Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16C-192-2011.pdf
PDF · 83.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/192/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra, v právnej veci navrhovateľky : H.. F. Z., bytom R. X, K., zast. JUDr. Mária Konrádová, advokátkou so sídlom Farská 9, Nitra, proti odporcom : 1/. P. V., O. Q. XXX/X, K., 2/ Q. V., O. Q. XXX/X, K., o zaplatenie sumy 16.865,51 eura s príslušenstvom, sudkyňou JUDr. Denisou Šaligovou, takto
rozhodol:
Odporcovia v 1.a v 2.rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľke sumu 16.865,51 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 6.9.2007 do zaplatenia a náhradu trov konania vo výške 2.664,64 eura na účet právnej zástupkyne navrhovateľky, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa písomným návrhom zo dňa 18.1.2011 domáhala zaplatenia 16.865,51 eura s prísl. z dôvodu, že odporca v 1. rade uznal svoj dlh čo do dôvodu a výšky a odporkyňa v 2. rade pristúpila k záväzku a zaviazala sa ho uhradiť.
Súd vydal platobný rozkaz č.k. 18RO 15/2011-17, zo dňa 7.4.2011, ktorým zaviazal odporcov spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľke sumu 16.865,51 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 6.9.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 1.830,58 eura.
Proti platobnému rozkazu podali odporcovia odpor, v ktorom uviedli, že uznanie dlhu a dohodu o pristúpení k záväzku podpísali v omyle.
Odporcovia sa na vytýčené pojednávania vo veci nedostavovali, preto súd vec prejednal v ich neprítomnosti podľa § 101 ods.2 O.s.p.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že navrhovateľka odovzdala odporcovi v 1.rade dňa 21.3.2007 sumu 250.000,-Sk a dňa 30.3.2007 sumu 200.000,-Sk, za účelom kúpy bytu pre navrhovateľku. Odporca kúpil byt, ale kupujúcim bol on. Navrhovateľka mala výdavky spojené s úpravou sľúbeného kupovaného bytu vo výške 58.000,-Sk. Odporca v 1.rade uznal svoj dlh, čo do dôvodu a výšky 16.865,51 eura. Odporkyňa v 2.rade pristúpila k záväzku dňa 12.3.2010 a zaviazala sa splatiť dlh splatný 5.9.2007 aj s úrokom z omeškania najneskôr do 30.5.2010. Odporcovia svoj dlh neuhradili, preto navrhla, aby ich súd zaviazal uhradiť navrhovateľke spoločne a nerozdielne sumu 16.865,51 eura s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 6.9.2007 do zaplatenia.
Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že dala odporcovi v 1.rade peniaze, pretože jej mal sprostredkovať kúpu bytu. Vlastníctvo k bytu nadobudol pán S., ktorého ona nepozná, neskôr bol byt prevedený na manželku odporcu v 1. rade, odporkyňu v 2.rade. Odporcovi v 1.rade dala 450.000,-Sk na kúpu bytu a 58.000,-Sk sama investovala do prerábky bytu. Odporca sa zaviazal, že jej peniaze vráti, podpísal aj uznanie dlhu. Dlh sľúbil splatiť do 5.9.2007. Splatnosť vyplýva aj z článku 2 dohody o pristúpení k záväzku, ktorú podpísala odporkyňa v 2.rade. Do dnešného dňa jej peniaze nevrátili.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s návrhom, uznaním dlhu, dohodou o pristúpení k záväzku, pokusom o zmier, výzvou na zaplatenie, odporom, vyjadrením navrhovateľky k odporu, výpisom sms správ od odporcu v l. rade adresovaných navrhovateľke, a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že navrhovateľka dala odporcovi v 1. rade peniaze vo výške 450.000 Sk za účelom obstarania vlastníckeho práva k bytu. Ďalších 58.000 Sk investovala navrhovateľka do prerábky bytu. Vlastnícke právo k predmetného bytu navrhovateľka nikdy nenadobudla, vlastníkom bytu je odporkyňa v 2. rade. Odporca v 1. rade jej peniaze nevrátil a dňa 15.3.2010 podpísal za prítomnosti obhajkyne A. Q. uznanie dlhu, z ktorého je zrejmé, že uznal dlh vo výške 16.865,51 eura, splatný dňa 5.9.2007. Odporkyňa v 2. rade podpísala dňa 12.3.2010 dohodu o pristúpení k záväzku a zaviazala sa dlh vo výške 16.865,51 eura, splatný dňa 5.9.2007 uhradiť do 30.5.2010. Obaja odporcovia vo svojom odpore zhodne uviedli, že uznanie dlhu a dohodu o pristúpení k záväzku podpísali omylom.
Podľa § 451 ods.1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods.2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenia § 531 ods.1 tu platí obdobne.
Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Podľa § 110 ods.1 Občianskeho zákonníka, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť. Ak právo dlžník písomne uznal čo do dôvodu i výšky, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď k uznaniu došlo; ak bola však v uznaní uvedená lehota na plnenie, plynie premlčacia doba od uplynutia tejto lehoty.
Podľa § 35 ods.1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
Podľa § 37 ods.1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 49a Občianskeho zákonníka, právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.
Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa Občianskeho zákonníka povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ( v znení účinnom do 31.12.2008), výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska) platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na strane odporcu v 1. rade nastalo bezdôvodné obohatenie. Odporca v 1. rade získal majetkový prospech vo forme finančných prostriedkov vo výške 450.000 Sk plnením bez právneho dôvodu, nakoľko navrhovateľka poskytla peniaze za účelom kúpy bytu pred uzatvorením kúpnej zmluvy. Navrhovateľka v domnení, že sa stane vlastníčkou bytu, investovala do jeho prerobenia sumu 58.000 Sk. Odporca v 1. rade uznal dlh, čo do dôvodu aj výšky podľa § 558 Obč. zák., ktorý má voči navrhovateľke vo výške 16.865,51 eura. Tvrdenie odporcu o podpísaní uznania dlhu v omyle, považoval súd za účelové, nakoľko bolo podpísané za prítomnosti jeho obhajkyne. Odporca súdu žiadnym spôsobom nepreukázal, že by bolo uznanie dlhu podpísané v omyle. Odporca svoj dlh uznal čo do dôvodu a výšky, môže namietať, že dlh nevznikol alebo môže namietať aj jeho výšku, avšak tieto námietky by mali úspech jedine, ak by ich súdu preukázal, čo sa nestalo. Odporca bol viackrát predvolaný na pojednávanie, na ktoré sa nedostavoval, svoju neúčasť neospravedlnil, žiadne dôkazy v konaní nepredložil. Odporkyňa v 2. rade uzatvorila s navrhovateľkou, ako veriteľkou dohodu o pristúpení k záväzku, teda pristúpila k záväzku odporcu v 1. rade a stala sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi. Odporkyňa nepreukázala súdu, že by bola dohodu o pristúpení k záväzku podpísala omylom, ako uvádza v odpore. Je irelevantné, že dohoda o pristúpení k záväzku bola podpísaná skôr, ako uznanie dlhu odporcom v 1. rade. V dohode je jasne a určite špecifikovaná výška dlhu odporcu v 1. rade a jeho splatnosť, ktorý sa odporkyňa v 2. rade zaviazala uhradiť do 30.5.2010. Skutočnosti uvádzané v odpore ničím nepreukázala, hoci bola na pojednávanie viackrát predvolaná. Obaja odporcovia podpísali vyššie uvedené právne úkony v marci 2010, pokiaľ mali za to, že došlo k ich uzatvoreniu v omyle, mali dostatok priestoru domáhať sa ich relatívnej neplatnosti, čo sa nestalo. Súd preto vychádzal z tvrdení navrhovateľky a ňou predložených listinných dôkazov a návrhu vyhovel.
Z dôvodu, že odporcovia sa dostali s plnením do omeškania, priznal súd navrhovateľke úrok z omeškania 8,5% ročne z dlžnej sumy od 6.9.2007 do zaplatenia, nakoľko dlh bol splatný dňa 5.9.2007. Výška úrokov z omeškania predstavuje dvojnásobok základnej úrokovej sadzby určenej vo výške 4,25 % ročne Národnou bankou Slovenska v období od 25.4.2007 do 28.10.2008.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľka bola v konaní úspešná, preto jej súd priznal aj náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 1.011,50 eura a z trov právneho zastúpenia vo výške 1.653,14 eura (1.377,62 + 20% DPH) za nasledovné úkony : prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie návrhu 14.1.2011, vyjadrenie k odporu 20.10.2011, účasť na pojednávaní 2.3.2012. Súd pri výpočte trov právneho zastúpenia vychádzal z ust. §10 ods.1 vyhl.č.655/2004 Z.z., kde 1 úkon predstavoval 336,94 eura + 20% DPH a režijný paušál v roku 2011 - 7,41 eura, v roku 2012 - 7,63 eura + 20% DPH.
Celkovo trovy konania predstavujú 2.664,64 eura.
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku je možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia rozsudku na Okresnom súde Nitra.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / § 42 ods. 3 O.s.p./
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postúp súdu považuje za nesprávny
a čoho sa odvolateľ domáha./ § 205 ods. 1 O.s.p./
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.