Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/294/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti D. O., narodeného XX.X.XXXX a U., narodeného XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice II, na návrh matky B. D., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bývajúcej v W. na ulici V. Č.. XX za účasti otca T. D., narodeného X.X.XXXX, trvale bývajúceho v W. na ul. O. Č.. XX, v konaní o zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. zo dňa 25.9.2007 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca od 1.8.2011 do budúcna na maloletého O. D., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 1.500 Sk t.j. 49,79 € na 100 € mesačne a na maloletého U. D., nar. XX.X.XXXX, zo sumy 1.200 Sk t.j. 39,83 € na 85 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletých.

Dlžné výživné zo strany otca za obdobie od 1.8.2011 do 29.2.2012 voči maloletému O. vo výške 320,33 € a voči maloletému U. vo výške 165,21 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletých detí doručila tunajšiemu súdu dňa 5.8.2011 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého O. zo sumy 1.500 ,-Sk mesačne na sumu 150 € mesačne a na maloletého U. zo sumy 1.200,-Sk mesačne na sumu 100 € mesačne, ktorý návrh odôvodňovala tým, že výživné zo strany otca na maloletých bolo upravné naposledy rozsudkom tunajšieho súdu sp. značka z 25.9.2007, kedy bol otec zaviazaný prispievať na maloletého O. po 1.500,-Sk mesačne a na maloletého U. po 1.200,-Sk mesačne. Od tejto úpravy ubehlo 5 rokov, U. začal tiež navštevovať základnú školu a v čase podávania návrhu matkou mal sa stať žiakom druhého ročníka základnej školy a O. začal študovať na druhom stupni základnej školy v 5. ročníku čím došlo k zvýšeniu nákladov na deti po všetkých stránkach, v školskej jedálni matka hradila mesačne 34 €, za družinu 8,30 € mesačníky stáli po 9,10 €, staršiemu synovi poskytovala vreckové okolo 1 € na deň, otec na výživu okrem súdom určeného výživného ďalšími formami neprispieval. S deťmi sa nekontaktoval a neprejavoval o ne žiaden záujem, zamestnal sa v predchádzajúcom roku vo výrobnej firme K. v W., s mesačným príjmom okolo 500 až 700 €, stále býva u rodičov.

Dňa 7.9.2011 otec písomne súdu oznámil, že s návrhom nesúhlasí.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím obidvoch rodičov, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Vyživovacia povinnosť otca vo vzťahu k maloletým deťom bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. značka zo dňa 25.9.2007, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 31.10 . 2007 a ktorým rozsudkom deti boli zverené do staroslivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého O. po 1.500 ,-Sk mesačne a maloletého U. po 1.200,-Sk mesačne, pri stanovení tejto výšky výživného súd vychádzal zo zistení, že otec detí bol zamestnaný ako stolár vo firme T. X., kde dosahoval čistý príjem 7.300 až 7.600,-Sk, žil u rodičov, ktorým prispieval podľa uváženia sumou od 1.000,-do 4.000,-Sk mesačne, matka detí pracovala ako masérka v B. P. Š. s priemerným mesačným zárobkom 10.500,-Sk, spolu s deťmi bývala v dvojizbovom byte, ktorý patril jej otcovi a za bývanie v ktorom hradila mesačne 5.502,-Sk, deti mali potreby primerané veku, maloletý O. mal 7 rokov, chodil do základnej školy, navštevoval školskú družinu, stravoval sa v školskej jedálni, za čo matka hradila 500,- Sk mesačne, U. navštevoval materskú škôlku, kde mu matka hradila 1.200,-Sk mesačne.

Matka detí je naďalej zamestnankyňou B. W.-Š. a.s zo správ ktorého zamestnávateľa vyplýva, že jej priemerný mesačný čistý príjem je 394,81 €. Spolu s oboma maloletými deťmi matka býva v trojizbovom byte, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve a ktorý nadobudla formou dedenia a darovania, kde spolu s ňou býva i jej babka, ktorá je starobnou dôchodkyňou. Úhrada za byt je 141,64 €, poplatok za elektrinu 26,30 € a za plyn 5 €, matka hradí poplatok za odvoz odpadu a na tieto náklady jej babka prispieva mesačne sumou 40 €. Matka si hradí poplatok za telefón a za internet v domácnosti 20 € mesačne, pričom internet deti potrebujú k príprave do školy. Zároveň matka vlastní motorové vozidlo, ktoré kúpila spätne pred rokom za 1.350 € a ktorú sumu spláca v mesačných splátkach po 55 €, pričom auto bola nútená zakúpiť z dôvodu , že pracuje v W. - Š. a mala veľké problémy dostaviť sa k staršiemu synovi v prípadoch, keď mal astmatické záchvaty. Okrem uvedeného majetku ďalší majetok nemá a okrem týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.

Otec detí od 1.7.2011 je zamestnancom firmy K. U. s.r.o. X., u ktorého zamestnávateľa od nástupu doposiaľ dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 512 €. V minulosti mal živnosť, ktorú mal v období od 11.5.2010 do 1.1.2012 pozastavenú, medzi tým ku dňu 23.12.2011 túto živnosť na vlastnú žiadosť ukončil. V období od 1.10.2010 do 30.6.2011 bol zamestnancom firmy V. U. X., u ktorého zamestnávateľa dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 278,82 €, k uvedenému otec vo svojej výpovedi upresnil, že ku skončeniu pracovného pomeru vo firme V. došlo preto, že táto firma je agentúrou prostredníctvom ktorej sa dostal k pracovnému pomeru vo firme K. a z tohto dôvodu pomer s firmou V. ukončil. Z výpovede otca súd ďalej zistil, že tento býva naďalej v dvojizbovom byte, kde pôvodne býval i so svojimi rodičmi, úhrada za ktorý je 200 € mesačne, kým žili v tejto domácnosti spolu, otec rodičom prispieval na náklady na bývanie sumou 70 € mesačne, zhruba v septembri 2011sa jeho rodičia z tohto bytu odsťahovali, takže otec hradí náklady na bývanie k rukám svojich rodičov po 140 € a v tomto byte sa s ním príležitostne zdržiava jeho priateľka, ktorá občas odchádza bývať aj do svojho miesta bydliska a ktorá mu prispieva na náklady na bývanie sumou 50 €. Otec si hradí poplatky MHD 20 € mesačne, pripláca si na lieky 10 € mesačne, za mobil si uhrádza 20 € mesačne a za internet taktiež 20 € mesačne. Otec okrem týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemá, nemá žiaden mejetok.

Maloletý U. toho času navštevuje druhý ročník základnej školy, stal sa školopovinným od septembra 2010, za návštevu v školskej družine mu matka hradí mesačne 8,30 €, za obedy hradí obom synom spoločne podľa počtu dní od 30 do 40 € mesačne. Maloletý sa krúžkovej činnosti nevenuje, matka s ním pravidelne chodieva na prehliadky na kardiológiu, s čím zvýšené výdavky nemá. Ináč má maloletý potreby primerané veku a prekonal len bežné detské ochorenia. V súvislosti so školou matka hradí poplatok ZRPŠ u U. vo výške 7 €, keďže vzhľadom na to, že obe deti navštevujú tú istú základnú školu u staršieho hradí tento poplatok vo výške 18,64 €. Matka taktiež hradí v škole doplatky, prípadne celé úhrady nákladov na učebnice, ako napríklad uhradila za učebnicu a pracovný zošit z anglického jazyka 15 až 20 €, obom deťom je potrebné dokupovať pracovné zošity, napríklad u maloletého U. k čítanke,

čo ju stálo 4 až 5 €. So U. matka navštevuje taktiež zubného lekára, kde ju vychádzajú náklady na zaplombovanie zadných zubov na jeden zadný zub okolo 5 €.

Maloletý O. toho času navštevuje 5. ročník základnej školy, ako bolo už konštatované matka mu hradí poplatky za obedy i poplatok ZRPŠ, taktiež jemu hradí poplatky a doplatky za učebnice a pracovné zošity. Tomuto synovi matka poskytuje vreckové a hradí mu mesačne lístok MHD (mladšieho syna matka vozieva do školy autom). Maloletý O. má vážne zdravotné problémy, je astmatikom, matka s ním navštevuje alergológa, má s ním zvýšené výdavky na doplatky na liečivá v priemere okolo 20 € štvrťročne, maloletý zároveň užíva spray, i s týmto dieťaťom matka má zvýšené výdavky na návštevu zubnej ambulancie, kde chodieva na ošetrenie v priemere štyrikrát ročne a v ostatnom čase mu uhradila za zaplombovanie dvoch zubov po 20 € za zub.

Z výpovedí rodičov vyplynulo, že matke v starostlivosti o maloleté deti vypomáha matka otca detí, ktorá bráva deti k sebe i v čase letných prázdnin a kedy následne dochádza ku kontaktom otca s deťmi, keďže títo ešte aj v čase ostatných letných prázdnin bývali v spoločnej domácnosti. Matka uviedla, že otec sa inak s deťmi v zásade nekontaktuje, v roku 2011 od letných prázdnin sa s nimi skontaktoval až v týždni, keď bol podaný návrh vo veci. Otec namietal, že v prípadoch ak jeho rodičia brali deti k sebe, bolo to na jeho podnet.

Rodičia zhodne uviedli na ostatnom pojednávaní, že pokiaľ ide o sporné obdobie, v auguste 2011 otec prispel na výživu detí pôvodne súdom určeným výživným v prepočte 90 € a od septembra 2011 do konca mesiaca február 2012 zasiela mesačne .ako výživné spolu na obe deti 100 €. /K uvedenému súd poznamenáva, že na základe pôvodného rozsudku súdu otec mal platiť na výživu O. 1.500 ,-Sk , čo je v prepočte 49,79 € a na U. 1.200 ,-Sk, čo je v prepočte 39,83 €, takže v mesiacoch september 2011 až február 2012 ak otec zasielal spolu na obe deti výživné vo výške 100 € mesačne, rozdiel medzi tým čo mal platiť, to je sumou 89,62 spolu na obe deti a ním platenou sumou l00 € spolu na obe deti je 10,38 € mesačne./

Podľa ust. § 78 ods. 1,3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13)

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa ust. § 76 ods. 1, 2 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a výživné zo strany otca na obe maloleté deti zvýšil, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že od ostatnej úpravy výživného došlo k podstatným kvalifikovaným zmenám pomerov, takéto podstatné kvalifikované zmeny pomerov nastali predovšetkým na stranách maloletých detí, u ktorých došlo k jednoznačnému nárastu ich odôvodnených potrieb už len v súvislosti s uplynutím doby viac ako troch rokov od ostatnej úpravy výživného, ktorá skutočnosť sama o sebe podľa zaužívanej súdnej praxe je dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Odôvodnené potreby oboch detí sa zároveň zvýšili i v súvislosti s tým, že mladší U. sa narozdiel od času ostatnej úpravy výživného medzičasom stal žiakom základnej školy, čím bez ďalšieho jeho odôvodnené potreby vzrástli a obdobne starší O. sa stal žiakom druhého stupňa základnej školy, čo je taktiež samo o sebe dôvodom pre rozhodnutie súdu o zvýšení výživného. Podstatná kvalifikovaná zmena pomerov nastala i na strane samotného otca, ktorý v čase ostatnej úpravy výživného v prepočte na terajšiu menu dosahoval príjem cca 250 €, takže jeho súčasný príjem v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného sa zvýšil o viac ako 100%, na rozdiel od príjmu matky, ktorý sa zvýšil o necelých 50 €. Pri stanovení samotnej výšky výživného súd vychádzal taktiež z odôvodnených potrieb maloletých detí, ktorými potrebami sú nielen potreby súvisiace s bývaním, ošatením a stravovaním, ale aj tie, ktoré súvisia so vzdelávaním, ako je kultúrnym a športovým vyžitím na úhradu ktorých sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, pričom prihliadol na pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti zo strany matky formou osobnej starostlivosti o deti, na zásadu, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, ako i na skutočnosť, že rodičia okrem týchto dvoch detí ďalšie vyživovacie povinnosti nemajú.

Vzhľadom na všetky tieto uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané a z uvedených dôvodov v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

Pokiaľ ide o dlžné výživné, vzhľadom na spätnú úpravu výživného na strane otca došlo k vzniku dlhu na výživnom za obdobie od 1.8.2011 do 29.2.2012 a to voči maloletému O. vo výške 320,33 € ( to je rozdiel medzi novourčeným výživným 100 € a pôvodne súdom výživným 49,79 € čo je rozdiel 50,21 €, za obdobie sporného obdobia to je siedmych mesiacov, čo je spolu 351,47 € mínus polovicu príspevku otca za sporné obdobie na potreby oboch detí nad rámec súdom určeného výživného, čo je po 10,38 € mesačne spolu na obe deti, z čoho na jedno z detí pripadá 5,19 € za šesť mesiacov týchto zvýšených príspevkov, teda od septebmra 2011 do konca decembra 2011 čo je spolu 31,14 € , takže konečné dlžné výživné je 320,33 €) a voči maloletému U. vo výške 165,21 € ( to je rozdiel medzi novourčeným výživným 85 € a pôvodne stanoveným výživným 39,83 € čo je rozdiel 28, 05 € za sedem mesiacov sporného obdobia čo je spolu l96,35 €, po odpočítaní príspevku na výživné nad rámec súdom určeného výživného tak ako u maloletého O. vo výške 31,14 €) a dlžné výživné súd otca zaviazal zaplatiť k rukám matky oboch maloletých detí do 3 dní od právoplaatnsti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).