Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18C/275/2010

Potvrdené rozhodnutím 8Co/174/2012
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Oľgy Belkovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, v právnej veci navrhovateľa: F. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom R. - N., ul. U. č. XXX/XX, zastúpený splnomocneným zástupcom Mgr. Róbertom Kučerom, advokátom, so sídlom R., ul. S. P. č. XX, proti odporcovi: PTM-BYTY, s. r. o., so sídlom Žilina, Závodská cesta č. 4, IČO: 36 739 391, zastúpený splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Badovou, advokátkou, so sídlom, R., ul. S. č. X/XXXX, o zaplatenie sumy 3.478,13 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 18C/275/2010-316 zo dňa 1. marca 2012, takto rozhodol: rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamietol p o t v r d z u j e . V ostatnej časti zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý . O trovách odvolacieho konania r o z h o d n e súd prvého stupňa."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: F. O., D.. XX.XX.XXXX, N. U. XXX/XX, Ž. - N., právne zast. Mgr. Róbert Kučera, advokát so sídlom Veľká Okružná 39, Žilina, proti odporcovi: PTM-BYTY, s.r.o., Závodská cesta 4, Žilina, IČO: 36 739 391, právne zast. JUDr. Mária Badová, advokátka so sídlom Vajanského 1/2765, Žilina, o zaplatenie 3.478,13 Eur s prísl.

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.412,27 Eur a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.516,48 Eur od 03.07.2010 do 31.08.2010 a zo sumy 1.412,27 Eur od 01.09.2010 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Súd žalobný návrh navrhovateľa vo zvyšnej časti zamieta.

O trovách konania súd rozhodne samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 25.10.2010, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 02.11.2010, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 3.478,13 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že navrhovateľ ako stavebník uzavrel dňa 05.08.2007 s odporcom ako obstarávateľom stavby Zmluvu o výstavbe bytu v dome v obytnom bloku a na účel výstavby navrhovateľ poukázal zálohu 12.387,34 Eur. Dňa 26.05.2010 odporca odstúpil od zmluvy. Odporca bol povinný vrátiť zálohu. Keďže túto povinnosť si nesplnil, navrhovateľ ho vyzval výzvou zo dňa 01.07.2010 na vrátenie zálohy 12.387,34 Eur a úhradu ceny 2 ks vodovodných batérií vo výške 195,- Eur, spolu 12.582,34 Eur. Odporca zaplatil iba sumu 9.104,21 Eur. Sumu 3.478,13 Eur nevrátil.

Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu úplný výpis z obchodného registra, zmluva o výstavbe bytu v domu zo dňa 05.08.2008, faktúra č. XXXXXXXX, odstúpenie od zmluvy o výstavbe, oznámenie o neposkytnutí podpory, oznámenie zo dňa 09.11.2008, zo dňa 29.07.2009, výzva zo dňa 01.07.2010, dodací list č. XXXXXX/DX, pokladničný blok zo dňa 14.05.2009, preberací protokol, výpis z účtu zo dňa 31.08.2010,

V zmysle návrhu navrhovateľa a predložených listinných dôkazov Okresný súd Žilina platobným rozkazom, spis. zn.: -25 zo dňa 11.11.2010 v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľa.

Dňa 03.12.2010 bol súdu doručený odpor, v ktorom odporca poprel dôvodnosť podanej žaloby, pretože pohľadávka navrhovateľa zanikla ešte pred podaním žaloby započítaním pohľadávky odporcu právnym úkonom zo dňa 10.08.2010. Podľa dohodnutých podmienok vystavoval navrhovateľovi faktúry, z ktorých odporca odviedol DPH. Následne odporca odstúpil od zmluvy, keďže navrhovateľ neplatil a nebola mu poskytnutá podpora zo ŠFRB. Avšak navrhovateľ doručil žiadosť o zmenu dispozičného riešenia, stavebných úprav v byte N. zo dňa 23.04.2009, aj keď listom ŠFRB zo dňa 19.11.2008 bolo navrhovateľovi známe, že mu nebude poskytnutá podpora. Stavebné úpravy podľa požiadaviek navrhovateľa boli realizované, čo je zrejmé z protokolu odsúhlasených zmien z 13.05.2009 a po odstúpení od zmluvy mal odporca navyše náklady na uvedenie do ich pôvodného stavu v celkovej výške 3.081,36 Eur. Odporca si listom zo dňa 10.08.2010 započítal vzájomnú pohľadávku, pričom uplatnil si aj úroky z omeškania z neuhradených faktúr v sume 304,74 Eur a v sume 92,03 Eur.

Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávania, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ a odporca a ich právni zástupcovia. Všetci boli predvolaní riadne a včas.

Súd v zmysle a nasl. vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, odporcu, vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu, výsluchom svedkov Ing. F..N., A..B., M..A., a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým výpis z obchodného registra na odporcu, zmluva o výstavbe bytu v domu zo dňa 05.08.2008, faktúra č. XXXXXXXX, odstúpenie od zmluvy o výstavbe, oznámenie o neposkytnutí podpory, oznámenie zo dňa 09.11.2008, zo dňa 29.07.2009, výzva zo dňa 01.07.2010, dodací list č. XXXXXX/DX, pokladničný blok zo dňa 14.05.2009, preberací protokol, výpis z účtu zo dňa 31.08.2010, písomné vyjadrenie právneho zástupcu odporcu zo dňa 03.12.2010, plnomocenstvo s faktúrou XXXXXXXX, faktúra č. XXXXXXXX, výdavkový pokladničný doklad S., podací lístok adresovaný navrhovateľovi od odporcu, výzva na zaplatenie kúpnej ceny zo dňa 14.01.2010 s výdavkovým pokladničným dokladom S. s podacím lístkom, žiadosť o zmenu dispozičného riešenia zo dňa 23.04.2009, zmluva o prevode vlastníctva bytu, potvrdenie o podaní daňového priznania k DPH z 11.03.1009 s prílohami, zo dňa 12.03.2009 s prílohami, podanie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 20.12.2010, faktúra č. XXXXXXXXX, zmluva o budúcej zmluve o prevode vlastníctva pozemku, zmluva o prevode vlastníctva pozemku, vzájomný návrh právnej zástupkyne odporcu zo dňa 14.03.2011, výzva na zaplatenie kúpnej ceny zo 14.01.2010, písomné podanie navrhovateľa zo dňa 12.04.2011, 29.04.2011, stavebný denník, vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa k stavebnému denníku zo dňa 17.08.2011, faktúry za mobilný telefón, krycí list, prehľad rozpočtových nákladov, rozpis z výkazu výmer po položkách, fotodokumentácia farebná.

Vykonaným dokazovaním súd mal zistený nasledovný skutkový stav:

Súd mal zistené, že navrhovateľ ako stavebník a odporca ako obstarávateľ stavby uzavreli dňa 05.08.2008 Zmluvu o výstavbe bytu v dome. (č.l. 7 obsahu spisu)

Predmetom zmluvy, ktorý je špecifikovaný v čl.II, bola výstavba 2-izbového bytu č.XX, sekcia N. o podlahovej ploche 49,93 m2 na X.nadzemnom podlaží, ktorý nadobudne navrhovateľ do výlučného vlastníctva spolu so spoluvlastníckym podielom k spoločným častiam a zariadeniam domu a zastavaného pozemku po splnení platobných podmienok.

Odporca bol vlastníkom pozemku pod dané bytové domy a pre stavbu bolo vydané stavebné povolenie, pričom odporca sa zaviazal ukončiť výstavbu do 30.11.2009.

Cena bytu v zmysle článku III Zmluvy bola vo výške 1.865.905,- Sk.

V článku VI Zmluvy boli dohodnuté platobné podmienky tak, že navrhovateľ 1.splátku vo výške 373.181,- Sk zaplatí do 14 dní od podpisu zmluvy a ďalšie splátky uhradí na základe mesačných faktúr od odporcu, pričom boli dohodnuté aj náležitosti faktúr.

V bode 3 tohto článku boli dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,02 % denne v prípade omeškania s úhradou faktúr, a to na základe faktúry vystavenej odporcom.

Podľa bodu 4 ak navrhovateľ bude pri úhrade splátok v omeškaní viac ako 90 dní alebo ak neuhradí faktúru za úroky z omeškania, má odporca právo od zmluvy odstúpiť.

V takom prípade v zmysle bodu 5 navrhovateľ je povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 5 % z celkovej ceny bytu. Zmluvná pokuta sa však neuplatní, ak navrhovateľovi nebude priznaná podpora zo ŠFRB a uhradené finančné prostriedky budú navrhovateľovi vrátené do 10 pracovných dní od odstúpenia.

Podľa bodu 6 Zmluvy po odstúpení od zmluvy odporca z už uhradených splátok navrhovateľa vráti ŠFRB celú sumu čerpaného úveru a navrhovateľovi ostatné zaplatené prostriedky znížené o zmluvnú pokutu a úroky z omeškania, ak bola na úhradu týchto úrokov vystavená faktúra.

Podľa

(1) Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len "zmluva") uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.

(2) Zmluvou sa vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

Podľa zmluva obsahuje najmä

a) určenie vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome s vymedzením polohy a uvedením rozsahu podlahovej plochy bytu a nebytového priestoru v dome,

b) vymedzenie a výpočet spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov a príslušenstva a prípadne určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu alebo pozemok budú užívať len niektorí vlastníci,

c) vymedzenie spoluvlastníckeho podielu vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu a spoločných nebytových priestorov, na príslušenstve a na pozemku, pričom veľkosť spoluvlastníckeho podielu je daná podielom podlahovej plochy bytu alebo nebytového priestoru k úhrnu podlahových plôch všetkých bytov a nebytových priestorov v dome,

d) úpravu práv k pozemku určenému na stavbu domu, identifikáciu pozemku a jeho výmeru,

e) určenie osoby oprávnenej zastupovať vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome,

f) spôsob financovania stavebných nákladov, podiely a splatnosť príspevkov, prípadne rozsah ocenenia vlastnej práce stavebníkov.

Súd posúdil, že došlo k platnému uzavretiu predmetnej zmluvy.

Súd mal zistené, že došlo aj k platnému uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva pozemku dňa 05.08.2008, predmetom ktorej bol pozemok slúžiaceho ako parkovacie miesto A.. (l.č. 72 obsahu spisu)

Medzi účastníkmi konania bolo nesporné, že navrhovateľ zaplatil odporcovi sumu 373.181 Sj/12.387,34 Eur v zmysle článku VI, bod 1.1 Zmluvy o výstavbe bytu v dome ako prvú splátku, čo preukazuje aj vystavená faktúra č. XXXXXXXX zo dňa 05.09.2008.

Taktiež je nepochybné, že navrhovateľ pre daný byt dňa 14.05.2009 zakúpil 2ks vodovodných batérií v spol. G. Z. Z., Z..F..P.. v celkovej hodnote 195,- Eur, čo vyplýva aj z daňového dokladu zo dňa 14.05.2009.

Z preberacieho protokolu vyplýva, že odporca prevzal tieto batérie na namontovanie do predmetného bytu. (l.č. 18-19 obsahu spisu)

Následne bolo navrhovateľovi listom zo dňa 19.11.2008 oznámené od ŠFRB neposkytnutie podpory z dôvodu vyčerpania sumy vyčlenenej v rozpočte fondu a následne listom zo dňa 29.07.2009 z dôvodu nepreukázania dostatočnej schopnosti splácania, preto bola žiadosť vyradená z evidencie.

Odporca listom zo dňa 26.05.2010 odstúpil od predmetnej zmluvy z dôvodu nezaplatenia vystavených faktúr - č. XXXXXXXX (l.č. 31 obsahu spisu) zo dňa 18.03.2009 na sumu 24.774,68 Eur, č. XXXXXXXX (l.č. 30) zo dňa 31.05.2009 na sumu 10.529,26 Eur a zároveň odstúpil aj od zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku zo dňa 05.08.2008, keďže nebola uhradená suma 1.599,78 Eur požadovaná v zmysle čl. VI bod 1 danej zmluvy. (l.č. 14 obsahu spisu)

Dané faktúry obsahujú aj súpis vykonaných prác.

Právny zástupca navrhovateľa tvrdil, že odporca odstúpil od zmluvy až po zhotovení diela, keďže odstúpil dňa 26.05.2010 a listom zo dňa 14.01.2010 informoval navrhovateľa o dokončení predmetného bytu, teda keď právo na odstúpenie zaniklo. Súd však poukazuje na , podľa ktorého právo na odstúpenie od zmluvy trvá iba do zhotovenia diela, ale toto právo patrí objednávateľovi, teda navrhovateľovi, a nie odporcovi.

Navrhovateľ tvrdí, že toto platí aj vtedy, keď zhotoviteľ ešte neodovzdal dielo objednávateľovi.

Súd sa s týmto nestotožňuje, nakoľko nevyplýva to zo žiadneho zákonného ustanovenia.

Na základe odstúpenia od zmluvy odporca vrátil navrhovateľovi iba sumu 9.104,21 Eur, čo vyplýva aj z výpisu z účtu navrhovateľa zo dňa 31.08.2010 a to podľa uvedenia odporcu v podanom odpore z dôvodu, že si voči pohľadávke navrhovateľa započítal navyše náklady na uvedenie do pôvodného stavu v celkovej výške 3.081,36 Eur v zmysle krycieho listu rozpočtu a podľa listu zo dňa 10.08.2010 z dôvodu vykonania stavebných úprav oproti pôvodnej projektovej dokumentácii a uplatnil si aj úroky z omeškania z neuhradených faktúr v sume 304,74 Eur (z faktúry č. XXXXXXXX zo sumy 3.955,52 Eur, čo je DPH, od 24.09.2009 do 22.01.2010) a v sume 92,03 Eur (z faktúry č. XXXXXXXX zo sumy 1.681,14 Eur, čo je DPH, od 15.06.2009 do 22.01.2010).

Odporca vzájomnú pohľadávku započítal listom zo dňa 10.08.2010. (l.č. 55 obsahu spisu)

Súd poukazuje na to, že úroky z omeškania boli uplatnené iba zo sumy vo výške uhradenej DPH príslušnému daňovému úradu.

Navrhovateľ zároveň namietal vystavenie faktúr odporcom na úhradu úrokov z omeškania a to s poukazom na čl. VI bod 3 a 6 Zmluvy, podľa ktorého musí byť vystavená faktúra. Trval na tom, že daná faktúra mu nebola doručená.

Tieto úroky boli uplatnené vystavenou faktúrou č. XXXXXXXX zo dňa 10.06.2010 so splatnosťou 24.06.2010 na celkovú sumu 396,77 Eur pozostávajúcou zo sumy 304,74 Eur a 92,03 Eur. (č.l. 71)

Odporca trval na tom, že faktúra bola navrhovateľovi riadne doručená.

Podľa ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že nie je možné započítať pohľadávku, ktorá neexistovala, na ktorú nevznikol „veriteľovi“ nárok.

V tomto prípade odporca si započítal úroky z omeškania, na ktoré však v zmysle zmluvy má nárok, ak riadne vystaví navrhovateľovi faktúru. O takej faktúre však navrhovateľ musí mať vedomosť. Jej doručenie však odporca ničím nepreukázal a navrhovateľ poprel túto faktúru, ako aj jej doručenie. Skutočnosť, že odporca odviedol DPH, ešte neznamená, že faktúra bola voči navrhovateľovi riadne uplatnená. Dôležité je aj to, že úroky z omeškania si uplatnil odporca z dôvodu neuhradenia vystavených faktúr, čím sa mal navrhovateľ dostať do omeškania, v dôsledku čoho odporca odstúpil od zmluvy a teda sa zmluva zrušila od počiatku. Na základe toho odporca nemá nárok na tieto úroky z omeškania, preto nemohlo dôjsť k platnému započítaniu, čo sa týka sumy 396,77 Eur. (304,74 Eur + 92,03 Eur)

Teda jednak odporca nepreukázal doručenie faktúry navrhovateľovi a jednak zmluva sa odstúpením zrušila od počiatku, v dôsledku čoho odporca nemá nárok na danú sumu.

Navrhovateľ neuznal toto odporcove započítanie z dôvodu, že žiadna pohľadávka odporcovi nevznikla a nie je ani určité započítanie, nakoľko nie je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke veriteľa.

Súd má však názor, že tieto skutočnosti sú zrejmé, keďže odporca riadne uviedol, čo, v akom rozsahu si započítava voči konkrétnej pohľadávke navrhovateľa.

Odporca okrem toho si pred začatím súdneho konania započítal aj sumu 3.081,36 Eur za stavebné úpravy, a to listom zo dňa 10.08.2010. (l.č. 55 obsahu spisu)

Navrhovateľ nepoprel tvrdenie odporcu, že navrhovateľ žiadal stavebné úpravy.

Dokonca toto tvrdenie mal súd preukázané aj z listu navrhovateľa zo dňa 23.04.2009, ktorým žiada o zmenu dispozičného riešenia, stavebné úpravy a nedodanie vnútorného vybavenia. (l.č. 34 obsahu spisu)

Z protokolu o odsúhlasených zmenách pre byt č. N. zo dňa 13.05.2009 vyplýva dohoda účastníkov konania o zmenách a stavebných úpravách bytu. (l.č. 54) Medzi také zmeny patria zrušenie dverí do kuchyne a obývačky, priečku medzi chodbou a kuchyňou, úprava elektr.inštalácie, stavebné úpravy v kúpeľni - úprava vývodov.

Navrhovateľ však správne poukázal na rozpor tvrdení odporcu, keď odporca vo svojom liste zo dňa 10.08.2010 uviedol, že vykonal stavebné úpravy oproti pôvodnej projektovej dokumentácii, ktorých výška bola vyčíslená krycím listom rozpočtu spolu 3.081,36 Eur, tak v podanom odpore uviedol, že po odstúpení od zmluvy má navyše náklady na uvedenie bytu č. XX do pôvodného stavu. Teda na jednej strane uviedol, že daná suma predstavuje náklady za vykonané práce oproti pôvodnej projektovej dokumentácie, na druhej strane tvrdí, že ide o náklady na uvedenie do pôvodného stavu.

Navrhovateľ neuznával ani sumu 3.081,36 Eur, ktorá má predstavovať uvedené náklady odporcu na stavebné úpravy vo výške 2.065,86 Eur za stavebné úpravy na žiadosť navrhovateľa a 1.015,50 Eur za uvedenie do pôvodného stavu, nakoľko odporca nepreukázal vykonanie takých stavebných prác. Zároveň poukázal na to, že účastníci sa nedohodli na cene stavebných úprav. Ak odporca musel dať byt do pôvodného stavu, znamená to, že mu vznikla škoda, avšak s poukazom na škoda sa najprv nahrádza v peniazoch.

Súd sa stotožňuje s navrhovateľom, že dispozičnou úpravou bytu podľa požiadaviek navrhovateľa nevznikli na tomto byte žiadne preukázateľné vady, rovnako ani škoda a pokiaľ odporca uviedol byt do pôvodného stavu, konal tak neúčelne. Ak však konal na požiadavku ďalšieho záujemcu, nemôže to byť na úkor navrhovateľa.

Súd poukazuje na , v zmysle ktorého odporca má nárok na náhradu nákladov nezahrnutých do rozpočtu, keďže navrhovateľ ako objednávateľ dodatočne dané práce objednal, pričom jedná sa o žiadosť navrhovateľa o stavebné úpravy.

Navrhovateľ namietal realizáciu požadovaných stavebných úprav, avšak súd nevidí dôvod o tom pochybovať, keďže navrhovateľ si ich riadne objednal a z výsluchov svedkov vykonanie týchto stavebných úprav taktiež vyplýva. Výška týchto nákladov za stavebné úpravy predstavuje podľa krycieho listu sumu 2.065,86 Eur.

Svedkami A..B., F..N. V. M..A. bolo preukázané, že odporca skutočne vykonal stavebné úpravy na žiadosť navrhovateľa, čo vyplýva aj z predloženej fotodokumentácie.

Tvrdenie navrhovateľa, že v protokole bolo dohodnuté, že niektoré úpravy sa dohodnú až na mieste, k čomu nedošlo, súd posúdil ako účelové, nakoľko z protokolu vyplývajú dohodnuté stavebné úpravy s tým, že pri niektorých je uvedené dodatočne, avšak súd mal za preukázané vykonanie požadovaných úprav, a bolo by nelogické, aby odporca vykonal úpravy, o ktorých by riadne nevedel, ako tvrdí navrhovateľ, že sa mali dohodnúť až dodatočne.

Dokonca navrhovateľ vo svojom podaní zo dňa 20.12.2010 uviedol, že bol podpísaný protokol o odsúhlasených zmenách pre byt č.N. a tieto aj boli podľa požiadaviek navrhovateľa na byte vykonané. (l.č. 64 obsahu spisu -1.-2.riadok)

Následne navrhovateľ na ďalších pojednávaniach tvrdil, že nedošlo k realizácii týchto zmien. Tento rozpor navrhovateľ odôvodnil len tým, že došlo k nejakému nedorozumeniu, ale trvá na tom, že nedošlo k vykonaniu zmien.

Takéto tvrdenia navrhovateľa súd považuje za nehodnovernú a účelovú obranu bez relevantných podkladov. Je nepochybné jeho tvrdenie v písomnom podaní zo dňa 20.12.2010, ktoré následne bez relevantného zdôvodnenia zmenil. Súd zároveň poukazuje na to, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia, že k realizácii zmien nedošlo, hoci vypočutí svedkovia spolu s odporcom preukázali vykonanie týchto zmien požadovaných navrhovateľom.

Súd poukazuje na to, že právny zástupca odporcu si rozporoval vo svojich vyjadreniach, keďže na jednej strane tvrdil, že odporca si započítal svoju pohľadávku z dôvodu vykonania prác na základe žiadosti navrhovateľa o zmenu dispozičného riešenia a zároveň tvrdil, že ide o náklady na uvedenie do pôvodného stavu.

Následne právny zástupca odporcu vysvetlil, že suma 3.081,36 Eur, ktorú si odporca započítal listom zo dňa 10.08.2010, teda pred začatím súdneho konania, pozostáva z vykonaných zmien na základe žiadosti navrhovateľa (2.065,86 Eur) a jednak z vykonaných prác do pôvodného stavu (1.015,50 Eur).

Je nepochybné, že odporca predal byt inému záujemcovi, ktorý však nebol spokojný s riešením bytu a žiadal také úpravy, že sa museli niektoré dispozičné zmeny vrátiť do pôvodného stavu a tieto náklady odporca si započítal voči pohľadávke navrhovateľa.

V takom prípade by však navrhovateľ musel zaplatiť za vykonané zmeny, keďže navrhovateľ požadoval nejaké zmeny, ktoré sa podľa uvedenia odporcu aj vykonali a následne za ich navrátenie do pôvodného stavu, čo by však malo byť na úkor nového záujemcu,. Keďže došlo k odstúpeniu od zmluvy, odporca predal byt inej osobe, ktorá taktiež mala požiadavky na stavebné úpravy, a preto za takéto úpravy nie je dôvodné platiť navrhovateľom. /Súd poukazuje, že nie je vylúčené, že by bol taký záujemca, ktorému by taký byt vyhovoval, a v takom prípade by nemuseli sa robiť žiadne zmeny./

Súd však poukazuje na to, že na požadovanie odporcu od navrhovateľa sumy predstavujúcej náklady za vrátenie do pôvodného stavu, musela by byť spôsobená odporcovi škoda, avšak odporca nepreukázal žiadnu škodu. Skutočnosť, že nový záujemca o byt mal určité požiadavky, na základe ktorých sa vykonané úpravy museli čiastočne zmeniť tak, ako boli pôvodne, neznamená to, že bola spôsobená

škoda. Odporca predsa ponúkal byt v stave po stavebných úpravách. Teda ďalšie zmeny nemôžu byť na úkor navrhovateľa, pokiaľ také zmeny požaduje iná osoba. Odporca musí znášať určité riziko podnikania.

Odporca trval na tom, že keďže si neuplatnil zmluvnú pokutu v zmysle zmluvy o výstavbe bytu, tak má nárok na náhradu škody, pretože nový kupujúci požadoval zmeny a v dôsledku toho vznikla odporcovi škoda, keď musel byt navrátiť do pôvodného stavu .

S týmto navrhovateľ nesúhlasil, nakoľko ak odporca zamýšľal uviesť vec do pôvodného stavu, mal navrhovateľa vyzvať, ale nevyzval ho.

Súd opätovne zdôrazňuje, že tým, že nový kupujúci požadoval zmeny, nemôže táto skutočnosť byť na úkor navrhovateľa. A je rizikom podnikania odporcu, ak kupujúci požaduje nejaké zmeny a pokiaľ ich vykonal, mal za to niesť náklady nie navrhovateľ, ale nový kupujúci.

Podľa spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

Podľa až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

Odporca poukázal na , avšak dané ustanovenie nie je možné v tomto prípade aplikovať, keďže dielo už bolo vykonané.

Vzhľadom na uvedené súd posúdil, že nemohlo dôjsť k platnému započítaniu jednak úrokov z omeškania vo výške 396,77 Eur z dôvodu odstúpenia od zmluvy a jednak sumy 1.015,50 Eur ako náklady za práce do pôvodného stavu.

Preto v tej časti nezanikla pohľadávka navrhovateľa.

Odporca považoval tvrdenia navrhovateľa za účelové, nakoľko navrhovateľ mal oznámenie o neposkytnutí podpory z 19.11.2008, ale o dispozičné zmeny požiadal dňa 23.04.2009.

Súd sa však nestotožňuje s názorom odporcu, nakoľko podľa uvedenia navrhovateľa navrhovateľ mal záujem byt kúpiť, avšak nepodarilo sa mu získať finančné prostriedky, o ktoré sa pokúšal aj následne, ale už mu boli ponúkané podmienky, ktoré boli pre neho neprijateľné. Teda o byt mal záujem aj v čase, keď požiadal o stavebné úpravy v domnení, že sa mu podarí získať finančné prostriedky.

Dňa 15.03.2011 bolo súdu doručené podanie odporcu označené ako vzájomný návrh, ktorým žiadal žalobu navrhovateľa zamietnuť a zaviazať navrhovateľa na sumu 371,05 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 15.02.2011 do zaplatenia vrátane trov konania. (l.č. 86 obsahu spisu)

Svoj návrh odôvodnil uplatnením si zmluvnej pokuty vo výške 557,20 Eur v zmysle článku VIII, bod 2 Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva pozemku zo dňa 05.08.2008. Zároveň navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 12.582,34 Eur od 03.07.2010 do 31.08.2010,

teda 186,15 Eur, a preto na základe započítania uplatnenou zmluvnou pokutou vo výške 557,20 Eur rozdiel po kompenzačnej námietke odporcu činí 371,05 Eur. (t.j. 557,20 Eur - 186,15 Eur)

Teda odporca si uplatnil zmluvnú pokutu, ktorú si započítal s úrokmi z omeškania uplatnenými navrhovateľom. Zároveň je nepochybné, že odporca pred začatím súdneho konania si započítal žalovanú istinu v rovnakej výške so svojou pohľadávkou, ktorá pozostáva z úrokov z omeškania z uvedených faktúr vo výške 396,77 Eur a z vykonaných prác vo výške 3.081,36 Eur, a to listom zo dňa 10.08.2010.

Odporca si uplatnil zmluvnú pokutu voči navrhovateľovi vo výške 557,20 Eur v zmysle článku 8, bod 2 Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku, keďže nebola zaplatená prvá splátka vo výške 48.195,- Sk s DPH.

Navrhovateľ trval na tom, že nárok na zmluvnú pokutu nevznikol odporcovi, nakoľko navrhovateľovi nebola priznaná podpora z ŠFRB.

Je však nepochybné, že odporca si uplatnil zmluvnú pokutu nie v zmysle zmluvy o výstavbe bytu, ale v zmysle zmluvy o prevode vlastníctva pozemku, a to podľa jeho uvedenia podľa článku VIII, bod 2 Zmluvy.

Súd mal preukázané, že dňa 05.08.2008 účastníci konania uzavreli Zmluvu o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku, na základe ktorej sa dohodli uzavrieť Zmluvu o prevode vlastníctva pozemku, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti parcela slúžiaca ako parkovacie miesto A. v k.ú. R., ul. G. o výmere XX,XXX m2.

Podľa článku VIII, bod 2 tejto zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku zmluvné strany sa dohodli, že v prípade omeškania s úhradou budúcej kúpnej ceny v zmysle čl. VI. tejto zmluvy, je budúci kupujúci povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

Navrhovateľ aj v tomto prípade namietal nárok na zmluvnú pokutu, keďže ustanovenie o zmluvnej pokute je neplatné pre jeho rozpornosť, nakoľko kúpna cena sa má zaplatiť pri podpise zmluvy, ale zároveň podľa bodu 2 sa má zaplatiť do 14 dní od doručenia faktúry.

Z uvedeného skutočne vyplýva rozpornosť, avšak súd s poukazom na ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách ( a nasl , smernica 93/13/EHS) neposúdil tieto ustanovenia za neplatné, ale posúdil splatnosť kúpnej ceny ten okamih, ktorý nastal neskoršie.

Je nepochybné, že odporca odstúpil nielen od Zmluvy o výstavbe bytu, ale aj od Zmluvy o budúcej zmluve o prevode vlastníctva k pozemku.

Podľa od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Súd posúdil, že došlo zo strany odporcu k platnému odstúpeniu od obidvoch uzatvorených zmlúv, a to listom zo dňa 26.05.2010.

Vzhľadom na platné odstúpenie od zmluvy a na citované zákonné ustanovenie odporca nemá nárok na zmluvnú pokutu v zmysle článku VIII, bod 2 danej zmluvy, keďže odstúpením sa zmluva zrušila od začiatku, teda zrušil sa aj nárok na zmluvnú pokutu.

Podľa :

(1) Odporca môže za konania uplatniť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.

(2) Vzájomný návrh môže súd vylúčiť na samostatné konanie, ak by tu neboli podmienky pre spojenie vecí.

(3) Na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.

Podľa vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.

Vzájomným návrhom je aj prejav odporcu na započítanie vzájomnej pohľadávky voči navrhovateľovi, ak odporca navrhuje, aby mu súd prisúdil viac, než uplatnil navrhovateľ vo svojom návrhu. Ak však odporca vo svojom prejave na započítanie vzájomnej pohľadávky neuplatňuje voči navrhovateľovi viac, než predstavuje žalobná pohľadávka (resp. uplatňuje menej), súd posudzuje takýto jeho prejav len ako obranu proti návrhu ( ).

S poukazom na uvedené súd posúdil, že podanie odporcu označené ako vzájomný návrh nie je v zmysle vzájomným návrhom, nakoľko v tomto konaní odporca si voči navrhovateľovi uplatnil iba sumu 371,05 Eur po započítaní zmluvnej pokuty 557,20 Eur s úrokmi z omeškania, ktoré si uplatnil navrhovateľ vo výške 186,15 Eur zo sumy 12.582,34 Eur za obdobie od 03.07.2010 do 31.08.2010.

K započítaniu sumy 3.478,13 Eur nedošlo v rámci tohto konania, ale až listom zo dňa 10.08.2010.

Teda odporca si v rámci tohto konania uplatnil menej než navrhovateľ, čo je len obrana proti návrhu.

Avšak z dôvodu, že súd posúdil, že odporca nemá nárok na danú zmluvnú pokutu z vyššie uvedených dôvodov, nemôže dôjsť ani k započítaniu.

Zároveň súd poukazuje aj na to, že navrhovateľovi nevznikol nárok na úroky z omeškania v takej výške, ako uvádzal spolu s odporcom, t.j. zo sumy 12.582,34 Eur.

Keďže súd posúdil, že nárok na zmluvnú pokutu odporcovi nevznikol vzhľadom na odstúpenie od zmluvy, nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu sumy 557,20 Eur v rámci tohto konania a teda obrana odporcu je neopodstatnená.

Súd zdôrazňuje, že započítanie sumy 3.478,13 Eur odporcom voči navrhovateľovej pohľadávke, bolo zo strany odporcu vykonané pred začatím tohto súdneho konania, teda nebolo to uplatnené v rámci tohto konania. V opačnom prípade v spojitosti s uplatnenou zmluvnou pokutou by už išlo o vzájomný návrh. Avšak k započítaniu došlo jednostranným úkonom zo strany odporcu listom zo dňa 10.08.2010, teda nie v rámci súdneho konania, preto súd v rámci súdneho konania toto započítanie posudzoval a skúmal nie v rámci podania odporcu označeného ako vzájomný návrh.

Čo sa týka predchádzajúceho odporcovho započítania, a to sumy 3.478,13 Eur, táto suma pozostáva z úrokov z omeškania vo výške 396,77 Eur a zo sumy 3.081,36 Eur za vykonané práce navyše. Tieto úroky z omeškania odporca vypočítal zo súm, ktoré predstavovali odvedenú DPH z vystavených faktúr, ktoré však navrhovateľ vzhľadom na všetky skutočnosti nie je povinný uhradiť, preto odporca nemá nárok požadovať ich úhradu, a teda ani nie úhradu úrokov z omeškania, keďže odporca odstúpil od zmluvy. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že nemal preukázané doručenie danej faktúry na úroky z omeškania navrhovateľovi. Navrhovateľ poprel jej doručenie a odporca ničím relevantným nepreukázal jej doručenie, pričom v zmluve bolo riadne dohodnuté vystavenie takej faktúry. Odporca mal nárok na

tieto úroky z omeškania v zmysle článku VI., bod 6 Zmluvy o výstavbe bytu za podmienky, že na ich úhradu bola vystavená faktúra. Avšak nestačí faktúru iba vystaviť, musí toto byť známe aj navrhovateľovi, ktorý však doručenie takej faktúry poprel a odporca nepreukázal jej doručenie.

Čo sa týka sumy 3.081,36 Eur, táto suma predstavuje sumu 2.065,86 Eur ako náhradu za práce a náklady vynaložené na realizované odsúhlasené zmeny v byte č.13 a sumu 1.015,50 Eur ako náhradu nákladov vynaložených na čiastočné uvedenie bytu č.XX do pôvodného stavu, ktoré boli vykonané na základe požiadavky nového vlastníka predmetného bytu, čo výslovne potvrdila právna zástupkyňa odporcu aj na pojednávaní dňa 14.04.2011 s tým, že danú sumu si odporca jednostranne započítal.

Keďže súd posúdil, že odporcovi nevznikol nárok voči navrhovateľovi na sumu 1.015,50 Eur z dôvodov vyššie uvedených, teda navrhovateľ nie je povinný ich nahradiť, nemohlo dôjsť ani k platnému započítaniu zo strany odporcu v danej sume.

Navrhovateľ namietal, že nie je zrejmé, na základe čoho odporca rozdelil sumu 3.081,36 Eur na sumu 2.065,86 Eur a na sumu 1.015,50 Eur.

Túto nejasnosť odstránila právna zástupkyňa odporcu, keď vysvetlila, že tieto náklady v daných výškach vyplývajú z krycieho listu a z prehľadu rozpočtových nákladov, ktorý je súčasťou krycieho listu. Tieto listiny boli súdu preukázané a tvrdenia odporcu z nich vyplývajú, pričom právna zástupkyňa odporcu tieto položky podrobne vysvetlila, a to aj na pojednávaní dňa 09.06.2011.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vykonaným dokazovaním súd priznal navrhovateľovi iba sumu vo výške 1.412,27 Eur a vo zvyšnej časti žalobný návrh zamietol a to vo výške nákladov za vykonané zmeny požadované navrhovateľom, keďže v tej časti došlo zo strany odporcu k započítaniu pred podaním žaloby, ktoré súd posúdil za opodstatnené.

Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania zo sumy 12.582,34 Eur od 03.07.2010 do 31.08.2010 a zo sumy 3.478,13 Eur od 01.09.2010 do zaplatenia.

Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa Nariadenia vlády SR č. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom vo výške 9 % ročne v zmysle nariadenia vlády SR č. , ale zo sumy 10.516,48 Eur (t.j. z celkovej sumy, na ktorú mal navrhovateľ nárok) od 03.07.2010 do 31.08.2010, kedy bola vyplatená suma 9.104,21 Eur a zo sumy 1.412,27 Eur (t.j. zo sumy priznanej v tomto konaní) od 01.09.2010, t.j. od nasledujúceho dňa po zaplatení sumy 9.104,21 Eur.

Navrhovateľ síce nepreukázal doručenie výzvy zo dňa 01.07.2010, ktorú v ten deň podľa jeho uvedenia doručoval, ale odporca doručenie danej výzvy nespochybňoval, dokonca vo svojom prejave označenom ako vzájomný návrh nepriamo uznal tento dátum ako začiatok omeškania, keďže úroky z omeškania uplatnené navrhovateľom od toho dátumu si započítal so svojou pohľadávkou. Taktiež súd poukazuje na to, že v zmysle článku VI, bod 5 zmluvy o výstavbe bytu odporca bol povinný vrátiť uhradené finančné prostriedky do 10 pracovných dní od odstúpenia od zmluvy a odporca odstúpil od zmluvy listom zo dňa 26.05.2010. S poukazom na uvedené odporca sa dostal do omeškania pred dátumom, než navrhovateľ požadoval, preto súd nezisťoval doručenie výzvy navrhovateľa na zaplatenie.

Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle

O trovách konania súd rozhodne v samostatnom rozhodnutí po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v zmysle

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov.

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden

rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak

účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).