Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PO-6Sa/15/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudkyňou Mgr. Janou Fandákovou, LL.M., v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, E., proti žalovanému: generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29 augusta, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo 04.07.2022, na základe správnej žaloby v sociálnych veciach, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Priebeh administratívneho konania

1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. 635 913 7048 0 z 25.03.2022 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“), postupom podľa a 3 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. D. XXX/XX, E. (ďalej len „žalobkyňa“) o zvýšenie invalidného dôchodku z 03.03.2022. Ako vyplýva z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, správny orgán svoje rozhodnutie odôvodnil s poukázaním na to, že trvanie invalidity bolo opätovne preskúmané s tým istým záverom a to, že podľa posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Prešov, je žalobkyňa naďalej invalidná podľa zákona o sociálnom poistení a jej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 70 %. Prvostupňový správny orgán uviedol, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite z 03.03.2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia rozhodnutia. Sú v ňom uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že je naďalej invalidná podľa zákona o sociálnom poistení s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť ako pri predchádzajúcom posúdení jej zdravotného stavu. V závere poukázal na to, že z uvedeného dôvodu jej patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume, nakoľko sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa zákona o sociálnom poistení.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 635 913 7048 0 zo 04.07.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie žalovaného“) a to tak, že odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia a priloženej spisovej dokumentácie dospel k záveru, že postup prvostupňového orgánu bol správny a preto bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie potvrdiť. V odôvodnení zrekapituloval skutkový a právny stav. Žalovaný poukázal na to, že zdravotný stav žalobkyne bol opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a to dňa 21. apríla 2022 a následne v rámci odvolacieho konania aj dňa 15. júna 2022. Posudková lekárka v lekárskom posudku z 15. júna 2022 uviedla, že preštudovaním odvolania žalobkyne a vypracovaného posudku posudkovej lekárky vykonávajúcej lekársku posudkovú činnosť v Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, zo dňa 3. marca 2022 zistila, že vznik sekundárnej cukrovky vplyvom akútneho septického ochorenia pankreasu a chronickým toxickým poškodením pečene a pankreasu je dôsledkom základnej diagnózy a to ťažkého stupňa poškodenia pečene. Nezistila dôvod na zmenu pôvodne vypracovaného posudku a to ani po opätovnom posudkovom zhodnotení predložených odborných vyšetrení, doručených dňa 20. júna 2022. Predložené vyšetrenia podľa jej názoru nedokumentujú zmenu v zdravotnom stave žalobkyne, ktorý bol posudkovo zhodnotený dňa 15. júna 2022. Rozhodujúcim zdravotným postihnutím je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly X - choroby tráviacej sústavy, oddiel D - choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, položka 1 - choroby pečene, písm. c) - ťažkého stupňa podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 %. Za ostatné zdravotné postihnutia nebola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú účinnosť zvýšená, pretože sú posudkovo nevýznamné. Žalovaný poukázal na to, že považuje posudky posudkových lekárov za úplné, objektívne a presvedčivo odôvodňujúce záver o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne o 70% a preto napadnuté rozhodnutie považoval za správne. S poukazom na § 77 ods. 8 zákona o sociálnom poistení uviedol, že pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti. Záver posudkových lekárov nie je v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení. Rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené na základe nálezov, nachádzajúcich sa v posudkovej dokumentácii a neboli zistené ďalšie ochorenia, ktoré by boli posudkovo závažné a za ktoré by bolo možné zvýšiť mieru jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

II.

Priebeh súdneho konania, žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa žalobu o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, ktorou sa domáhala zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia.

5. V podanej žalobe žalobkyňa namietala, že jej aktuálny zdravotný stav jej neumožňuje zamestnať sa a preto požiadala o opätovné posúdenie zdravotného stavu a jeho vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. S rozhodnutiami správnych orgánov nesúhlasí, pokiaľ ide o určenie miery jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Poukázala na to, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie z 10. septembra 2020 bola uznaná invalidnou, na základe odborného posudku o invalidite z 22.07.2020. Následne prvostupňovým rozhodnutím bola zamietnutá jej žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku. Prílohou rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 3. marca 2022, ktorý konštatoval, že v jej prípade je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70%, a kontrolná lekárska prehliadka nie je potrebná. Na základe uvedeného predpokladá, že ide o stav trvalý, ktorý nebude mať tendenciu sa zlepšiť. Poukázala na § 71 ods. 6 a 8 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Zároveň predložila potvrdenie o zamestnaní, ako aj prepúšťacie správy z hospitalizácií v období od 13. januára 2021 do 19. januára 2021, od 28. januára 2021 do 8. februára 2021, od 9. apríla 2021 do 23. apríla 2021, z ktorých sú zrejmé diagnózy jej chorôb. Taktiež uviedla, že predkladá doklad z ortopedického vyšetrenia zo dňa 28. júla 2022, z ktorého okrem iného vyplýva, že sa má vyhýbať dlhému sedeniu a dlhému státiu. Je teda zrejmé, že zamestnanie v administratíve, aké po celý profesijný život vykonávala, nemôže pre súčasný zdravotný stav vykonávať. V závere vyšetrenia sa jej odporúča implantácia TEP pravého kolena. Nie je jej preto zrejmé, z akých podkladov sa vychádzalo pri posudzovaní jej invalidity a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže zdravotná dokumentácia svedčí o jej nepriaznivom zdravotnom stave.

6. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním z 26.09.2022. Zotrval na tvrdeniach obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí, ktoré považoval za správne. Žalovaný zdôraznil, že dôvod na vyššie percentuálne hodnotenie, podľa záverov odborných vyšetrení, v rozhodujúcom zdravotnom postihnutí nebol. Nebol ani dôvod na posudkové hodnotenia a percentuálne zvýšenie ďalších onemocnení, na ktoré sa žalobkyňa lieči, pretože sú z posudkového hľadiska nezávažné a nemajú vplyv na obmedzenie pracovnej činnosti. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

7. Žalobkyňa v replike z 09.12.2022 uviedla, že s vyjadrením žalovaného nesúhlasí, trvá na podanej žalobe a je presvedčená, že vzhľadom na jej zdravotný stav je miera jej poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedostatočná. Navrhla, aby súd na posúdenie jej zdravotného stavu určil súdneho znalca.

8. Podaním zo 06.02.2023 žalobkyňa doložila lekárske správy a to prepúšťaciu správu z Oddelenia neurológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov z 02.01.2023 a prepúšťaciu správu z Neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo 06.01.2023.

9. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

10. Na pojednávaní konanom 15. novembra 2023 žalobkyňa poukázala na svoj zlý zdravotný stav, ktorý jej neumožňuje pracovať. Uviedla, že absolvovala viaceré operácie a hospitalizácie. Dňa 18.09.2023 podala Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov, novú žiadosť o čom, súdu k nahliadnutiu predložila Zisťovaciu lekársku prehliadku z 11.08.2023, ktorá bola 18.09.2023 doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Prešov. Žalovaný poukázal na skutkové a právne závery generálneho riaditeľa, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí ako aj na ich vyjadrenia a navrhol, aby súd žalobu v zmysle zamietol ako nedôvodnú.

III.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci súdom

11. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa ; správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

15. Podľa , ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistený poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

17. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

18. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

19. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

20. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

21. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

22. V zmysle Prílohy č. 4 (Percentuálna miera poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov) o sociálnom poistení - Kapitola X- choroby tráviacej sústavy, oddiel D - choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, položka 1 - choroby pečene, písm. c) - ťažkého stupňa je percentuálne rozpätie 60 - 70 %.

23. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).

24. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle a .

25. Po oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami účastníkov konania a s obsahom predloženého dávkového a posudkového spisu a po nariadení pojednávania, súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa zamietnuť z nasledovných dôvodov.

26. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobkyni zamietnutá žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku.

27. Nárok na invalidný dôchodok je podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení podmienený (okrem iného) invaliditou poistenca, teda tým, že poistenec pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1), pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 (§ 71 ods. 5).

28. Podstata žalobných dôvodov žalobkyne uplatnených v správnej žalobe spočívala v nesúhlase s posúdením jej zdravotného postihnutia pre potreby zmeny rozhodnutia o invalidnom dôchodku, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola žalobkyni posudkovým lekárom stanovená na 70 %.

29. Správny súd má za to, že záver žalovaného, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je naďalej 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou je správny, majúci oporu v dávkovom a predovšetkým v posudkovom spise. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil chorobu pečene ťažkého stupňa podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradené do kapitoly - choroby tráviacej sústavy, oddiel D - choroby pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, položka 1 - choroby pečene, písm. c) - ťažkého stupňa, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 70 % (z rozpätia 60 % - 70 %).

30. Žalobkyňa k posúdeniu zdravotného stavu predložila posudkovému lekárovi, ktorý vypracoval posudok 3. marca 2022 viaceré lekárske správy a to konkrétne z ortopedického vyšetrenia z 29.04.2021, 29.07.2021, 21.10.2021, 09.12.2021, 13.01.2022, z osteologickej ambulancie zo 16.07.2021, 27.01.2022, 28.01.2022, z interného oddelenia v období od 13.01.2021 do 19.01.2021, z ortopedického oddelenia v období od 28.01.2021 do 08.02.2021, z chirurgického oddelenia v období od 09.04.2021 do 14.04.2021, z hematologického vyšetrenia z 05.03.2021 a 07.09.2021, z GIT vyšetrenia z 21.05.2021, 28.09.2021, 09.11.2021 a 22.02.2022, z diabetologického vyšetrenia z 27.10.2021 a 03.02.2022, z echokardiografického vyšetrenia z 12.05.2021 a 19.05.2021, z očného vyšetrenia z 20.05.2020, 21.06.2021 a 06.10.2021, z interného vyšetrenia z 19.06.2021 a z EMG vyšetrenia z 16.08.2021.

31. Posudkovému lekárovi, ktorý vypracoval lekársky posudok v rámci odvolacieho konania dňa 15.06.2022 predložila k posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity aj ďalšie lekárske nálezy a to z ortopedického vyšetrenia z 28.04.2022, z GIT vyšetrenia zo 17.05.2022, z diabetologického vyšetrenia z 30.05.2022 a z EMG vyšetrenia zo 07.03.2022 a 16.08.2021. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods.3 písm. a) zákona o sociálnom poistení) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. Zistenia posudkových lekárov sú teda odbornými závermi na podklade odborných nálezov, pričom uvedené činnosti vykonávajú posudkoví lekári ako odborníci na základe zákona po splnení zákonom stanovených podmienok na výkon ich činnosti. Správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov vyhodnotili, že u žalobkyne nie je daný dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tým aj zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako to požadovala žalobkyňa. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Vzhľadom na vyššie uvedené, s prihliadnutím na obsah dávkového, ale najmä posudkového spisu, ako aj na skutočnosti tvrdené žalobkyňou, správny súd neidentifikoval v činnosti a záveroch posudkových lekárov a následne v postupe a rozhodnutiach správnych orgánov také porušenia, ktoré by ho mohli viesť k úvahám o tom, že by zdravotný stav žalobkyne nebol zhodnotený úplne a objektívne, resp. že by závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť neboli riadne, logicky a presvedčivo odôvodnené. Správny súd má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu príslušného posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

32. Čo sa týka lekárskych správ, ktoré žalobkyňa doložila až k žalobe (prepúšťacia správa z Oddelenia neurológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov z 02.01.2023 a prepúšťacia správa z Neurochirurgickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo 06.01.2023 a lekárska správa z ortopedického vyšetrenia z 28.07.2022, pozn.), tak na tieto nebolo možné prihliadať s poukazom na , podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Ide o správy vydané po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, na ktoré ako už bolo uvedené vyššie správny súd v zmysle ustanovenia nemohol prihliadať. Správny súd v tomto smere nespochybňuje, že od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného mohlo dôjsť k zhoršeniu zdravotného stavu žalobkyne (čo by mohol mať preukázané žalovaný na podklade žalobcom predložených nových lekárskych správ a nálezov). Zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného (ktoré by mohlo odôvodňovať zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) by však mohlo mať vplyv len pri ďalšom rozhodovaní orgánu verejnej správy, a to v rámci novej žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Vo vzťahu k prepúšťacím správam z hospitalizácií v období od 13. januára 2021 do 19. januára 2021, od 28. januára 2021 do 8. februára 2021, od 9. apríla 2021 do 23. apríla 2021, ktoré žalobkyňa priložila k žalobe, súd len stručne uvádza, že tieto boli predložené aj posudkovým lekárom a teda zistenia posudkových lekárov sú odbornými závermi aj na podklade týchto odborných nálezov.

33. Správny súd je toho názoru, že v posudzovanej veci príslušný posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie dostatočne posúdil zdravotný stav žalobkyne, podaný posudok zo dňa 15. júna 2022 je komplexný, po medicínskej stránke riadne a logicky zdôvodnený a nie sú zistené diskrepancie medzi záverom posudkového lekára a diagnózami odborných lekárov, ktoré boli vyslovené v lekárskych správach, ktoré žalobkyňa správnym orgánom (orgánom verejnej správy) predložila. Posudkový lekár zohľadnil všetky odborné lekárske správy predložené žalobkyňou. S poukazom na uvedené správny súd správnu žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že žalovaný postupoval v súlade so zákonom, na základe lekárskych nálezov predložených samotnou žalobkyňou, dostatočne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

34. Posudkový lekár zohľadnil všetky podstatné, žalobkyňou udávané zdravotné ťažkosti, ako aj odborné lekárske správy. Z uvedeného dôvodu nebol dôvod pre nariadenie znaleckého dokazovania v rámci konania pred súdom. Rovnako správny súd zdôrazňuje, že nie je možné nariadiť znalecké dokazovanie, ktoré by malo dať odpoveď nato, aká je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť posudzovanej osoby. Takéto znalecké dokazovanie by bolo zamerané na zodpovedanie otázok, ktoré sú predmetom vlastného rozhodovania správneho orgánu v konaní o invalidný dôchodok. Je podstatou rozhodovania správneho orgánu v tomto type konania, aby bola vykonaná jednak subsumcia zdravotného stavu posudzovanej osoby, tak ako vyplýva z odborných lekárskych správ a nálezov, pod určitú kategóriu stanovenú v prílohe č.4 k zákonu o sociálnom poistení. Súčasne je vecou určitej správnej úvahy konajúceho orgánu, ako bude v rámci zákonom stanoveného rozpätia následne určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Uvedené teda nemôže byť predmetom znaleckého dokazovania, nakoľko znalec nemôže takýmto spôsobom nahrádzať činnosť správneho orgánu.

35. O trovách konania rozhodol správny súd podľa , pretože žalobkyňa nemala v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobkyne spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozhodnutia správneho súdu. Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Košiciach, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( v spojení s ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ). Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom ( ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom ( ).