Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-6C/2/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Ružomberok samosudkyňou Mgr. Renátou Krajčiovou právnej veci navrhovateľa: P. H., nar.XX.X.XXXX, bytom G. XXXX/X, X.. S., zastúpeného Mgr. Monikou Dubskou, advokátkou Advokátska kancelária Šoltésovej 13, Ružomberok, proti odporcovi: H. N. Y., Q. V., S. XX, XXX XX V., IČO: XXXXXXXX, zastúpeného Z.. S. H., advokátom Advokátska kancelária Š..S. X, V., v konaní o určenie povinnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a v celom rozsahu.

Odporcovi s a p r i z n á v a náhrada trov konania vo výške 132,64 eur, ktoré mu je navrhovateľ povinný zaplatiť k rukým jeho právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti výroku tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.1.2012 prostredníctvom jeho právnej zástupkyne domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uzatvoriť s navrhovateľom nájomnú zmluvu v znení uvedenom v petite návrhu. Navrhovateľ uviedol, že dňa 6.5.2011 uzavrel kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností, a to pozemku nachádzajúceho sa v k.ú. V., parcela č. U.-H. XXXXX/X o výmere 357 m2 zastavané plochy a nádvoria, parcela č. U. H. XXXXX/X o výmere 1678 m2 zastavané plochy a nádvoria, oba pozemky vedené na X. Č.. XXXXX pre katastrálne územie Ružomberok. Rozhodnutím o povolení vkladu č. I. XXX/XXXX nadobudol vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Ďalej navrhovateľ poukázal, že na pozemku parcela č. U. H. XXXXX/X je postavená stavba bez súpisného čísla - rekreačná chata vedená na X. Č.. XXXX vo vlastníctve odporcu a pozemok parcela č. U. H. XXXXX/X slúži ako prístupová a obslužná komunikácia k tejto stavbe. Verejnosti je táto stavba známa ako S. U. a využíva sa na podnikateľské účely. Navrhovateľ uviedol, že listom zo dňa 17.6.2011 oslovil odporcu so žiadosťou o uzatvorenie nájomnej zmluvy k pozemkom využívaným odporcom, na čo odporca reagoval listom zo dňa 24.6.2011 s tým, že nemá vôľu uzavrieť nájomnú zmluvu, pričom v liste nepoprel, že uvedené nehnuteľnosti užíva. Ďalej navrhovateľ uviedol, že dňa 7.7.2011 zaslal odpoveď odporcovi na otázku, či a za akú cenu má vôľu odpredať nehnuteľnosti, resp. či má vôľu riešiť vec uzatvorením zmluvy o zriadení vecného bremena. Jeho odpoveď bola negatívna. Právna zástupkyňa navrhovateľa takisto adresovala odporcovi opakovanú výzvu na uzatvorenie nájomnej zmluvy, na čo odporca mailom odpovedal, že pokiaľ má navrhovateľ iný návrh, je možné o ňom diskutovať. Ďalej navrhovateľ poukázal na priemernú cenu pozemkov v lokalite podľa zistení v rámci trhových cien realitnými kanceláriami, a to v rozpätí od 50,- do 60,- eur/1 m2. Podľa obyčaje sa nájomné počíta ako 10% z priemernej alebo trhovej ceny pozemku, čo v danom prípade predstavuje sumu 5,50 eur/1 m2/1 rok. Užívaním nehnuteľnosti dochádza k bezdôvodnému obohacovaniu odporcu, a preto navrhovateľ trvá na úprave právneho vzťahu prostredníctvom uzatvorenia nájomnej zmluvy k nehnuteľnostiam.

Právna zástupkyňa navrhovateľa vo svojom prednese na pojednávaní dňa 1.3.2012 zotrvala na podanom návrhu. Doplnila, že nárok navrhovateľa je odôvodnený od ust. . Jedná sa o ochranu vlastníckeho práva. Navrhovateľ nemôže využívať svoje vlastnícke oprávnenie, lebo pozemok je využívaný niekým iným. Ide o úpravu vzťahu medzi osobou, ktorá pozemok využíva, hoci k tomu nemá žiaden právny vzťah. Súd je oprávnený rozhodnúť o ochrane vlastníckeho práva navrhovateľa, môže uložiť tomu, kto zasahuje do vlastníckeho práva iného, niečo konať.

Následne právna zástupkyňa navrhovateľa zmenila návrh na začatie konania, a to petit, pričom žiadala oproti pôvodnému petitu alternatívu v nasledovnom znení: Odporca je povinný uzatvoriť s navrhovateľom zmluvu o zriadení vecného bremena k pozemkov parcela č. U. XXXXX/X druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 357 m2 a pozemku parcela č. U. XXXXX/X o výmere 1678 m2, oba pozemky zapísané na Katastrálnom úrade v Ž., Správa katastra V., k.ú. V., na X. Č.. XXXXX. Obsahom vecného bremena bude právo prechodu a prejazdu cez pozemky, cez oba pozemky a právo zriadenia stavby na pozemku parcela č. U. XXXXX/X, za cenu určenú znaleckým posudkom, pričom povinný z vecného bremena bude navrhovateľ a oprávneným z vecného bremena bude odporca. S poukazom na ust. , súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 1.3.2012 pripustil zmenu návrhu na začatie konania v znení ako sa domáhala právna zástupkyňa navrhovateľa.

Ďalej právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala, že právne odôvodnenie rozšíreného petitu je také isté ako u pôvodného petitu. V prípade zmluvy o budúcej zmluve a následného uloženia povinnosti jedná sa o niečo iné, a to nahradenie prejavu vôle. Tiež poukázala na ust. , ktoré systémovo spadá do druhej časti vecných práv - vlastnícke práva. K námietke vydržania práva stavby ako vecného bremena sa nestotožnila, nakoľko družstvo nikdy nemalo oprávnenie a vlastníka a nemohlo ich previesť. Tiež chýba náležitosť dobromyseľnosti. Tiež poukázala na ust. .

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 1.3.2012 uviedol, že sa mu naskytla príležitosť kúpiť predmetné pozemky z jeho strany, jednalo sa o investíciu. Je to v atraktívnom prostredí. K dohode o platení nájmu s odporcom nedošlo, preto pristúpil k súdnemu riešeniu veci. Predmetné pozemky nadobudol dňa 27.5.2011 na základe kúpno-predajnej zmluvy. Mal vedomosť o tom, že tieto pozemky boli zastavané budovou vo vlastníctve odporcu. Pozemok kupoval od spoločnosti O. X., so sídlom V. O. Č.. X, G..

Právny zástupca odporcu vo svojom prednese na pojednávaní dňa 1.3.2012 poukázal, že pokiaľ navrhovateľ tieto stavby užíval, vedel, že pozemky pod nimi nie sú vo vlastníctve odporcu a že odporca za ne neplatí vlastníkovi žiadnu odplatu. Navrhovateľ je bohatší ako odporca, tak tieto pozemky kúpil on. Niekto si kúpil pozemky pod stavbou niekoho iného a teraz chce na tom zarábať. Navrhol, aby súd pri rozhodovaní prihliadol vo veci samej na dobré mravy. Ďalej uviedol, že budova vo vlastníctve odporcu bola postavená niekedy v 70-tych rokoch, skolaudovaná v roku 1974. Ostatné budovy možno považovať za príslušenstvo tejto stavby. Keď sa budova stavala, jednalo sa o poľnohospodársky pozemok a družstvo, malo všetky oprávnenia vlastníka okrem oprávnenia scudziť pozemok. Teda v stavebnom konaní mohlo dať súhlas, aby sa budova postavila na poľnohospodárskych pozemkoch. Družstvo takýto súhlas dalo. Z hľadiska stavebného zákona sa budova postavila dôvodne a oprávnene. V čase, keď vlastník postavil túto budovu, v danom právnom režime za pozemky nebol povinný platiť. Tento stav platil až do roku 2011, čo je cca 40 rokov. Preto namietal, či nedošlo k vydržaniu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, a to práva stavby na konkrétnom pozemku, u väčšieho pozemku a práva prejazdu u menšieho pozemku. Navrhovateľ ako fyzická osoba bol nájomcom predmetných stavieb, poznal všetky rozhodné skutočnosti. Čo sa týka uplatneného nároku vrátane zmeneného petitu súd takýto návrh akceptovať nemôže. Súd môže uložiť povinnosť len vtedy, ak takúto povinnosť ukladá zákon alebo vyplýva zo zmluvy. Takáto povinnosť však pre odporcu nevyplýva. Neexistuje žiaden dôvod, aby súd takúto povinnosť uložil.

Súd sa v rámci vykonaného dokazovania oboznámil aj s obsahom listín založených v spise. Z výpisu z X. Č.. XXXXX kat.územie V. súd zistil, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemkov parcela č. U. H. XXXXX/X o výmere 357 m2 zastavané plochy a nádvoria a parcela č. U. H. XXXXX/X o výmere

1678 m2 zastavané plochy a nádvoria. Z výpisu z X. Č.. XXXX kat.územie V. súd zistil, že odporca je výlučným vlastníkom stavby rekreačnej chaty evidenčné číslo 20 bez súpisného čísla postavenej na pozemku parcela č. U. H. XXXXX/X. Z.. M. H. listom zo dňa 17.6.2011 vyzvala odporcu vyjadriť sa k návrhu nájomnej zmluvy v lehote 3 dní. Právny zástupca odporcu listom zo dňa 24.6.2011 navrhol navrhovateľovi, že odporca odkúpi pozemky pod turistickou ubytovňou za rovnakú cenu ako zaplatil on. Zároveň uviedol, že žiadnu nájomnú zmluvu s ním odporca neuzatvorí, nakoľko nájom je dočasný a stavba je trvalá. Navrhol uzatvoriť zmluvu o vecnom bremene za jednorázovú úhradu. H. V. N..V..Q.., E. Č.. X, V. listom zo dňa 2.11.2011 oznámila všeobecnú hodnotu pozemku parcela č. U. H. XXXXX/X vo výške 55,- eur / 1 m2. Spoločnosť M. N..V..Q.. so sídlom Y. Č..X, S., prevádzka M..G. Č..X, V. stanovila trhovú hodnotu pozemkov parcela č. U. H. XXXXX/X a parcela č. U. H. XXXXX/X vo výške 60,- eur / 1 m2 - odhad trhovej ceny nehnuteľností č. 14/2011. Y. V. N..V..Q.. so sídlom S. Č.. XXXX/X, V.S. listom zo dňa 19.10.2011 stanovila trhovú hodnotu predmetných pozemkov na 50,- eur / 1 m2.

Právnu subjektivitu odporcu mal súd zistenú zo stanov odporcu schválených členskou schôdzou dňa 25.2.2011 - článok 1, keď zmena stanov bola vzatá na vedomie Ministerstvom vnútra SR dňom 14.12.2011. Z výpisu z uznesenia výboru odporcu zo dňa 4.3.2011 vyplynulo, že novým predsedom je H. H., ktorý je oprávneným navonok vystupovať menom klubu v zmysle článku 5 bod 9 stanov odporcu.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ,, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len ""). Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí. Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Navrhovateľ v tomto konaní sa domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť uzatvoriť s ním nájomnú zmluvu v znení obsiahnutom v petite návrhu alternatívne zmluvu o zriadení vecného bremena, keď v oboch prípadoch predmetom boli pozemky vo vlastníctve navrhovateľa parcela č. U. H. XXXXX/X a parcela č. U. H. XXXXX/X v kat.území V. v nadväznosti na stavbu rekreačnej chaty postavenej na pozemku parcela č. U. H. XXXXX/X vo vlastníctve odporcu čo odôvodnil potrebou úpravy vzťahov medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby s poukazom na ust. 126 , resp. .

Predovšetkým súd konštatuje, že v danom prípade sa jedná o vec, kedy súd je viazaný návrhom navrhovateľa, a nemôže prekročiť jeho návrh a prisúdiť viac, než čoho sa domáha, nakoľko nejedná sa o prípad vymedzený v ust. . Navrhovateľ poukazoval na ust. , ktorý upravuje nárok vlastníka na súdnu ochranu. Táto môže byť realizovaná najmä prostredníctvom žaloby na vydanie veci resp. vypratanie nehnuteľnosti za predpokladu, že iná osoba bez právneho dôvodu zadržiava vec patriacu vlastníkovi a súčasne mu ju odmieta vydať. Ďalej prostredníctvom zapieracej žaloby, ktorá chráni vlastníka pred každým iným zásahom do jeho oprávnení než je zadržiavanie veci, v podstate sa navrhovateľ môže domáhať, aby sa rušiteľ zdržal presne opísaného konania, resp. obnovil pôvodný stav, ktorý bol zásahom porušený. Napokon prostredníctvom žaloby o určenie vlastníckeho práva s poukazom na ust. , kde však je potrebné preukázať naliehavý právny záujem, a to len vtedy keď vlastníckemu právu a vlastníkovi nemožno poskytnúť ochranu inou žalobou. Podľa názoru súdu z petitu návrhu na začatie konania v tomto prípade nevyplýva, že sa jedná o niektorý z uvedených tipov žalôb, prostredníctvom ktorých sa realizuje súdna ochrana vlastníckeho práva. Pokiaľ navrhovateľ poukazoval na ust. , súd konštatuje, že v tomto prípade zákon upravuje spôsoby vyrovnania

vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, pričom poradie týchto spôsobov určuje zákon. Vlastník sa môže domáhať ochrany tak, že bude žalovať o odstránenie stavby na jeho pozemku na náklady neoprávneného stavebníka alebo môže žalovať o prikázanie stavby do jeho vlastníctva, ak odstránenie stavby by nebolo účelné, kedy súd súčasne rozhoduje o náhrade patriacej neoprávnenému stavebníkovi z titulu zriadenia stavby. Vlastník pozemku nemôže žalovať o spôsob vyrovnania vzťahu medzi ním a neoprávneným stavebníkom vyplývajúci z odseku 3 ust. . Táto dispozícia sa použije vtedy, keď nie sú splnené zákonné predpoklady na odstránenie stavby a ani na jej prikázanie vlastníkovi pozemku. Na základe znenia petitu návrhu na začatie konania súd konštatuje, že navrhovateľ právnu ochranu v zmysle ust. nepoužil.

Čo sa týka samotnej podstaty uplatňovaného nároku navrhovateľa, to znamená, uloženia povinnosti odporcovi uzatvoriť s ním, či už nájomnú zmluvu alebo zmluvu o zriadení vecného bremena týkajúcu sa predmetných pozemkov vo vlastníctve navrhovateľa súd sa v tomto prípade v plnom rozsahu stotožňuje s námietkou odporcu, že na vyhovenie takémuto návrhu nie je žiaden právny dôvod, keďže takýto nárok navrhovateľa nevyplýva zo žiadnej právnej skutočnosti. Súd poukazuje na právnu úpravu týkajúcu sa právnych úkonov resp. zmlúv, a to najmä na ust. , ktorý obsahuje definíciu právneho úkonu, pričom jeho základným pojmovým znakom je prejav vôle. Kde niet vôle a prejavu, niet ani právneho úkonu. Ďalej súd poukazuje na ust. , 43c , z ktorých ustanovení vyplýva, že prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Je to jednostranný právny úkon, ktorý musí spĺňať zákonom požadované znaky. Včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený alebo iné včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Rovnako ide o jednostranný adresný právny úkon adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh v celom rozsahu a tým prejavuje súhlas s uzavretím zmluvy. V zmysle ust. zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Súd konštatuje, že v danom prípade k uzavretiu zmluvy, či už nájomnej alebo zmluvy o zriadení vecného bremena, medzi účastníkmi konania týkajúcej sa predmetných pozemkov nedošlo. Nárok uplatňovaný navrhovateľom v tomto konaní, a to uloženie povinnosti odporcovi uzatvoriť nájomnú zmluvu alternatívne so zmluvou o zriadení vecného bremena týkajúce sa predmetných pozemkov však nemá žiaden právny základ, preto súd navrhovateľovi takýto nárok priznať nemohol a jeho návrh zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný, a to v nadväznosti na formuláciu petitu návrhu na začatie konania. Súd taktiež poukazuje na zásadu občianskeho práva, a to zásadu zmluvnej voľnosti, ktorá znamená pre subjekty možnosť uzatvoriť zmluvu a nie povinnosť. Uplatňovaný nárok navrhovateľa však je v príkrom rozpore s touto zásadou, keďže navrhovateľ sa cestou súdu domáha „núteného“ uzatvorenia zmluvy s odporcom. Teda bez ohľadu na tvrdený skutkový stav navrhovateľom a požadovanú úpravu vzťahov vlastníka pozemkov a vlastníka stavby vzhľadom na formuláciu uplatňovaného nároku navrhovateľa v tomto konaní súd návrh zamietol, keď nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dôkazy v zmysle návrhu navrhovateľa, a to vypočuť v konaní predsedu odporcu a podpredsedu odporcu a tiež vypracovať znalecký posudok pre účely spravodlivej ceny. Súd zdôrazňuje, že takým spôsobom ako sa navrhovateľ domáhal úpravy vzťahov medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, tento vzťah upraviť nemožno. Naviac pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že odporca sa na jeho úkor bezdôvodne obohacuje, súd poukazuje, že obsahuje právnu ochranu pre tento prípad v iných svojich ustanoveniach, čo však predmetom tohto konania nepochybne nebolo. Na tento prípad je vylúčené použitie ust. , kedˇže navrhovateľ ani netvrdil, že takáto dohoda medzi účastníkmi uzavretá bola.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ust. a priznal odporcovi, ktorý bol vo veci úspešný v celom rozsahu, právo na náhradu trov potrebných na účelné bránenie svojho práva voči navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca si nahradil náhradu trov konania v celkovej výške 132,64 eur, ktorá suma pozostáva z odmeny advokáta za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom dňa 28.2.2012 a zastupovanie na pojednávaní na súde dňa 1.3.2012) po 58,69 eur + 2x režijný paušál po 7,63 eur. Súd vo vyčíslení náhrady trov konania odporcu nezistil žiadne nesprávnosti, a preto mu ich priznal v uplatnenej výške. Súd pri svojom rozhodovaní o tejto otázke vychádzal tiež z príslušných ustanovení Vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, a to najmä ust. , ods. 3.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie

skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené

(§ 205a),

f)rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a

dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na odvolanie.

Podľa ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.