Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/242/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľky: U. S., nar. XX.X.XXXX, bytom v O., Y. 1, zastúpenej: JUDr. Jana Zimmermannová, advokátka so sídlom v Košiciach, Trieda KVP 1 proti odporkyni: N. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., Národná trieda XX, v konaní o zaplatenie 1.000,- EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľke sumu 1.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 22.3.2010 až do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti (o zaplatenie úrokov z omeškania od 1.1.2010 do 21.3.2010) návrh z a m i e t a .

Navrhovateľke p r i z n á v a právo na náhradu trov konania proti odporkyni vo výške 449,44 EUR, ktorú je odporkyňa povinná zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky JUDr. Jany Zimmermannovej, advokátky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporkyňa je povinná nahradiť štátu trovy, ktoré zaplatil titulom svedočného vo výške 1,77 EUR, na účet Okresného súdu Košice I, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 12.11.2010 domáhala, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.000 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 1.1.2010 až do zaplatenia. Zároveň sa domáhala aj náhrady trov konania.

Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila skutočnosťami, že v roku 2008 uzavrela s odporkyňou v ústnej forme zmluvu o pôžičke, v zmysle ktorej požičala odporkyni sumu 1.000 EUR, ktorú jej mala odporkyňa vrátiť najneskôr 31.12.2009. Odporkyňa svoju povinnosť nesplnila, preto navrhovateľka podala návrh na začatie konania. Navrhovateľka si úroky z omeškania uplatňovala od 1.1.2010, s odôvodnením, že ústne bolo medzi účastníčkami konania dohodnuté, že pôžička má byť vrátená do konca roka 2009.

Odporkyňa s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že sumu 1.000 EUR dostala od navrhovateľky titulom daru.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a na základe týchto dôkazných prostriedkov zistil skutkový stav veci.

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s odporkyňou sa spoznali v roku 2007. Pracovali u jedného zamestnávateľa a stali sa priateľkami.Vzhľadom k tomu, že sa dozvedela, že odporkyňa má finančné, ako aj osobné problémy a chcela jej vypomôcť, poskytla jej deťom nejaké veci, najmä oblečenie alebo obuv, pretože deti boli približne v rovnakom veku a deti navrhovateľky z nich už vyrástli, jej synovi darovala už používaný playstation a volant k nemu, ďalej kuchynský robot, ktorý už nepoužívala, pretože mala iný, výkonnejší a darovala ho odporkyni k meninám, taktiež už používaný satelit. Občas jej tiež nakúpila základné potraviny. To všetko robila z úprimného srdca a z priateľstva k odporkyni. Začiatkom roka 2008 jej odporkyňa povedala, že má nedoplatok voči magistrátu mesta, pretože jej bývalý manžel nezaplatil za odpad a poprosila ju o pôžičku, aby dlh mohla zaplatiť. Navrhovateľka sa rozhodla, že jej pomôže a požičala jej 10.000,- Sk. Dohodli sa, že odporkyňa jej peniaze vráti, keď sa zlepší jej finančná situácia. V písomnej forme zmluvu o pôžičke neuzavreli, pretože navrhovateľka odporkyni dôverovala. Pri uzatváraní pôžičky nebol nikto prítomný. K odovzdaniu požičanej sumy došlo v reštaurácii Bowling pri Zimnom štadióne. Keďže sumu, ktorú požičiavala, navrhovateľka sama nemala k dispozícii, resp. nemohla siahnuť na spoločné úspory, ktoré mala s manželom, z dôvodu, že v tom čase mali určité manželské nezhody, situáciu riešila tak, že poprosila kolegyňu F. O., ktorej vysvetlila situáciu a hoci táto nebola nadšená, že peniaze majú byť požičané práve odporkyni, peniaze navrhovateľke poskytla. S F. O. navrhovateľka uzavrela zmluvu o pôžičke, taktiež v ústnej forme. F. O. jej požičala 10.000,- Sk. Takisto si nedohodli dobu splatnosti alebo konkrétnu výšku splátok. Požičanú sumu jej však v priebehu jedného alebo dvoch mesiacov v dvoch splátkach vrátila. Následne, v lete v roku 2008 jej odporkyňa povedala, že má nedoplatok na elektrine, ako aj na inkase a požiadala ju o pomoc. Navrhovateľka jej požičala spolu sumu 9.500,- Sk, a to na trikrát; na zaplatenie nedoplatku na elektrine sumu 3.000,- Sk a to dvakrát po 1.500,- Sk a následne ešte sumu 6.500,- Sk na zaplatenie inkasa. Túto pôžičku jej odovzdala v práci. Zmluva nebola uzatvorená ani tentoraz v písomnej forme. Dohodli sa, že odporkyňa peniaze vráti, keď na tom bude po finančnej stránke lepšie a to do konca roka 2009, hoci aj v splátkach. Následne išli spolu vyplatiť nedoplatok do Tatra banky, kde odporkyňa sumu 6.500,- Sk posielala priamo na inkasné stredisko. Čo sa týka finančných prostriedkov poskytnutých na základe tejto druhej pôžičky, sumu 3.000,- Sk navrhovateľka vybrala zo svojho účtu a sumu 6.500,- Sk si požičala od bývalej kolegyne Y. W., s ktorou taktiež uzatvorila ústnu zmluvu o pôžičke. Y. W.j pôžičku v priebehu dvoch - troch mesiacov vrátila. Následne, koncom roka 2008, odporkyňa navrhovateľke povedala, že jej druh Q. D. má nejaké finančné problémy, je na neho vedená exekúcia a potrebovala 11.000,- Sk. Túto sumu jej navrhovateľka opätovne požičala. Priniesla jej ju priamo domov. Túto sumu si požičala navrhovateľka od F. O.. Navrhovateľka vrátila pôžičku F. O. začiatkom roka 2009 v plnom rozsahu. Navrhovateľka ďalej uviedla, že jej odporkyne bolo veľmi ľúto, pretože bola týraná a zároveň sa snažila zo všetkých síl starať o deti. Nevedela si vysvetliť, prečo zrazu začala odporkyňa tvrdiť, že išlo o dar a nie o pôžičku. Odporkyňu viackrát žiadala, aby jej peniaze vrátila, čo viedlo k tomu, že jej správanie voči navrhovateľke sa zmenilo. Začala na ňu útočiť a vyhrážať sa jej, že sa postará o to, že sa o poskytnutí pôžičiek dozvie manžel navrhovateľky a dokonca podala trestné oznámenie na dcéru navrhovateľky z dôvodu, že zobrala jej deti do kina. Tvrdila , že peniaze jej nevráti z dôvodu, že to od nej prijala ako dar, lebo jej chcela pomôcť.

Odporkyňa potvrdila, že s navrhovateľkou sa spoznali v práci a navrhovateľka vedela o tom, že má finančné aj osobné problémy. Nikdy ju však priamo nepožiadala o finančnú výpomoc alebo pôžičku. Keď jej rozprávala o svojich problémoch, vždy sa jej navrhovateľka sama ponúkla, že jej pomôže. Navrhovateľka stále prezentovala, že otec jej zanechal veľké dedičstvo, ktoré chcela použiť na dobrú vec a tvrdila, že teraz je tá správna doba, aby to urobila. Mala za to, že je rozporuplné, že si navrhovateľka od kolegýň požičiavala peniaze na to, aby ich potom poskytla odporkyni, keď sama mala dostatok peňazí z dedičstva. Potvrdila, že čo sa týka poslednej údajnej pôžičky vo výške 11.000,- Sk, že jej priateľ mal v tom čase finančné problémy, ktorú situáciu chcela riešiť tak, že by dala do záložne elektronické prístroje, od čoho ju navrhovateľka odhovorila a následne jej položila na stôl 11.000,- Sk. Na to jej odporkyňa povedala, že z týchto peňazí jej nevráti nič, preto ak chce, aby jej peniaze boli vrátené, aby uzavrela zmluvu o pôžičke s jej druhom Q. D.. Odporkyňa ďalej uviedla, že od navrhovateľky dostala darom množstvo vecí. Obdarúvala ju drahými darčekmi ako sú napríklad satelit, playstation a rôzne značkové oblečenie. Toto sa odporkyni postupom času prestalo páčiť, avšak navrhovateľka povedala, že pokiaľ to nechce, nech sa vecí zbaví. V roku 2008 alebo 2009, 11. augusta, navrhovateľka pre ňu zariadila oslavu jej mením a pri tejto príležitosti jej povedala, že od nej nechce späť žiadne peniaze a dokonca, že ju zahrnula aj do testamentu. Odporkyňa uviedla, že navrhovateľka bola dokonca taká štedrá, že bola ochotná presťahovať jej mamu zo N.ej G. do O.. Odporkyňa sa ďalej bránila tvrdením, že časť navrhovateľkou uplatneného nároku už bola riešená v rámci konania vedeného na základe

návrhu navrhovateľky proti jej druhovi Štefanovi Litavcovi a teda, navrhovateľka si ten istý nárok uplatnila duplicitne.

Z čestného prehlásenia AA.j zo dňa 11.3.2010 súd zistil, že v januári 2009 požičala sumu 465 EUR navrhovateľke. Mala vedomosť o tom, že navrhovateľka mienila uvedenú peniaze požičať odporkyni, ktorá túto sumu potrebovala na zaplatenie nedoplatku na inkase a dlhu vymáhaného exekútorom. AA. prehlásila, že navrhovateľka jej pôžičku vrátila.

Z čestného prehlásenia MG.su, manžela navrhovateľky, zo dňa 11.3.2010 súd zistil, že tento mal vedomosť o požičaní finančnej čiastky 1.000 EUR odporkyni na vyrovnanie dlhov voči Magistrátu Košice (odpad), na zaplatenie nájomného, dlhu na elektrine, dlhu voči Provident (pôžička), s tým, že pôžička mala byť vrátená do konca roka 2009.

Z listu právnej zástupkyne navrhovateľky zo dňa 15.3.2010 súd zistil, že táto vyzvala odporkyňu na okamžitú úhradu dlhu. Z pripojenej doručenky súd zistil, že výzva bola odporkyni doručená dňa 20.3.2010.

Z listu odporkyne adresovaného právnej zástupkyni navrhovateľky zo dňa 23.3.2010 (č.l. 29 spisu) súd zistil, že odporkyňa žiadala o zaslanie kópie zmluvy o pôžičke.

Odporkyňa potvrdila, že predžalobná výzva na úhradu dlhu zo dňa 15.3.2010 jej bola doručená dňa 20.3.2010, na ktorú reagovala listom zo dňa 23.3.2010.

Zo svedeckej výpovede F.vej súd zistil, že táto bola kolegyňou účastníčok konania. Uviedla, že navrhovateľka ju niekedy v lete 2008 oslovila a požiadala ju o finančnú pôžičku, so zdôvodnením, že by chcela pomôcť odporkyni. Požičala jej sumu 9.000,- Sk. Z rovnakého dôvodu ju takto požiadala o pôžičku ešte koncom roka 2008, kedy jej požičala sumu 7.000,- Sk, teda spolu sumu 16.000,- Sk. Písomná zmluva o pôžičke uzatvorená nebola. K odovzdaniu peňazí došlo u svedkyne doma. Navrhovateľka jej poskytnutú pôžičku vrátila v priebehu niekoľkých mesiacov; peniaze z prvej pôžičky vrátila do konca roka 2008 a peniaze z druhej pôžičky vo februári 2009. Síce jej bolo čudné, že si navrhovateľka požičiava peniaze od nej, aby ich mohla sama požičať odporkyni, ale neriešila to; rešpektovala, že chce pomôcť inej osobe. Vedomosť o tom, že by si bola odporkyňa požičiavala peniaze aj od iných osôb, svedkyňa vedomosť nemala. Vzťah medzi účastníčkami konania popísala ako intenzívny a priateľský; tieto sa vzájomne navštevovali. O týchto skutočnostiach mala svedkyňa vedomosť od navrhovateľky. Nemala vedomosť o tom, že by bola navrhovateľka obdarúvala odporkyňu alebo jej inak pomáhala. Mala vedomosť len o tom, že odporkyňa má uložené nejaké veci v rodinnom dome navrhovateľky. Čo sa týka podrobností týkajúcich sa pôžičky, ktorú mala navrhovateľka poskytnúť odporkyni, o týchto svedkyňa nemala žiadnu vedomosť.

Zo svedeckej výpovede AA.j súd zistil, že táto bola tiež kolegyňou účastníčok konania. Uviedla, že niekedy v roku 2008 ( presný dátum si nepamätala ), ju navrhovateľka oslovila a požiadala ju o pôžičku vo výške 230 EUR a následne aj o ďalších 230 EUR, s tým, že peniaze potrebuje pre odporkyňu, aby táto mohla zaplatiť dlh na nájomnom a ešte dlh z exekúcie. Písomnú zmluvu s navrhovateľkou neuzatvorila. Peniaze jej navrhovateľka vrátila do dvoch mesiacov, v dvoch splátkach. Peniaze jej svedkyňa odovzdala v meste. V danom čase navrhovateľka nemala dobré vzťahy s manželom a preto si túto finančnú čiastku požičiavala od svedkyne. Navrhovateľka svedkyni neuviedla priamo, že požičané peniaze sa chystá použiť ďalej tak, že ich požičia odporkyni; povedala len, že chce peniaze pre odporkyňu, ktorá to potrebuje, aby jej pomohla. Síce sa svedkyni zdalo trochu čudné, že si navrhovateľka požičiava od nej peniaze, aby mohla následne sama pomôcť odporkyni, ale rešpektovala to, pretože navrhovateľka bola jednoducho taká; pomáhala nielen odporkyni, ale aj samotnej svedkyni Vzťah medzi účastníčkami konania svedkyňa hodnotila sprvoti ako veľmi dobrý, s tým, že postupom času sa medzi nimi vyskytli nedorozumenia. Svedkyňa evidovala ich hádky v práci. Svedkyňa ďalej uviedla, že v čase, kedy ešte účastníčky konania mali dobré vzťahy, počula raz v sklade, ako odporkyňa povedala navrhovateľke,

že peniaze, ktoré si od nej požičala, jej do roka vráti. Následne, keď už mali obdobie nedorozumení a hádok, odporkyňa vykrikovala navrhovateľke, že to bola jej dobrá vôľa, že jej peniaze požičala, pretože odporkyňa peniaze od navrhovateľky vlastne ani nepýtala a nechcela. Pamätala sa tiež na to, že navrhovateľka odkladala pre odporkyňu nejaké oblečenie pre jej deti a odporkyňa jej vykrikovala, že tieto veci už nechce, že ich nepotrebuje, že si ich od nej nepýtala. Pamätala sa tiež na to, že keď navrhovateľka menila na svojom dome okná a dvere, staré okná a dvere darovala odporkyni. Svedkyňa ďalej uviedla, že odporkyňa si občas nejakú finančnú sumu požičala aj od iných zamestnancov, avšak túto vždy vrátila.

Súd vykonal dokazovanie aj prečítaním krátkej textovej správy (SMS správy) uloženej v mobilnom telefóne predloženom navrhovateľkou. Text správy znel: „ F. splacat koncom roka“. Textová správa bola doručená navrhovateľke z telefónneho čísla označeného: XXXX XXXX XXX XXX. Navrhovateľka tvrdila, že textová správa od odporkyne jej bola doručená ešte v roku 2009. Na presný dátum sa nepamätala, pretože údaj o dátume odoslania a doručenia sa v dátach mobilného telefónu po jeho páde a následnom sfunkčnení v stredisku mobilného operátora, nezachoval.

Odporkyňa potvrdila, že používala mobilný telefón s vyššie uvedeným telefónnym číslom. V súčasnosti ho používa jej syn. Odoslanie textovej správy s uvedeným textom priamo nepoprela. Sprvoti uviedla, že sa na to, či ju odoslala, nepamätá. Následne uviedla, že pokiaľ uvedená textová správa bola zaslaná, mohla byť vlastne jej reakciou na správanie navrhovateľky, ktorá sa začala intenzívne stretávať s jej priateľom a odporkyňu ignorovala.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp.zn. súd zistil, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 12.11.2010 domáhala od Štefana Litavca, nar. 2.9.1970, bytom u odporkyne, zaplatenia sumy 940 EUR s príslušenstvom, s odôvodnením, že dňa 8.7.2009 uzavrela s odporcom zmluvu o pôžičke, na základe ktorej požičala odporcovi sumu 800 EUR, ktorú jej mal odporca vrátiť najneskôr 8.3.2010. V mesiacoch august 2009 a september 2009 si zároveň odporca u navrhovateľky v jej rodinnom dome zložil do úschovy hnuteľné veci, pričom sa dohodli, že za úschovu zaplatí navrhovateľke odmenu vo výške 10 EUR mesačne, počnúc mesiacom september 2009. Odmena za úschovu od septembra 2009 do októbra 2010 predstavovala sumu 140 EUR. K návrhu na začatie konania bola pripojená zmluva o pôžičke uzavretá v písomnej forme medzi navrhovateľkou ako veriteľkou a Q. ako dlžníkom zo dňa 8.7.2009. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 16.12.2010, ktorým súd návrhu vyhovel. Voči platobnému rozkazu odporca nepodal odpor, preto platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 10.1.2011.

Podľa ustanovenia , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Predmetom tohto konania bol nárok navrhovateľky na zaplatenie peňažnej sumy 1.000,-EUR, o ktorej tvrdila, že bola poskytnutá titulom zmluvy o pôžičke. Vzhľadom na obranu odporkyne, ktorá síce potvrdila, že uvedené peňažné prostriedky od navrhovateľky prijala, nie však titulom pôžičky ale titulom daru, súd dokazovanie primárne zameral na skúmanie otázky, či a aká zmluva bola medzi účastníčkami konania uzavretá a teda, na základe akého právneho titulu odporkyňa prijala uvedené finančné prostriedky od navrhovateľky.

Zmluva o pôžičke je dvojstranný právny vzťah, ktorým veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie veci určené podľa druhu, t.j. veci zastupiteľné, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Pre platnosť zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje osobitná forma. Možno ju uzavrieť výslovne v ústnej ako aj písomnej forme, ale aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy sú:

a/ prenechanie veci, resp. finančných prostriedkov na voľné nakladanie,

b/ druhovo (genericky) určené veci,

c/ dočasnosť právneho vzťahu,

d/ povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu,

e/ obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia.

Ak však doba vrátenia pôžičky (splnenia dlhu) nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal ( ).

Podľa ustanovenia , darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a tento dar alebo sľub prijíma.

Podľa ustanovenia , darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

Darovacia zmluva je taktiež dvojstranný právny úkon, ktorý vzniká súhlasným prejavom vôle darcu a obdarovaného. Darovacou zmluvou darca prenecháva obdarovanému určitý majetkový prospech bez toho, že by mal na to právnu povinnosť a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma. Základnými pojmovými znakmi darovacej zmluvy sú predmet daru, bezplatnosť a dobrovoľnosť. Bezplatnosť znamená, že obdarovaný sa nezaväzuje poskytnúť nijakú protihodnotu daru vyjadriteľnú v peniazoch. Dobrovoľnosť znamená, že sa niečo poskytuje inému bez právnej povinnosti mu to poskytnúť. Darovacia zmluva vzniká spravidla reálne, t.j. prejavom vôle oboch účastníkov spojeným s faktickým odovzdaním a prevzatím daru.

V danom prípade nebolo sporné a ani odporkyňa nespochybňovala, že od navrhovateľky prijala sumu vo výške 1.000 EUR. Vzhľadom k tomu, že účastníčky konania neuzavreli zmluvu v písomnej forme, súd pri skúmaní zmluvy uzatvorenej medzi účastníčkami konania nemohol vychádzať z jazykového písomného vyjadrenia ich vôle a keďže navrhovateľka tvrdila, že išlo o zmluvu o pôžičke a odporkyňa, že išlo o zmluvu o darovaní, v danom prípade o obsahu právneho úkonu vznikla pochybnosť. Pre takéto prípady formuluje výkladové pravidlá ( ust. a ), ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že vedľa jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne, podrobí skúmaniu aj vôľu konajúcich osôb. Až po tom, keď sa zistí, že právny úkon nemožno ani s použitím interpretačných pravidiel pre výklad vôle konajúcich subjektov vyložiť, možno ho označiť za neplatný. Základným princípom výkladu zmlúv je však priorita toho výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá (za situácie, keď sú možné oba výklady).

Podľa ustanovenia , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa ustanovenia , právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa ustanovenia , právne úkony vyjadrené inak než slovami, sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvyklé znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Ako už súd uviedol vyššie, v danom prípade bolo nesporné, že došlo k naplneniu jednej zo základných náležitostí jednak darovacej zmluvy a jednak aj zmluvy o pôžičke, ktorou je, že došlo k faktickému odovzdaniu peňazí jednou zo zmluvných strán druhej zmluvnej strane. Spornou bola otázka, aká bola vôľa zmluvných strán pri uzatvorení zmluvy a teda, či uzavreli zmluvu o pôžičke alebo zmluvu o darovaní. Základným pojmovým znakom, ktorý tieto dve zmluvy odlišuje, je predovšetkým dočasnosť daného právneho vzťahu a povinnosť vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov.

Z ustálenej súdnej judikatúry vyplýva, že pri výklade právneho úkonu podľa ustanovenia možno o vôli toho, kto úkon učinil, usudzovať tiež s prihliadnutím k následnému chovaniu, resp. správaniu zmluvných strán. Vôľa je vnútorným stavom konajúcej osoby, ktorá nie je bezprostredne prístupná interpretovi právneho úkonu a nie je interpretom tohto právneho úkonu poznateľná. Vôľu je preto nutné odvodzovať z vonkajších okolností spojených s uzavretím a realizáciou zmluvného vzťahu, najmä z okolností spojených s podpisom zmluvy a následným konaním resp. správaním účastníkov po uzavretí zmluvy.

Vyhodnotením výsledkov dokazovania v jednotlivosti, ako aj v celom ich komplexe, súd dospel k záveru, že v danom prípade existujú okolnosti svedčiace o úmysle a vôli navrhovateľky poskytnúť uvedené finančné prostriedky odporkyni ako pôžičku, ako aj o úmysle a vôli odporkyne prijať poskytnuté finančné prostriedky ako pôžičku. Z výpovede navrhovateľky, svedkýň F.j a AA.j, ako aj z čestného vyhlásenia manžela navrhovateľky vyplynulo, že navrhovateľka si požičala finančné prostriedky od svojich kolegýň F.vej a AA. W. aby ich následne mohla požičať odporkyni, čo svedčí o fakte, že týmito finančnými prostriedkami navrhovateľka skutočne disponovala a to v relevantnom čase, o ktorom navrhovateľka tvrdila, že tieto finančné prostriedky odporkyni poskytla, t.j. v priebehu roka 2008. Zo svedeckých výpovedí F.j, ako aj AA. nepochybne vyplynulo, že navrhovateľka si od nich požičala finančné prostriedky vyslovene z dôvodu, aby následne mohla sama pomôcť odporkyni. Svedkyňa F.á mala priamo vedomosť o tom, že odporkyňa chce finančné prostriedky požičané od svedkyne následne požičať odporkyni. Svedkyne v podstate zhodne vypovedali a potvrdili skutočnosti uvedené navrhovateľkou, týkajúce sa detailov pôžičiek, ktoré navrhovateľke poskytli, jednak čo sa týka miesta, času, výšky požičaných súm ako aj spôsobu a lehoty ich vrátenia. Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá bola v danej súvislosti zistená, bolo, že odporkyňa navrhovateľke povedala, že peniaze, ktoré si od nej požičala, jej do roka vráti. Uvedená skutočnosť vyplynula zo svedeckej výpovede Y. ktorá si vypočula rozhovor účastníčok konania na pracovisku, na ktorom spoločne všetky pracovali. O tom, že išlo v danom prípade o pôžičku, svedčí napokon aj samotný obsah krátkej textovej správy, ktorú odporkyňa zo svojho mobilného telefónu odoslala navrhovateľke, z ktorej vyplynulo, že odporkyňa dlh priznala. Odporkyňa výslovne nepoprela zaslanie uvedenej SMS správy. Sprvoti uviedla, že sa na zaslanie takejto správy nepamätá, avšak následne pripustila, že takúto správu mohla zaslať, pričom mohlo ísť o jej reakciu na správanie navrhovateľky, ktoré sa jej nepáčilo. Odporkyňa pritom potvrdila, že telefónne číslo, z ktorého bola správa zasielaná, v relevantnom čase skutočne používala.

Súd mal za to, že súhrn vyššie uvedených okolností vo svojom komplexe umožňuje záver, že finančné prostriedky poskytnuté navrhovateľkou boli dané odporkyni titulom zmluvy o pôžičke. Na uvedenom závere podľa názoru súdu nič nemení ani fakt, ktorý vyplynul z vykonaného dokazovania, a teda, že účastníčky konania mali nadštandardný priateľský vzťah, v rámci ktorého navrhovateľka vzhľadom na finančné a osobné problémy odporkyne, túto obdarúvala rôznymi vecami. Súd sa nestotožnil s tvrdením odporkyne, že uvedená okolnosť, ako aj fakt, že navrhovateľka bola podľa tvrdenia odporkyne dobre materiálne zabezpečená a disponovala väčším majetkom, ktorý zdedila, by bez ďalšieho mali svedčiť pre jednoznačný záver, že aj predmetné finančné prostriedky boli odporkyni poskytnuté ako dar. V tomto smere sa súd stotožňuje s názorom navrhovateľky, že povahu a charakter darov, ktorých predmetom bolo použité oblečenie a obuv, hračky, či iné použité hnuteľné veci, ktoré už navrhovateľka nepotrebovala alebo občasné nákupy potravín, alebo iné vecné dary pri príležitosti sviatkov, menín, či narodením odporkyne, najmä vzhľadom na výšku poskytnutých finančných prostriedkov, z pohľadu zvyklostí zaužívaných v tejto spoločnosti, nie je možné porovnávať alebo stotožňovať.

Z hľadiska znášania dôkazného bremena vo vzťahu k tvrdeným skutočnostiam v prípade, ak je predmetom konania nárok uplatnený titulom poskytnutej pôžičky, vo všeobecnosti platí, že dôkazné

bremeno vo vzťahu k tvrdeniu, že pôžička bola poskytnutá, nesie navrhovateľ, teda osoba, ktorá peniaze požičala. V prípade, že navrhovateľ dôkazné bremeno v tomto smere unesie, je na dlžníkovi, aby preukázal, že poskytnutú pôžičku vrátil. V danom prípade však išlo o špecifickú situáciu, kedy odporkyňa nepoprela prijatie finančných prostriedkov od navrhovateľky, len sa bránila tvrdením, že ich prijala titulom daru. Súd mal za to, že dôkazné bremeno na preukázanie tohto tvrdenia bolo na odporkyni. Súd mal za to, že bolo v záujme odporkyne, aby prijatie finančných prostriedkov v takomto rozsahu ošetrila tak, aby v budúcnosti nemohli nastať prípadné pochybnosti o výklade vôle zmluvných strán.

Súd konštatoval, že odporkyňa svoje tvrdenie v tomto smere nepreukázala. Naopak, navrhovateľka označila a predložila dôkazy, ktoré svedčia v jej prospech a tvrdenia odporkyne vyvracajú.

Tvrdenie odporkyne, že navrhovateľka sa duplicitne domáha zaplatenia časti svojho nároku aj v inom súdnom konaní voči jej druhovi Q.i, v danom prípade preukázané nebolo. Z oboznámeného spisu Okresného súdu Košice I súd zistil, že navrhovateľka sa voči druhovi odporkyne domáhala vrátenia pôžičky poskytnutej v inom čase a v inej výške, na viac na základe písomnej zmluvy, ako aj zaplatenia dojednanej odmeny za úschovu hnuteľných vecí v rodinnom dome navrhovateľky.

Vzhľadom k tomu, že preukázané skutočnosti svedčili v prospech tvrdenia navrhovateľky a teda, že finančné prostriedky poskytla odporkyni titulom pôžičky, súd jej návrhu vyhovel a zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 1.000 EUR.

Navrhovateľka si popri istine uplatnila aj úroky z omeškania, ktoré v zmysle ustanovenia tvoria príslušenstvo pohľadávky.

Podľa ustanovenia , veta prvá, , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ustanovenia Nariadenia vlády SR č., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Omeškanie so splnením dlhu sa spája z jeho splatnosťou. V danom prípade nebolo jednoznačne preukázané, aká bola doba splatnosti vrátenia pôžičky, hoci navrhovateľka tvrdila, že odporkyňa mala vrátiť pôžičku do konca roka 2009. Vzhľadom k tomu, že uvedenú skutočnosť, resp. tvrdenie jednoznačne nepreukázala, súd pri posudzovaní splatnosti dlhu vychádzal zo všeobecného ustanovenia , podľa ktorého, ak doba splnenia dlhu nie je dohodnutá, dlžník je povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal. V konaní bolo jednoznačne preukázané a aj odporkyňa potvrdila, že výzvu na vrátenie dlhu (vyhotovenú v písomnej forme dňa 15.3.2010) obdržala dňa 20.3.2010. Súd preto konštatoval, že dlh sa stal splatným dňom nasledujúcim po doručení tejto výzvy, teda 21.3.2010 a odporkyňa sa prvýkrát dostala do omeškania dňa 22.3.2010. Úroky z omeškania preto súd navrhovateľke priznal počnúc od 22.3.2010 až do zaplatenia a v prevyšujúcej časti od 1.1.2010 do 21.3.2010 návrh o zaplatenie úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.

Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením Nariadenia vlády SR č. Keďže uplatňovaná výška úrokov z omeškania je v súlade s uvedeným ustanovením, súd návrhu v tejto časti vyhovel.

Podľa ustanovenia , aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

O náhrade trov konania súd v danom prípade rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia a navrhovateľke, ktorá mala v konaní takmer úplný úspech (neúspech mala len v časti uplatnených úrokov z omeškania), priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie svojho práva proti odporkyni, ktorá vo veci úspech v prevažnej miere nemala.

Trovy navrhovateľky predstavuje súdny poplatok zaplatený za návrh na začatie konania vo výške 60 EUR (podľa položky 1a/ Sadzobníka tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch v znení účinnom v čase podania návrhu na začatie konanie, t.j. 6 % z ceny predmetu konania), ako aj trovy právneho zastúpenia, keďže navrhovateľka bola v tomto spore zastúpená advokátkou.

Právna zástupkyňa navrhovateľky si trovy právneho zastúpenia uplatnila vo výške 420,15 EUR.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia súd vychádzal z ustanovenia a , a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vychádzajúc z tarifnej hodnoty sporu, ktorou je výška peňažného plnenia uplatňovaného žalobou, predstavuje sumu 61,41 EUR. Tarifná odmena v uvedenej výške patrí právnej zástupkyni za tieto úkony právnej pomoci: 1.prevzatie a príprava zastupovania (12.3.2010), 2.návrh na začatie konania zo dňa 12.11.2010, 3., 4., 5. účasť na pojednávaní konanom v dňoch 22.9.2011, 7.11.2011 a 1.3.2012, spolu vo výške 307,05 EUR. V súlade s ustanovením citovanej vyhlášky patrí právnej zástupkyni odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny za dva úkony právnej pomoci - účasť na pojednávaniach konaných dňa 11.4.2011 a dňa 30.5.2011, ktoré boli odročené z dôvodu ospravedlnenej neprítomnosti odporkyne bez prejednania veci, t.j. vo výške 15,35 EUR, spolu za dva úkony 30,70 EUR. Právnej zástupkyni taktiež patrí náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby (tzv. režijný paušál). Režijný paušál za rok 2010 činil 7,21 EUR. Tento patrí právnej zástupkyni za dva úkony právnej pomoci vykonané v tomto roku, spolu vo výške 14,42 EUR. Režijný paušál v roku 2011 činil 7,41 EUR a patrí právnej zástupkyni za štyri úkony právnej pomoci vykonané v roku 2011 spolu vo výške 29,64 EUR. Režijný paušál v roku 2012 činí 7,63 EUR a v tejto výške patrí právnej zástupkyni za účasť na pojednávaní konanom dňa 1.3.2012. Spolu trovy právneho zastúpenia činia 389,44 EUR.

Celková suma navrhovateľkou účelne vynaložených trov činí 449,44 EUR ( súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia ).

V súlade s ustanovením súd zaviazal odporkyňu, aby priznanú náhradu trov navrhovateľke zaplatila k rukám jej právnej zástupkyne.

Podľa ust. , štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. Ak sú u niektorého z nich predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov, náhrada trov sa proti tomuto účastníkovi zníži o rozsah, ktorý mu súd priznal.

V súlade s ustanovením súd zároveň zaviazal odporkyňu na náhradu trov, ktoré platil štát, vychádzajúc z výsledku tohto konania. Keďže odporkyňa v konaní nemala úspech a netvrdila, že sú u nej dané predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov resp. si ani neuplatnila oslobodenie od súdnych poplatkov, je povinná nahradiť štátu trovy, ktoré štát platil. Trovy štátu spočívajú v zaplatenom svedočnom svedkyni Andrey Beneovej za účasť na pojednávaní konanom dňa 30.5.2011 vo výške 1,77 EUR titulom ušlého zárobku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom súdu, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie

smeruje, v troch písomných vyhotoveniach.

Účastník, ktorý sa vzdal práva podať odvolanie proti vyhlásenému rozsudku,

nemá právo podať odvolanie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,

v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a

čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona. ( )