Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23CoP-56-2023.pdf
PDF · 118.47 KB
Case nature
Area
Subarea
23CoP/56/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Zuzany Biščákovej v právnej veci manželky N.. I. I., G.. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. XX, W., právne zastúpenej JUDr. Kristínou Malou Piovarčiovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20, Košice, proti manželovi N.. Š. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XX, W., právne zastúpeného JUDr. Jozefom Chmurom, advokátom so sídlom Zvonárska 8, Košice, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej I. I., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny W. na čas po rozvode, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I pod č. k. 18P/24/2019-623 zo dňa 4.4.2023, takto:
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., III., IV., VI.
II. Zrušuje rozsudok vo výroku V. a konanie v tejto časti zastavuje.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Manželka návrhom podaným na súd prvej inštancie sa domáhala, aby súd jej manželstvo rozviedol, maloletú dcéru zveril do jej osobnej starostlivosti, zo strany otca určil výživné vo výške 350,-eur mesačne a styk otca s maloletou dcérou neupravil.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Košice I, ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
I. Manželstvo účastníkov konania N.. I. I., rod. I., nar. XX.X.XXXX a N.. P. I., nar. XX.XX.XXXX uzatvorené dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mestskej časti W.-U. T., vo zväzku XXX, ročník XXXX, na strane XXX rozvádza.
II. Na čas po rozvode manželstva súd zveruje maloletú I. I., nar. 15.10.2013 do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s týždenným intervalom striedania vždy v nedeľu o 18:00 hod. v mieste bydliska toho rodiča, u ktorého starostlivosť o maloletú začína s tým, že matka bude vykonávať starostlivosť o maloletú vždy od nedele párneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do nedele
nepárneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod. Otec bude vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú vždy od nedele nepárneho kalendárneho týždňa od 18:00 hod. do nedele párneho kalendárneho týždňa do 18:00 hod. (všeobecná úprava). V čase prázdnin a sviatkov (osobitná úprava) budú rodičia vykonávať striedavú starostlivosť o maloletú nasledovne: Maloletá bude v starostlivosti otca - počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 1.7. od 09:00 do 16.7. do 09:00 hod., a od 1.8. od 09:00 do 17.8. do 09:00 hod., - počas vianočných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 do 30.12 do 09:00, - počas vianočných prázdnin v nepárnom roku od 30.12. od 16:00 do posledného dňa prázdnin do 16:00, - počas jarných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 09.00 do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 16:00, - počas veľkonočných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 do posledného dňa prázdnin do 16:00. Maloletá bude v starostlivosti matky - počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 16.7. od 09:00 do 1.8. do 09:00 a od 17.8. od 09:00 do 31.8. do 18:00, - počas vianočných prázdnin v párnom roku od 30.12. od 09:00 do posledného dňa prázdnin do 16:00, - počas vianočných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 do 30.12. do 09:00 hod., - počas jarných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 16:00, - počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 09:00 do posledného dňa prázdnin do 16:00. Osobitná úprava striedavej osobnej starostlivosti má prednosť pred všeobecnou úpravou striedavej osobnej starostlivosti.
III. Počas týždňa, v ktorom sa maloletá bude nachádzať v osobnej starostlivosti otca (všeobecná úprava), je matka oprávnená sa s maloletou stretávať každý párny utorok v čase od 13:00 do 16:00 hod. a každú stredu párneho týždňa v čase od 13:00 hod. do 18:00 hod., kedy si maloletú prevezme v školskom zariadení, ktoré maloletá navštevuje a odovzdá otcovi v mieste bydliska otca.
IV. Vyživovaciu povinnosť matke, ani otcovi súd neurčuje.
V. Daňový bonus bude poberať otec, prídavok na dieťa bude poberať matka. VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že mal jednoznačne za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k takému rozvratu ich vzájomných vzťahov ako manželov, že v súčasnosti ich manželstvo neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, a preto boli splnené zákonné podmienky na rozvod manželstva.
4. V otázke zverenia maloletej do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch súd prvej inštancie dôvodil, že maloletá je takúto formu starostlivosti zvyknutá, pretože funguje už tri roky. Má pozitívny vzťah k obom rodičom, u každého z nich má iné aktivity. Bolo preukázané, že maloletej po emočnej stránke viac chýba matka, čo súd vykompenzoval tým, že v čase, kedy je maloletá u otca, upravil styk maloletej s matkou.
5. Súd prvej inštancie okrem bežnej úpravy striedavej osobnej starostlivosti rozhodol aj o osobitnom režime starostlivosti o dieťa počas letných prázdnin, jarných, veľkonočných a vianočných prázdnin, na ktorom sa rodičia dohodli.
6. Súd prvej inštancie vyživovaciu povinnosť rodičom neurčil, čo odôvodnil tým, že dieťa bolo zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, teda každý z rodičov je povinný zabezpečovať potreby dieťaťa čase, kedy je dieťa u neho, čo v podstate aj obaja rodičia robia. Životnú úroveň rodičov považoval za rovnakú, preto považoval za spravodlivé vyživovaciu povinnosť neurčiť.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie matka a to proti výroku II., III., IV., V. napadnutého rozsudku. V odvolaní argumentovala tým že konanie súdu prvej inštancie trpí závažnými procesnými vadami, ktorými jej bola odňatá možnosť konať pred súdom a zároveň súd prvej inštancie neúplne a nesprávne zistil skutočný stav veci. Súd prvej inštancie nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, ktoré následne nesprávne právne posúdil. Matka žiadala, aby odvolací súd rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 389 ods. 1 písm. c) Civilného sporového poriadku („ďalej len CSP“) zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko rozsah dokazovania, ktoré je potrebné vo veci vykonať, nie je účelné doplniť odvolacím súdom. V prípade, ak by bol odvolací súd iného názoru navrhla, aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že maloletú I. zverí do jej osobnej starostlivosti s právom oboch rodičov dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otca zaviaže platiť výživné sumou 350 eur mesačne a tiež upraví styk otca s maloletou každý nepárny týždeň v roku od piatka od 19 00 hod. do nedele do 19 00 hod., počas letných prázdnin každý kalendárny rok od 01.07. od 9:00 hod. do 16.07. do 9:00 hod. a od 1.8. od 9:00 hod. do 17.8. do 9:00 hod, počas veľkonočných prázdnin v párnom roku od 1. dňa prázdnin od 9:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16:00 hod., počas jarných prázdnin v nepárnom roku od prvého dňa prázdnin od 9:00 hod. do nedele nasledujúcej po poslednom dni prázdnin do 16: 00 hod., počas vianočných prázdnin v párnom roku od prvého dňa prázdnin od 9:00 hod do 30.12. do 9:00 hod a počas vianočných prázdnin nepárnom rokov od 30.12. od 16:00 hod. do posledného dňa prázdnin do 16:00 hod. Matka poukázala na to, že dieťa konzistentne hovorí to isté, že mu mamka chýba, napriek tomu, že má zrejme rado oboch rodičov, čo však v poslednom období nevhodným prístupom otca sa mení na vyjadrenie dieťaťa, že otca nemá rada. Maloletá I. nie je na striedavú osobnú starostlivosť zvyknutá napriek času jej realizácie, len ju trpí mechanickým spôsobom. Ona opakovane a vytrvalo povie, že jej chýba mama. Podľa názoru matky je táto situácia z psychologického hľadiska veľmi ľahko riešiteľná a to navýšením času stráveného u matky pri zachovaní kontaktu s otcom. Súd prvej inštancie tento odborný záver znalca pretavil do právneho posúdenia tým, že upravil styk maloletej dcéry s matkou aj počas intervalu, kedy je v starostlivosti otca, čo je úplne nelogické a nie je možné, aby sa tým dosiahol požadovaný účel, ešte viac to dieťa destabilizuje a mätie. Z dlhodobého hľadiska vo vývine maloletej práve nerešpektovanie jej potreby byť s matkou môže vyústiť do situácie, že dieťa prestane hovoriť svoje skutočné potreby, pretože má opakovanú skúsenosť, že ju aj tak nikto nepočúva a nerešpektuje. Súd prvej inštancie nevenoval pozornosť ani ďalším zisteniam znalkyne, že otec má absolútne iný štýl výchovy. Otec je veľmi autokratický, bez akejkoľvek empatie voči dieťaťu, úplne nerešpektujúci dieťa. Otec je nátlakový, pretláča svoje a nikto ani nič iné ho nezaujíma, v podtexte je hlavným motívom striedavej starostlivosti vyhnúť sa plateniu výživného. Maloletá má už so striedavou osobnou starostlivosťou reálne skúsenosti, je vo veku kedy je schopná formulovať a prejaviť svoj názor. Aktuálne by bolo možné vykonať znalecké dokazovanie znalcom psychológom smerujúce k posúdeniu aktuálnej vhodnosti tejto starostlivosti s dôrazom na celkový vývin dieťaťa pri jeho súčasnom prežívaní a relevancie názoru maloletého dieťaťa a to vychádzajúc z úplne iných východísk ako v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie. Matka namietala aj to, že súd prvej inštancie nevenoval pozornosť zisteniu názoru maloletého dieťaťa. Nesúhlasila s tým, že názor dieťaťa bol zistený kolíznym opatrovníkom či znalcom. Išlo o sprostredkované zistenie názoru, ktorý nastupuje až vtedy, ak názor dieťaťa nie je možné zistiť priamo. Súd prvej inštancie mal zistiť názor dieťaťa priamo a to výsluchom na súde a následne ho v kontexte ostatných vo veci vykonaných dôkazov aj vyhodnotiť. Matka zastáva názor, že zisťovanie názoru maloletej I. bolo v konaní pred súdom prvej inštancie nedostatočné a nesprávne. Matka poukázala na článok 5 základných zásad zákona o rodine, ktorý demonštratívnym spôsobom určuje kritériá pre posudzovanie záujmu maloletého dieťaťa a uviedla, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie sú zrejmé úvahy súdu, ktorými sa riadil, keď dospel k záveru, že striedavá osobná starostlivosť tieto jednotlivé kritéria aj napĺňa a zohľadňuje. Matka namietala nariadenie striedavej osobnej starostlivosti aj z toho dôvodu, že pri striedavej osobnej starostlivosti sú rodičia nútení vzájomne kooperovať a komunikovať, čo je predpokladom dobrého fungovania striedavej osobnej starostlivosti a v ich prípade to absolútne absentuje. Namietala odôvodnenie napadnutého rozsudku a v tom smere, že je tam uvedené a že ona súhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou, čo však nie je pravda, ona iba nehrotila situáciu a snažila sa, aby dcéra bola v čo najmenšom strese. Ich zlá komunikácia sa po rozvode vôbec nezlepšila. Samotné konštatovanie znalkyne bolo, že v konečnom dôsledku je jedno, čo ich maloletá dcéra pociťuje aj tak je rozhodované za ňu, kde a koľko bude a do budúcna to môže viesť k zlému nastaveniu osobnosti a aj túto skutočnosť súd prvej inštancie odignoroval. Matka popísala aj súčasnú situáciu ako prebieha starostlivosť o maloletú dcéru. Popísala situáciu, keď bola dcéra chorá a otec bol s ňou na OČR. Nasledujúci týždeň bola dcéra u nej, pričom počas celého týždňa otcovi nevolala, ani ho nekontaktovala. Otec jej to potom vyčítal, že keď sa mu ona celý týždeň neozvala, nebude volať ani on jej. Otec v nej vyvoláva pocity viny. Matka ďalej uviedla, že dcéra má u otca zakázané jesť určité potraviny, ako napríklad biele pečivo, pretože jej hovorí, že je tučná a jej ako matke vypisuje, že dcéra má vážny problém s obezitou, pričom dcéra má nadváhu len 4 kilogramy, čo je dôsledok stresu a rozhádzaného biorytmu. V čase kedy je dcéra v starostlivosti otca tak do školy prichádza o 7:00 hodine ráno a ostáva v družine do 16 20, stravuje sa buď škole alebo má niečo
suché. Ak je dcéra u nej do školy prichádzajú 7:50 hod. a o 13:30 až 14:00 hod. ju matka vyberá z družiny a doma má domácu stravu. Maloletá I. veľmi citlivo vníma správanie sa otca voči nej, neustále nadávky, fyzické ataky na matku a vníma ich zlú komunikáciu a ako aj to, že otec ju neustále sťahuje do konfliktov.
8. Matka podaným odvolaním napadla aj výrok rozsudku súdu prvej inštancie o výživnom, kde uvádza, že toto rozhodnutie vychádza z nedostatočne zisteného skutočného stavu. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť úvahy súdu prvej inštancie vedúce k rozhodnutiu o výživnom a nie je absolútne zrejmé z akých oprávnených potrieb dieťaťa súd prvej inštancie vychádzal, vzhľadom na jej vek, štúdium, zdravotný stav či záujmy dieťaťa a aké dokazovanie v tejto veci vykonal. Súd prvej inštancie riadne a zákone nevyhodnotil ani schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, pretože sa obmedzil iba na posúdenie jeho preukázaného príjmu bez toho, aby schopnosť a možnosť otca skúmal komplexne so zreteľom nie iba na preukázaný príjem, ale aj na celkovú jeho životnú úroveň, stav majetku a jeho mesačné výdavky.
9. Matka spolu s podaným odvolaním predložila aj lekársku správu detskej psychiatričky T.. G. zo dňa 25.5.2023, kde je u maloletej diagnostikovaná iná reakcia na ťažký stres, úzkosť a odlúčenie v detskom veku, prejedanie spojené s inými psychickými poruchami, tiková porucha.
10. Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že súd prvej inštancie správne zistil skutočný stav veci a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Otec sa podrobne vyjadril k jednotlivým bodom a námietkam matky uvedených v jej odvolaní. V rámci dokazovania pred súdom prvej inštancie on žiadal, aby bola maloletá dcéra vypočutá v konaní pred súdom, pričom matka s tým výslovne nesúhlasila preto nerozumie tomu, prečo to matka momentálne používa ako odvolací dôvod. Celým odvolaním matky sa tiahnu tvrdenia o tom, že striedavá starostlivosť nie je v záujme maloletej dcéry. Podľa jeho názoru sú tieto vyjadrenia len vyjadreniami matky a nerozumie z akých dôvodov alebo z čoho matka pri tomto vyjadrení vychádzala. Striedavú osobnú starostlivosť znáša ich dcéra úplne v poriadku, bez výchovných, školských alebo psychických problémov. Určite nie je plačlivá, podráždená ani úzkostlivá. To, že maloletá dcéra neprofituje zo striedavej osobnej starostlivosti, nevyplýva zo správania dcéry, sú to len tvrdenia matky, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. V konaní bolo preukázané, že o dcéru sa vie on plnohodnotne postarať, rovnako ako matka. Býva v byte, kde dcéra vyrastala od malička, cíti sa v ňom dobre. Naproti tomu matka za posledné obdobie troch rokov už trikrát menila byt. Matka chce silou mocou zvrátiť stav, ktorý medzi rodičmi a maloletou dcérou existuje a funguje už viac ako 4 roky, a s ktorým matka od začiatku rozchodu súhlasila, respektíve sama navrhla spôsob striedania a bola s ním spokojná. Matka sa snaží rozbiť vzťah medzi ním a maloletou dcérou. Striedavá osobná starostlivosť sa realizuje od odchodu matky zo spoločnej domácnosti. Vo vzťahu k tvrdenie matky, že on dcére hovorí, že je tučná, to absolútne odmieta. Dcére vysvetlil prečo upravil jej stravovanie a na rozdiel od matky nezdieľa presvedčenie o akomsi zajedaní stresu. On dbá na to, aby dcéra mala zdravú stravu. Dcére pripravuje desiatu do školy, obed má v škole, večeru navarí alebo v ojedinelých prípadoch sa idú najesť do reštaurácie. Nie je pravda, aby dcére nedovolil komunikovať s matkou keď je dcéra u neho, čo o dokladoval aj predložením printscreenmi obrazovky telefónu dcéry. Lekársku správu T.. G. predloženú matkou považuje za neobjektívnu, keďže ju vyhotovila bez toho, aby vyšetrila, respektíve vypočula otca. Bola vypracovaná na objednávku. Časť odvolania matky ohľadom styku s dcérou, vníma ako absolútne majetnícke zo strany matky k dcére. Celá jej argumentácia je založená na tom, že matka bude vyberať dcéru z družiny skôr ako on. Matka aj napriek tomu, že má home office, sa musí venovať práci a nemôže sa v poobedňajších hodinách venovať dcére. On je toho názoru, že čas strávený dcérou v družine je pre ňu dôležitý taktiež hľadiska formovania jej osobnosti a vytvárania si kamarátstiev. Namietal aj to, že matka vo svojom odvolaní uvádzala, že krúžky ich dcéry jej berú čas z jej prideleného času. Akékoľvek krúžky, či už jazykové, pohybové, kreatívne prispievajú ku komplexnému rozvoju osobnosti ich dcéry.
11. K odvolaniu matky vo vzťahu k výroku o výživnom, že súd prvej inštancie dôkladne nezisťoval odôvodnené výdavky dcéry ani jeho príjmové a majetkové pomery, zdôraznil, že matka nič konkrétne neuviedla. Doklady o jeho aktuálnom prijme sú v spise a sú aj uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku. Argumentom matky, že on by mohol dosahovať vyšší príjem, by mohol argumentovať aj on, keďže matka ako inžinierka by si mohla nájsť lepšie platenú prácu.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d/,g/ CSP) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 CSP), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP.
13. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
14. Podľa § 234 ods. 2 CSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
15. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
17. Odvolací súd pri prieskume napadnutého rozsudku vychádzal zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie. Rodiča maloletej nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2020, kedy sa zo spoločnej domácnosti odsťahovala matka. Od tohto dátumu prebieha aj striedavá osobná starostlivosť o maloletú v týždňových intervaloch. Otec uvádza, že na takomto modeli starostlivosti o maloletú sa dohodli, matka s tým nesúhlasí, tvrdí, že bola k tomu donútená otcom maloletej a súhlasila s tým, aby nevytvárala ďalšie konflikty. Faktom zostáva, že ich maloletá dcéra je vyrastá v režime striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch od januára 2020. Aj pred týmto dátumom, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti, sa o maloletú dcéru starali každý samostatne.
18. Matka počas konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolaní žiadala, aby súd zveril maloletú dcéru do jej osobnej starostlivosti a styk otca s dcérou neupravil. Argumentovala tým, že dcéra nie je na režim striedavej osobnej starostlivosti zvyknutá, len ju mechanicky rešpektuje, neustále hovorí, že jej chýba mama, emocionálne potrebuje viac času tráviť s matkou. Matka vyčíta otcovi aj to, že dcéru emočne preťažuje, vyvoláva v nej pocity viny (napríklad ak dcéra nezavolá otcovi, nevolá ani on jej a potom jej to vyčíta), a o matke sa pred dcérou vyjadruje nevhodne.
19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci podrobné a rozsiahle dokazovanie, ktorého výsledkom bolo zistenie skutočného stavu veci. Z výsluchu oboch rodičov, zisteného názoru maloletého dieťaťa (niekoľkokrát kolíznym opatrovníkom ako aj znalkyňou), zo správ kolízneho opatrovníka, znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že maloletá dcéra má rada oboch rodičov, jednoznačne hovorí, že by chcela byť viac s mamkou, ale ako presne by to malo byť nevedela uviesť resp. uvádzala rôzne možnosti, čo je pochopiteľné a primerané jej veku, rozumovým a vôľovým schopnostiam a vnímaniu celkovej rodinnej atmosféry. Tu je potrebné jednoznačne povedať a upozorniť rodičov, že práve oni
svojím správaním život svojej dcére výrazne sťažujú a stavajú ju do pozície a situácii, na ktoré vzhľadom k svojmu veku nemôže byť pripravená reagovať. Súdu nie je jasné prečo rodičia neumožnia dcére telefonovať osamote s druhým rodičom, alebo z akého dôvodu v nej vyvolávajú výčitky za správanie, ktoré je jej veku prirodzené. Tu súd upozorňuje hlavne otca, že ak mu dcéra počas týždňa, kedy je v starostlivosti matky, netelefonuje, neznamená to, že ho nemá rada, alebo je ovplyvnená matkou, ale to, že si čas strávený s matkou užíva, nič ju netrápi a o svojich zážitkoch alebo o tom čo prežila mu porozpráva ďalší týždeň. Rovnako ani matka by sa o otcovi nemala vyjadrovať pred dcérou negatívne, ale mala by napríklad vyzdvihnúť to, že otec sa snaží, aby sa dcéra stravovala zdravo. Nie je dôležité, či matka s takýmto typom stravy súhlasí, ale podstatné je to, aby bola dcéra spokojná. Rodičia aj napriek tomu, že sú rozvedení a od roku 2020 nežijú v spoločnej domácnosti, sú plní hnevu a vzájomných výčitiek, čo sa veľkou mierou prenáša na ich maloletú dcéru. Kým rodičia neuvidia realitu ich vzájomného vzťahu očami svojej dcéry, dovtedy bude dcéra pociťovať diskomfort a pocit, že sa so svojimi pocitmi nemôže zdôveriť (hlavne otcovi) a bez ohľadu na to, ako bude nastavená starostlivosť o dcéru, kvalita jej života ani z ďaleka nebude taká, aká by mala byť pri rodičoch, ktorí svojej dcére dajú prednosť pred svojou potrebou dokázať, kto z nich je lepší.
20. Odvolací súd tak, ako už vyššie uviedol, má za to, že dokazovanie súdom prvej inštancie bolo vykonané dostatočne na zistenie skutočného stavu a vec správne právne posúdil. Striedavá osobná starostlivosť o maloletú I. prebieha v oddelených domácnostiach rodičov od januára 2020. Znaleckým skúmaním bolo potvrdené, že maloletá má rada oboch rodičov, preferuje matku, voči otcovi prežíva konflikt lojality, má ho rada, ale bojí sa mu otvorene povedať, že by chcela viac času tráviť s mamou. Znalkyňa doporučila navýšiť čas strávený maloletou s matkou pri ponechaní doterajšej formy starostlivosti. Odvolací súd sa plne stotožňuje s výrokom napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie zveril maloletú do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch s tým, že počas týždňa, kedy bude maloletá I. u otca, je matka oprávnená sa s ňou stretávať v utorok od 13:00 hod. do 16:00 hod. a v stredu od 13:00 hod. do 18:00 hod., takéto rozhodnutie je plne v prospech maloletého dieťaťa, ktoré má právo na výchovu a kontakt s oboma rodičmi a zároveň sú ním rešpektované aj špecifické požiadavky maloletej I. na navýšenie kontaktu s matkou.
21. K odvolacej námietke matky, že v konaní pred súdom nebol zistený názor maloletého dieťaťa priamo sudkyňou, ale len sprostredkovane, odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie považuje za správny. V konaniach starostlivosti o maloleté dieťa je vždy dôležité, aby maloleté dieťa mohlo vyjadriť svoj názor resp., aby bol zisťovaný názor maloletého dieťaťa a tým akoby vyvážené postavenie maloletého dieťaťa voči zákonným zástupcom. Zisťovanie názoru maloletého dieťaťa musí byť primerané jeho veku, rozumovej a vôľovej vyspelosti. Súčasná právna úprava preferuje zisťovanie názoru maloletého dieťaťa priamo a to zákonným sudcom. Podstatou participačných práv dieťaťa je to, aby dieťa primerane k svojmu veku malo vedomosť o prebiehajúcom konaní, ktoré sa ho týka a právo byť vypočuté. Tieto podmienky v tomto konaní boli splnené. Maloletá I. bola vypočutá viackrát kolíznym opatrovníkom a to v čase, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti ako aj potom, čo žili oddelene. Zároveň bol jej názor zistený aj nezávislou súdnou znalkyňou v rámci znaleckého dokazovania, kedy s ňou znalkyňa viedla rozhovor na dvoch stretnutiach. Za takejto situácie by zisťovanie názoru I. konajúcou sudkyňou bolo už nadbytočné, neúmerne zaťažujúce dieťa.
22. Matka podala odvolanie aj voči výroku II. a to v časti osobitnej úpravy starostlivosti o maloleté dieťa v čase prázdnin a sviatkov. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že takýto model starostlivosti o dieťa počas prázdnin a sviatkov navrhla matka vo svojom písomnom podaní, voči ktorému otec nenamietal. Ide o úpravu, ktorá je v plnom záujme maloletého dieťaťa, rešpektujúc právo rodičov tráviť s maloletou dcérou čas počas prázdnin a sviatkov v rovnakom pomere. Z uvedených dôvodov považoval súd odvolanie matky v tejto časti za nedôvodné.
23. Matka v podanom odvolaní namietala aj to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť z akých odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodnutí o výživnom, pričom nedostatočne zistil majetkové príjmové pomery na strane otca. Súdom prvej inštancie bolo zistené, že príjem matky bol v roku 2022 v priemere mesačne 842,-eur a v roku 2023 za obdobie troch mesiacov v priemere 942,-eur, uhrádzal náklady spojené s užívaním bytu 180,-eur mesačne, bývala v spoločnej domácnosti s priateľom. Zo strany manžela jej bolo vyplatená suma 79 600,-eur z titulu vyporiadania BSM. Príjem otca bol v roku 2022 vo výške v priemere 1196,-eur, v roku 2023 za prvé dva mesiace v priemere 1241,-eur. Otec splácal hypotekárny úver vo výške 300,-eur mesačne. Obaja
rodičia uvádzali výdavky na stravu, domácnosť, hygienu, drogériu vrátane výdavkov na maloletú dcéru v čase ich osobnej starostlivosti. Ďalšie výdavky na maloletú dcéru súd prvej inštancie podrobne uviedol v bode 20 odôvodnenia rozsudku.
24. Podľa § 62 ods. 6 zákona o rodine ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, súd pri určení výšky výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
25. Súd prvej inštancie správne rozhodol ak vyživovaciu povinnosť matke ani otcovi neurčil. Rodičia majú maloletú dcéru zverenú do striedavej osobnej starostlivosti v rovnakom pomere, pričom bolo preukázané, že životná úroveň oboch rodičov je v zásade rovnaká. Nebol preukázaný žiadny dôvod, ktorý by odôvodňoval určenie vyživovacej povinnosti zo strany niektorého z rodičov. Matka v odvolaní namietala, že súd neskúmal príjmové schopnosti otca a neposudzoval, či má schopnosť dosahovať vyšší príjem. Tieto odvolacie námietky matky sú nedôvodné. Otec riadne v konaní pred súdom preukázal dôvody skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru aj to, že sa následne riadne zamestnal. Nebolo preukázané, aby sa otec bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Dôvody skončenia predchádzajúceho pracovného pomeru, kde otec dosahoval vyšší príjem, boli otcom riadne vysvetlené a zdôvodnené.
26. Matka podal odvolanie aj voči výroku V. napadnutého rozsudku, ktoré bližšie nezdôvodnila. Odvolací súd preskúmal na základe podaného odvolania matky tento výrok a dospel k záveru, že nie je daná právomoc súdu rozhodovať o tom, kto z rodičov bude poberať daňový bonus alebo prídavok na dieťa, preto tento výrok zrušil a konanie v tejto časti zastavil.
27. Podľa § 33 ods. 4 zákona č. 595/2003 o dani z príjmov ak dieťa (deti) uvedené v odseku 2 vyživujú v domácnosti viacerí daňovníci, môže si daňový bonus uplatniť len jeden z nich. Pri použití ustanovenia odseku 5 môže uplatniť pomernú časť daňového bonusu po časť zdaňovacieho obdobia jeden z daňovníkov na všetky vyživované deti a po zostávajúcu časť druhý z daňovníkov. Ak podmienky na uplatnenie daňového bonusu spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, daňový bonus na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.
28. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 600/2003 o prídavku na dieťa ak súd rozhodne o zverení maloletého dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca oprávnenej osobe podľa písomnej dohody rodičov. Ak nedôjde k písomnej dohode pri zverení dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, príspevok sa vypláca striedavo počas kalendárnych mesiacov, ktorých počet sa určí podľa pomeru, ktorým je určená striedavá osobná starostlivosť.
29. Z vyššie uvedených zákonných ustanovení jasne vyplýva, že o vyplácaní daňového bonusu a prídavku na dieťa sa majú v prvom rade dohodnúť rodičia a ak k dohode nedôjde, je v zákone jasne uvedené kto, v akom poradí a akom pomere bude daňový bonus a prídavok na dieťa poberať.
30. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok vo výrokoch II., III. IV., VI. ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
31. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).