Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_14C-217-2011.pdf
PDF · 93.12 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/217/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: Provident Financial, s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 35 805 731, právne zastúpeného Mgr. Miroslavom Vilímom, advokátom so sídlom Michalská 9, Bratislava, proti žalovanému: M. T., L.. XX.XX.XXXX, J. G.M. XXX/XX, E. Š., právne zastúpeného JUDr. Michalom Kačurom, advokátom so sídlom Jarková 73, Prešov, o zaplatenie 700,23 EUR s príslušenstvom takto
rozhodol:
žalobu z a m i e t a,
žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v sume 176,80 EUR, na účet právneho zástupcu žalobcu, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou súdu doručenou dňa 8.8.2011 navrhol žalobca zaviazať žalovaného zaplatiť mu sumu 700,23 EUR spolu s 9%-tným ročným úrokom z omeškania od 20.1.2011 do zaplatenia a taktiež nahradiť trovy konania. V rámci žaloby poukázal na to, že žalovaný na základe dedičského rozhodnutia sp. zn. 26D/109/2009 nadobudol celé dedičstvo po svojej nebohej manželke C. T., L.. XX.X.XXXX S. X. XX.X.XXXX. V rámci žaloby taktiež poukázal na to, že Okresný súd Prešov dňa 26.10.2007 vydal trestný rozkaz sp. zn. 3T/14/2007, ktorým uznal C. T., L.. XX.X.XXXX za vinnú, že spoločným konaním vylákala od iného úver tým, že ho uviedla do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru a tak mu spôsobila škodu podľa bodu 1/ trestného rozkazu vo výške 36,35 EUR a podľa bodu 2/ trestného rozkazu v sume 663,88 EUR.
Žalovaný v rámci vyjadrenia k žalobe poukázal na to, že nárok žalobcu neuznáva, keďže žalobca svoju žalobu odôvodňuje výrokmi neprávoplatného trestného rozkazu. Ďalej poukázal na to, že podľa judikátu (R 22/79) ani právoplatný výrok rozhodnutia súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo delikt nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je odškodniteľná ujma pojmovým znakom trestného činu. To vyplýva z ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p. podľa ktorého je súd v občianskoprávnom konaní viazaný právoplatnými rozhodnutiami o tom, že bol spáchaný trestný čin postihnuteľný podľa osobitných predpisov a kto ho spáchal. Ďalej poukázal na to, že žalobca si uplatňuje nárok len voči jednej osobe, pričom v trestnom konaní boli obvinené tri subjekty a tak nemožno akceptovať žalobcov nárok len voči jednej z nich. Zároveň poukázal na to, že žalobca si uplatňuje zaplatenie sumy 700,23 EUR, avšak na základe výzvy zo dňa 12.1.2011 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.894,57 EUR, preto jeho právny zástupca dňa 18.1.2011 telefonicky vyzval žalobcu prostredníctvom jeho zamestnankyne na zaslanie všetkých dokladov ohľadom doručenej výzvy, avšak žalobca do dnešného dňa na túto telefonickú výzvu neodpovedal. Žalovaný taktiež vzniesol námietku premlčania práva na náhradu škody, keďže žalobca
sa minimálne v roku 2006 dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom žaloba bola podaná až v roku 2011.
Žalobca v rámci písomného podania súdu doručeného dňa 6.3.2012 poukázal na to, že samotné skutky ktoré zakladajú žalobcov nárok na náhradu škody sa stali dňa 17.10.2004, resp. 7.2.2005, pričom žalobca sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel dňa 2.11.2005. Ďalej poukázal na to, že žalobca si nárok na náhradu škody v súlade s ustanovením § 43 ods. 3 Trestného poriadku (správne malo byť uvedené § 46 ods. 3 Trestného poriadku) uplatnil na základe výsluchu jeho zamestnanca dňa 22.1.2007 vo výške 21.095,- Sk t.j. 700,23 EUR. Zároveň poukázal aj na ustanovenie § 470 Občianskeho zákonníka a skutočnosť, že rozhodnutie o dedičstve nadobudlo právoplatnosť dňa 4.9.2010, preto má za to, že žalobca mohol svoje právo voči žalovaného ako dedičovi uplatniť v súlade s ustanovením § 101 Občianskeho zákonníka najskôr v deň právoplatnosti uvedeného uznesenia. S ohľadom na uvedené skutočnosti má teda za to, že nárok na náhradu škody bol voči p. T., ako aj voči žalovanému uplatnený riadne a včas.
Žalovaný v rámci výsluchu pred súdom uviedol, že je pravdepodobne žalovaný z toho dôvodu, že je dedičom po nebohej manželke, ktorá určitý čas pracovala pre žalobcu. Zároveň uviedol, že on sa nevie vyjadriť ku skutočnostiam ohľadom pôžičiek, pričom v rámci dedičstva boli prejednávané aj nejaké dlhy, avšak žalobca si dlh ako pasívum v rámci dedičského konania neuplatnil. Taktiež uviedol, že nikdy neuhrádzal žalobcovi žiadne platby, keďže o tejto situácii sa prvýkrát dozvedel až na základe výzvy zo dňa 12.1.2011.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie oboznámením žaloby, jej príloh, písomných vyjadrení účastníkov, ako aj obsahom pripojeného trestného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 3T 14/2007.
Z trestného rozkazu tunajšieho súdu sp. zn. 3T 14/2007 zo dňa 26.10.2007 vyplýva, že obvinené X. G. S. C. T. boli uznané vinné z pokračujúceho trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a obvinená K. G. z trestného činu úverového podvodu podľa § 250a ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 formou pomoci podľa § 10 ods. 1 písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktoré spáchali tak, že: 1/ dňa 17.10.2004 vo E. Š., M.. G. na požiadanie spoluobvinených uzatvorila obv. K. G. so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. ktorú zastupovala C. T., zmluvu o poskytnutí úveru v sume 15.000,- Sk, ktorý sa zaviazala splácať týždennými splátkami v sume 615,- Sk, pričom obv. C. T. do zákazníckej karty na meno K. G. uviedla príjem v sume 8.200,- Sk, hoci táto zarobila mesačne hrubého 3.250,- Sk. Sumu 15.000,- Sk hneď prevzala obv. X. G. s tým, že ona splatí tento úver aj s jeho navýšením v sume 23.985,- Sk. Úver riadne nesplácala, na jej požiadanie obv. K. G. zaplatila dve splátky a následne obv. X. G. so svojou matkou C. T.Á. X.platili ďalšie splátky v celkovej sume 12.675,- Sk, čím takto spôsobili obvinené poškodenej spoločnosti Provident Financial, s.r.o. Bratislava škodu v sume 1.095,- Sk,
2/ dňa 7.2.2005 vo E. Š., okr. Prešov spoločne po vzájomnej dohode spísali zmluvu o úvere so spoločnosťou Provident Financial, s.r.o. na sumu 20.000,- Sk na meno K. G., pričom obv. C. T. do zákazníckej karty na meno K. G. uviedla príjem v sume 7.200,- Sk, hoci táto zarobila mesačne hrubého 3.250,- Sk. S peniazmi sa rozdelili obv. X. G. S. C. T. po tom, čo táto dala podpísať zmluvu K. G., ktorej uviedla, že sú to papiere z prvého úveru. Vzatý úver vôbec nesplácali, čím spôsobili poškodenej spoločnosti Provident Financial, s.r.o. Bratislava škodu v sume 20.000,- Sk.
Voči uvedenému trestnému rozkazu podali X. G. S. C. T. podaním súdu doručeným dňa 26.11.2007 odpor. Uznesením zo dňa 17.5.2011 bolo trestné stíhanie proti obžalovanej C. T., nar. 26.7.1948 zastavené s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku z dôvodu, že v trestnom stíhaní nemožno pokračovať proti tomu kto zomrel, pričom obžalovaná zomrela dňa 10.3.2009. Uznesením zo dňa 15.11.2011 súd zobral na vedomie späťvzatie odporu obžalovanou X. G..
Na základe vyššie uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 100 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 106 ods. 1, ods. 2 OZ, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 111 OZ, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 438 OZ, ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne. V odôvodnených prípadoch môže súd rozhodnúť, že tí, ktorí škodu spôsobili, zodpovedajú za ňu podľa svojej účasti na spôsobení škody.
Podľa § 470 OZ, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Ak je viac dedičov, zodpovedajú za náklady poručiteľovho pohrebu a za dlhy podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu.
Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku, poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.
Na základe vykonaného dokazovania, oboznámením pripojeného trestného spisu, súd zistil, že nebohá manželka žalovaného C. T.Á., L.. XX.X.XXXX mala byť uznaná vinnou z trestného činu úverového podvodu, ktorý mala spáchať tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto trestného rozkazu. Vo vzťahu k tejto obvinenej však trestný rozkaz nenadobudol právoplatnosť, keďže trestné stíhanie voči nej bolo zastavené z dôvodu jej úmrtia. Z pripojeného trestného spisu (č.l.71) taktiež vyplýva, že na základe zápisnice o výsluchu svedka - poškodeného si žalobca neuplatnil v trestnom konaní škodu riadne, keďže po osobitnom poučení podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku vyhlásil iba to, že žiada náhradu spôsobenej škody trestným činom v plnej výške, pričom v rámci tohto poučenia neuviedol žiadnu konkrétnu výšku škody a takéto vyhlásenie nemožno považovať za riadne uplatnenie škody v trestnom konaní. Aj keď je v rámci výsluchu svedka - poškodeného uvedená suma 21.095,- Sk napr. pri poučení podľa § 220 Trestného poriadku (zmier), túto skutočnosť nemožno považovať za riadne uplatnenie škody s poukazom na už citované poučenie podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku. Z vyjadrenia samotného žalobcu (podanie súdu doručené dňa 6.3.3012) vyplýva, že žalobca sa dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dňa 2.11.2005. Právny zástupca žalovaného vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu s poukazom na to, že žalobca sa o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá dozvedel minimálne v roku 2006, pričom žaloba bola podaná až v roku 2011. Žalobca v rámci svojho písomného vyjadrenia taktiež poukázal na to, že právny vzťah medzi žalobcom a jeho bývalou obchodnou zástupkyňou (C. T.) je potrebné posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a teda aj aplikovať premlčaciu dobu štyroch rokov. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody nemožno posudzovať podľa ustanovení obchodného zákonníka, keďže tento nárok mal vzniknúť zo spôsobenej škody v dôsledku protiprávneho konania C. T. a teda nejedná sa o nejaký
obchodnoprávny vzťah medzi týmito účastníkmi. Súd má teda za to, že v danom prípade je namieste aplikácia Občianskeho zákonníka a teda dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť minimálne od 2.11.2005, avšak keďže si žalobca svoje právo neuplatnil riadne, premlčacia lehota uplynula dňa 2.11.2007, pričom z dôvodu žalovaným vznesenej námietky premlčania súd predmetnú žalobu zamietol.
Súd zároveň poukazuje na to, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú: porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie. V predmetnom konaní však žalobca neprodukoval žiadne dôkazy preukazujúce porušenie právnej povinnosti a zo strany nebohej manželky žalovaného zároveň ani príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, resp. zavinenie. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že na základe neprávoplatného trestného rozkazu nemožno dospieť k záveru, že nebohá manželka žalovaného zodpovedá výlučne sama v celom rozsahu za vzniknutú škodu a to aj s poukazom na ustanovenie § 438 Občianskeho zákonníka.
Súd zároveň s poukazom na § 111 Občianskeho zákonníka neakceptoval argumentáciu žalobcu týkajúcu sa skutočnosti, že vo vzťahu k žalovanému začala plynúť premlčacia lehota až právoplatnosťou dedičského rozhodnutia t.j. od 4.9.2010, keďže zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby (príprava a prevzatie, vyjadrenie žalovaného k žalobe a konanie pred súdom) 2 x po 58,86 EUR (51,45 + 7,41 EUR) a 1 x po 59,08 EUR (51,45 + 7,63 EUR) t.j. spolu trovy konania predstavujú sumu 176,80 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.