Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-89-2023.pdf
PDF · 110.64 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/89/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov senátu Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého Š. X., L.. X.X.XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny G., pochádzajúceho z matky X. J.T., L.. XX.X.XXXX, P. J. K. E., E. K. XXX, P. Č. J. G. XX, G., právne zastúpenej JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom so sídlom Hlavná 27, Prešov, a z otca M. X., L.. XX.X.XXXX, P. J. C.Č. XX, G.O., zastúpeného v konaní advokátskou kanceláriou Nicol Hlaváčiková s.r.o. so sídlom Bočná 10, Košice, v konaní o zvýšenie výživného a zmenu osobnej starostlivosti, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 27P/181/2021-169 zo dňa 22.6.2023, takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
I. Predmet konania
1. Matka maloletého podala návrh na zvýšenie výživného zo strany otca zo sumy 200,- eur na sumu 400,- eur mesačne počnúc dňom podania návrhu, teda odo dňa 7.9.2021.
2. Otec maloletého návrhom spísaným na prvom stretnutí rodičov žiadal o zverenie maloletého Š. do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch so striedaním maloletého v piatok.
II. Obsah napadnutého rozhodnutia
3. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. m e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 27 P 391/2015-143 zo dňa 27.9.2017 tak, že:
II. z v e r u j e mal. Š. X., L.. X.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždenných intervaloch tak, že:
III. matka je p o v i n n á zabezpečovať osobnú starostlivosť mal. Š. každý párny týždeň v roku od piatka nepárneho týždňa od 18.00 hod. do piatka párneho týždňa do 18.00 hod.,
IV. otec je p o v i n n ý zabezpečovať osobnú starostlivosť mal. Š. každý nepárny týždeň od piatka párneho týždňa od 18.00 hod. do piatka nepárneho týždňa do 18.00 hod.,
V. otec je p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Š. sumou 100 Eur mesačne, ktoré bude poukazovať k rukám matky, vždy do 15-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou výroku o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov opakovane do budúcna,
VI. u p r a v u j e styk rodičov s mal. Š. počas prázdnin a sviatkov tak, že:
počas Vianočných sviatkov a zimných prázdnin je matka o p r á v n e n á na styk s maloletým každý nepárny rok od 27.12. toho-ktorého roka od 18.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod. a každý párny rok od 24.12. toho-ktorého roka od 18.00 hod. do 27.12. toho-ktorého roka do 18.00 hod.,
otec je o p r á v n e n ý na styk s maloletým každý nepárny rok od 24.12. toho-ktorého roka od 18.00 hod. do 27.12. toho-ktorého roka do 18.00 hod. a každý párny rok od 27.12. toho-ktorého roka od 18.00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 18.00 hod.,
počas letných prázdnin je matka o p r á v n e n á na styk s maloletým každý párny rok od 1.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 1.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 19.00 hod. a
otec je o p r á v n e n ý na styk s maloletým každý párny rok od 1.8. od 9.00 hod. do 31.8. do 19.00 hod. a každý nepárny rok od 1.7. od 9.00 hod. do 31.7. do 19.00 hod.,
počas Veľkonočných sviatkov je matka o p r á v n e n á na styk s maloletým každý nepárny rok od Veľkého piatka od 9.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod. a
otec je o p r á v n e n ý na styk s maloletým každý párny rok od Veľkého piatka do 9.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 18.00 hod.,
počas jarných prázdnin je matka o p r á v n e n á na styk s maloletým každý nepárny rok od piatka predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin od 18.00 hod. do nedele po poslednom dni prázdnin do 18.00 hod.,
otec je o p r á v n e n ý na stretnutie s maloletým každý párny rok od piatka predchádzajúcemu prvému dňu prázdnin od 18.00 hod. do nedele po poslednom dni prázdnin do 18.00 hod.,
rodičia sú p o v i n n í mal. E. prevziať v mieste bydliska od rodiča, ktorý má aktuálne dieťa v starostlivosti,
každý z rodičov je p o v i n n ý mal. dieťa odovzdať do osobnej starostlivosti druhého rodiča s jeho osobnými vecami a riadne ho na stretnutie pripraviť,
VII. návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a ,
VIII. o trovách štátu b u d e rozhodnuté samostatným uznesením,
IX. žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.“
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že neexistuje zjavne racionálny dôvod, pre ktorý by maloletý nemohol byť zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, o to viac, že už v minulosti sa otec pokúšal a žiadal podieľať sa rovnakou mierou starostlivosti o syna. Je predpoklad, že dôjde k zlepšeniu komunikácie medzi rodičmi z dôvodu, že súd nariadil výchovné opatrenie na zlepšenie ich rodičovských zručností. Súd prvej inštancie aj pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti určil výživného na maloletého Š.W. zo strany otca, pretože bolo preukázané, že výdavky na maloletého sa zvýšili a príjmy na strane otca sú vyššie ako na strane matky.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 24 ods. 3, ods. 5, ods. 6 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), § 25 ods. 1, 2, § 26, § 62 ods. 1, 2, 3, 7, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine.
6. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania
7. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka. Navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na nové konanie. Argumentovala tým, že rozhodnutie súdu je predčasné a neúplné. Nie je riadne odôvodnené, vo výroku VII nie je zrejmé, v čom návrh zamieta, nestačí odôvodnenie s poukazom na striedavú starostlivosť. Matka namietala, že súd pochybil, keď nerešpektoval názor maloletého dieťaťa a jeho vôľu. Dieťa síce bolo vypočuté pred orgánom štátnej správy, ale nemalo vytvorené vhodné podmienky, bolo v strese, čo aj súd nepriamo potvrdil, keď spochybnil dôveryhodnosť jeho myšlienok. Podľa názoru matky, jednou z podmienok nenariadenia striedavej osobnej starostlivosti je, ak nevyhovuje osobnosti dieťaťa. Z dokazovania vyplýva nekomfortnosť dieťaťa, obavy z reakcií oboch rodičov. Vhodnejšie by bolo, aby sa dieťa s otcom stretávalo po dobu 1 - 2 rokov a následne by bol upravený styk dieťaťa. Matka namietala aj výšku výživného určeného súdom. Životná úroveň rodičov je badateľne odlišná. Otec dieťaťa je podnikateľ, jeho celkový príjem je cez 100.000,- eur ročne, a jeho výdavky súd neposudzoval správne, keď výživné vypočítal iba z mesačného príjmu 500,- eur, pričom mal vychádzať z ročného príjmu. Aj keby súd od príjmu otca odpočítal nevyhnutné výdavky, zostávala by mu suma 5.000,- eur mesačne. Namietala, že súd neuplatnil princíp potecionality príjmu.
8. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je založený na starostlivom vyhodnotení všetkých rozhodujúcich skutkových okolností na správnom právnom posúdení veci, a je aj vyčerpávajúco a presvedčivo odôvodnený. Kusé odvolacie námietky matky sú nedôvodné. Nie je pravdou, aby súd prvej inštancie nerešpektoval názor maloletého dieťaťa. Syn opakovane vyjadril svoj názor a to bez prítomnosti rodičov, pri výsluchu na súde, ako aj v rámci znaleckého dokazovania. Matka maloletého na stretnutí rodičov v rámci multidisciplinárneho konania dňa 15.12.2021 na priamu otázku odpovedala, že názor ich syna rešpektovať nebude, ani tak dodnes nerobí. Dokonca v oboch prípadoch súdneho vypočutia syna nezmyselne atakovala vypočúvajúce osoby, vrátane konajúcej sudkyne, že na maloletého vyvíjali nátlak, jeho názor nie je slobodný, mal byť k nemu nútený a podobne. List, ktorý synovi nanútila napísať bezprostredne pred uskutočnením záverečného súdneho pojednávania, je dôkazom toho, ako je matka nastavená. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že takýto „prejav“ nie je možné brať v úvahu. To, že s matkou maloletého, napriek jeho snahe nevie dlhodobo, efektívne a vecne komunikovať, ani dohodnúť, správne zachytil znalecký posudok pri posudzovaní sa správania a osobnosti matky. V priebehu konania na súde prvej inštancie bolo riadne ustálené, že s matkou sú ako rodičia obidvaja spôsobilí na starostlivosť o ich syna a že matka nemá žiaden obhájiteľný dôvod, prečo by nemali byť rovnocennými rodičmi, jej nesúhlas je len prejavom obyčajnej pomsty a nevraživosti voči jeho osobe. Je v najlepšom záujme maloletého syna mať rovnocenný kontakt s obidvoma rodičmi, obzvlášť v situácii, ak si to sám praje a vzhľadom na jeho jeho vek a rozumovú vyspelosť nie je dôvod jeho názor nerešpektovať.
9. Otec maloletého ďalej vo svojom vyjadrení poukázal na to, že nesúhlasí s odvolacími námietkami matky, čo sa týka výšky vyživovacej povinnosti určenej napadnutým rozsudkom. Matka vo svojom odvolaní uvádzala, že jeho priemerný mesačný príjem vychádzajúc z daňového priznania je vo výške 5.000 eur mesačne. Otec argumentoval tým, že ním predložené daňové priznanie zreteľne uvádza, že predmetom jeho podnikania je obchodná činnosť a spôsob jeho účtovania je uplatňovanie preukázateľne vynaložených daňových výdavkov. V jeho prípade teda celková suma príjmov 106.162,- eur nemôže byť v žiadnom prípade považovaná ako jeho príjem pre účely súdneho konania, pretože ide o tržbu z obchodnej činnosti. Celková suma jeho výdavkov 99.672,- eur nie je paušálna a nedokladovaná, ale reálna a dokladovaná. Jeho príjmom je rozdiel medzi tržbami a preukázateľne vynaloženými výdavkami, teda suma vo výške 6.490,- eur pred zdanením a po zdanení je jeho čistý príjem 6.115,- eur ročne, teda 510,- eur mesačne. Súd prvej inštancie preto nepochybil, ak pri určovaní vyživovacej povinnosti vychádzal zo správnej výšky jeho príjmov. Navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správne potvrdil.
IV. Hodnotenie odvolacieho súdu
10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- účastníkmi, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP), a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahu (§ 65 CMP), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že rozsudok je potrebné potvrdiť postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho konania je rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým maloletého zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch, so špeciálnou úpravou styku počas prázdnin a sviatkov a určenie výživného. Matka namietala, že takéto rozhodnutie súdu je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a nerešpektovanie vôle maloletého dieťaťa. Otec maloletého navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
12. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
14. Podľa čl. 5 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
15. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému Š. boli naposledy upravené (v otázke zverenia a úpravy styku) rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 27P/391/20215 zo dňa 27.9.2017, ktorým bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a styk otca s maloletým bol upravený počas bežného roka každý nepárny týždeň v stredu v poobedňajších hodinách v trvaní dvoch hodín a od piatka do nedele a každý párny týždeň v roku v utorok a vo štvrtok v poobedňajších hodinách v trvaní dvoch hodín.
16. V rámci konania na súde prvej inštancie bolo zistené, že maloletý Š. počas posledných letných prázdnin strávil u otca skoro mesiac a neboli s tým spojené žiadne problémy. V rámci multidisciplinárneho konania bol rodičmi vyskúšaný model starostlivosti o syna tak, že Š. bol u otca každý nepárny týždeň počas víkendu od piatka do nedele do 18.00 hod. a každý párny týždeň od utorka po skončení vyučovania do štvrtka do začiatku vyučovania. Táto forma starostlivosti sa realizovala v priebehu troch mesiacov od 11.1.2022 do 5.4.2022, kedy sa konalo ďalšie stretnutie rodičov. Obaja rodičia konštatovali, že táto forma starostlivosti sa osvedčila viac, pretože sa eliminovali konflikty medzi rodičmi pri preberaní a odovzdávaní syna.
17. Maloletý Š. bol vypočutý dvakrát, kde sám uviedol, že má rád oboch rodičov, pričom nesúhlasil, aby bola rodičom sprístupnená nahrávka alebo zápisnica z jeho vypočutia, čo súd prvej inštancie rešpektoval s poukázaním čl. 5 písm. g) Zákona o rodine, možného vystavenia maloletého dieťaťa konfliktu lojality.
18. Zo zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že nariadenie striedavej osobnej starostlivosti nad maloletým Š. je rozhodnutie, ktoré v plnom rozsahu rešpektuje najlepší záujem maloletého Š., potrebu jeho emočnej stability. Je nesporné, že rodičia nedokážu medzi sebou komunikovať bez vzájomných invektív a zaťahovanie maloletého syna do ich konfliktov. Aj napriek tomu, že maloletý Š. je už vo veku, kedy vie vyjadriť svoj názor, matka sama uviedla, že názor a vyjadrenie syna nebude rešpektovať, čo je prejavom jej nedostatočnej rodičovskej spôsobilosti. Aj napriek tomu, že matka sama potvrdila, že stretávanie sa otca so synom počas bežného týždňa sa osvedčilo viac, ako predošlá úprava, zotrvala na svojom návrhu, ktorým styk otca so synom žiadala upraviť v menšom rozsahu, ako bol upravený posledným rozsudkom vo veci.
19. Z vykonaného znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že maloletý Š. je v masívnej intrapsychickej tenzii, má strach z toho, že sa rodičia, najmä matka, dozvedia, akú formu starostlivosti by si želal on. Dieťa je akoby „zamrznuté“ s častým bagatelizovaním svojich potrieb a pocitov. Je v zjavnom konflikte lojality, bojí sa povedať svoj názor. Psychický stav maloletého Š. možno vyčítať aj z toho, že oboch rodičov posudzuje rovnako, nepriznáva im ani drobné rozdiely. Je to spôsobené najmä strachom z reakcie rodičov, chce, aby rodičia ako celok neboli vnímaný negatívne. Voči striedavej osobnej starostlivosti má výhrady predovšetkým z dôvodu prenášania učebníc, čo bolo, ale predmetom konfliktu rodičov. Otec je viac empatickejší voči synovi, má schopnosť kooperatívnej komunikácie s matkou. Matka má negatívne reakcie, ak sa syn pred ňou o otcovi vyjadruje. Maloletý má obavy pred matkou slobodne vyjadriť svoj názor, čo sa prejavilo aj zmenou názoru maloletého po vypočutí na súde, po tom, čo bolo jeho vyjadrenie oboznámené rodičom. Na strane matky je vyššie riziko, že syna bude vychovávať „proti“ otcovi. Matka opakovane deklaruje snahu vychádzať si v ústrety, ale tento postoj matky sa javí ako neúprimný, a skôr je u nej snaha vyhnúť sa exaktne pomenovaným podmienkam, na ktoré bude mať malý dosah.
20. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že v prípade ponechania maloletého Š. v osobnej starostlivosti matky by došlo k zúženiu jeho kontaktu s otcom ešte vo väčšej miere, ako tomu bolo doposiaľ. Tento záver je podporený vykonaným znaleckým dokazovaním, ako aj správaním sa matky počas konania na súde prvej inštancie. Matka opakovane deklarovala snahu dohodnúť sa s otcom, avšak napriek tomu, že styk otca so synom, ktorý bol rodičmi dohodnutý na stretnutí rodičov a realizovaný v priebehu štyroch mesiacov a napriek vyjadreniu oboch rodičov, že došlo k eliminovaniu ich konfliktov a tento model starostlivosti sa osvedčil, zmenila svoj názor a trvala na pôvodne podanom návrhu na zúžení styku otca so synom. Matka dokonca zašla tak ďaleko, že súdu predložila list napísaný jej synom, v ktorom sa maloletý syn vyjadruje, že so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, kde syn píše, že otec mu hovorí, že je hlúpy, zakazuje mu športovať, stále u otca hladuje a je u neho špinavý. Maloletý Š. sa k tomu listu nevedel vyjadriť, možno teda predpokladať, že aj napriek tomu, že ho písal, obsah listu mu bol diktovaný. To, že ide o list, ktorý maloletý Š. neformuloval, je badateľné aj z toho, ako bol list koncipovaný.
21. Hmotno-právnymi podmienkami pre nariadenie striedavej osobnej starostlivosti sú, ak obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať, ďalej, že obidvaja rodičia majú o osobnú starostlivosť o dieťa záujem, striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa a že budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. V zmysle týchto zásad súd prvej inštancie v danej veci aj postupoval. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že pri určení, či maloletého zverí do striedavej osobnej starostlivosti a či nastala zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu formy starostlivosti o maloletého, vychádzal predovšetkým z toho, či striedavá osobná starostlivosť je v záujme dieťaťa. Rozhodovanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností v prípadoch, kedy rodičia nie sú schopní sa na výkone rodičovských práv a povinností dohodnúť, musí byť hľadaním optimálneho stavu zo strany súdu. Súd prvej inštancie dôsledne sa riadil daným kritériom, pričom bol pre neho prioritný záujem maloletého dieťaťa.
22. Pri posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa musí súd zohľadniť viacero kritérií, ktoré sú demonštratívnym spôsobom vymenované v čl. 5 Zákona o rodine. Dôležitým nie je len úroveň starostlivosti o dieťa, ale aj pocit bezpečia, stability, zachovanie identity dieťaťa, vytváranie blízkych
vzťahových väzieb s obidvoma rodičmi, ale aj rešpektovanie názoru dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a pocitu viny.
23. Podstatným kritériom je želanie maloletého dieťaťa, ktoré nepochybne svedčí v prospech striedavej osobnej starostlivosti. Názor maloletého dieťaťa v prejednávanej veci bol zisťovaný prostredníctvom súdu a znaleckého dokazovania. Aj odvolací súd vychádzal z názoru maloletého, že má rád oboch rodičov a že má vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu k obom rodičom. Názor maloletého nie je potrebné korigovať, je potrebné na neho prihliadnuť. Maloletý má vytvorenú pozitívnu vzťahovú väzbu, neodmieta ani jedného z rodičov. Na starostlivosť o deti majú právo obidvaja rodičia. Toto právo je naplnené vtedy, ak každý z rodičov má možnosť o dieťa sa starať po rovnakú dobu ako druhý rodič. Prípadne odchýlky od tohto pravidla musia byť odôvodnené ochranou iného dostatočne silného legitímneho záujmu a týmto legitímnym záujmom nie je ochrana práv druhého rodiča, ale najlepší záujem dieťaťa.
24. V preskúmavanom prípade je zrejmé, že kritériá, ktoré sú rozhodné na posúdenie spôsobilosti starať sa o dieťa, spĺňajú obidvaja rodičia. Za situácie, keď obaja rodičia sú spôsobilí o svoje dieťa riadne sa starať, treba zohľadniť osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť vyrovnať sa so záťažou, ktorú mu priniesol rozpad rodiny, nastolenie striedavej starostlivosti, striedanie doterajšieho miesta pobytu, strata doterajšieho zázemia, bezpečia domova a podobne. Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porovnaj nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04).
25. Odvolací súd konštatuje, že všetky uvedené kritériá boli premietnuté a zohľadnené v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým maloletého Š. zveril do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov v týždňových intervaloch. Nie je možné súhlasiť s odvolacou námietkou matky, že súd prvej inštancie nerešpektoval názor maloletého dieťaťa a jeho vôľu. Maloletý Š. opakovane uviedol, že má rád oboch rodičov, je vo veku, kedy sa vie odpútať od matky a potrebuje cítiť a zažívať aj starostlivosť zo strany otca. Obaja rodičia sú spôsobilí sa o syna postarať, majú na to vytvorené aj vhodné bytové podmienky. Potrebné je tu zdôrazniť aj to, že doterajšia úprava starostlivosti o maloletého priniesla len to, že Š. má predovšetkým pred matkou strach vyjadriť svoj názor, svoje potreby bagatelizuje za cenu toho, aby rodičia neboli vnímaní v zlom svetle a to napriek tomu, že podľa záverov znaleckého vyšetrenia ide o chlapca neurostabilného, racionálneho, uvážlivého. Samotná striedavá osobná starostlivosť nemôže narušiť jeho aktuálny stav, maloletý sa konzistentne vyjadruje, že má rád oboch rodičov a chce zachovať rovnocennosť času a väzieb. Narušenie psychiky maloletého skôr hrozí zo správania sa rodičov a okolnosti sprevádzajúce akýkoľvek model, v ktorom bude maloletý vychovávaný. Aj táto okolnosť bola zo strany súdu prvej inštancie vyhodnotená a rodičom bolo uložené výchovné opatrenie s cieľom eliminovať ich rodičovský konflikt s cieľom zlepšenia ich rodičovských zručností.
26. Matka v podanom odvolaní namietala aj výšku vyživovacej povinnosti určenej pri nariadení striedavej osobnej starostlivosti zo strany otca. Argumentovala tým, že súdom prvej inštancie bol neprávne ustálený príjem otca pre určenie vyživovacej povinnosti. Súd mal vychádzať pri jeho ročnom príjme deklarovanom v daňovom priznaní 100.000,- eur po odpočítaní nevyhnutných výdavkov z mesačného príjmu vo výške 5.000,- eur. Matka spôsobom takto vypočítaného mesačného príjmu súdu nevysvetlila, nepoukazovala ani na to, aby z celkovej životnej úrovne otca (napr. pravidelné drahšie dovolenky, stravovanie v reštauráciách, nákladnejšie záľuby a podobne) sa dalo vyčítať, že jeho príjmy sú v skutočnosti vyššie ako dokladovaný príjem.
27. Otec maloletého v konaní riadne predložil potvrdenia o svojom príjme. Otec je SZČO v oblasti D. Q., podľa daňového priznania za rok 2021 boli jeho príjmy z podnikania vo výške 106.162,33 eura a výdavky vo výške 99.672,43 eura. Otec uhrádza 300,- eur mesačne povinné odvody, 100,- eur mesačne daň z príjmu, 200,- eur naftu, 150,- eur mesačne cestnú daň, poistky a údržbu a 30,- eur mesačne internet a telefón. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu vysvetlil, že predmetom jeho podnikania je obchodná činnosť a spôsob jeho účtovania je uplatňovanie preukázateľne vynaložených daňových výdavkov, neuplatňuje si paušálne výdavky. Aj keď matka spochybnila príjem otca, neuviedla žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iný postup súdu pri ustálení príjmu otca. Na druhej strane je potrebné uviesť, že matka má nižší príjem, ale pracuje len na polovičný pracovný úväzok, pričom neuvádzala žiadne zdravotné alebo iné problémy, ktoré by jej bránili zamestnať sa na plný pracovný úväzok a v
súlade s jej vzdelaním. Súd prvej inštancie ustálil aj výdavky na maloletého a porovnal ich s výdavkami v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom (bod 7, 8 odôvodnenia rozsudku). Na základe takto zisteného skutočného stavu správne rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu maloletého sumou vo výške 100,- eur mesačne.
28. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP.
29. Odvolací súd žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v súlade s ustanovením § 52 CMP.
30. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).