Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/25/2023

Rozhodnutie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Zuzany Biščákovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa K. Q., nar. XX.X.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Q., Š. XXX, XXX XX Q., dieťa rodičov matky B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q., R..Č.. C. Q.Ž., G. XX a otca S. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Š. XXX, XXX XX N., v konaní na návrh matky o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Rožňava, č. k. - 55 zo dňa 10. januára 2023, takto

rozhodol:

I. Mení rozsudok tak, že mení rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. - 38 zo dňa 21.3.2017 vo výroku II. tak, že zvyšuje výživné zo strany otca S. Q., nar. XX.XX.XXXX na Z.. K. Q., nar. XX.X.XXXX zo sumy 40 eur na sumu 110 eur mesačne počnúc dňom 24.11.2022.

II. Dlžné výživné za obdobie od 24.11.2022 do 14.11.2023 je otec povinný vo výške 856,33 eur uhradiť k rukám matky mal. K. do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka podaným návrhom zo dňa 24.11.2022 sa domáhala zvýšenia výživného na maloletú dcéru K. Q., zo sumy 40 eur na sumu 200 eur zo strany otca, a to od podania návrhu od 24. novembra 2022. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2017 nežiadala o zvýšenie výživného, pričom sa zmenili pomery na strane maloletého dieťaťa podstatným spôsobom tým, že uplynulo jednak dlhšie obdobie a výdavky spojené s výchovou a výživou maloletej sa zvýšili jej nástupom do základnej školy.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Rožňava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, č.k. - 55 zo dňa 10. januára 2023 rozhodol tak, že cit.:

I. Mení rozsudok Okresného súdu Rožňava sp. zn. -38 zo dňa 21.03.2017 vo výroku II. tak, že zvyšuje výživné zo strany otca S. Q., nar. XX.XX.XXXX, na maloletú K. Q., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 40 eur na sumu 200 eur mesačne, počnúc dňom 24.11.2022.

II. Dlžné výživné za obdobie od 24.11.2022 do 10.1.2023 v sume 248,94 eur sa otcovi povoľuje splácať v mesačných splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným, pod hrozbou straty výhody splátok.

3. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení , , , , , , , , Zákona o rodine, ako aj v zmysle ustanovenia rozhodol o trovách konania

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že s prihliadnutím na výlučnú osobnú starostlivosť matky o maloletú K., ako aj na oprávnené potreby maloletého dieťaťa je zákonnou povinnosťou platiť výživné a zabezpečiť maloletému dieťaťu podmienky materiálnej i nemateriálnej povahy na to, aby sa dieťa mohlo rozvíjať, pričom povinnosťou súdu bolo v danom prípade prihliadať na všetky dôležité okolnosti u každého rodiča zvlášť a na nevyhnutné potreby dieťaťa, ako aj na potreby, ktoré sú nad rámce bežných potrieb. Od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti z roku 2017 došlo na strane maloletej K. Q. k podstatnej zmene pomerov v tom smere, že maloletá je podstatne staršia, navštevuje v čase rozhodovania súdu prvej inštancie 3. ročník základnej školy, má náklady spojené s dochádzkou do školy a vyučovacím procesom, ako aj výdavky súvisiace so stravou a zdravotným stavom. Matka maloletého dieťaťa argumentovala v návrhu zmenou pomerov v tom, že nastúpil do základnej školy oproti pôvodnému určeniu výživného na sumu 40 eur v roku 2017 a ona platí nájomné za prenajatý byt vo výške 480 eur, ako výdavky na maloleté dcéru, pričom sa stará aj o dve dospelé deti, ktoré sú postihnuté a jej príjem tvorí príspevok na opatrovanie vo výške 699,15 eur, ako aj je poberateľom prídavkov na dieťa vo výške 30 eur. Z uvedeného ako už súd konštatoval platí nájom vo výške 480 eur, ako aj platby spojené s internetom a ostatné platby v školskej jedálni na maloletú K. vo výške 25 eur a družina 15 eur.

5. K návrhu matky sa vyjadril aj otec podaním z decembra 2022, kde uviedol, že vzhľadom k tomu, že má príjem 730 eur mesačne, nedokáže platiť výživné na maloletú dcéru vo výške 200 eur tak, ako to žiada matka maloletej. Okrem iného má priateľku, ktorá má dcéru, s ktorými žije v spoločnej domácnosti. Okrem toho platí výživné na maloletú M., ktorá pochádza z jeho predchádzajúceho manželstva vo výške 80 eur. Platí spolu s priateľkou nájom za byt každý vo výške 250 eur.

6. Súd mal preukázané, že došlo k výraznému nárastu výdavkov na maloletú K. a zároveň v konaní prihliadal na majetkové pomery obidvoch rodičov, zhodnotil možnosti a schopnosti oboch rodičov, pričom argumentoval tým, že otec nepreukázal, že je práceneschopný a že nemôže pracovať, pretože svoju práceneschopnosť nijakým spôsobom písomne nepreukázal. Jeho priemerný mesačný príjem predstavuje 726,23 eur a z tohto príjmu vychádzal aj súd prvej inštancie, pričom sa nevyjadroval ku ďalšej vyživovacej povinnosti otca k maloletej M..

7. Súd prvej inštancie zdôvodnil zvýšenie výživného zo 40 eur na 200 eur zmenou pomerov jednak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca a zároveň prihliadal na ustanovenie § 78 ods. 3 Zákona o rodine. Vzal do úvahy výdavky, ktoré popísala matka maloletej K..

III. Obsah odvolania a vyjadrenia k odvolaniu

8. Odvolaním otec reagoval na rozsudok súdu prvej inštancie a argumentoval tým, že nesúhlasí so zvýšením výživného na sumu 200 eur, pretože okrem maloletej K. má vyživovaciu povinnosť k maloletej M. pochádzajúcej z predchádzajúceho manželstva. Vzhľadom na to, že matka žiadala sumu 200 eur ako zvýšenie výživného na maloletú K., s uvedenou sumou nesúhlasí, pretože trpí zdravotnými problémami, v dôsledku čoho nevládze uhrádzať výživné v sume 200 eur a navrhol, že výživné na maloletú K. môže uhrádzať vo výške 70 eur. Uviedol, že je na PN a do práce nastúpi až 6.2.2023. Poukázal na výšku výdavkov, a to 450 eur nájom, výživné na ďalšie dieťa v sume 80 eur, splácanie úveru za navrhovateľku vo výške 100 eur, ktorý si vzal v čase, keď spolu bývali a ďalej argumentoval aj výdavkami na stravu, lieky a dochádzanie do práce.

9. K odvolaniu otca sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že návrh matky maloletého dieťaťa je dôvodný a sleduje najlepší záujem maloletej, pričom poukázal na čas od poslednej úpravy výživného a náklady súvisiace s vekom, rastom maloletej, ako aj zdravotným stavom a každodennými potrebami maloletého dieťaťa. Uviedol, že vyživovacia povinnosť má prednosť pred všetkými výdavkami rodičov pri skúmaní možností a majetkových pomerov obidvoch rodičov. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

10. K odvolaniu otca voči rozsudku súdu prvej inštancie sa vyjadrila matka, ktorá uviedla, že návrh z jej strany je dôvodný a sleduje najlepší záujem maloletej, pričom dôvody otca nie sú argumentami.

11. Kolízny opatrovník sa vyjadril k vyjadreniu navrhovateľky, pričom uviedol, že trvá na vyjadreniach podaných v konaní a návrh matky považoval za dôvodný, sledujúc najlepší záujem maloletého dieťaťa, pričom poukázal na posledný čas úpravy výživného od roku 2017.

12. K vyjadreniu matky maloletého, ako aj kolízneho opatrovníka sa vyjadril otec, ktorý poukázal na výšku svojich výdavkov, na základe čoho nemá z čoho platiť také vysoké výživné v sume 200 eur, aj keď jeho príjem vo výške 730 eur. Poukázal na nájomné za byt, ktorý prenajíma spolu s priateľkou, a to vo výške 250 eur, ako aj výdavky na stravu, lieky, na cestu spolu v celkovej výške 600 eur.

13. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka k obom vyjadreniam, aj otca aj matky, tento zotrval na doposiaľ uvedených vyjadreniach a navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

14. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie bolo podané včas s poukazom na ustanovenie (ďalej len ), oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané s poukazom na ustanovenie , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa v súlade s ustanovení , po skonštatovaní, že podané odvolanie majú zákonom stanovené náležitosti v súlade s a , preskúmal rozhodnutie v jeho napadnutej časti bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s , keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok nie je v napadnutých častiach správny, preto ho v zmysle zmenil. Dospel k záveru, že odvolanie otca maloletej je dôvodné.

15. Predmetom odvolacieho konania vzhľadom na odvolacie námietky otca maloletého dieťaťa je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie zaviazal otca maloletej K. prispievať na jej výživu sumou 200 eur mesačne a zároveň rozhodol o dlžnom výživnom.

16. V kontexte podaného odvolania je zrejmé, že otec maloletej namieta rozsah výživného určeného súdom prvej inštancie, pričom zdôraznil, že si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej vždy riadne plnil, ba v niektorých mesiacoch poslal matke maloletej K. aj naviac namiesto 40 eur, sumu 100 eur. Poukázal na svoje výdavky, ktoré predstavujú minimálne 600 eur mesačne, pričom zdôraznil, že spolu s priateľkou platia nájom za prenajatý byt on vo výške 250 eur. Zároveň má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej M. narodenej v roku 2006, a to vo výške 80 eur, ako aj spláca úver, ktorý zobral ešte v čase, keď žil s matkou maloletej K. v spoločnej domácnosti vo výške 100 eur. Poukázal aj na výdavky, ktoré sú spojené so zdravotnými problémami, teda na lieky, na hygienu a ostatné veci.

17. Z obsahu preskúmavaného rozhodnutia je zrejmé, že súd vzhľadom na podstatnú zmenu pomerov od posledného súdneho rozhodnutia z roku 2017 zvýšil výživné zo strany otca na maloletú K. zo sumy 40 eur, avšak suma, na ktorú zvýšil výživné podľa návrhu matky, a to vo výške 200 eur, sa odvolaciemu súdu zdá príliš vysoká, vzhľadom na príjem a výdavky otca, ako aj na príjem matky a jej výdavky súvisiace s výživou maloletej K.. Podľa názoru odvolacieho súdu argumentácia otca v rámci podaného odvolania má svoju relevanciu vyjadrenú v ustanovení § 75 Zákona o rodine. V nasledujúcom rozsahu odvolací súd po prieskume vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia skúmal aj primeranosť určeného výživného s ohľadom na zákonné kritériá predpokladané v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine a v tomto zmysle by výživné malo reflektovať na odôvodnené potreby dieťaťa, tiež na možnosti, schopnosti a majetkové pomery povinného rodiča - otca.

18. Odvolací súd zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie zistil, že od poslednej úpravy výživného od roku 2017 uplynulo 6 rokov, v čase poslednej úpravy mala maloletá K. necelé 4 roky a navštevovala materskú škôlku. Je nepochybné, že v súčasnej dobe, kedy matka žiadala úpravu

výživného od 24.11.2022, maloletá K. navštevuje základnú školu a nepochybne došlo k nárastu jej výdavkov, na ktorých sa platením riadneho mesačného výživného, ako aj v niektorých mesiacoch zvýšenou sumou vo výške 100 eur podieľal povinný, t. j. otec maloletej K.. Matkou prezentované výdavky na zabezpečenie výživy maloletej K. nevybočujú z rámca potrieb iných detí na rovnakom stupni školského vzdelávania, preto o ich výške nemal pochybnosť ani odvolací súd. V súčasnej spoločenskej situácii, charakteristickej výraznou infláciou a významným nárastom cien základných potravín je dôvodné očakávať, že výživné bude z veľkej časti spotrebované práve na stravné. Súd prvej inštancie síce zistil a vyhodnotil oprávnené potreby maloletej K., ktoré sú primerané jej veku, nie sú nadštandardné, avšak nesprávne zhodnotil zákonné kritériá pre zvýšenie výživného na strane povinného otca.

19. Odvolací súd zdôrazňuje, že osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne matka, pričom výkon jej osobnej starostlivosti je potrebné vziať do úvahy v zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine aj v kontexte vyživovacej povinnosti. V čase rozhodovania súdu prvej inštancie pozostával príjem matky z opatrovateľského prídavku vo výške 699,15 eur, pričom v spoločnej domácnosti spolu s ňou okrem maloletej K. žijú aj jej dve dospelé deti narodené v roku 1991 a 1992. Matka nie je zamestnaná, a teda jej príjem tvorí opatrovateľský príspevok. Odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa nezaoberal príjmom dospelých detí, ktoré žijú v spoločnej domácnosti spolu s matkou a maloletou K., a tento príjem nie je zrejmý ani odvolaciemu súdu. Aj napriek tejto skutočnosti odvolací súd odvolacie námietky otca posudzoval a vychádzal z jeho príjmu 726 eur mesačne, ako aj z výdavkov, ktoré otec ako povinný z platenie výživného preukázal. Vzhľadom na skutočnosť, že matka zabezpečuje objektívne výlučnú starostlivosť o maloletú K. a finančne zabezpečuje uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa, pričom otec pravidelne platí mesačné výživné. Ako sám uviedol a preukázal, v niektorých mesiacoch poukázal na maloletú K. výživné aj zvýšenej sume 100 eur. Z uvedených skutočností, ako aj z preukázaných príjmov a výdavkov na strane tak matky maloletej, ako aj otca maloletej, odvolací súd bezpochyby dospel k záveru, že určenie výšky výživného zo strany súdu prvej inštancie nebolo správne, a preto samotnú výšku mesačného výživného zmenil.

20. Pre účely kvantifikácie výživného si odvolací súd osvojil vo svojej rozhodovacej činnosti materiál Ministerstva spravodlivosti Českej republiky z roku 2010, tzv. tabuľkové výživné je totižto prostriedkom štandardizácie rozhodovacej činnosti súdov, vždy však len s odporúčacím charakterom. Jeho vytvorenie je vo svojej podstate analýzou rozhodovacej činnosti v obdobných skutkových okolnostiach a jeho použiteľnosť v preskúmavanom prípade umožňuje blízkosť správneho prostredia Českej republiky. Zákonná úprava pre aplikáciu tabuľkového výživného nie je dôvodná, keďže nemá záväzný charakter, zároveň nahrádza aktivitu, ktorú by inak musel vykonať odvolací súd, aby nastolil princíp právnej istoty a zabezpečil vo svojej rozhodovacej činnosti, že v skutkovo obdobných veciach nebude rozhodované rozdielne. V zmysle tohto tabuľkového výživného sa vypočítava výživné z čistého príjmu rodiča, ktorý je zároveň kvantifikačným vyjadrením jeho možností, schopností a majetkových pomerov. Jednotlivé vekové kategórie detí dostatočne zohľadňujú fyzický vývin dieťaťa, aj prechod v rámci stupňov školskej dochádzky. Materiál je doporučený na prípady maximálne troch vyživovacích povinností rodičov, je preto použiteľný na preskúmavaný prípad. Vo vekovej kategórii maloletých detí od veku 6 až 10 rokov pri druhej vyživovacej povinnosti je 14 % podielu výživného z príjmu povinného, teda z čistého príjmu povinného rodiča. Súd pri určení výživného zohľadnil aj mieru osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú K. denno-denne stará, pričom celá ťarcha starostlivosti je na nej. Otec je síce nositeľom ďalšej vyživovacej povinnosti voči maloletej M. narodenej v roku 2006, avšak na rozdiel od maloletej K. s maloletou M. nežije v spoločnej domácnosti tak, ako v súčasnej dobe už ani s maloletou K.. Odvolací súd preto v danom prípade zvolil pre výpočet výživného percentuálny podiel na hranici rozpätia 14% z čistého príjmu povinného rodiča. Pri zistenom príjme otca vo výške 726 eur je výživné podľa odvolacieho súdu primeraným výživným suma 110 eur (pričom presne bola vypočítaná ako suma 101,64 eur). Aplikácia tabuľkového výživného do určitej miery zovšeobecňuje právne veci určovania výživného a zároveň nastoľuje v rozhodovacej činnosti právnu istotu. Za jeho výhodu považuje odvolací súd kategorizáciu detí podľa veku, pričom jednotlivé vekové kategórie dostatočne zohľadňujú fyzický aj spoločný vývin dieťaťa, tiež prechod v rámci stupňov školskej dochádzky.

21. Čo sa týka primeranosti zvýšeného výživného, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že výška výživného otca na maloletú K., ktorá zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, a tiež pomerom povinného rodiča, t. j. otca, je suma 110 eur. Takto určené výživné zohľadňuje všetky zákonné kritériá rozhodujúce pre určenie výšky výživného pre dieťa. Odvolacím súdom zmenená

suma výživného na maloletú v primeranej miere zohľadňuje pomery otca, ako aj odôvodnené potreby osoby oprávnenou výživou a tiež spotrebný charakter výživného. Otec sa nemôže spoliehať na to, že matka bude neustále v plnej miere zabezpečovať výživu maloletej K. a on sa nebude podieľať na zvýšených nákladoch na výživu maloletého dieťaťa. Ako už bolo uvedené vyššie, netreba tiež opomínať fakt, že matka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej K. doposiaľ plní samotným výkonom osobnej starostlivosti a uspokojovaním jej bytovej potreby v súlade s ustanovením § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Takto určené výživné zohľadňuje mieru proporcionality i limity otcových pomerov a tiež fakt, že otec sa s maloletou nestretáva a nad rámec bežného výživného prispieva len čiastočne. Odvolací súd v závere poznamenáva, že výživné vo výške 110 eur mesačne zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho potreby, či už osobné, mimoškolské, školské, ako aj zdravotné, preto je nepochybné, že matka maloletej dopĺňa zdroj jej výživy na hranici nevyhnutnú pre jej všestranný rozvoj.

22. Odvolací súd súčasne konštatuje, že v súlade s ustanovením § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Záverom odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení Zákona o rodine, rodičia majú vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloletí deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby a platieb pre ich potreby, potreby maloletého dieťaťa. Je potrebné si však uvedomiť, že rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb, či potrieb ostatných príbuzných.

23. Pokiaľ otec maloletej K. tvrdil v odvolaní, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči maloletej M., odvolací súd zdôraznil, že k všetkým svojim maloletým deťom má otec rovnaké rodičovské povinnosti, vrátane vyživovacej povinnosti. Ak otec maloletej tvrdí, že o ďalšie svoje dieťa maloletú M. sa stará, a to platením mesačného výživného vo výške 80 eur, plní voči nemu takto vyživovaciu povinnosť. Táto vyživovacia povinnosť oproti maloletej K. by bola diskriminujúca v tom prípade, ak by argumentoval, že nemôže platiť žiadne výživné, pretože prispieva na výživu maloletej M., avšak otec v danom prípade pravidelne mesačne platil výživné na maloletú K. vo výške 40 eur, pričom v niektorých mesiacoch posielal matke maloletej aj zvýšenú sumu vo výške 100 eur. Odvolací súd preto poukázal na príslušné ustanovenia § 62 a § 75 Zákona o rodine, v zmysle ktorých pri určení zmeny výživného na maloletú K. postupoval.

24. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že nakoľko maloletá K. žije len svojou matku a vyrastá prakticky bez otca, to minimum, čo môže otec pre svoju maloletú dcéru urobiť, pokiaľ sa o ňu nijakým iným spôsobom nestará, nenavštevuje ju, nekupuje jej žiadne darčeky, či už na sviatok alebo pod stromček, je podieľať sa na jej výžive a uhrádzať náklady spojené so starostlivosťou o ňu, keďže maloletá K. je vo veku, kedy je svojou výživou a zabezpečením potrieb odkázaná na svojich rodičov. V tejto súvislosti je potrebné ešte stále zmieniť sa o súčasnej spoločenskej situácii poznamenanej vysokou infláciou a výrazným nárastom cien, tovarov a služieb dennej potreby a spotreby. Ako vyplýva z potvrdení Štatistického úradu Slovenskej republiky v roku 2021 dosiahla miera inflácie meraná indexom spotrebiteľských cien hodnotu 3,2 % a v roku 2022 to bolo 12,8 % oproti predchádzajúcim rokom. V poslednom období dvoch rokov tak celková miera inflácie predstavuje 16 %, čo znamená, že reálnu hodnotu sumy 40 eur od roku 2017 je potrebné v súčasnosti prepočítať indexom na hodnotu necelých 64 eur.

25. Odvolací súd uvádza, že v posúdenej veci súdom prvej inštancie a ním zisteného skutočného stavu veci bolo možné rozhodnúť o vzniknutom dlžnom výživnom s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania a predovšetkým sledujúc, aby výživné bežné, ako aj dlžné sa dostalo k maloletému dieťaťu v čo najkratšom čase. Rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie zmenený vznikol nedoplatok na dlžnom výživnom za obdobie od 24.11.2022 do 14.11.2023 vo výške 856,33 eur, pričom uvedené dlžné výživné uložil odvolací súd povinnému otcovi uhradiť do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku. Predmetná suma 856,33 eur pozostáva z 12 mesiacov x 70 eur, čo rozdiel medzi zmenenou výškou mesačného výživného a pôvodne určenou výškou mesačného výživného z roku 2017, t. j. 70 eur a zvyšok 16,33 je suma, ktorú je potrebné, aby otec zaplatil na dlžnom výživnom za obdobie od 24.11. do 30.11.2022.

Čo sa týka stanovenej dĺžky povinnosti zaplatiť dlžné výživné, bezpochyby odvolací súd vychádzal pri splatnosti dlžného výživného z ustanovenia a zároveň prihliadal na postoj povinného k plneniu, ako aj na to, či povolenie výhody splátok by nemalo ťaživý dopad na maloleté dieťa, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo dlhšej doby ako je zákonná lehota. Odvolací súd vzhľadom k povahe prejednávanej veci k priznanému nároku nepovažuje za spravodlivé nepriznať výhodu splátok, pretože otcovi bolo zrejmé, že výživné vo výške 40 eur je nedostatočné, a preto za niektoré mesiace zaslal matke maloletej K. sumu 100 eur na bežné výživné. Vo vzťahu k maloletej dlžné výživné v sume 856,33 eur pri uspokojovaní jej potrieb bola zvýhodnená splátkou, a to v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku, pričom otec dlžné výživné je povinný v tejto lehote uhradiť.

26. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zmenil rozsudok v napadnutých výrokoch týkajúcich sa výživného, a to postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením .

27. Odvolací súd zmeniac rozsudok súdu prvej inštancie v jeho meritórnej časti rozhodol i o trovách konania, o ktorých súd prvej inštancie v pôvodnom rozhodnutí nerozhodol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V danej veci odvolací súd nevzhliadol žiadny dôvod, pre ktorý by bolo nutné alebo spravodlivé postupovať podľa ustanovenia alebo , a preto žiadnemu z účastníkov konania nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V predmetnom konaní majú účastníci konania rovnaký pomer účastníctva na veci, ako aj na konaní bezprostredne relevantným nie je totiž to, ktorý účastník konania inicioval, prípadne, ktorý účastník navrhol vykonanie konkrétneho dôkazu.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).