Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_7P-236-2010.pdf
PDF · 72.29 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/236/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Trebišov samosudkyňou JUDr. Zuzanou Miklošovou v právnej veci maloletých detí G. J., P.. XX.X.XXXX a J. J., P.. XX.X.XXXX, bytom ako matka, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov, deti rodičov: G. Y., P.. XX.X.XXXX, X. Y. D. X. Č.. X, zastúpenej JUDr. Zuzanou Gazdičovou, advokátkou so sídlom M.R.Štefánika 2393/29, Trebišov a G. J., P.. XX.X.XXXX, X. Y. D. X. Č.. X, t.č. D. X. Č..XXX, v konaní o úpravu styku, takto
rozhodol:
Návrh zamieta.
odôvodnenie:
Otec sa domáhal návrhom doručeným súdu dňa 12.7.2010 úpravy styku s maloletými deťmi. Svoj návrh odôvodnil tým, že od februára 2010, odkedy matka opustila spoločnú domácnosť, deti nevidel, nemá o nich žiadne informácie. Poukázal, že ako otec má právo sa podieľať na ich výchove, ako aj právo na informovanie. Takisto deti majú právo na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a na udržiavanie pravidelného osobného styku s obidvoma rodičmi. Navrhol upraviť styk tak, aby bol oprávnený stretávať sa s deťmi každú sobotu v čase od 15.00 hod do 18.00 hod. v byte matky.
Matka s návrhom nesúhlasila. Vo svojom podaní poukázala na neprekonateľný strach z otca detí, na jeho fyzické a psychické týranie, ktorému bola vystavené v čase spoločného spolužitia.
Otec sa pojednávania vytýčeného na 5.3.2012 nezúčastnil, aj napriek tomu, že bol naň riadne a včas predvolaný. Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, ako aj oboznámením sa s ďalšími pripojenými listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 7P/148/2010-27 zo dňa 16.6.2010 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá J. J., P.. XX.X.XXXX zverila do starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu dieťaťa sumou 30% sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Trebišov č.k. 7P/191/2007-21 zo dňa 3.9.2007 súd zveril maloletého G. J., P.. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 1.000,-Sk ( 33,19 € ) mesačne.
Matka vo svojej výpovedi dňa 5.3.2012 uviedla, že otec sa o deti nezaujíma, nekontaktuje ich písomne, telefonicky ani osobne. Stretnutia s deťmi sa nedožadoval.
Z predloženej lekárskej správy zo dňa 7.10.2011 bolo zistené, že maloletý G. J. je emocionálne nezrelý a labilný. Porucha vznikla v súvislosti so zlým zaobchádzaním s dieťaťom v útlom veku. Ide o dieťa výrazne hyperaktívne s úzkostnými prejavmi. Detská psychiatrička MUDr. Kveta Kalistová, MPH, konštatuje, že dieťa potrebuje pomoc dospelej osoby, aktívnu podporu a vedenie. Iba v podnetnom prostredí a pri správnom prístupe k dieťaťu sa negatívne vplyvy postupne odstránia. Vzhľadom k tomu, že dieťa je emocionálne nezrelé, odporúča, aby nebolo vystavené dráždivým podnetom.
Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 5T/203/2009 súd zistil, že otec G. J., P.. XX.X.XXXX bol rozsudkom č.k. 5T/203/2009-103 zo dňa 31.3.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 7To 72/2011-137 zo dňa 8.12.2011 uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.d/ Tr.zákona, prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr.zákona s použitím § 138 písm.b/ Tr.zákona a prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr.zákona, za čo bol odsúdený podľa § 207 ods. 3, § 37 písm. h/, m/, § 38 ods. 4 , § 41 ods. 1 Tr.zákona na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 a pol roka nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.zákona pre výkon trestu odňatia slobody bol zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 62 ods. 2, § 37 písm.h/, m/, § 38 ods. 4 Tr.zákona mu bol uložený trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkých druhov v trvaní 4 rokov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 8.12.2011.
Do výkonu trestu otec doposiaľ nenastúpil.
Právny zástupca matky a kolízny opatrovník navrhli návrh na základe vyššie uvedeného zamietnuť.
Podľa § 36 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ( ďalej len „Zákona o rodine“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods.2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a starostlivosť o deti zabezpečuje výlučne matky. Otec sa návrhom domáhal úpravy styku s maloletými deťmi tak, aby bol oprávnený stretávať sa s deťmi každú sobotu v čase od 15.00 hod. do 18.00 hod., v byte matky, poukazujúc na nemožnosť uzavretia dohody s matkou.
V priebehu konania sa situácia na strane otca zmenila, menovaný bol rozsudkom tunajšieho súd právoplatne odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody 2 a pol roka nepodmienečne. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd návrh otca zamietol, pretože má zato, ústav na výkon trestu odňatia slobody nie je vhodným miestom na realizáciu práva rodiča na styk s dieťaťom. O dočasné obmedzenie v rodičovských právach sa otec pričinil sám, svojim zavineným protiprávnym konaním.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu v 3 vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.