Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31C/281/2007

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v právnej veci navrhovateľky: S. O., Y.. I., K.. XX.XX.XXXX, Ž., S. XXX, zast. JUDr. Antonom Slamkom, advokátom v Dolnom Kubíne, Radlinského 1710, proti odporcom: X) J. I., K.. XX.X.XXXX, Ž., Q. T. XXXX/XX, X) H. Q., Y.. I., K.. XX.X.XXXX, B., Q..Y.. Š. XXX/XX, X) Q. S., Y.. I., K.. XX.XX.XXXX, O., K. X, X) F. D., Y.. I., K.. XX.XX.XXXX, B., W.. D. XXX/X, X) V. I., K.. XX.XX.XXXX, G., K. XXX/XX, X) O. S., Y.. O., K.. XX.X.XXXX, W. XX, X) X. O., K.. XX.XX.XXXX, V., E. XX, X) Q.. W. O., K.. X.XX.XXXX, H., Z. XXX/XX, X) Ľ. I., K.. X.XX.XXXX, G. W., V. XXX/X, XX) P. S., Y.. I., X.X.XXXX, G., Q..Y.. Š. XXXX/XX, odporcovia 1)-8) zast. JUDr. Vladimírom Žiakom, advokátom v Žiline, Kubínska 4, o určenie neplatnosti vydedenia, takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že vydedenie navrhovateľky listinou o vydedení zo dňa 20.7.2006 napísanú poručiteľom X. I.Č., K.. X.X,XXXX, zomrelom dňa XX.XX.XXXX, z dôvodov podľa § 469a ods. 1 písm. a) a b) je n e p l a t n é .

O náhrade trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa pôvodným návrhom zo dňa 9.5.2007 doručeným súdu 11.5.2007 domáhala určenia neplatnosti vydedenia proti odporcom 1) - 10). Navrhovateľka je jediná dcéra nebohého X. I., ktorý XX.XX.XXXX zomrel, avšak zanechal listinu o vydedení dcéry zo dňa 20.7.2006. Ako dedičia prichádzajú do úvahy súrodenci X. (J. - odporca 1) alebo deti súrodencov (po Q.i - odporcovia 2-5, po I. - odporcovia 6-8, po Š. odporcovia 9-10 a manželka odporkyňa 11, po H. nezostali deti). Dôvodom vydedenia bola skutočnosť, že v rozpore s dobrými mravmi neposkytla dcéra otcovi potrebnú pomoc v starobe a chorobe a trvalo o neho neprejavovala záujem, aký by mala ako potomok prejavovať. Navrhovateľka to popiera, nie je pravdou, že by nevidela otca niekoľko rokov, pretože ho navštevovala, naposledy mesiac pred smrťou. Poručiteľ pred smrťou nebol chorý a preto nebol odkázaný ani na pomoc, príčinou smrti bola tragická nehoda. Nenavštevovanie nemožno považovať za konanie v rozpore s dobrými mravmi. Rodinné vzťahy sa udržiavali a navrhovateľka nevie, čo poručiteľa viedlo k spísaniu listiny.

Odporcovia 1) - 5) sa písomne vyjadrili k návrhu totožne, že návrh je nedôvodný a účelový a žiadali návrh zamietnuť. Odporca 9) sa nevedel vyjadriť ku skutkovým okolnostiam, nesúhlasil však s priznaním náhrady trov konania pre navrhovateľku, lebo nedal príčinu na začatie sporu.

Na pojednávaniach účastníci uviedli:

Navrhovateľka (právny zástupca): Poručiteľ bol v spore s odporcom 1) a existuje písomný doklad o tom, že sa poručiteľ nemieni stretnúť s odporcom 1), lebo sa nechce rozčuľovať. Rodičia sa rozviedli 26.2.1979 po 15 ročnom manželstve, otec sa nikdy s mamou nesúdil o otcovstvo dcéry. Pravidelne prispieval na výživné, počas strednej škole vo Zvolene sa často stretávali vo Vrútkach na stanici, kde bol zamestnaný, finančne ju vždy podporil. Pravidelne sa s ním stretávala buď v Žaškove alebo vo Varíne. Platil dobrovoľne výživné na navrhovateľku. Sťažoval sa na vzťahy s bratom Q., odporcami 2), 4) (a jej manželom) a 5). Búchali mu na okná, lámali konáre. Svedčia o tom súdne spory, ktoré sú doložené. Poručiteľ bol sused s Q., ktorý mu nedovolil okožovať dom, po jeho smrti ani jeho deti nie, odporkyňa 4). Počas 22 ročnej známosti otca s S. sa s otcom stretávali len v meste alebo vo Varíne. Koncom roku 2003 prišiel do Žaškova s prosbou, či by mu nepomohli poupratovať dom, nakoľko bol nútený sa presťahovať od družky, ktorá mu mala odcudziť peniaze. Boli mu upratať začiatkom decembra 2003 a dohodli sa, že bude chodiť od roku 2004 na stravu v školskej jedálni. Pri neskoršej návšteve sa im zdôveril, že v roku 1977 napísal závet v prospech S., ale že to pôjde zrušiť (aj jej dispozíciu s účtom), urobil to 18.2.2004. Poprosil o pomoc v záhrade, čo mu sľúbili. V rokoch 2005-2006 bol viackrát dlhodobo v Žaškove, pretože manžel navrhovateľky mal úraz na ruke a chodil pomáhať píliť drevo, sušiť á zvážať seno, chodieval za manželom aj do nemocnice. Bol v Žaškove na hodoch, synovi na birmovke, veľmi sa mu tam páčilo a bol spokojný. 3 mesiace pred smrťou mu bola oprať vetrovky, nič jej nevyčítal, bol spokojný. Od susediek G., W., B. U. O. volal do Žaškova. S bratom J. (odporca 1) nemali vzťah dobrý, v roku 1990 sa aj pobili, otec mu platil regres, v roku 2002 mali aj priestupkové konanie na podnet poručiteľa. Odporcu 1) navrhovateľka nepozná, ani manžel a deti. Pri návšteve poručiteľa mu pomáhali na záhrade kopať zemiaky, plieť hriadky, upratovať dom. Tento nebol 22 rokov, čo tam nebola mama, upratovaný. Nemal vážnejšie zdravotné problémy. V čase smrti mal 79 rokov, mal vyšší tlak. Navrhovateľka mala s otcom dobrý vzťah, nevie vysvetliť dôvod závetu, či ho niekto naviedol. Má podozrenie na susedku O., ktorej dcére exekútor zobral dom, že navádzala poručiteľa na takéto veci. Závet bol urobený 3 mesiace pred smrteľnou dopravnou nehodou. Zomrel v utorok a vo štvrtok jej volala O., aby šla otca pochovať. Tak aj urobila s manželom a všetko vyplatila. Odporkyňa 2) jej bola na svadbe, nie je teda pravda, že s ňou nemala žiadne styky ako táto odporkyňa tvrdila. Naopak matka navrhovateľky s dcérou navrhovateľky boli na svadbe dcéry odporkyne 2) a manžel navrhovateľky bol na birmovke synovi odporkyne 2).

Odporca 1) uviedol, že poručiteľ žil s p. S. v Žiline v zime a v lete vo Varíne. Odporca ju pozná. Rok pred smrťou poručiteľa navštevoval len na meniny alebo ak potreboval niečo doviezť. Odporca ho vozieval do nemocnice na vyšetrenie, chodievala s odporcom aj p. S.. S bratom vychádzal dobre, medzi nimi priestupkové konania neboli. Nikdy v živote mu neublížil na zdraví ani nikomu z rodiny. Vídaval ho rád, bol to jeho brat.

Odporkyňa 2) uviedla, že mala dobré vzťahy s manželkou poručiteľa (matkou navrhovateľky) a navrhovateľka vôbec nechodievala k poručiteľovi. Nepovedala mu inak ako „I.“ alebo „len I.“, takisto aj jej matka. Nikdy pre ňu nebol otcom. S matkou chodievala k otcovi posledné 4 roky pred smrťou, pred tým však vôbec. Odporkyňa chodievala k rodičom do vedľajšieho domu, tak to videla. Matka navrhovateľky jej povedala, že keď „I.“ zomrie, aby jej dala vedieť. Odporkyňa sa s poručiteľom nestretávala, bol to veľmi konfliktný človek, nevychádzal s nikým dobre, ani so susedmi, ani s rodinou, ani s Q. I. (otec odporkyne). Mali medzi sebou spory, ktoré začal poručiteľ a robil jej rodičom zle. Poručiteľ bol zdravý, vysoký tlak má aj odporkyňa. Po dedine chodil na bicykli, do škôlky po obedy až do smrti, pred tým do pizzerie, reštaurácie. Pomoc nepotreboval, len blízku osobu. Mal známosť s p. S.u, dlhé roky žili v Žiline, keď bolo teplo, tak zase vo Varíne. Až po rozchode s p. S. asi v roku 2000 sa poručiteľ dal dokopy s navrhovateľkou. Odporkyňa nevedela ani o závete pre S., ani pre navrhovateľku. Poukázala na výpoveď odporkyne 4), pričom niektoré skutočnosti potvrdila ich zopakovaním. Až na 4. deň vedela navrhovateľka, čo sa stalo poručiteľovi, prečo mu nekúpila mobil, ako sa to robí v takýchto prípadoch? Viackrát sa sťažoval, že je osamelý, že mu nikto nepomáha, synovi odporkyne na pive povedal, že by chcel mať takého vnuka ako je on. Vravel mu, aby prišiel obrať čerešne, že nemá to kto jesť.

Odporkyňa 4) uviedla, že navrhovateľku pozná, k poručiteľovi nechodila a nestýkala sa s ním. Prvýkrát videla navrhovateľku v roku 2004 na záhrade, sadili s poručiteľom zemiaky. Inak nikto ju nevidel ani zo susedov, nevedeli, že poručiteľ má nejakú dcéru. Poručiteľa bolievala noha, mal vysoký tlak, chodievala k nemu suseda Z. O.. Nevie, prečo sa rozišiel s S.Č.. Odporkyňa bola do roku 1983 priama susedka poručiteľa, potom do roku 2002 tam už len chodila sadiť zemiaky. Poručiteľovi nikto nepomáhal, chodil tam iba jeho brat odporca 1). Odporkyňa mala problémy s poručiteľom (nie žeby sa bili), on mal spory s každým. Neriešil to však prokurátor alebo súd. Poručiteľ tvrdil, že navrhovateľka nie je jeho dcéra a telefonoval jej, aby prišla, že jej ukáže skutočného otca. Prečo nemala od domu vo Varíne kľúč, ak bola taká dobrá dcéra? Nikdy ho nenavštívila, ale po smrti tam chodí každý druhý týždeň. Až teraz sadí zemiaky a chodí tam s celou rodinou. Poručiteľ sa navštevoval s otcom odporkyne Q. za detstva odporkyne, ale neskôr sa súdili o pozemky, ktoré kúpil jej otec a neskôr aj poručiteľ a to v rokoch 1977-87. Poručiteľ mal dosť peňazí na advokátov a otec odporkyne kvôli sporom dostal 2 infarkty a zomrel 47 rokoch života. Ďalšie problémy robil poručiteľ so stromom, on a nie Matúš polieval trávnik, aby nerástol a pod. Poručiteľ mal vysokú strechu a dodnes bez lapačov snehu a dvor Q. bol úzky a sneh poručiteľa ohrozoval Q. rodinu, ktorá musela sneh vyvážať z dvora. Poručiteľ bol chronický sťažovateľ, nikdy nikto o ňom nepovedal nič dobré. Oni mu nekázali vydediť dcéru, ale zrejme chcel aspoň po smrti odčiniť všetku krivdu, ktorú napáchal súrodencom. Navrhovateľka napriek zákazom a listine o vydedení všetko z domu pobrala. Porušiteľ mal spory aj s odporkyňou, ktoré sa riešili aj na obecnom úrade. Po jeho smrti musela odporkyňa 2) ukázať hrobárom, kde bola pochovaná matka poručiteľa a kde majú kopať. Rodina navrhovateľky nebola ani na pohrebe starého otca Q. (otca poručiteľa a jej otca Q.). Poručiteľ je pochovaný 3. rok a nemá vyryté ani meno a dátum úmrtia. Na hrobe. Nemá od rodiny navrhovateľky ani vence, ani sviečky, odporkyňa upravila hrob na sviatok Všetkých svätých. Navrhovateľke a jej rodine ide len o majetky, nevedeli si vážiť otca a starých rodičov ani za života ani po smrti. Poručiteľ predal aj rodičovský dom a nikoho nevyplatil.

Odporkyňa 6) uviedla, že poručiteľ bol jej krstný otec, mamin najstarší brat. Mali dobré vzťahy, navštevovali sa v Čadci alebo Staškove, kde neskôr bývala. Navrhovateľku ani jej matku nikdy nevidela, až na súde. Vo Varíne nežila od 3. triedy ZŠ (Staškov, Česká republika) a vrátila sa tam až 12.7.2006. Aj počas tej doby sa občas stretli, ak niečo potreboval, počas života starej mamy (manželky poručiteľa) tam trávila prázdniny, keď poručiteľ žil so starými rodičmi.

Zástupca odporcov uviedol, že navrhovateľka produkovala len svedecké výpovede a len z vlastnej rodiny. Inak ničím podložený nie je ich návrh. Styk otca a dcéry vlastne nebol žiaden, treba zobrať do úvahy prejav vôle poručiteľa.

Svedkyňa Q. S. uviedla, že účastníkov konania pozná, s poručiteľom žila 22 rokov do roku 2001-2002, v zime v Žiline, v lete vo Varíne, ale svedkyňa tam neprespávala, nemal dorobenú chalupu. Neboli ako druh a družka, ale ako priatelia. Poručiteľ tvrdil, že navrhovateľka nie je jeho dcéra. Vie, že ku koncu ju vydedil, ale bližšie nič nevie. Viedlo ho k tomu to, že sa o neho vôbec nestarala a viedol aj súdne spory o určenie otcovstva. Manželka nechcela od neho výživné. V prospech svedkyne spísal závet asi v roku 1999-2000, nevie o tom, že by bol zrušený. Poručiteľ mal veľké zdravotné problémy - vysoký tlak (aj 210) a cholesterol, problémy s nohami, chodievala s ním k lekárom, vybavila mu dvakrát operáciu. Rozišli sa, keď tvrdil, že mal u nej peniaze a v tom čase už mal dokončený dom, tak jej ho už nebolo ľúto. On si ju chcel zobrať za manželku, ona však nesúhlasila kvôli prvému cirkevnému sobášu. Potom sa stretávali už len príležitostne, chodieval k nemu príležitostne aj odporca 1). Navrhovateľku videla len na pohrebe matky poručiteľa v roku 1987 - prvý a posledný krát. Tvrdil, že on nikdy na Oravu nepôjde, že to nie je jeho žena a dcéra. Že bývalá manželka odškriepila zaplatené výživné, musel sa súdiť a doplácať, preto dcéru zrejme aj nenávidel. Nevie o tom, že by sa s dcérou navštevovali, on ju z duše nenávidel. Svedkyňa bola vyšetrovaná z krádeže peňazí na podnet poručiteľa, bola však v plnom rozsahu oslobodená.

Svedkyňa G. I. uviedla, že sa s poručiteľom rozviedla v roku 1979 pre jeho manželskú neveru, navrhovateľka je jej dcéra. Žiadne konanie o určenie otcovstva nebolo, platil na výživné, na strednej škole dcére aj sám od seba ho zvýšil. V čase rozvodu mala dcéra 15 rokov, poručiteľ nežiadal upraviť styk s dcérou, ale často ich navštevoval v Žaškove, pravidelne sa navštevoval s dcérou a aj ona chodievala do Varína. Kedysi tam bola aj týždeň, potom chodila do školy vo Zvolene, stretávali sa vo Vrútkach na stanici. Povedal viackrát svedkyni, že ju podporil, nejaké vreckové jej dal. Svedkyňa žije s dcérinou rodinou, od roku 1976, od rozchodu. Po rozvode sa už nestretávali, lebo poručiteľ mal známosť s D.. Dcére povedal, že sa neznáša s bratmi, s celou rodinou, že ho napádajú, že sa bijú medzi sebou. Mal potom známosť s S., v tom čase sa bývalí manželia nestretávali, len ak si dali stretnutie v Žiline. Dcéra už k nemu nechodila. V roku 2003 prišiel do Žaškova za nimi, že sa odsťahoval od S., že býva vo Varíne, či sú mu ochotní pomôcť na záhrade, poprať, poriadiť. Išli preto do Varína, mal privezené šatstvo, tak mu poukladali do skríň. Pozvali ho na Vianoce k nim, ale on nechcel. 9.1.2004 napísal svedkyni list, aby prišli za ním celá rodina sa porozprávať, že čo a ako ďalej. Sľúbili mu, že sa budú o neho starať a že mu budú pomáhať. Povedal im, že má spísaný závet na S., ale že ho zruší. Neskôr im ukázal, že závet zrušil. Na svoj vek bol vtedy aktívny, dohodli sa s ním, že na stravu bude chodiť do školskej družiny, v sobotu si brával stravu aj domov. Ak prišli za ním zo Žaškova, navarili mu aj na 3 dni. Od roku 2004 chodievali za ním raz za dva týždne. Bol tam úplný bodrel a hnus, od roku 1976 tam nebolo nič orajbané, oprášené, koberce vyložené, boli tam mole. Keď prišla dcére, robila v záhrade, oprali mu. Vzťahy boli normálne až do smrti. Po smrti volala suseda O., že zomrel, aby dcéra išla vystrojiť pohreb. Aj vystrojila a všetko zabezpečila. Kľúče mala od bránky priamo od poručiteľa. S S. sa rozišiel kvôli peniazom, mal tam 20.000,- Sk a vyšetrovalo sa to. Nevie povedať, prečo vydedil dcéru, či ho k tomu nejaké ženy nenaviedli. Bol u nich v Žaškove po týždni aj v rokoch 2004 - 2006. Mesiac pred smrťou doniesol vetrovky dcére, aby mu ich poprala. Keď boli na návšteve vo Varíne, nikdy tam nevidela odporcu 1) a netere, boli v spore.

Svedok X. O., manžel navrhovateľky uviedol, že odporcu 1) nepozná. Poručiteľ s navrhovateľkou nemali žiaden konflikt, mal ju veľmi rád. Vie to preto, lebo k nim chodieval a oni k nemu. Hneď po uzavretí manželstva sa vzájomne navštevovali, niekedy im aj zavolal. Nebolo to ale také intenzívne, intenzívnejšie to bolo po úraze svedka v roku 2000 a 8 mesiacov nehýbal rukou. Poručiteľ k nim prišiel a pomáhal s gazdovstvom - sušiť seno, kosiť, rúbať drevo. Od roku 2003 zase oni chodili k nemu častejšie (s navrhovateľkou, jej matkou aj vnúčatami). Pomáhali mu v záhrade a okolo domu. Do roku 2003 sa poručiteľ o bývalú manželku a dcéru nezaujímal, mal asi skôr družku. Že sa s ňou rozišiel, im prišiel povedať a že ho vyháňa z bytu. Požiadal ich, či by sa nemohol nasťahovať k nim. Bývajú v dome patriacom svokre - matka navrhovateľky. Manželka mu oznámila, že jej zomrel otec a nemá ho kto pochovať, tak ho pochovali mladí so svokrou a všetko platili. Dovtedy sa cítil dobre, pomáhal vo všetkom svedkovi, keď mal svedok úraz, bol v dobrej kondícii. Ak mal problém, tak zavolal, že potrebuje pomôcť.

Svedkyňa B. W. uviedla, že poručiteľ bol priateľom jej manžela, ktorý zomrel 21.12.2009. Poručiteľ sa pekne vyjadroval o navrhovateľke, chválil ju, aká je šikovná a aj vnúčatá. Volával do Žaškova od svedkyne, aby prišli a oni chodili robiť na záhradu. Videla ich na záhrade, lebo majú vedľa svoju. Chodievali niekedy aj každý týždeň, niekedy aj cez týždeň. Nevie sa však presne vyjadriť k frekvencii návštev, ani či to bolo pol roka pred smrťou alebo rok, manžel jej napr. povedal, že zase prišli a pod. Volal naspäť aj manželku, aby sa vrátila, ale že najskôr si musí porobiť poriadky doma. Poručiteľ do domácnosti svedkyne chodieval prakticky každý deň a sťažoval sa na príbuzných, že podali zase na neho nejakú sťažnosť, spomínal však len „Gabu“. Až neskôr svedkyňa zistila, že ide o odporkyňu 4). Osobne sa stretla svedkyňa s navrhovateľkou len na súde, inak nie. Videla ju však aj pred smrťou poručiteľa.

Svedok X. J. uviedol, že je priateľ X. O. - syna navrhovateľky a pochádza zo susednej dediny na Orave. Keď mal manžel navrhovateľky úraz, tak mu robil šoféra, viezol Jožkovho otca do nemocnice a viezol tam aj X. deda X. I. (poručiteľa - pozn. súdu). Bolo to asi v decembri 2004. nebolo to jediné stretnutie, viackrát stretol deda. Počas úrazu X. otca tam videl deda asi týždeň - pomáhal s drevom, senom. Aj rodina navrhovateľky chodievala k dedovi, asi jeden alebo dvakrát tam bol svedok s nimi, chodili tam zbierať zemiaky, ovocie. Dedo zase chodieval na birmovku alebo rodinné oslavy do Žaškova, viezol ho do Kraľovian na stanicu. Tam ho viezol častejšie pri návštevách. Navrhovateľka mu právala veci. Svedok bol aj na pohrebe X. deda. Dedo mal so svojou dcérou normálny vzťah.

Svedkyňa Z. O. bola vypočutá, aj keď po vstupe do pojednávacej miestnosti zástupca odporcov na jej výpovedi netrval. Bola indisponovaná, zástupca odporcov len naznačil, že je asi pod vplyvom alkoholu. Uviedla, že manželka musela odísť od poručiteľa, lebo za ním chodila susedka D., nedávno zomrela. Poručiteľ ľúbil svoju manželku aj dcérku, na starobu si uvedomil, že urobil chybu, lebo ho ženy pobláznili. Poprela, že by poznala odporkyňu 6) na jej tvrdenie, že s ňou niekoľkokrát telefonovala, lebo cez ňu mala odporkyňa 6) kontakt na poručiteľa.

Z rozhodnutia OS Žilina sp. zn. súd zistil, že poručiteľ uzatvoril manželstvo s matkou navrhovateľky 8.4.1964 v Párnici a rozvedené bolo rozsudkom zo dňa 26.2.1979, právoplatne 12.6.1979. Navrhovateľka bol zverená do výchovy matke. Návrh podal navrhovateľ. Z rozhodnutia vyplýva, že manželstvo bolo uzatvorené po ročnej známosti, spolužitie trvalo asi len 3 mesiace po svadbe, potom manželka opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k rodičom do Žaškova. Navštevovali sa len sporadicky. V roku 1975 sa pokúsili obnoviť spolužitie, manželia sa však rozišli a žili už oddelene až do rozvodu. O dieťa sa stará výlučne matka. Manželka potvrdila, že manželstvo je len formálne, ale v rozvode jej bráni náboženské presvedčenie. V roku 1975 pokus o obnovenie nevyšiel, manžel mal známosť - Q. D..

Zo spisu sú zistil, že poručiteľ sa narodil 6.2.1927 a zomrel 24.10.2006. Pohreb vybavila dcéra - navrhovateľka. Dňa 17.9.1997 spísal poručiteľ závet notárskou zápisnicou N 209/97, , v ktorom celý svoj majetok pre prípad smrti poručil Q. S.. Súčasne vydedil svoju dcéru S. a jej potomkov, lebo v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytuje pomoc v starobe a chorobe a tiež o neho trvale neprejavuje opravdivý záujem. Dňa 18.2.2004 notárskou zápisnicou N 50/2004, NZ 14123/2004 poručiteľ zrušil pôvodný závet. Dňa 20.7.2006 spísal notárskou zápisnicou N 356/2006, NZ 28555/2006, NCRza 3099/2006, NCRIs 28509/2006 závet, ktorou vydedil svoju dcéru S. s účinkami aj na jej potomkov. Dôvodom bolo, že dcéra trvalo o neho neprejavuje opravdivý záujem ako dcéra a v rozpore s dobrými mravmi mu neposkytla potrebnú pomoc v chorobe a starobe. Dcéra ho nenavštevuje a niekoľko rokov (cca 5) ju nevidel. Súd uznesením odkázal navrhovateľku na podanie návrhu na súd o určenie, že dôvody vydedenia neexistujú.

Zo spisu je zrejmé, že poručiteľ nechal po sebe: dcéru - navrhovateľku, súrodenca J. - odporcu 1), brata Q., ktorý zomrel 29.7.1991 (OS Žilina D 1416/1991) a zanechal po sebe 4 deti - odporcov 2)-5), sestru I. O., rod. I., ktorá zomrela 4.3.1982 (č.l. 48 spisu) a zanechala po sebe tri deti - odporcov 6)-8), brata Š., ktorý zomrel 5.3.1988 (OS Zvolen D 797/2002) a zanechal po sebe dve deti - odporcov 9)-10) a manželku odporkyňu 11) a napokon brata H., ktorý zomrel 16.1.1989 ako bezdetný (OS Ostrava D 412/1989) a zanechal po sebe už zomrelú manželku B. I., rod. Y., zomr. 16.2.1988 (D 858/1998).

Z potvrdenia MUDr. Stanislava Stančíka, praktického lekára pre dospelých, zo dňa 3.3.2009 vyplýva, že poručiteľ bol v jeho starostlivosti. Jeho zdravotný stav nevyžadoval opateru inej osoby. Bol v liečbe diabetologickej a internej ambulancie s pravidelnými kontrolami - nevyžadovalo si to však hospitalizačnú liečbu. Netrpel duševnou chorobou podľa záznamov.

Z návrhu podaného na OS Žilina dňa 16.1.2001 (spis vedený pod sp. zn. , pôvodne ) súd zistil, že odporcovia 2)-5) podali návrh proti poručiteľovi o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k.ú B. - PK parcela č. XXXX vo vl. XXXX. Vec nie je doposiaľ skončená a konanie je prerušené do skončenia konania po poručiteľovi.

Zo spisu OS Žilina súd zistil, že dňa 25.11.2005 bola podaná obžaloba na Matildu Kováčovú za to, že v presne nezistený deň od 14.11.2003 do 17.11.2003 mala vo svojom byte v Žiline odcudziť poručiteľovi voľne uložené peniaze vo výške 20.000,- Sk. Súd ju právoplatne rozsudkom zo dňa 18.1.2006 oslobodil spod obžaloby, pretože nebolo preukázané, že skutok sa stal. Na pojednávaní bol prítomný ako svedok aj poručiteľ. Trestné oznámenie podal poručiteľ 19.1.2004 na OO PZ SR Žilina- Západ.

Navrhovateľka predložila listinné doklady, z ktorých sú zrejmé spory medzi poručiteľom a jeho príbuznými (súrodenci a ich deti): Trestné konanie na podnet poručiteľa proti Q. I., K.. XX.X.XXXX, v ktorom bol obžalovaný Q. odsúdený za prečin proti majetku a bol odsúdený na 6 mesiacov trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom. Priestupkové konanie pred ONV v Žiline č. Vn. 26/1981 z roku 1982, v ktorom bol poručiteľ uznaný vinný za ublíženie na zdraví ma Q. a V. I. (W. Q.). List poručiteľa odporkyni 4), že chce omietať svoj dom a žiada o vstup na pozemok. Sťažnosť poručiteľa v roku 1992 na políciu proti Y. D. ohľadne ničenia stromčekov Konanie pred OS Žilina medzi X. I. a X. I. o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam. Priestupkové konanie pred Okresným úradom v Žiline č. 556/02/2JR na podnet poručiteľa proti odporcovi 1) - z roku 2002. Občiansko-právne konanie pred OS Žilina a následne vykonávacie konanie E 344/1987 na návrh poručiteľa proti X. I., Q. I. W.. a ml. a Q. I. o povinnosť zrezať ľavú časť orecha.. Sťažnosť poručiteľa na F. D. v roku 2004 a 2005 na úrad životného prostredia a prokuratúru za užívanie cudzieho pozemku. Toho sa týka aj korešpondencia medzi poručiteľom, úradom životného prostredia, touto odporkyňou 4) U. X. I. z rokov 1994 , 2000, 2001, 2002

Súd rozhodol o návrhu navrhovateľky pôvodným rozsudkom č.k. -186 zo dňa 29.4.2010 tak, že návrh v celom rozsahu zamietol z nasledovných dôvodov:

Súd mal preukázané, že navrhovateľka o poručiteľa trvalo neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala prejavovať, čím bol naplnený dôvod vydedenia podľa .

Druhý dôvod (neposkytnutie pomoci) už súd ani neposudzoval, pretože na zamietnutie návrhu postačovalo preukázanie jedného dôvodu vydedenia. Neposkytnutie pomoci pri nedostatku skutkových okolností a pri subjektívnosti a individuálnosti posúdenia tohto dôvodu by bolo oveľa zložitejšie, ak by súd bol nútený sa tým zaoberať.

Pokiaľ ide i trvalý nezáujem, ten do roku prelomu rokov 2003-2004 ani nebol nesporný. Vyplýval už z neúspešného manželstva poručiteľa zo svojou manželkou. Uzatvorili ho v roku 1964 a spolu žili asi len 3 mesiace a potom manželka opustila spoločnú domácnosť (z nezistených dôvodov). Stalo sa tak ešte pred narodením dieťaťa. Aj samotná matka navrhovateľky potvrdila, že v čase odlúčenia sa stretávali len sporadicky. O výchovu dieťaťa sa starala výlučne matka a navrhovateľka fakticky od malička nepoznala svojho otca. V roku 1976 sa síce jej rodičia pokúsili o obnovenie spolužitia, ale trvalo to opäť len pár týždňov a definitívne sa odlúčili.

Samotná navrhovateľka z celého obdobia svojho života do dosiahnutia plnoletosti vedela uviesť len dve skutočnosti: 1) Že otec riadne platil výživné, dokonca, že jej niekedy prispel aj viac. 2) Že sa občas stretávali na železničnej stanici vo Vrútkach.

So svojim otcom sa teda stretávala len z dvoch dôvodov a to, že tam mala prestupnú stanicu na ceste do strednej školy a že zhodou okolností tam bol zamestnaný jej otec. Ani navrhovateľka ani matka nevedeli nič iné z tohto obdobia prezentovať, nič bežné, citové a normálne zo vzťahu otca a dcéry. Súd nevie posúdiť, prečo matka opustila spoločnú domácnosť prakticky hneď po uzavretí manželstva. Len z neskoršieho obdobia poručiteľa boli prezentované jeho nevera a konfliktná povaha. Nech je vina za rozchod na ktorejkoľvek strane (alebo na obidvoch), jedno je isté - poručiteľ nemal právo do toho zatiahnuť dcéru a fakticky ju ignorovať.

Z tejto skutočnosti vyplývajú dva závery: 1. Manželia od samotného začiatku žili svoj vlastný, samostatný a oddelený život v iných obciach a v iných okresoch. Aj keď nemali zrušené a vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) za trvania manželstva, režim BSM u nich fakticky ani nevznikol. Každý hospodáril sám a manželia si ani nerobili vlastnícke nároky na či výplatok z podielov majetku toho druhého. 2. Pri postoji otca, ktorý si splnil len tú povinnosť, ktorú mu určil súd a ktorú bolo možné vynútene vykonať (zrážky zo mzdy) - totiž, že platil výživné, sa nemožno čudovať postoju jeho manželky a najmä navrhovateľky, že prakticky do rokov 2003/2004 sa prakticky nestretali alebo len výnimočne.

Dôvod, pre ktorý sa po rokoch stretli na dlhšiu dobu (ako len na pár minút na stanici) na konci roku 2003, bol podnet samotného poručiteľa. Dôvod bol čisto egoistický - nemal už známosť s p. D., Q.. S. ho na jeseň roku 2003 vyhodila zo svojho bytu po tom, čo ju obvinil z odcudzenia 20.000,- Sk. Matka navrhovateľky uviedla, že poručiteľ im v roku 2003 oznámil, že sa odsťahoval od Q.. S.. Teda klamal aj v tomto dôvode. Ani sa nerozpakoval povedať svojej bývalej manželke a dcére dôvod, pre ktorý sa na nich obrátil - potreboval oprať šatstvo a poriadiť dom.

Matka navrhovateľky uviedla, že v rokoch 2004-2006 bol u nich asi po týždni na návšteve. Z výpovede aj navrhovateľky, jej muža a priateľa ich syna vyplynulo, že to bolo vždy spojené s praním šatstva poručiteľa, jeho odvozom na stanicu do Kraľovian a pod. V jednom prípade pomohol poručiteľ navrhovateľkinej rodine pri úraze manžela navrhovateľky.

Pokiaľ ide o iné stretávanie sa dcéry s poručiteľom, tak sa tak malo diať vo Varíne, ale len v rokoch 2004-2006. Vyplýva to aj zo zhodných tvrdení, že pri prvej návšteve bolo v domácnosti poručiteľa taký neporiadok, akoby sa tam neupratovalo od roku 1976 alebo 1979. Malo ísť o pomoc poručiteľovi v praní šatstva, poriadení domu a prácach na záhrade. Výpovede navrhovateľky a svedkov boli v tomto smere veľmi všeobecné, nikto nevedel presne definovať intenzitu týchto vzťahov, ich frekvenciu, obsah a pod. Ak by sa otec a dcéra stretávali a spolu nažívali tak, ako je to obvyklé, tak by dcéra vedela o živote svojho otca takmer všetko - aké lieky berie, čo robí celé dní, čím sa zaoberá, aké mal spory a s kým, vedela by sa vyjadriť, ako mu radila v týchto veciach a pomáhala, ktorých lekárov otec navštevoval.

Navrhovateľka vedela len preukázať, že otec bol v sporoch takmer so všetkými svojimi príbuznými, čo dokladovala listinami, ktoré našla v domácnosti svojho otca. Ona aj svedkovia si spomínali len na určité, občasné a počtom limitované udalosti, ktoré svedčili o občasnom stretávaní (úraz manžela navrhovateľky, pranie šatstva, upratovanie v dome, pomoc v záhrade...). Nikto neuviedol žiadnu konkrétnu udalosť, príhodu napr. s vnúčatami, výlety, posedenia a pod. Len všeobecné odkazy na rodinné oslavy bez bližšieho vymedzenia.

O smrti poručiteľa by sa navrhovateľka nedozvedela sama od seba, ak by jej netelefonovala suseda otca z Varína. Nemali teda ani pravidelný telefonický kontakt, ktorý je obvyklý so starými rodičmi. Deti svojim starším rodičom vo vyššom veku zabezpečujú buď pevnú alebo mobilnú telefonickú komunikáciu najmä z bezpečnostných a zdravotných dôvodov, resp. aj život ohrozujúcich.

Súd bral do úvahy aj to, že poručiteľ sa nielenže obrátil koncom roku 2003 na rodinu navrhovateľky sám (inak by k obnoveniu minimálnych vzťahov nedošlo), ale aj to, v akom veku sa tak udialo - poručiteľ mal viac ako 75 rokov. Aj pri jeho vitalite bolo zrejmé, že ide o vek vysoký a smrť z prirodzených dôvodov bolo možné očakávať (a tým aj dedenie majetku). Nič na tom nemení, že nakoniec zomrel pri dopravnej nehode.

Výpovede svedkov W., S. U. J. (U. O.) nemohol súd brať ako preukázanie opaku. Svedkyňa W. sama svoje tvrdenia spochybnila tým, že mala len sprostredkované informácie od svojho muža a tým, že tvrdené návštevy nevedela bližšie špecifikovať ani časovo ani z hľadiska frekvencie a už vôbec nie z hľadiska ich obsahu. Svedok J. uviedol len to, čo sám zažil - niekoľko stretnutí s poručiteľom, ktoré súd už vyššie popísal a posúdil (občasné a na podnet poručiteľa a v jeho záujme okrem jednej výnimky).

Súd nevytýka navrhovateľke z právneho a morálneho hľadiska, že s otcom nemala taký styk, aký je obvyklý, bežný a očakávaný. Ani to, že o neho nejavila trvalo opravdivý záujem, aký sa od potomka očakáva. Otec ju celý život ignoroval. Platením výživného sa iba vyhol exekúcii a trestnému stíhaniu, splnil si minimálnu a základnú povinnosť, aby jeho dieťa doslova neumrelo od hladu. Na svoju pôvodnú rodinu si spomenie len vtedy, keď mu už nemá kto oprať šatstvo. Súd nevylučuje, že v tom mohla byť aj určitá ľútosť zo strany navrhovateľa, ale pre posúdenie veci to nemá význam. Ani občasné náhodné stretnutia do a po roku 2004 nič nemenia na takmer žiadnom vzťahu s otcom.

Správanie sa dcéry k svojmu otcovi za takýchto okolností súd považuje za prirodzené. Sú prípady, keď aj k nezodpovedným otcom si dcéry v dospelosti nájdu cestu a obnovia vzťahy. Ak k tomu v danom prípade nedošlo, nemožno sa čudovať pri tvrdohlavej a konfliktnej povahe jej otca.

Ak na jednej strane súd správanie dcéry - navrhovateľky chápe a akceptuje, nemôže súčasne konštatovať, že práve preto by si dedenie po svojom otcovi zaslúžila. Takisto ako súd neakceptuje pri posúdení veci stanovisko odporkyne 4), že totiž poručiteľ listinou o vydedení zrejme chcel odčiniť krivdy, ktoré na svojich súrodencoch a ich rodinách spáchal.

Súd totiž nerozhoduje v tomto konaní, kto si viac dedičstvo „zaslúži“. Preto aj všetky výpovede a listiny o konfliktoch poručiteľa mali na posúdenie veci len nepriamy vplyv. Totiž na preukázanie toho, že išlo o tvrdohlavého a konfliktného človeka. Toto poznanie len mohlo pochopiť, prečo jeho manželka a dcéra s ním neboli v styku prakticky desiatky rokov. Skontaktovali sa s ním len na jeho podnet a v jeho vlastnom záujme.

Súd sa v konaní obmedzil len na posúdenie, či navrhovateľka o neho javila alebo nejavila trvalý záujem, aký od potomka možno očakávať. Ak súd dospel k tomu, že nie, tak nastupuje podľa zákona tretia skupina dedičov (súrodenci a ich deti). Súd neskúma, či bol poručiteľ s nimi v konfliktoch alebo nie a či si oni oproti navrhovateľke dedičstvo „zaslúžia“ alebo nie.

Súd uzatvára, že ak sa aj otec zachová k vlastnej dcére tak ako sa zachoval poručiteľ (lebo po narodení nemohla navrhovateľka za nič a ani nič nemohla ovplyvniť v útlom veku), tak je právom dcéry to akceptovať do tej miery, že sa chová rovnako - buď otca úplne ignoruje alebo na jeho podnet necelé 3 roky pred jeho smrťou sa sním občas stretne (aj to sprostredkovane cez svoju matku) a pomôže mu so svojou matkou a rodinou. Prináša to však so sebou aj druhú stránku mince - majetkové súvislosti v dedičskom konaní a tú je potrebné akceptovať. Nemožno to od seba oddeliť.

Z formálnej stránky mal súd výhrady aj voči zneniu žalobného petitu - podľa názoru súdu nemožno hovoriť o platnosti či neplatnosti listiny o vydedení, ale o existencii alebo neexistencii skutkových dôvodov na vydedenie. Pri negatívnom posúdení veci samej to však na rozhodnutí súdu nič nemení a znenie petitu nebolo dôvodom na zamietnutie návrhu.

Pre posúdenie veci malo význam aj nesporné tvrdenie strany navrhovateľky aj strany odporcov, že poručiteľ bol napriek vysokému veku čulý telesne aj duševne, že nevyžadoval osobitnú opateru (snáď len spoločnosť blízkych ľudí). Nebol teda žiaden náznak, že by poručiteľ trpel zdravotnými problémami, chorobami alebo poruchami. Napokon zomrel nešťastnou náhodou pri dopravnej nehode.

Bolo evidentné, že sa do konca života staral o svoje veci (aj v negatívnom aj pozitívnom slova zmysle) a konal racionálne. Aj v prípade prvého závetu. Pokiaľ žil s M. S., spísal závet v prospech nej. Keď ju podozrieval z krádeže peňazí, znamenalo to ich rozchod a aj zrušil závet. V tomto období prejavil záujem o kontaktovanie s pôvodnou rodinou. Konal pragmaticky vo svoj prospech a nemožno vylúčiť na sklonku života aj citové dôvody. To však nepreukazuje vzťah navrhovateľky k nemu. Súd už poukazoval vyššie na to, že ani občasné návštevy na podnet poručiteľa ani výpoveď svedkyne o tom, že si pochvaľoval šikovnú dcéru a vnúčatá, neznamenajú zvrat v posúdení veci. Súd takisto poukazoval aj na to, že nebolo ani ľahké a jednoduché žiť, komunikovať a prejavovať trvalý záujem o poručiteľa pri jeho povahových črtách a spôsobe života.

Proti rozhodnutiu podala odvolanie odporkyňa, v ktorom uviedla, že je nepreskúmateľné. Neboli splnené ani vecné podmienky pre zamietavé rozhodnutie: 1) Porušiteľ nepotreboval pomoc ani v chorobe ani starobe, pretože bol činný a vitálny, vykonával poľnohospodárske aj stavebné práce. Neboli ani iné vážne dôvody na pomoc. 2) Nebola splnená podmienka trvalého nezáujmu. Vzájomne sa navštevovali a po úraze ruky manžela navrhovateľky poručiteľ bol pomáhať na Orave. Ona zase s rodinou chodili pomáhať poručiteľovi s poľnohospodárskymi prácami. 3) Vydedenie treba posudzovať so zreteľom na okolnosti prípadu. Ak objektívne pomoc poručiteľ nepotreboval alebo ju odmietal, tak nebude dôvod vydedenia daný. 4) Poukázala na tvrdenie v konaní o stretávaní sa s otcom a jeho pomoci. 5) Predložila potvrdenie farského úradu. 6) jediná mu vystrojila cirkevný pohreb, čo potvrdzuje jej vzťah k otcovi.

Z prehlásenia prof. S. F. zo dňa 7.10.1976, z Rímsko-katolíckeho farského úradu, vyplýva, že matka navrhovateľky G. I. sa dostavila na úrad s tým, že odišla pred časom od manžela a žije Žaskove. Chce pristupovať k svätostiam a farár uviedol na jej žiadosť, že kým žila vo Varíne, žila slušne a dôstojne, ako rodina žili slušne. Príčinou nešťastia v rodine bola skutočnosť, že jej manžel mal za slobodna sexuálne pomer s vdovou, ktorá ho na hriech pobádala aj po manželstve. Manželka žiarlila, nevedela to zniesť a odišla od neho. Potom ju muž prosil, aby sa vrátila, ale vydržal len chvíľu a opäť vzťah obnovil. Farár na dokreslenie uviedol, že otec manžela je duševne chorý a lieči sa, pričom určité nervové kazy sa prejavujú aj na manželovi (jeho synovi).

Zástupca odporcov sa k odvolaniu vyjadril tak, že žiadal rozsudok potvrdiť s tým, že navrhovateľka od svojho narodenia nemala s otcom žiadne vzťahy. Treba rešpektovať vôľu poručiteľa. Potvrdenie farského úradu nemá žiaden význam, pretože sa týka spolužitia rodičov navrhovateľky. V tom čase mala navrhovateľka 12 rokov.

Krajský súd v Žiline rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie prejednanie a rozhodnutie uznesením č.k. -233 z 23.3.2011:

Odvolací súd uviedol, že právne závery nemajú podklad v zistenom skutkovom stave a prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil dôkazy (svedecké výpovede) a právne závery sú nesprávne a rozporuplné. Výpovede svedkov G. O., X. O., B. W., X. J. U. Z. O. potvrdzujú stretávanie sa navrhovateľky s poručiteľom po roku 2003. Niektorí svedkovia sú osoby blízke, ale len táto samotná skutočnosť nespôsobuje nedôveryhodnosť výpovedí. Výpovede je potrebné konfrontovať s inými dôkazmi a vyhodnotiť ich. Súd nevysvetlil bližšie svoj záver, že navrhovateľka neprejavovala o poručiteľa opravdivý záujem. Z rozhodnutia NS SR vyplýva, že o neprejavenie opravdivého záujmu nejde v prípade, ak nezáujem bol vyvolaný samotným poručiteľom. Dôležité je posúdiť, či ide o vnútorný vzťah a nielen predstieraný a formálny. Je potrebné posúdiť konkrétne možnosti potomka prejaviť záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, či v prejavení záujmu nebránili objektívne okolnosti, či nejde o nezavinené neprejavenie nezáujmu, nestačí len samotná existencia stavu. Potomok nemôže spravodlivo znášať dôsledky vydedenia, keď v značnej miere to spôsobil poručiteľ sám nezáujmom o dieťa už od narodenia a za takýchto okolností nebolo možné požadovať zmenu v postoji potomka po dosiahnutí plnoletosti. Treba posúdiť, či k neprejaveniu ozajstného záujmu došlo zo subjektívneho hľadiska, posudzujúc nielen správanie potomka, ale aj poručiteľa.

V ďalšom priebehu konania prvostupňový súd vykonal nasledovné dokazovanie:

Navrhovateľka (zástupca) uviedla: Poručiteľ so svojimi súrodencami a ich deťmi boli rozhádaní na život a na smrť, súdili sa a pod., tak nemôže odporkyňa tvrdiť, že sa jej poručiteľ zdôveroval. O otcovi sa nevyjadrovala sa zle, odporca 5) za ňou nebol v škole. S otcom vychádzala veľmi dobre. Nikdy sa o nej nevyjadril, že by nebola jeho. Stretávali sa počas štúdia, počas sviatkov, svadby a pod.

Navrhovateľka predložila ďalšie listinné doklady, z ktorých sú zrejmé spory medzi poručiteľom a jeho príbuznými (súrodenci a ich deti): 1) List poručiteľa J. I. bez uvedenia dátumu, v ktorom mu vyčíta, že sa ako najmladší syn o nič nemusel starať a neskôr len 1-2 do roka prišiel pogratulovať s bonboniérov, ale viac odniesol z domu a nechal sa vyplatiť... 2) Poštové poukážky z januára 1995, podľa ktorých poručiteľ zaplatil X. I., H. Q., Q. S., F. D. U. V. I. po 984,20,- Sk a J. I.A. spolu sumu 5.960,- Sk v roku 1990 a asi v roku 1989 (zle čitateľné) a iné obdobné...

Odporca 1) uviedol: Ak ich poručiteľ vyplácal, tak to bolo z knižky ich matky (teda poručiteľa a odporcu), nie z domu. dedičské konanie po otcovi dodnes nie je skončené. 7 rokov chodil starať sa o otca a bližšie popisoval vzťahy v rodine. Navrhovateľku videl lken dvakrát v živote, na pohrebe rodičov.

Odporkyňa 2) uviedla: Keby mala navrhovateľka s otcom dobrý vzťah, nemusela by zháňať svedkov a cudzích ľudí, že tam chodila variť, prať a pod. O smrti otca sa dozvedela až od susedy, vo Varíne ani ľudia nevedia, že mal poručiteľ dcéru.

Odporkyňa 3) uviedla: Svedkyňa S. jej raz povedala, že k nim chodieval poručiteľ telefonovať a že dcére hovoril, aby prišla do Varína, že jej ukáže skutočného otca. Svedok O. Q.. mal na internete (facebook) rodinné (súčasné) fotografie, po pojednávaní, kde tvrdil, že si nerobia rodinné fotografie (s poručiteľom), ich odstránil.

Odporkyňa 4) uviedla: S poručiteľom sa nesúdili, ale on s nimi o pozemok, o hranicu, o konár stromu. Nedostala od neho žiadne listy, bývali predsa vedľa seba.

Odporca 5) uviedol: S navrhovateľkou chodili na strednú školu do Zvolena, on o čosi skôr, naposledy ju videl vo Varíne, keď s hanbou odišla, aj mu to povedala. Aké to bolo nepríjemné odísť v 12 rokoch. V škole sa bavili aj o jej otcovi, nevyjadrovala sa o ňom najlepšie. Viackrát počul starú mamu povedať, že navrhovateľka nie je dcéra poručiteľa.

Odporkyňa 6) uviedla: Poprela, že by niekedy poručiteľ (jej krstný otec) niekedy spomínalo, že by navštívil navrhovateľku na Orave. Viackrát sa stretla s poručiteľom a nikdy tam nevidel navrhovateľku, iba ak s jej mamou. Nestarali sa o neho.

Odporkyňa 10) uviedla: V roku 1979 požiadala poručiteľa, či by neprišiel k nim aj s dcérou, na čo on povedal, že žiadnu dcéru nemá.

Zástupca odporcov uviedol: Poprel pomoc matky navrhovateľky na stavbe domu, lebo tie doklady nesedia s rozsahom domu, meno na dokladoch nie je dôležité, neznamená, že ide o platcu, na niektorých dokladoch je uvedené, že miesto dovozu je Žaškov, pritom vo Varíne bola predajňa stavebnín, nebolo logické kupovať materiál na Orave. Spochybňoval tvrdenie svedkyne V., že sa poručiteľ chválil VŠ vzdelaním vnúčat, keď vnuk končí 5 ročné štúdium v roku 2012.

Svedkyňa G. I. v opätovnom výsluchu uviedla z poznámok s odkazom na svoj vek: Navrhovateľka sa stretávala s otcom počas ZŠ aj SŠ, počas prázdnin aj sama za ním vycestovala do Varína, finančne ju podporil aj nad rámec výživného, telefonovali spolu, boli rozvedení po 15 rokoch manželstva rodičia, pomáhala s materiálom na stavbu domu (viď doklady nižšie). Po príchode manžel v roku 2003 do Žaškova požiadal dcéru o pomoc, tak keď išla ona, šla s ňou a pomáhali mu na záhrade a upratať doma. Počas choroby dcéry bol ochotný prísť, aby nemusela mať PN. Podrobnejšie popisovala udalosti z detstva a mladosti navrhovateľky. Poručiteľ nebol navrhovateľke na svadbe. Mal takú povahu, že raz prišiel a raz nie. Na 1. svätom prijímaní jej bol, aj na birmovke, alebo meninách narodeninách, na zabíjačke. Jej dom na Orave stavali rodičia a v roku 1964 bol už pod strechou, preto doklady, ktoré predložila, nie sú y jej domu, ale z domu vo Varíne. Z pobytu sa odhlásila vo Varíne potom, ako šiel manžel namiesto do nočnej za D.. Už bola si 6x odídená, vždy sľuboval, že sa polepší.

Svedkyňa G. I. predložila súdu nasledovné listiny:

Potvrdenie MNV vo Varíne zo dňa 25.4.1966, podľa ktorého sa G. I. odhlásila z trvalého pobytu dňa 26.1.1966. Doklady (dodacie listy, pokladničné doklady, predajky, faktúry) z predajní na Orave znejúce na meno „G. I.“ o nákupe stavebného tovaru v období rokov 1962, 1966-1969, rozhodnutie o prípustnosti stavby vo Varíne zo dňa 20.1.1966 znejúce na manželov „X. I. W. Q..“, podobné územné rozhodnutie z 20.1.1966 a užívacie rozhodnutie z 29.11.1974, výpis z EN z 26.8.1987, kde ako vlastník pozemkov pod domom je vedený poručiteľ a užívateľ poručiteľ s manželkou. Z listu Správy katastra z 28.4.1999 poručiteľovi vyplýva, že užívacie povolenie bolo vydané pre manželov, takže tomu by mal zodpovedať zápis, ak nedošlo k vysporiadaniu BSM. Poručiteľ opateru nepotreboval. Mimosporová pokonávka medzi ňou a poručiteľom zo dňa 19.10.1976, podľa ktorej sa poručiteľ zaviazal v záujme zachovania manželstva dňom 1.11.1976 presťahovať sa k svojej manželke do Žaškova na dobu jedného roka, prerušiť známosť s vdovou Q. D. a zarobené peniaze dávať manželke na domácnosť.

Svedok X. O. uviedol: Vzťah jeho matky - navrhovateľky k jej otcovi bol primeraný tomu, že sa rozviedli jej rodičia. Navštevovali sa, mali sa radi, volali si, chodieval k nim na Oravu často (na ryby, na huby), nemohol veľmi behať po hore, ale na traktore ho vyviezli. Spočiatku chodil málo, neskôr častejšie, keď mal asi 14-15 rokov svedok (nar. 1988). Chodili mu pomáhať, aj keď bol sebestačný. Nemá zo stretnutí žiadnu fotku, nefotí sa so svojimi príbuznými ako dôkaz, že sa teší.

Svedkyňa Ľ. V. uviedla: Poznala poručiteľa od mala, robili spolu na železnici do roku 1985, on ostal vo Vrútkach, ona prešla do Varína. Navrhovateľku poznala až neskôr v poslednej dobe, poručiteľ však bol hrdý na dcéru a vnúčatá, videla navrhovateľku na záhrade u otca alebo on išiel za ňou na Oravu. Poručiteľ nebol zlý, ale bol zvláštna povaha. Bol poriadny chlap a pomoc nepotreboval, prihlásil sa na stravu a chodil na ňu na bicykli. Na dcéru sa nikdy nesťažoval. Okolo roku 1990 po smrti manžela jej poručiteľ pomohol z kostola, lebo zle chodí, ale aj v roku, keď zomrel, vravel niečo o roliach. Videla navrhovateľku pri ohadzovaní domu (v roku 2005), pomáhali aj jej synovia.

Svedkyňa H.. F. S. uviedla: V rokoch 2004-2006 bývala blízko poručiteľa, ktorý sa najviac kontaktoval so susedkou O., jednu dobu tam chodievala G. I. a asi jedenkrát tam videla aj navrhovateľku. Bol vo veľmi dobrej kondícii, mal tuhý korienok, veľa pracoval. Chodil k nim telefonovať do Žaškova, ale rozhovory nepočúvala.

Svedkyňa Q. S. v opätovnom výsluchu uviedla: Poručiteľ jej vravel, že sa rozviedol preto, lebo navrhovateľka nie je jeho dcéra. Pri stavbe jeho domu mu pomáhala svedkyňa so svojimi synmi. Navrhovateľku s jej rodinou tam nevidela nikdy, jej matku prvýkrát na poručiteľovom pohrebe. Priatelila sa s poručiteľom od roku 1981 do roku 2002. Zdravotne bol na tom zle, mal veľmi vysoký horný tlak a užíval veľa tabletiek. Bol 2x operovaný, asi v roku 1990, druhá bola reoperácia. Mal rád odporkyňu 3), vždy sa porozprávali, ešte aj s jej mamou. Poručiteľ sa súdil so svojou rodinou ohľadne jednej role, resp. hranice, aj sa hádali, preto ani nechcela svedkyňa do tej rodiny ísť. Počas spolužitia s ňou nebol jej neverný, inak by musel od nej odísť. On sa chcel aj ženiť, ale svedkyňa chcela cirkevný sobáš, ale taký nemohli mať. Vo Varíne nikdy nespala, chodila tam pomáhať, žili v byte v Žiline spolu. Podozrieval ju s krádeže peňazí, ale má na všetko papiere, bola to pôžička pre jej syna.

Právna úprava:

Podľa : (1) Poručiteľ môže vydediť potomka, ak a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať... (2) Pokiaľ to poručiteľ v listine o vydedení výslovne určí, vzťahujú sa dôsledky vydedenia aj na osoby uvedené v . (3) O náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia a ; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.

Podľa : (1) Poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice. (2) V každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný. (3) Spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

Podľa 480 : (1) Závet sa zrušuje neskorším platným závetom, pokiaľ popri ňom nemôže obstáť, alebo odvolaním závetu; odvolanie musí mať formu, aká je potrebná pre závet. (2) Poručiteľ zruší závet aj tým, že zničí listinu, na ktorej bol napísaný.

Súd rozhodol opätovne vo veci s prihliadnutím na záväzné závery odvolacieho súdu:

Výpovede svedkov G. O., X. O., B. W., X. J. U. Z. O. potvrdzujú stretávanie sa navrhovateľky s poručiteľom po roku 2003. Niektorí svedkovia sú osoby blízke, ale len táto samotná skutočnosť nespôsobuje nedôveryhodnosť výpovedí. Výpovede je potrebné konfrontovať s inými dôkazmi a vyhodnotiť ich. Súd nevysvetlil bližšie svoj záver, že navrhovateľka neprejavovala o poručiteľa opravdivý záujem. Z rozhodnutia NS SR vyplýva, že o neprejavenie opravdivého záujmu nejde v prípade, ak nezáujem bol vyvolaný samotným poručiteľom. Dôležité je posúdiť, či ide o vnútorný vzťah a nielen predstieraný a formálny. Je potrebné posúdiť konkrétne možnosti potomka prejaviť záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, či v prejavení záujmu nebránili objektívne okolnosti, či nejde o nezavinené neprejavenie nezáujmu, nestačí len samotná existencia stavu. Potomok nemôže spravodlivo znášať dôsledky vydedenia, keď v značnej miere to spôsobil poručiteľ sám nezáujmom o dieťa už od narodenia a za takýchto okolností nebolo možné požadovať zmenu v postoji potomka po dosiahnutí plnoletosti. Treba posúdiť, či k neprejaveniu ozajstného záujmu došlo zo subjektívneho hľadiska, posudzujúc nielen správanie potomka, ale aj poručiteľa.

Pokiaľ ide o prvý dôvod vydedenia podľa , súd jednoznačne mal preukázané, že tento dôvod ako materiálna náležitosť platnosti vydedenia neexistoval.

Táto otázka nebola medzi účastníkmi ani sporná, pretože nikto ani len netvrdil, že by poručiteľ pomoc potreboval. Pritom nie každú bežnú pomoc možno považovať za takú, akú má na mysli ustanovenie zákona. Ide o neposkytnutie pomoci takej intenzity, že by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Je faktom, že poručiteľ v čase spísania závetu a smrti mal 79 rokov. Všetci účastníci aj svedkovia však zhodne potvrdili, že bol do konca svojho života čulý, vitálny a samostatný. Býval sám v dome, stravu si zabezpečoval sám alebo v reštaurácii (pre dôchodcov). S potrebnými prácami (pranie, upratovanie a pod.) mu nepochybne pomáhali rôzne osoby (príbuzní, susedia, známi), ale išlo o bežnú pomoc, akú mu poskytovali aj roky pred tým. Od roku 2002 sa rozišiel s Q. S., ktorá mu dovtedy zabezpečovala potrebné činnosti, tzv. typicky ženské práce.

Od rozchodu s ňou žil sám a prirodzene na niektoré činnosti nebol dosť praktický, či šikovný ako každý iný človek bez ohľadu na vek. V každom prípade neexistoval jediný dôkaz a fakticky ani tvrdenie, že by bol poručiteľ odkázaný na pomoc kvôli starobe, resp. vysokému veku. Aj odporcovia poukazovali na to, že bol až do konca svojho života činný a aktívny aj v negatívnych činnostiach - hádanie sa a sporenie kvôli pozemkom, konárom a pod.

Takisto nikto z účastníkov ani svedkov netvrdil, že by trpel takými zdravotnými problémami, že by z tohto dôvodu potreboval pomoc. Naopak, poručiteľ bol aktívny a pracovitý až do svojej smrti. Jediná Q. S. tvrdila, že bol vážne chorý. Uviedla, že mal veľmi vysoký tlak a že jedol veľa tabletiek a okolo roku 1990 bol dvakrát operovaný.

K tomu súd uvádza, že operácia v roku 1990 bola bežná operácia, aj keď s komplikáciou, ktorú bolo treba reoperovať. Okrem toho k nej došlo 16 rokov pred smrťou a v čase, keď žil práve s touto svedkyňou. Tá napokon uviedla, že mu operáciu aj vybavovala. Ak išlo o bežnú udalosť, 16 rokov pred smrťou a v čase, keď žil poručiteľ vo vzťahu obdobnom vzťahu druh - družka, tak nemožno hovoriť o odkázanosti na pomoc v chorobe vo vzťahu k navrhovateľke a k dôvodu vydedenia.

Pokiaľ ide o vysoký tlak, ide o bežnú a rozšírenú civilizačnú chorobu, ktorá postihuje čoraz viac aj ľudí v oveľa nižšom veku, než mal poručiteľ. V súčasnosti choroba nie je život ohrozujúcou presne z toho dôvodu, ktorý uviedla samotná svedkyňa - okrem životosprávy totiž existujú účinné lieky na znižovanie tlaku. A aj podľa svedkyne ich poručiteľ užíval, takže nebol z toho dôvodu ani v ohrození života ani nevyžadovalo toto ochorenie osobitnú starostlivosť.

Nebol poukazovaný a preukázaný ani iný závažný prípad, pre ktorý by vyžadoval stav poručiteľa takú starostlivosť, že by si vyžadoval potrebnú pomoc.

Pokiaľ ide o druhý dôvod vydedenia podľa , súd po dodatočne vykonanom dokazovaní a s prihliadnutím na závery odvolacieho súdu mal preukázané, že neexistoval ani tento dôvod na vydedenie.

Na úvod súd opakuje svoje závery z pôvodného rozhodnutia: Vzťah medzi navrhovateľkou nebol štandardný ako býva obvyklý medzi otcom a dcéru. Za úroveň tohto vzťahu nesie zodpovednosť poručiteľ. Súd však z toho vyvodil opačné rozhodnutie ako v pôvodnom rozhodnutí. Prihliadol totiž na stanoviská odvolacieho súdu, ktoré boli relevantné a ktoré súd vo svojom prvom rozhodnutí nezohľadnil.

Vzťah bol ovplyvnený vzťahom rodičov navrhovateľky. Z rozhodnutia o rozvode ich manželstva vyplýva, že manželstvo bolo uzatvorené po ročnej známosti, spolužitie trvalo asi len 3 mesiace po svadbe, potom manželka opustila spoločnú domácnosť a odišla bývať k rodičom do Žaškova. Navštevovali sa len sporadicky. V roku 1975 sa pokúsili obnoviť spolužitie, manželia sa však rozišli a žili už oddelene až do rozvodu. O dieťa sa stará výlučne matka. Manželka potvrdila, že manželstvo je len formálne, ale v rozvode jej bráni náboženské presvedčenie. V roku 1975 pokus o obnovenie nevyšiel, manžel mal známosť - Q. D..

Z mimosúdnej pokonávky z roku 1976 opätovne vyplýva, že odporca pokračoval vo vzťahu s inou ženou a opäť sľuboval nápravu, avšak bezúspešne. Rodičia navrhovateľky sa definitívne odlúčili a napokon rozviedli.

V čase rozvodu mala navrhovateľka 12-13 rokov. Odporca 5) si spomína (navrhovateľka nie), že na strednej škole sa mu navrhovateľka sťažovala, aké to bolo ponižujúce odísť z Varína a že sa nevyjadrovala o poručiteľovi pekne.

K tomu súd uvádza, že ak žije 12-13 ročné dievča sama so svojou matkou a bez otca a ak má informácie (dobromyseľné alebo zlomyseľné), že otec nemá záujem s nimi žiť a má inú známosť, tak bol zlý pocit navrhovateľky oprávnený.

Niektorí odporcovia tvrdili, že poručiteľ sa častejšie vyjadril, že navrhovateľka nie je jeho dcéra a že pozná skutočného otca. Navrhovateľka to popierala. Súd nemal dôvod neveriť odporcom, že sa tak poručiteľ vyjadroval prinajmenšom v neprítomnosti navrhovateľky. Bez ohľadu na to, či navrhovateľka o tom vedela, to len potvrdzuje fakt, že zodpovednosť za vzťahy s dcérou nesie poručiteľ.

Samotná navrhovateľka z celého detstva do dosiahnutia plnoletosti prezentovať vzťah s otcom len tak, že otec na ňu platil výživné (niekedy aj nad rámec výživného) a že sa občas stretávali na železničnej stanici vo Vrútkach, prípadne výnimočne pri nejakých väčších rodinných udalostiach.

Súd mal jednoznačne preukázané, že za vzťah otca a dcéry od narodenia dieťaťa do dosiahnutia plnoletosti navrhovateľky je plne zodpovedný poručiteľ. Nezáujem bol vyvolaný samotným poručiteľom.

Ani po dosiahnutí plnoletosti nebolo možné oprávnene požadovať zmenu v postoji navrhovateľky k poručiteľovi po dosiahnutí jej plnoletosti. Navrhovateľ žil v dobe od roku 1981 do roku 2003 s Q. S. a prevažnú časť tej doby (tú neskoršiu) v byte Q.. S. v Žiline.

Bez podnetu otca nemožno spravodlivo požadovať od 18 ročnej a staršej dcéry, aby doterajší málo intenzívny vzťah sama napravila. Nemožno ani spravodlivo od nej požadovať, aby to vôbec sama od seba chcela alebo mala na to síl. Najmä nie vo väzbe na dôvody vydedenia.

Samotný poručiteľ až v roku 2003 (3 roky pred svojou smrťou) kontaktoval bližšie svoju bývalú rodinu a po dlhých rokoch sa vzťahy medzi poručiteľom a navrhovateľkou zintenzívnili. Súd už pôvodne vyhodnotil tento prístup poručiteľa ako egoistický. Celé desiatky rokov prežil najmä s 2 ženami - pani D. (najmä intímne) a Q. S. ako druha družka (aj keď s takým pomenovaním vzťahu Q.. S. nesúhlasila).Nepochybne mal zo spolužitia najmä s Q. S. aj praktický osoh - domácnosť a praktické starosti o ňu boli na jeho priateľke.

Po rozchode s ňou bol na všetko sám. Nemožno vylúčiť, že na sklonku života mal aj iné citové dôvody vysporiadať si svoje vzťahy. Podľa vyjadrenia samotnej navrhovateľky však prišiel v roku 2003 za nimi so žiadosťou o pomoc (oprať, poriadiť, na poli a pod.). Treba pripomenúť, že rozchod s Q. S. nebol plánovaný a zo svojho bytu ho vyhodila po nezhodách.

Najmä od roku 2004 až do smrti poručiteľa sa v porovnaní s uplynulou dobou vzťahy zintenzívnili. Samozrejme, že oproti bežným a normálnym vzťahom otca a dcéry išlo o zriedkavé návštevy či telefonáty. Nemožno v tomto smere namietať odporcom, ak považovali takéto vzťahy za minimálne a že fakticky v obci ani nevedeli občania, že mal poručiteľ dcéru.

Je však potrebné posúdiť konkrétne možnosti potomka prejaviť záujem. Keď poručiteľ sa po desiatkach rokov bližšie skontaktoval so svojou dcérou, táto mala 40 rokov a celý život prežitý výlučne so svojou matkou a neskôr so svojou rodinou (manžel, deti). Celý život žila nielen v inej obci, ale v inom okrese a regióne.

Nemohla objektívne zmeniť svoj život, v ktorom dovtedy otec nefiguroval ako samozrejmá súčasť rodiny. Musela sa starať predovšetkým o svoju rodinu a svoje deti. Neboli za desiatky rokov naučení prirodzene a automaticky cestovať do Varína za svojim otcom a starým otcom, tráviť tam prázdniny, víkendy a pod. Ona sama a členovia jej rodiny mali iné návyky, svoj okruh blízkych a priateľov.

Existovali teda aj objektívne okolnosti, ktoré bránili prejavovaniu záujmu vo väčšej miere. Ak poručiteľ nevyžadoval potrebnú pomoc v starobe a chorobe, nebolo možné očakávať od poručiteľky zmenu zo dňa na deň. Nezanedbateľné nie sú ani citové väzby, ktoré nemôžu byť také silné ako napr. k matke (môže však za to poručiteľ).

Pokiaľ ide o vzťah medzi navrhovateľkou a poručiteľkou z hľadiska jeho vnútorného obsahu, tak súd konštatuje, že ak aj nebol taký silný a pevný ako obvyklý, nemožno to pričítať nezáujmu navrhovateľky.

Nejde však zavinené neprejavenie väčšieho záujmu zo strany navrhovateľky za takýchto okolností.

Pokiaľ ide o okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, je potrebné uviesť, že pred tým vyhotovil poručiteľ závet v prospech Q. S.. Po rozchode s ňou a väčším obnovením spolužitia s rodinou svojej dcéry ho zrušil čo im aj oznámil. Listinu o vydedení urobil vo veku 79 rokov, keď bol už na sklonku svojho života a fakticky bol opustený. Nedožil život s Q. S. kvôli nezhodám. Od obnoveného vzťahu s dcérou mal svoje očakávania a predstavy a podľa obsahu listiny o vydedení aj o starostlivosti o neho.

Na základe týchto skutočností súd uzatvára, že navrhovateľka nemôže spravodlivo znášať dôsledky vydedenia, keď v značnej miere vyššie spomínané nepriaznivé spôsobil poručiteľ sám nezáujmom o navrhovateľku už od jej narodenia.

Prejavenie záujmu o poručiteľa bolo teda adekvátne tomu, ako sa dovtedy správal poručiteľ k navrhovateľke. Súd správanie navrhovateľky neprejavuje ako neprejavenie ozajstného záujmu o otca. Jej záujem bol adekvátny okolnostiam, ako sa správal celý život jej otec, ktorý nepotreboval pomoc v starobe a chorobe. Snáď len v posledných rokoch života už inak vnímal samotu. Do nej sa však dostal sám, pretože bol rozhádaný som susedmi, príbuznými a pod.

Takému stavu potom zodpovedá aj fakt, že sa navrhovateľka o smrti poručiteľa nedozvedela až po niekoľkých dňoch.

Na záver súd uvádza, že nemožno hovoriť ani o trvalom nezáujme zo strany navrhovateľky a poručiteľa. Súd konštatoval, že záujem bol z prirodzených dôvodov (spôsobených poručiteľom) menej intenzívny, ale nešlo o trvalé neprejavenie ozajstného záujmu.

Občasné stretávanie mal súd potvrdené výpoveďami navrhovateľky a všetkých svedkov, ktorí sa vyjadrili aspoň o tých stretnutiach, o ktorých vedeli (či už vedeli o jednom alebo o niekoľkých). Za 3-4 roky pri niekoľkých stretnutiach do roka ich objektívne nemohlo byť veľa. Odporcovia a svedkovia, ktorí stretávanie popierali, nemohli hodnoverne vyvrátiť akékoľvek stretnutia navrhovateľky s poručiteľom. Niektorí vôbec v obci nežijú a ani tie odporkyne, ktoré tam žijú, nemôžu objektívne vyvrátiť, že k stretnutiam nedochádzalo, ak nežili v spoločnej domácnosti s poručiteľom. Súd pritom zdôrazňuje, že tým nekonštatuje, že vzťah navrhovateľky a poručiteľa považuje za primeraný a kvalitný alebo že by stretávanie považoval súd za časté a intenzívne. Súd dokonca poukazuje na to, že postupom času navrhovateľka a jej členovia rodiny popisovali vzťah k poručiteľovi čoraz intenzívnejšie. Súd má za to, že občasné stretávanie prikrášľovala. Na posúdenie veci to však nemalo vplyv. Takisto ako odporcovia prikrášľovali svoj vzťah k poručiteľovi. Ini to však nemalo vplyv na posúdenie veci, pretože to nebolo predmetom konania.

O trovách konania súd rozhodol podľa : V zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

V danom prípade ide o väčší počet účastníkov a obidve strany sú zastúpené advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom razítka a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.