Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_46Pc-8-2023.pdf
PDF · 95.87 KB
Case nature
Area
Subarea
46Pc/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci navrhovateľa: A. B., C. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F., štátny občan SR, proti povinnej z výživného: G. B., C. B., nar. XX.X.XXXX, trvale E. XXXX/XX, F., štátna občianka SR, v konaní o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
I. Súd návrh navrhovateľa na určenie manželského výživného z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.5.2023 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd povinnej z výživného určil prispievať mu na výživu v sume 70,- Eur mesačne od apríla.
2. Návrh na začatie konania skutkovo odôvodnil tak, že je dlhodobo bez príjmu, v štádiu riešenia poberania dávok v hmotnej núdzi, a preto žiadal o určenie manželského výživného. Svoje výdavky vyčíslil v sume 570,- Eur ako náklady na bývanie, v sume 20,- Eur na lieky. Uviedol, že býva v nájomnom byte. Manželka – povinná z výživného je invalidná dôchodkyňa a jej príjem predstavuje invalidný dôchodok vo výške 394,- Eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť vo výške 70,- Eur k maloletému dieťaťu. S manželkou – povinnou z výživného nežije v spoločnej domácnosti, pričom spoločne majú dve deti – Anabelu (narodená v roku 2008) a E. B. (narodená v 2004).
3. Návrh bol spolu s prílohami a poučeniami doručený povinnej z výživného do vlastných rúk dňa 6.9.2023 (č.l. 37), pričom sa k návrhu na určenie vyživovacej povinnosti medzi manželmi nevyjadrila.
4. Súd následne nariadil termín pojednávania na 15.11.2023, na ktorom vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí predvolanie na pojednávanie neprevzali v odbernej lehote.
5. Súd vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a vec právne posúdil podľa príslušných zákonných ustanovení.
6. Podľa ust. čl. 4 Základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.
7. Podľa ust. § 18 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
8.. Podľa ust. § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
9. Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
10. Podľa ust. § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
12. Podľa ust. § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
14. Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
15. Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
16. Podľa § 37 CMP súd si môže osvojiť zhodné skutkové tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
17. Citované zákonné ustanovenie § 71 ods. 1 upravuje vyživovaciu povinnosť medzi manželmi, ktorá vnikla uzavretím manželstva a trvá do jeho zániku, bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, pričom sa vyžaduje ich rovnaká životná úroveň. Znenie zákona predpokladá, že manželia si budú plniť vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, keď jej úprava súdnym rozhodnutím prichádza do úvahy len vtedy, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec alebo nie v plnej miere, v dôsledku čoho vzniká rozdiel v životnej úrovni manželov. Inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený aj na určitých morálnych a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s manželstvom. Práve z toho dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch vyživovacej povinnosti. Manželstvo je právnym zväzkom, v ktorom manželia sú povinní žiť spolu, navzájom si pomáhať, rešpektovať sa, byť si verní, starať sa spoločne o deti a podľa schopností, možností a majetkových pomerov aj o uspokojovanie potrieb rodiny. Automaticky však neplatí záver o tom, že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť. Každé konkrétne porušenie povinnosti je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom na okolnosti daného prípadu. Výživným sa zabezpečuje nielen samotná výživa, ale aj ostatné osobné potreby, ku ktorým patria kultúrne, rekreačné potreby. Pri určení výživného daného charakteru je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, aby hmotná a kultúrna úroveň oboch manželov bola zásadne rovnaká. Pre výšku výživného sú smerodajné okrem všeobecných hľadísk obsiahnutých v ustanovení § 75 ods. 1 cit. zákona aj okolnosti rozvratu manželstva a možnosti manželov zabezpečiť si svoje osobné potreby.
18. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň vyplýva z ich rovnakého postavenia v manželstve, v rodine a spoločnosti a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v zmysle § 18 Zákona o rodine, podľa ktorého muž a žena majú v manželstve rovnaké práva a rovnaké povinnosti. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať, vytvárať zdravé rodinné prostredie. Aj keď manželia zabezpečujú potreby rodiny podľa svojich schopností a možností, ktoré nemusia byť a ani spravidla nie sú rovnaké, podieľajú sa rovnakou mierou na hospodárskych výsledkoch svojej činnosti a majú preto právo na rovnakú životnú úroveň. Zásada rovnakej životnej úrovni neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich zárobkov, ale aj pre vyživovaciu povinnosť medzi manželmi platí ustanovenie § 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti a možnosti povinného.
19. V prejednávanej veci súd prioritne konštatuje, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 16.5.2023 dožadoval určenia manželského výživného v sume 70,- Eur mesačne počnúc mesiacom apríl, t.j. spätne pred podaním návrhu. Súd lustráciou v registri súdu zistil, že bol podaný návrh na rozvod manželstva, ktorý podal navrhovateľ - manžel a konanie sa vedie pod sp.zn. 54P/93/2023. Vo veci je nariadený termín pojednávania na 2.2.2024. Na tieto účely súd vykonal dokazovanie, na základe ktorého preskúmaval, či návrh nie je v rozpore s dobrými mravmi a tiež sa zaoberal majetkovými pomermi účastníkov konania ako aj ich plnením vzájomnej vyživovacej povinnosti.
20. Prednostne súd konštatuje, že povinná z výživného bola v konaní úplne procesne nečinná a navrhovateľ sa vyjadril iba v rámci podaného návrhu, predvolanie na pojednávanie si neprevzal v odbernej lehote. Súd preto vykonal dokazovanie dopytom na Sociálnu poisťovňu, pobočka Žilina a zistil nasledovné skutočnosti:
21. Z oznámenia Sociálnej poisťovne zo dňa 21.6.2023 (č.l. 15) vyplýva, že povinná z výživného poberá od 1.1.2022 invalidný dôchodok, ktorý poberala v sume 175,40 Eur do 4.9.2022, od 5.9.2022 bol invalidný dôchodok zvýšený na sumu 351,40 Eur a od 1.1.2023 poberá invalidný dôchodok v sume 392,90 Eur. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z priložených rozhodnutí o priznaní invalidného dôchodku či zmenách jeho výšky (č.l. 16-25).
22. Na výzvu súdu Sociálna poisťovňa dňa 30.6.2023 oznámila, že navrhovateľ ani povinná z výživného nepoberajú nemocenské, úrazové dávky, ani dávky v nezamestnanosti. Navrhovateľ nepoberá ani dôchodkové dávky, povinná poberá invalidný dôchodok.
23. Pri vyhodnocovaní dôvodnosti návrhu na manželské výživné vychádzal z okolností prípadu a zaoberal sa tým, či samotný návrh nie je v rozpore s dobrými mravmi. Na tieto účely súd posudzoval dve skutočnosti, a to správanie sa manželov a dôvodnosť podania návrhu na rozvod manželstva. Z návrhu na rozvod manželstva vo veci 54P/93/2023 mal súd za preukázané, že návrh na rozvod manželstva podal manžel, t.j. oprávnený z výživného. Dôvodom návrhu na rozvod manželstva bolo vzájomné odcudzenie manželov, nezhody vo vzťahu k bežným otázkam spolužitia, dlhodobé zdravotné problémy manželky a nevera manžela. V návrhu na rozvod manželstva na rozdiel od návrhu na určenie vyživovacej povinnosti, navrhovateľ tvrdil, že manželia žijú v spoločnej domácnosti. Na základe uvedeného súd konštatuje, že návrh na rozvod manželstva podal reálne ten manžel, ktorý sa aj domáha určenia manželského výživného, pričom za príčiny rozvratu manželstva označil okrem rozdielnosti názorov aj manželkine dlhodobé zdravotné problémy a neveru manžela (!). Súd má za to, že dôvody, pre ktoré žiada o rozvod manželstva sú čiastočne zavinené samotným správaním navrhovateľa (nevera). Zároveň navrhovateľ tvrdil, že ďalšou príčinou sú aj manželkine dlhodobé zdravotné problémy, pričom sám od manželky požaduje manželské výživné, i keď jej jediný príjem tvorí práve invalidný dôchodok. Takýto prístup navrhovateľa súd považuje za hrubo odporujúci dobrým mravom.
24. Súd následne skúmal samotnú dôvodnosť a opodstatnenosť návrhu navrhovateľa – manžela na určenie vyživovacej povinnosti. Súd má za to, že navrhovateľ neodôvodnil, prečo sa voči manželke – povinnej z výživného domáha určenia vyživovacej povinnosti a rovnako neodôvodnil, z akých dôvodov nepracuje a z akých dôvodov manželia nežijú v spoločnej domácnosti. Navrhovateľ iba stručne uviedol, že povinná z výživného príjem má a pozostáva z invalidného dôchodku. Súdu sa javí, že práve skutočnosť, že manželka nejaký príjem má, bola dôvodom podania návrhu na určenie manželského výživného. Rovnako súd zdôrazňuje, že samotné tvrdenie navrhovateľa o jeho vyživovacej povinnosti vo výške 70,- Eur a nákladoch na bývanie v sume 570,- Eur je v ostrom rozpore s tvrdením, že nemá žiaden
príjem. Navyše, samotný navrhovateľ bol v konaní pasívny, neprejavil záujem o prejednávanú vec a ani predvolanie na pojednávanie si neprevzal (aj keď v návrhu uviedol iba adresu: E. XXXX/XX, F., pričom túto adresu uviedol aj v návrhu na rozvod manželstva, no zásielky nepreberal). Z vyjadrení Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľ nepoberá žiadne dávky a z lustrácie tiež nevyplýva, že by bol zamestnaný. Samotný navrhovateľ sa k dôvodom, prečo muž v produktívnom veku nemá žiadnu prácu a žiaden príjem, nevyjadril. Neuviedol žiadne zdravotné či iné dôvody, pričom súd prieskum takýchto osobných dôvodov nemohol dôkladne vykonať z dôvodu neúčasti účastníkov konania (prinajmenšom navrhovateľa) na pojednávaní.
25. V rámci vyhodnocovania dokazovania vo vzťahu k majetkovým pomerom je zrejmé, že manželka – povinná z výživného, má príjem, ktorý pozostáva výlučne z invalidného dôchodku vo výške 434,60 Eur mesačne. Z lustrácií v Registri obyvateľov SR má súd tiež za preukázané, že manželia majú spolu päť detí, z toho jedno z detí je toho času maloleté, a to dcéra G. B., narodená v roku 2008. Minimálne k tomuto dieťaťu majú obaja manželia ako rodičia zákonnú vyživovaciu povinnosť. Pri príjme manželky v sume 434,90 Eur mesačne a minimálne jednej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu a skutočnosti, že navrhovateľ príjem z bližšie neuvedených dôvodov nemá, sa súdu javí ako odporujúce dobrým mravom, vyhovieť nároku navrhovateľa na určenie manželského výživného. Súd zdôrazňuje, že manžel, ktorý požaduje manželské výživné, musí v návrhu osvedčiť dôvody, pre ktoré o manželské výživné žiada. Musí minimálne tvrdiť, prečo nie je zachovaná rovnaká úroveň medzi manželmi, z akého dôvodu sám nemá žiaden príjem, čo mu bráni v tom, aby sa riadne zamestnal a či na jeho nepriaznivú situáciu má vplyv konanie druhého – povinného manžela. V prejednávanej veci však navrhovateľ žiadnu z týchto skutočnosti netvrdil a ani nepreukázal.
26. Zákonná úprava vyživovacej povinnosti medzi manželmi v zmysle ust. § 71 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine je tak premietnutím spomínanej koncepcie manželských vzťahov. Uvedená vyživovacia povinnosť je koncipovaná na zásade rovnosti životnej úrovne manželov tak v rovine kultúrnej, ako i hmotnej a taktiež na zásade potencionality, ktorá je závislá od možností a schopností oboch manželov. Zásada rovnakej životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi, ktorú by bolo možné vyvodzovať len z ich zárobkov. Rovnako by táto povinnosť mala byť posudzovaná v kontexte súladu s dobrými mravmi. Povinnosť plniť vyživovaciu povinnosť vzniká momentom uzavretia manželstva a zaniká spolu so zánikom manželstva z niektorých spôsobov. Jedinou výnimkou, pre ktorú nie je možné priznať oprávnenému právo na výživné by bol rozpor s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi je obsiahnutý v ust. § 75 ods. 2 zákona o rodine. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Priznanie manželského výživného je závislé od toho, aby bolo v súlade s dobrými mravmi. Za dobré mravy je treba považovať súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré osvedčujú istú nemennosť a sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti. Ide o etické zásady, ktoré zodpovedajú zásadám slušnosti. Súd za dobré mravy považuje súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ide teda o súhrn etických, všeobecne zachovaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je veľa krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami spoločnosti. Dobré mravy sú totiž meradlom hodnotenia konkrétnej situácie odpovedajúcej všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti v súlade so všeobecnými zásadami morálky demokratickej spoločnosti. Pokiaľ ide o úvahu súdu o tom, či výkon práv a povinnosti je v rozpore s dobrými mravmi, úvaha súdu musí byť podložená konkrétnymi zisteniami v konaní.
27. V danom prípade súd skúma oprávnenie na priznanie výživného a nie povinnosť. Výživné nemožno priznať len v prípade, ak existujú dôvody na strane oprávneného. V danej veci súd konštatuje, že správanie sa navrhovateľa vzhľadom na vykonané dokazovanie je v rozpore s dobrými mravmi. Napokon súd považuje za podstatné poukázať v zmysle ust. § 75 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine na rovinu dobrých mravov v prejednávanej veci. Navrhovateľ okrem návrhu na určenie manželského výživného podal ešte pred týmto návrhom aj návrh na rozvod manželstva účastníkov (dňa 25.4.2023). Súd ma za to, že ak navrhovateľ dospel k záveru, že vzťahy medzi účastníkmi ako manželmi súd vážne narušené, trvalo rozvrátené, manželstvo si prestalo plniť svoj účel a ani nemožno očakávať od manželov, že by obnovili manželské spolužitie (hmotno-právne podmienky pre rozvod manželstva podľa ust. § 23 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine), čo vyjadril tým, že sám podal návrh na rozvod manželstva, priznanie výživného navrhovateľovi za daných skutkových okolností by bolo súčasne v rozpore s dobrými mravmi.
28. Na základe vyššie uvedených záverov súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd nepovažoval v danej veci za dôvodné priznať nárok na náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa ustanovenia § 62 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.