Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-15-2023.pdf
PDF · 104.55 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/15/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a členiek senátu: JUDr. Zlatica Javorová a JUDr. Gabriela Brišková, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: A. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X. XXXX XXXX/XX, D., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária LYSO & PARTNERS spol. s r.o., so sídlom Nám. sv. Michala 30/27, Hlohovec, IČO: 36 862 347, o neúčinnosť právneho úkonu, o späťvzatí žaloby po vydaní uznesenia Okresného súdu Trnava (pôvodne Okresného súdu Piešťany) č. k. PN-21C/2/2021-756 zo dňa 5. januára 2023, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby, uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e .
II. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením označeným v záhlaví konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 72C/42/2022. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil s poukazom na § 162 ods. 1 písm. a), § 165 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku. Vecne argumentoval tým, že v priebehu konania zistil, že na Okresnom súde Bratislava V sa pod sp. zn. 72C/42/2022 vedie spor žalobcu: SPV Granul, s.r.o., IČO : 48 104 736, so sídlom Nová Osada 22, Dunajská Streda proti žalovanému 1: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, žalovanému 2: AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46 141 341, so sídlom Kopčianska 10, Bratislava a žalovanému 3: EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., IČO: 47 032 979, so sídlom Pajštúska 5, Bratislava, o určenie, že dobrovoľná dražba nehnuteľností evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie E. F., obec E. F., okres Dunajská Streda, ktorej konanie bolo vyhlásené Oznámením o dražbe č. 031/2022 zo dňa 20.6.2022, organizované žalovaným 2. na návrh navrhovateľa žalovaného 1., ktorá dražba sa konala dňa 1.8.2022 so začiatkom o 10:15 v priestoroch žalovaného 2. v objekte Vienna Gate na 14. poschodí v nebytovom priestore č. A 261 na Kopčianskej ulici č. 10 v Bratislave, na ktorej bol žalovanému 3. udelený príklep za podanie vo výške 564.300 Eur a ktorej priebeh bol osvedčený notárskou zápisnicou spísanou notárskym kandidátom G. D. H. I., povereným notárom JUDr. Tomášom Trellom, so sídlom v Bratislave, Mostová 2, pod číslom N 980/2022 (Nz 21509/2022, NCRIs 22128/2022) dňa 1.8.2022, je neplatná a náhradu trov konania. Na pojednávaní dňa 20.10.2022 strany sporu zhodne uviedli, že proti prerušeniu tohto konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 72C/42/2022 nemajú výhrady. Súd prvej inštancie po posúdení všetkých vyššie uvedených skutočnosti mal za to, že v spore vedenom na Okresnom súde Bratislava V sa pod sp. zn. 72C/42/2022 sa rieši otázka, ktorú v tomto spore nie je oprávnený riešiť (platnosť/neplatnosť dobrovoľnej dražby) a to aj otázka hodnoty nehnuteľností, ktoré boli zabezpečené záložným právom v prospech žalobcu a teda či tento majetok môže pokryť pohľadávku veriteľa - žalobcu
a s tým spojenú otázku v akom rozsahu a či vôbec mohlo prísť k jeho ukráteniu, pričom jeho rozhodnutie závisí aj od vyriešenia týchto otázok a teda bez rozhodnutia súdu o tejto skutočnosti nemôže súd prvej inštancie v tejto veci ďalej konať a rozhodnúť.
2. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a návrh na prerušenie konania zamietnuť a rozhodnúť o pokračovaní konania na súde prvej inštancie. Argumentoval tým, že konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 72C/42/2022 o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemá súvis s prejednávaným sporom. K argumentácii žalovanej ohľadom teoretickej hodnoty vydražených nehnuteľností, a teda možnosti ich vydraženia za vyššiu sumu, na ktorú súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného uznesenia poukazuje, uviedol, že ide o zjavne účelové a zavádzajúce skutočnosti, keďže o vydraženie predmetu dražby prejavil záujem výlučne jeden záujemca. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že cena dosiahnutá vydražením bola v nižšej sume, než bola určená znaleckým posudkom použitým pre konanie dražby, ktorého žalovaná výšku namieta, a teda je nepochybné, že o vydražené nehnuteľnosti nebol záujem a preto vydraženie nehnuteľností za sumu, ktorú uvádza žalovaná by bolo objektívne nemožné. Pokiaľ teda okresný súd prerušil konanie z dôvodu, aby sa záväzne určila hodnota vydražených nehnuteľností, tak uvedený záver spočíva nepochybne v nesprávnom právnom posúdení, keďže: 1. pokiaľ by Okresný súd Bratislava V žalobu o neplatnosť dražby zamietol, a teda hodnota predmetných nehnuteľností by bola ustálená na hodnote vydraženej sumy, tak výška neuspokojenej pohľadávky žalobcu stále prevyšuje sumu 600.000,- eur, v ktorej nie sú zahrnuté ani náklady na výkon záložného práva a neustále narastajúce príslušenstvo pohľadávky, ktoré predstavujú taktiež zákonné nároky žalobcu, a teda za žiadnych okolností nemožno pripustiť záver, že by úspešnou dražbou nehnuteľností mohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky z majetku hlavného dlžníka, 2. pokiaľ by Okresný súd Bratislava V žalobe o neplatnosť dražby vyhovel, tak v zmysle § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách sa účinky dobrovoľnej dražby obnovujú spätne k času, ktorý predchádzal vykonaniu tejto dražby, čo by v prejednávanom prípade automaticky znamenalo spätné navýšenie neuhradenej pohľadávky žalobu o ďalších 564.300,- eur. Negatívne rozhodnutie v konaní sp. zn. 72C/42/2022 teda ešte viac navýši pohľadávku žalobcu, než bola v čase vydania napádaného uznesenia a preto sú úvahy súdu prvej inštancie zjavne odporujúce samotnej podstate konania o neplatnosť dražby. Vo vzťahu k druhej možnosti žalobca uviedol, že nie je možné urobiť právny záver o možnosti uspokojenia pohľadávky z majetku hlavného dlžníka – v prípade, ak dlžník preukázateľne disponuje určitým majetkom – a zamietnuť žalobu ukráteného veriteľa o určenie neúčinnosti právneho úkonu pokiaľ veriteľ z tohto majetku hlavného dlžníka objektívne nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. Z uvedeného vyplýva, že v prípade neplatnosti dražby predmetných nehnuteľností sa postavenie žalobcu ako veriteľa ešte zhorší z dôvodu vzniku povinnosti vrátenia vydraženej sumy, resp. vrátenia čiastočného splatenia dlhu, no bez záujmu tretích osôb o vydraženie založených nehnuteľností nebude môcť uspokojiť svoju pohľadávku ani len čiastočne za situácie, že majetok hlavného dlžníka je v skutočnosti nepredajný. Uvedený záver súdu prvej inštancie by v praxi predstavoval absolútnu nemožnosť domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky z ukráteného majetku za situácie, že súd v konaní o neúčinnosť právneho úkonu posúdi nedôvodnosť podanej žaloby s odkazom na to, že majetok hlavného dlžníka postačuje na úhradu dlhov avšak tento majetok je v skutočnosti nepredajný a objektívne veriteľovi ostane neuspokojená pohľadávka prevyšujúca sumu 1.000.000,- eur, čo by nepochybne odporovalo právu na súdnu ochranu ukráteného veriteľa. Samotné konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemá žiaden vplyv na otázku ukrátenia veriteľa, a teda ani na predmet sporu o neúčinnosť právneho úkonu s ohľadom na skutočnosť, že pohľadávka veriteľa ostane v podstatnej výške neuspokojená bez ohľadu na výsledok sporu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 72C/42/2022. Okresný súd žalobcovi nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je preskúmateľné. Rovnako s ohľadom na vedenie konania o neplatnosť dražby na Okresnom súde Bratislava V možno s poukazom na vysokú zaťaženosť tamojšieho súdu, ak zároveň zvážime aj možnosť odvolacieho konania, predpokladať neprimerane dlhé konanie v trvaní niekoľkých rokov, pričom až následne bude okresný súd pokračovať v konaní o neúčinnosť právneho úkonu, a teda predpoklad právoplatného ukončenia tohto konania možno očakávať v horizonte aj desiatich rokov. V konaní je preukázané, že ručiteľ scudzením nehnuteľnosti na manželku sa chcel účelovo zbaviť tohto majetku, aby nebol predmetom ručenia a neprišiel tak o svoj majetok, a teda znevýhodnil veriteľa v uspokojovaní svojej pohľadávky. Aktuálny skutkový a právny stav prejednávaného prípadu je podľa názoru žalobcu dostačujúci pre rozhodnutie o neúčinnosti právneho úkonu keďže existencia neupokojenej pohľadávky žalobcu bola v konaní riadne preukázaná a preukázaný bol aj ukracujúci úkon ručiteľa, ktorým previedol
svoj majetok na manželku, t. j. žalovanú, ktorá v tomto konaní žiadnym spôsobom nepreukázala, aby aj napriek vynaloženiu náležitej odbornej starostlivosti nemala v čase vykonania úkonu vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa. Pri zabezpečení pohľadávky žalobcu postupca kalkuloval so zabezpečením pohľadávky pre prípad jej neplatenia, a teda aj majetkom vo vlastníctve ručiteľa, v nadväznosti na čo bol aj zo strany veriteľa poskytnutý úver v takom značnom rozsahu. Rovnako nemožno opomenúť, že aj v prípade úspechu žalobcu v tomto konaní, má žalovaná k dispozícii iné prostriedky právnej obrany, ako veriteľovi zabrániť v speňažovaní majetku, ktorého prevodom došlo k ukráteniu veriteľa, a to až do speňaženia celého majetku hlavného dlžníka, resp. vykonaniu neúspešného pokusu o jeho speňaženie, a to napríklad nariadením neodkladného opatrenia. Rozhodnutím o prerušení konania však nemožno suplovať iné prostriedky právnej obrany, ktoré má k dispozícii žalovaná, ktorých použitie je však primerané okolnostiam prípadu a nedochádza k neprimeranému zaťaženiu veriteľa – žalobcu a naopak k ochrane neplatiaceho dlžníka.
3. Žalovaná odvolanie nepodala, k odvolaniu žalobcu sa vyjadrila a uviedla, že napadnuté uznesenie navrhuje ako vecne správne potvrdiť. Konanie vedené na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 72C/42/2022 má súvis s vecou prejednávanou v tomto konaní. Je len subjektívnym názorom žalobcu, že „konanie o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby nemá žiaden vplyv na otázku ukrátenia veriteľa, a teda ani na predmet sporu o neúčinnosť právneho úkonu s ohľadom na skutočnosť, že pohľadávka veriteľa ostane v podstatnej výške neuspokojená bez ohľadu na výsledok sporu v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava V so sp. zn. 72C/42/2022“. Toto tvrdenie žalobcu je aj v rozpore s jeho predchádzajúcou argumentáciou, keď na výsledok predmetnej dražby poukazoval. Žalobca nenavrhol vykonanie dražby celého zálohu a ani žiadnym spôsobom nevysvetlil, prečo rozdelil predaj hnuteľných vecí a nehnuteľných vecí. Žalobca navrhol len dražbu budov a pozemkov, v ktorých sa technologická linka nachádza a samotnú dražbu technológie nenavrhol. Žalobcovi musí byť zrejmé, že oddelením dražieb technologického vybavenia a nehnuteľností sa znižuje možnosť dosiahnuť čo najvyšší výťažok a teda aj čo najvyššie uspokojenie jeho pohľadávky. Na Okresnom súde Bratislava V prebieha súdne konanie pod sp. zn. 72C/42/2022, v ktorom sa vedie spor žalobcu SPV Granul, s.r.o., IČO: 48 104 736, so sídlom Nová Osada 22, Dunajská Streda proti žalovanému 1., ktorým je žalobca v tomto konania, žalovanému 2., ktorým je AUKČNÁ SPOLOČNOSŤ s.r.o., IČO: 46 141 341, so sídlom Kopčianska 10, Bratislava a žalovanému 3., ktorým je EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., IČO: 47 032 979, so sídlom Pajštúska 5, Bratislava, o určenie, že dobrovoľná dražba nehnuteľností je neplatná. Ide práve o dražbu, ktorej výsledkom sa žalobca snaží preukázať svoje tvrdenia ohľadom ceny zálohu. Spomenutým postupom žalobcu (t. j. že sa draží zvlášť technológia a zvlášť budovy a pozemky) sa znížil počet záujemcov o nadobudnutie len nehnuteľných vecí na jedného (1) a následne sa jediným dražiteľom a aj vydražiteľom v dražbe nehnuteľných vecí stala spoločnosť: EOS Slovensko Investment LC, s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 47 032 979. Spoločníkom tejto spoločnosti je žalobca a to s podielom 99,43 % na základnom imaní spoločnosti a teda žalobca je v podstate 100 % matkou tejto spoločnosti. V konaní Okresného súdu Bratislava V vyslovila spoločnosť SPV Granul, s.r.o. názor, že tento postup žalobcu, by mohol byť špekuláciou spočívajúcou v tom, že rozdelením zálohu na časť hnuteľných a časť nehnuteľných vecí sa zníži ich cena, pretože jednotlivé zložky podniku majú ekonomický význam práve v spoločnom fungovaní a v tom, že ich vlastní tá istá osoba. Následne, za nezáujmu ostatných záujemcov, tieto vydraží jeden vydražiteľ za zníženú cenu a potom tieto môže predať zasa už ako funkčný celok za trhovú cenu. Naviac, ako ďalší benefit tohto postupu, má takto vzniknúť právo žalobcovi domáhať sa voči ďalším osobám a medzi nimi aj žalovanej, nárokov vyplývajúcich z toho, že po realizácii horeuvedeného postupu, nebude záloh postačovať na úhradu primárnej pohľadávky a rozdiel si bude žalobca uplatňovať voči ručiteľom a prostredníctvom odporovacích žalôb okrem iného aj voči žalovanej, tak ako v tomto konaní. Zrejmý súvis tohto konania so spomenutým konaním na Okresnom súde Bratislava V je a to minimálne z dôvodu, že výsledkom tejto dražby argumentuje sám žalobca. Aj v prípade, že by hypoteticky neboli splnené podmienky pre rozhodnutie súdu podľa § 162 ods. 1 písm. a) Civilného sporového poriadku, boli by zrejme splnené podmienky pre prerušenie konania podľa § 163 Civilného sporového poriadku, pretože vyjadrenie strán na pojednávaní dňa 20.10.2022, keď strany sporu zhodne uviedli, že proti prerušeniu tohto konania do skončenia konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. 72C/42/2022 nemajú výhrady, možno vykladať tak, že týmto prejavujú voči súdu vôľu konanie prerušiť (obe strany sú zastúpené advokátmi a z vyjadrenia strán na zázname je zrejmé, že chceli dosiahnuť svojím postupom prerušenie konania).
4. K vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca a uviedol, že trvá na podanom odvolaní a v celom rozsahu sa ho pridržiava. Námietky žalovanej týkajúce sa výkonu záložného práva
k nehnuteľnostiam považuje za účelové a špekulatívne, pričom je len subjektívnym názorom žalovanej, že dražba nehnuteľností spolu so založeným hnuteľným majetkom by bola vydražená za vyššiu sumu, keďže záujemcovia, ktorých existenciu predpokladá žalovaná vo svojom vyjadrení neexistujú, a teda jej tvrdenia žalobca považuje za nepravdivé a nepreukázané. Tak ako už žalobca v konaní tvrdil a preukázal, tak o založené nehnuteľnosti prejavil záujem výlučne jeden záujemca, a teda argumentácia žalovanej ohľadom vydraženia založeného majetku za vyššiu sumu nie je založená na žiadnych preukázaných či objektívnych skutočnostiach. Pre úplnosť opakovane zdôraznil, že bez ohľadu na výsledok konania pred Okresným súdom Bratislava V sp. zn. 72C/42/2022 ostáva nezmenenou skutočnosťou nezaplatenie pohľadávky žalobcu, resp. ukrátenie veriteľa, keďže predmetom konania o neplatnosť dražby nie je určenie hodnoty vydražených nehnuteľností. Inými slovami, výrok rozhodnutia v konaní o neplatnosť dražby nebude mať pre určenie ukrátenia žiadnu relevanciu s ohľadom na to, že aj v prípade zamietnutia žaloby o neplatnosť dražby ostáva nezaplatená pohľadáva žalobcu vo výške prevyšujúcej 600.000,- eur a v prípade rozhodnutia o neplatnosti dražby bude nezaplatená pohľadávka prevyšovať sumu 1.000.000,- eur.
5. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovanej k odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že pokiaľ žalobca uvádza, že o založené nehnuteľnosti prejavil záujem výlučne jeden záujemca a z toho vyvodzuje, že preto došlo k vydraženiu založeného majetku za nižšiu sumu, tak žalobca opomenul uviesť, že takúto situáciu svojím postupom vytvoril sám žalobca, pretože práve on rozhodol o oddelenom predaji technologickej časti podniku a predaji nehnuteľných vecí, čo bolo príčinou menšieho záujmu o kúpu jednotlivých častí podniku a následkom bol nižší výťažok dražby. Ak by boli všetky zložky podniku predávané spoločne, bol by aj záujem o kúpu väčší a teda by bol vyšší aj výťažok. Žalobca sa vo svojom vyjadrení tiež vyhol vysvetleniu žalovanou tvrdených skutočností o tom, že jediným dražiteľom a aj vydražiteľom v dražbe nehnuteľných vecí sa stala spoločnosť: EOS Slovensko Investment LC, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 47 032 979, ktorej spoločníkom je žalobca a to s podielom 99,43 % na základnom imaní spoločnosti.
6. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 23.10.2023 zobral žalobca žalobu v celom rozsahu (určenie, že právny úkon – Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený pod č. V – 3625/2020 právoplatná dňa 19.1.2021, uzatvorená medzi fyzickou osobu H. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. X. XXXX XXXX/XX, D., Slovenská republika a fyzickou osobou A. B. B., H. D., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X. XXXX XXXX/XX, D., Slovenská republika, ktoré Okresný úrad Piešťany, katastrálny odbor zaevidoval v katastri nehnuteľnosti pod V – 3624/2020 a V – 3625/2020 zo dňa 19.1.2021, ktorej predmetom prevodu boli nasledovné nehnuteľnosti : pozemok parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape: parcelné číslo 5941/6 výmera 10 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spôsob využitia 18, parcelné číslo 5941/7 výmera 54 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spôsob využitia 18, parcelné číslo 5941/9 výmera 17 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spôsob využitia 18, parcelné číslo 5941/10 výmera 106 m2 druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie spôsob využitia 18 a stavba súpisné číslo XXXX na parcele číslo 5941/10 popis stavby rodinný dom druh stavby 10, nachádzajúce sa v katastrálnom území D., okres Piešťany, obec D., zapísané na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúce sa vo vlastníctve žalovaného v podiele 1/1, na základe ktorého sa vlastníkom predmetu prevodu stala fyzická osoba A. B. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. X. XXXX XXXX/XX, D., Slovenská republika je voči žalobcovi právne neúčinný) späť z dôvodu mimosúdneho urovnania a nárok na náhradu trov konania si neuplatnil.
7. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.10.2023 žalovaná vyjadrila súhlas so späťvzatím žaloby žalobcu, s poukazom na mimosúdne urovnanie, pričom nárok na náhradu trov konania si neuplatnila.
8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z., Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CSP“), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania, vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu - späťvzatie žaloby, dospel k záveru, že je dôvodné v súlade s ust. § 370 ods. 1 CSP pripustiť späťvzatie žaloby a podľa § 370 ods. 2 CSP napadnuté uznesenie zrušiť a konanie zastaviť.
9. Podľa § 370 ods. 1, 2, 3 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane. Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví.
10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci v čase, keď už o veci rozhodol súd prvej inštancie vyššie označeným uznesením, avšak jeho rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť (žalobca podal odvolanie), došlo zo strany žalobcu k späťvzatiu žaloby (v celom rozsahu) z dôvodu mimosúdneho urovnania, s ktorým žalovaná na výzvu súdu (v zmysle § 370 ods. 2 CSP) vyjadrila výslovný súhlas a zároveň navrhla rozhodnúť o trovách konania tak, že súd ich náhradu neprizná ani jednej zo strán sporu. Boli preto naplnené zákonom stanovené podmienky pre rozhodnutie odvolacieho súdu, a to o pripustení späťvzatia žaloby, zrušení uznesenia súdu prvej inštancie a zastavení konania. Žalobca, ktorému prislúchalo právo disponovať so žalobou až do právoplatného rozhodnutia súdu, svoje právo využil a privodil rozhodnutie o zastavení konania.
11. Pripustením vzatia žaloby späť je vybavené i odvolanie žalobcu, pretože účinné späťvzatie žaloby má vplyv na celé konanie, teda i na konanie pred odvolacím súdom, keďže bez žaloby nemôže obstáť ako konanie prvoinštančné, tak i konanie odvolacie.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Ak žalobca vezme žalobu späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania a preto je povinný nahradiť protistrane trovy konania. Otázku zavinenia zastavenia konania je potrebné posudzovať podľa procesného výsledku.
14. V prejednávanej veci zastavenie konania zavinili obidve procesné strany, mimosúdnym urovnaním. O náhrade trov konania bolo preto rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania (v dôsledku čoho bude každá strana znášať vynaložené trovy konania sama, bez náhrady protistranou). Ak sa konanie skončilo späťvzatím žaloby, pretože účastníci uzatvorili mimosúdnu dohodu, potom ak nebolo dojednané niečo iné, nemá žiadny z nich právo na náhradu trov konania (porov. uznesenie NS ČR sp. zn. 22Cdo/3455/2013). V súlade s článkom 4 ods. 2 CSP odvolací súd rozhodol o trovách konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
15. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).