej vyjadrenia sú dezinterpretácie vytrhnuté z kontextu a zásadne popiera, že by takéto SMS správy, či iné nevhodné komunikácie osobne vo vlastnom mene reálne viedol alebo inicioval. S odstupom času žalobca hodnotí, že konanie žalovanej bolo účelové práve pre takéto prípady, kedy bude tieto skutočnosti prezentovať ako fakt. Pravdepodobne sama žalovaná zneužila svoj prístup k telefónu žalobcu a tieto správy posielala a účelovo si vyhotovovala fotky. K údajnému dôkazu žalovanej ohľadom liekov VINER 100, ktoré mal žalobca údajne použiť s inými osobami, uviedol, že je onkologický pacient a invalid a rozhodne má iné „starosti“ ako vyhľadávať „jednorazové“ mimomanželské známosti. Predmetné tabletky žalobca nikdy nepožil a predložený „dôkaz“ žalovanou je účelový a nepreskúmateľný bez akejkoľvek výpovednej hodnoty. Žalovaná dáva žalobcovi za vinu, že pod svojou strechou živil a vychovával jej dcéru, čím suploval absenciu a benevolenciu samotnej žalovanej v otázke výchovy maloletej. Je pochopiteľné, že sa žalobca snažil vychovávať a obmedzovať dcéru žalovanej v nadmernom užívaní alkoholu, v neustálom usporiadaní „párty“ v dome žalobcu, kradnutie alkoholu, či finančných prostriedkov z domácnosti, následné flákanie sa po obci a iných obciach každú chvíľu s iným „chlapom“ a tým znižovaniu jej spoločenskej dôstojnosti. Dcéra žalovanej tieto „výstrelky“ aktívne zdieľala na sociálnych sieťach, o čom žalobca, v prípade výzvy súdu, môže predložiť dôkaz. Tvrdenia žalovanej o zákaze chodiť do kúpeľne, umývať si vlasy a ako ju vždy opľuje sú absurdné, účelové a ničím nepodložené. Pokiaľ sa žalovaná snaží navodiť dojem, ako bola zo strany žalobcu obmedzovaná a ako jej pri ňom bolo zle, nič jej nebránilo podať trestné oznámenie, vyhľadať odbornú pomoc, požiadať o rozvod a odísť zo spoločnej domácnosti. V nadväznosti na ňou prezentované vyjadrenie, že správanie žalobcu pociťovala ako príkorie a z tohto dôvodu schudla 10 kg, žalobca uviedol, že podľa fotografií je zmena skutočne pozitívna, za čo ale rozhodne „nevďačí“ žalobcovi, ale držaniu diéty a návštev fitnescentra v Zlatých Moravciach, čo asi zabudla vo svojom vyjadrení spomenúť. Vzhľadom na fakt, že žalovaná nikdy žiadne „preskúmateľné právne či skutkové kroky“ nevykonala, len potvrdzuje účelovosť jej tvrdení. V súvislosti s trestným rozkazom žalobca poznamenal, že na začiatku vzťahu žalovanú sám oboznámil so zlými skúsenosťami a komplikáciami, ktoré mal a zažil v prvom manželstve s tým, že už nikdy by takýto vzťah prežiť nechcel. Rovnako tak jej uviedol krivé obvinenie zo strany bývalej manželky a jej dcéry, ktoré sa udialo bezprostredne po pojednávaní, bez prítomnosti svedkov na základe tvrdenia manželky a dcéry proti tvrdeniu samotného žalobcu. Tieto skutočnosti žalobca v dobrej viere zveril žalovanej a táto účelovo napriek vedomosti, že išlo o vykonštruované obvinenie, tieto prezentuje ako fakt, čo len dotvára obraz o charaktere žalovanej v kontexte vyššie uvedených a klamlivých tvrdení. V záujme predídenia možnému zhoršeniu psychického stavu žalobcu či žalovanej v dôsledku animozity oboch strán a vzniku prípadných ústnych či fyzických konfliktov, ako aj v záujme ochrany majetku, žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalovanej zamietol a priznal mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
7. Žalovaná v odvolacej replike opakovane poukázala na nepravdivosť skutočností uvádzaných žalobcom, ktoré na rozdiel od žalovanej nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaná trvá na tom, aby si súd pripojil trestný spis Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 21T/78/2014, z ktorého je zrejmé, že žalobca nie je žiadnym týraným chorým mužom. Zopakovala svoje tvrdenie uvedené v odvolaní, že doposiaľ nebolo voči nej vznesené obvinenie na základe žalobcom podaného trestného oznámenia, z čoho je zrejmé, že rozhodnutie o vykázaní z jej obydlia bolo predčasné a ničím neodôvodnené, a preto nemôže byť dostatočným dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia.
8. Žalobca sa k odvolacej replike na výzvu súdu nevyjadril.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v medziach odvolania podaného žalovanou (§ 379 CSP, § 380 CSP) a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia zistil, že odvolanie je v časti I., II. a súvisiaceho V. výroku dôvodné a v časti III. a IV. výroku neprípustné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP).
10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
11. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
12. Podľa § 325 ods. 2 CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
13. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
14. Odvolací súd v rámci preskúmavania odvolaním napadnutého uznesenia zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa nevykonáva plnohodnotné dokazovanie a pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania napadnutého uznesenia súdom prvej inštancie.
15. Neodkladné opatrenie má svojimi účinkami chrániť pred konaním, ktoré hrozí alebo trvá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je teda osvedčenie existencie práva vo veci samej a naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je možné. Je však potrebné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to buď potreba naliehavej dočasnej úpravy pomerov strán sporu, alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje aj naplnenie podmienky, že neodkladným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch strán, a že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením neodkladného opatrenia získa druhá strana.
16. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu.
17. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty:
- násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku,
- násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci,
- násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach,
- násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky,
- psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím (uznesenie NS SR z 15. októbra 2012, sp. zn. 5M Cdo 10/2012).
18. V súvislosti s domácim násilím je mimoriadne dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou, keďže najvhodnejší priestor má násilník v domácom prostredí obete.
19. Osvedčenie dôvodného podozrenia z násilia znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu, vzhľadom na všetky okolnosti, javí ako nanajvýš pravdepodobná. Dôvodné podozrenie z násilia sa preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené, pretože ide o rozhodnutie o neodkladnom opatrení, pričom výsluch strán nie je nevyhnutný (§ 329 ods. 1 CSP).
20. V prejednávanej veci odvolací súd nemal za osvedčenú potrebu upraviť pomery strán sporu nariadením neodkladného opatrenia požadovaným spôsobom. Žalobca totiž dostatočne neosvedčil naplnenie podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ a h/ CSP. Žalobca v návrhu tvrdil, že sa mu žalovaná po podaní návrhu na rozvod manželstva v júli 2023 začala vyhrážať, hovorila mu, že ho nechá „ujebať“, že vybaví, aby ho dali dole, hovorila, že sa o neho postará a tiež sa mu vyhrážala, že mu otrávi psa. Nevedel, čo môže od nej očakávať, pretože začala piť alkohol vo väčšom množstve. Zo strachu sa začal zamykať v izbe, kde spával. Dňa 06. 08. 2023 večer po príchode domov z Bratislavy si všimol otvorenú terasu. Žalovaná nebola doma. Terasu zavrel a v kuchyni na stole našiel zoznam vecí z domu, ktorý napísala žalovaná. Nechápal, čo to malo znamenať. Cestou na WC začul, ako niekto búcha a kope do terasových dverí. Bola to žalovaná. Vytušil, že mu bude chcieť spraviť napriek ešte viac, a že zavolá políciu. Tak sa totiž správala aj k jej bývalému manželovi. Vedel, že ho bude očierňovať tak, ako očierňovala pred všetkými aj jeho. Sadol preto do auta a išiel na políciu. Policajnú hliadku stretol kúsok od domu. Políciu zavolala žalovaná. Žalobca im povedal, že ide na OO PZ a tam všetko vysvetlí. Po tom, ako sa dostavil na OO PZ Zlaté Moravce, podal na žalovanú trestné oznámenie. Dňa 07. 08. 2023 policajti vykázali žalovanú zo spoločného obydlia na 14 dní. Za účelom preukázania uvedených skutočností žalobca pripojil k svojmu návrhu potvrdenie o vykázaní žalovanej zo spoločného obydlia zo dňa 07. 08. 2023, úradný záznam k vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 07. 08. 2023, v zmysle ktorého bolo voči žalovanej prijaté trestné oznámenie pre podozrenie z nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona na chránenej osobe podľa § 139 ods. 1 písm. c/ Trestného zákona a zápisnicu o trestnom oznámení, ktoré podal žalobca dňa 07. 08. 2023 o 00.30 hod. na OO PZ Zlaté Moravce na žalovanú, s ktorou je v rozvodom konaní od júla 2023. Sám žalobca v podanom trestnom oznámení tvrdil, že k fyzickému napadnutiu zo strany žalovanej nedošlo, len raz do neho „sotila, pričom on na to nereagoval a nikdy by jej neublížil.
21. Z obsahu spisu odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie nezistil existenciu tak závažných okolností, ktoré by ohrozovali život alebo zdravie žalobcu opísaným konaním žalovanej a odôvodňovali okamžitý zásah súdu vo forme nariadenia neodkladného opatrenia v požadovanom znení. V kontexte zistených skutočností nebolo dôvodom na takýto postup ani vykázanie žalovanej zo spoločného obydlia a ani podanie trestného oznámenia žalobcom, ktoré preukázateľne neviedlo k začatiu trestného stíhania žalovanej pre podozrenie zo spáchania tvrdeného skutku. Z písomných podaní sporových strán je síce zjavné vážne narušenie ich vzájomných vzťahov a neustále obviňovanie z neprimeraného správania, ktoré vyústilo až do podania návrhu na rozvod manželstva, na ich vyriešenie však inštitút neodkladného opatrenia neslúži, a to zvlášť za situácie, keď v konaní nebolo preukázané psychické a už vôbec nie fyzické násilie požadovanej intenzity.
22. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
24. Podľa § 396 ods. 2 CSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
25. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
27. Keďže žalobca neosvedčil zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, odvolací súd napadnuté uznesenie v časti I., II. a súvisiaceho V. výroku o trovách konania podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal, nakoľko jej pred súdom prvej inštancie žiadne nevznikli.
28. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP tak, že odvolací súd priznal plne úspešnej žalovanej nárok na ich
náhradu proti žalobcovi v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
29. Podľa § 234 ods. 1 CSP, súd rozhoduje uznesením, ak nerozhoduje vo veci samej.
30. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
31. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a/ zastavení konania, b/ odmietnutí podania vo veci samej, c/ odmietnutí žaloby na obnovu konania, d/ návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e/ zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f/ návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g/ zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h/ zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i/ návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j/ odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k/ povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l/ zabezpečení dôkazného prostriedku, m/ nároku na náhradu trov konania, n/ prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o/ návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
32. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
33. Z obsahu odvolania žalovanej nepochybne vyplýva, že ho podala proti uzneseniu súdu prvej inštancie zo dňa 17. 08. 2023 v celom jeho rozsahu, teda aj v časti III. výroku, v ktorom súd žalovanú poučil, že môže proti žalobcovi podať samostatnú žalobu vo veci samej týkajúcej sa navrátenia nárokov do pôvodného stavu, pričom následkom úspešnej žaloby je zrušenie neodkladného opatrenia a rovnako aj v časti IV. výroku, v ktorom súd žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom Okresného súdu Nitra súdny poplatok z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 33 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Podľa § 14 ods. 1 zákona o súdnych poplatkoch, v prípade, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku okrem § 357 písm. a/. Keďže procesný predpis odvolanie proti III. a IV. výroku napadnutého uznesenia výslovne nepripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 CSP) a IV. výrok sa navyše týka výlučne žalobcu a nie žalovanej, v neprospech ktorej nebolo v tejto časti rozhodnutie vydané, odvolací súd odvolanie žalovanej proti týmto výrokom podľa § 386 písm. c/ CSP ako neprípustné odmietol.
34. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).